{"guid": "30ad62a9-0c27-46a9-a570-f9dac2700e08:cf59a248-eab0-4cb2-8e28-834ed49ad728", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3713205002.3", "spisova_znacka": "17Co/65/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/65/2017 z 28. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. januára 2018, sp. zn. 17Co/65/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3713205002.3", "identifikacne_cislo": "3713205002", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2018-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf59a248-eab0-4cb2-8e28-834ed49ad728", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3713205002.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3713205002.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3713205002.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/65/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713205002
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3713205002.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu I. K., trvale bytom G. K. XX, E., t.č.
V. U., právne zastúpeného advokátkou Mgr. Z. G., A. námestie XX, U., U.: XX XXX XXX, proti žalovaným
1/ L. T. s.r.o., so sídlom K. XXX, Z. I., U. XX XXX XXX a 2/ K. G., bytom J. XX, A., o zaplatenie 13.709,08
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
10. októbra 2016, č. k. 10C/203/2013-151, takto

r o z h o d o l :

I.  Rozsudok súdu prvej inštancie      p o t v r d z u j e .

II.  Žalovaným 1/ a 2/   p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby mu žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 13.709,08 eur s úrokom z omeškania
8 % ročne od 16.3.2011 do zaplatenia, in eventum, aby mu žalovaný 1/ zaplatil sumu 6.406,42 eur
s úrokom z omeškania 8 % ročne od 16.3.2011 do zaplatenia a žalovaný 2/  sumu 7.302,66 eur s
úrokom z omeškania 8 % ročne od 16.3.2011 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný 2/ ako spoločník
a konateľ obchodnej spoločnosti žalovaného 1/ ponúkol účasť žalobcovi v spoločnosti ako tichému
spoločníkovi. Za tým účelom, po vzájomnej dohode žalobcu a žalovaného 2/, aby bola zabezpečená
účasť žalobcu na chode spoločnosti - žalovaného 1/, žalobca odovzdal žalovanému 2/ sumu v celkovej
výške 220.000,- Sk (7.302,66 eur), a to sumu 200.000,- Sk v hotovosti k rukám žalovaného 2/ a
sumu 20.000,- Sk poukázaním na účet v priebehu mesiaca marec až apríl 2006. Žalobca, napriek
tomu, že medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o tichom spoločenstve, začal pre žalovaných
vykonávať činnosti, ako keby bol zamestnancom žalovaného 1/. Dňa 1.4.2006 žalobca na požiadanie
žalovaného 2/ uhradil ako akontáciu na kúpu vozidla BMW 735 i, EČ: Z. sumu 193.000,- Sk (6.406,42
eur), ktoré vozidlo bolo následné napísané na žalovaného 1/. Žalobca vozidlo opravoval, pričom v
súvislosti s opravou vozidla mu žalovaný 1/ neuhradil ani len čiastočné plnenie. Žalovaný ako svedok
v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza v konaní pod sp. zn. 3T/191/2009 vypovedal,
že žalobca bol zamestnancom žalovaného 1/, čo však nie je pravda. Žalovaný 2/ sa tak na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil, keď žalobca vyplatil za účelom získania majetkovej účasti v obchodnej
spoločnosti žalovanému 2/ sumu 7.302,66 eur, pričom žalobca sa nikdy nestal tichým spoločníkom u
žalovaného 1/. Rovnako sa bezdôvodne obohatil aj žalovaný 1/ tým, že nadobudol predmetné motorové
vozidlo, za ktoré žalobca uhradil akontáciu. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel a priznal mu aj úrok z
omeškania odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza,
č.k. 3T/191/2009-329, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.3.2011. Na preukázanie svojich tvrdení



žalobca k žalobe pripojil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k 3T/191/2009-329 zo dňa 30.6.2010
a výpis z Obchodného registra žalovaného 1/. Zároveň žiadal, aby súd pripojil spis Okresného súdu v
Prievidzi sp. zn. 3T/191/2009, kde sa nachádzajú výpovede svedkov. Súd po vykonanom dokazovaní
rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 10C/203/2013-130 zo dňa 30.12.2014, ktorým žalobu zamietol a
žalovaným 1/ a  2/ náhradu trov konania nepriznal. Proti citovanému rozsudku podal odvolanie žalobca.
Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 17Co/256/2015-138 zo dňa 28.4.2016 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s odôvodnením, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, keď nepredvolal žalobcu na pojednávanie spôsobom uvedeným v § 47
ods. 2 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. napriek tomu, že žalobca výslovne žiadal o vypočutie pred súdom.
Súd prvej inštancie mal preto žalobcovi túto možnosť poskytnúť a predvolať žalobcu na pojednávanie
spolu so žiadosťou o jeho predvedenie, príp. mal zabezpečiť výsluch žalobcu vo výkone trestu odňatia
slobody. Po doplnení dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Uviedol, že
žalobca sa v tomto konaní domáhal od žalovaných plnenia tvrdiac, že žalovanému 2/ odovzdal za účelom
získania postavenia tichého spoločníka u žalovaného 1/ sumu vo výške 220.000,- Sk (7.302,66 eur) a
že dňa 1.4.2006 uhradil akontáciu vo výške 193.000,- Sk (6.406,42 eur) na kúpu motorového vozidla
zn. BMW 735i, EČV: Z pre žalovaného 1/, pričom vlastníkom vozidla sa stal žalovaný 1/. Žalovaní tak
mali získať majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Žalobca však v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie vzniku predpokladov právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia.
Žalovaní popreli, že žalobca vyplatil sumu 220.000,- Sk (7.302,66 eur) žalovanému 2/ a že by mu
žalovaní prisľúbili obchodnú účasť u žalovaného 1/ a zároveň popreli, že žalobca uhradil akontáciu
vo výške 6.406,42 eur na predmetné vozidlo za žalovaného 1/. Žalobcovi sa tieto tvrdené skutočnosti
v priebehu konania nepodarilo preukázať. Naopak, z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že
kúpnu zmluvu na predmetné vozidlo uzatváral žalovaný 1/, ktorý aj vyplatil predávajúcemu kúpnu cenu
a na ten účel si žalovaný 1/ vzal úver od spoločnosti M. A., a.s. a pôžičku od p. A. V.. Z príjmového
pokladničného dokladu mal súd tiež preukázané, že akontáciu vo výške 193.000,- Sk (6.406,42 eur) na
predmetné vozidlo uhradil spoločnosti W. A. U. N., Z. žalovaný 1/, resp. v jeho mene žalovaný 2/ ako
konateľ z finančných prostriedkov žalovaného 1/, ako to vyplýva z výdajového pokladničného dokladu
vystaveného žalovaným 1/. Žalobca tiež nepreukázal existenciu dohody so žalovaným 2/, že finančné
prostriedky, ktoré mal do predmetného vozidla žalobca investovať, mu žalovaný 2/ vráti po tom, čo
žalobca vráti vozidlo. Pokiaľ žalobca žiadal na preukázanie svojich tvrdení pripojiť trestný spis Okresného
súdu Prievidza č.k 3T/191/2009, z uvedeného spisu mal súd zistené, že žalobca bol oslobodený spod
obžaloby pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla zn. BMW 735i , EČV: Z
podľa § 217 ods.1,2 písm. c) Tr. zákona, ktorá skutočnosť však nepreukazuje, že by zo strany žalovaných
došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Žalobca tiež poukazoval na výpovede svedkov v
trestnom konaní, ktorí mali potvrdiť jeho účasť na chode spoločnosti, žalovaného 1/. V tomto smere
súd odkázal na § 193 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu, že bol
spáchaný trestný čin, s tým, že je viazaný len výrokom trestného rozsudku, nie jeho odôvodnením. Nie
je viazaný ani oslobodzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní. Výpovede svedkov v trestnom
konaní teda nie sú relevantné pre súd v tomto konaní a tieto boli zamerané na preukázanie iných
skutočností než je potrebné v tomto konaní. Bolo teda povinnosťou žalobcu produkovať dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ žalobca navrhol výsluch svedka U. N., majiteľa autobazáru W. A.,
žalobca bližšie nekonkretizoval, aké skutočnosti majú byť jeho výsluchom dokazované a čo sa má
jeho výsluchom preukázať. Ak by tento svedok v konaní aj potvrdil, že žalobca vyplatil za predmetné
vozidlo kúpnu cenu, resp. akontáciu, táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje, že sa jednalo o
finančné prostriedky žalobcu a tiež nepreukazuje vznik bezdôvodného obohatenia žalovaných na úkor
žalobcu. Súd preto tento dôkaz z dôvodu neúčelnosti a nehospodárnosti nevykonal. Ostatné tvrdenia
žalobcu, teda či bol zamestnancom žalovaného 1/, tichým spoločníkom, aké ďalšie finančné prostriedky
poukazoval žalovaným (stravné lístky, výplaty zamestnancom a pod.) boli sami o sebe v tomto konaní
právne irelevantné a nedostačujúce na preukázanie vzniku žalovaného bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaní na jeho úkor bezdôvodne obohatili,
teda že by získali na jeho úkor plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu
alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov, súd preto jeho žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255
ods.1 CSP. Žalovaní boli v konaní plne úspešní, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca voči všetkým výrokom. Uviedol,
že sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia získaného z neplatnej



zmluvy o tichom spoločenstve. Žalovaní v rámci procesnej obrany popreli uzavretie zmluvy o tichom
spoločenstve s ním, a naopak, uviedli skutkové tvrdenie, že bol pre žalovaného 1/ činný v rámci
pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o vykonaní práce, pričom dohoda bola ukončená z
dôvodu nesplnenia si povinností zo strany žalobcu. Namietal, že na preukázanie skutkového tvrdenia
o pracovnoprávnom vzťahu nepredložili žalovaní žiadny dôkaz. A práve naopak, on explicitne navrhol
vykonanie dôkazu, a to oboznámenie sa s obsahom trestného spisu Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 3T/191/2009 (ďalej ako „trestný spis“), v ktorom sa nachádzajú výpovede zamestnancov
žalovaného 1/ preukazujúce právne postavenie žalobcu a aj dôkazy preukazujúce skutočnosť, že on
nikdy nebol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným 1/. Ďalej namietal, že súd nevykonal dôkaz
trestným spisom zákonom predpísaným spôsobom.  Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že bol
oboznámený trestný spis, nie je však upresnené, čo všetko bolo z trestného spisu „oboznámené“. Podľa
§ 204 CSP je potrebné vykonať dôkazy listinami tak, že ich predseda senátu pri pojednávaní prečíta
alebo oboznámi ich obsah, pričom tento spôsob vykonania dôkazu musí byť zrejmý zo zápisnice o
pojednávaní. Vykonanie dôkazu celým trestným spisom súhrnne nie je teda správne, nakoľko nemožno
posúdiť, ktoré konkrétne dôkazy z trestného spisu súd využil, keď spravidla nedochádza k tomu,
že by bol v civilnom konaní čítaný alebo oboznámený obsah celého spisu. Tým, že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy (oboznámenie trestného spisu) zákonným spôsobom, konanie trpí aj inou vadou
konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň súd de facto nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaní nepredložili na preukázanie
pracovnoprávneho vzťahu (ktorým vyvracali uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve, či už platnej alebo
neplatnej) žiadny dôkaz a napriek tomu si súd osvojil ich skutkové tvrdenie za preukázané, a naopak,
ním navrhnuté dôkazy nevykonal napriek tomu, že boli spôsobilé potvrdiť jeho tvrdenia. Neplatí, že
dokazovať skutočnosti v spore je len povinnosťou žalobcu. Súd dospel k skutkovým záverom, ktoré
nevyplývajú zo žiadnych dôkazov, len z tvrdení žalovaných. Tu ide o zjavnú deformáciu dôkazov. Ďalej
uviedol, že súd v bode 24. odôvodenia rozsudku uviedol, že nie je viazaný rozhodnutím trestného
súdu, pričom z obsahu trestného spisu zistil len skutočnosť, že bol oslobodený spod obžaloby pre
prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, avšak neoboznámil sa s výpoveďami
svedkov, ktorí vyvrátili obvinenia žalovaných o neoprávnenom používaní predmetného motorového
vozidla, a práve naopak, potvrdili tvrdenie jeho, že vozidlo bolo poskytnuté ako záloh na vrátenie
bezdôvodného obohatenia titulom neplatnej zmluvy o tichom spoločenstve. Nepriamo oslobodzujúci
rozsudok implikuje opodstatnenosť jeho skutkových tvrdení, nakoľko všetky skutkové tvrdenia, dôkazne
preukázané v trestnom konaní, preukazujú aj danosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a
súčasne viedli aj k jeho oslobodeniu spod obžaloby v trestnom konaní. Súd mal teda v rámci procesnej
ekonómie (zásada hospodárnosti konania) vykonať listinné dôkazy oboznámením relevantných častí
trestného spisu, čo však vôbec nevykonal a konštatoval dôkaznú núdzu, čo je v rozpore so skutočným
stavom veci.  Dokonca súd v bode 24. odôvodnia explicitne uviedol, že výpovede svedkov v trestnom
konaní nie sú relevantné pre súd v tomto konaní a že tieto boli zamerané na preukázanie iných
skutočností, než bolo potrebné v tomto konaní. Teda súd napriek tomu, že nevykonal oboznámením
trestného spisu prečítaním výpovede svedkov, hodnotil tieto výpovede ako irelevantné v tomto civilnom
konaní. Takýmto postupom súd založil zjavnú vadu konania zakladajúci dôvod odvolania. Ďalej namietal,
že navrhol výsluch svedka U. N., majiteľa autobazáru W. A.. Súd tento dôkaz nevykonal s tvrdením, že
on neuviedol bližšie skutočnosti, ktoré majú byť týmto výsluchom zistené. Uviedol skutkové okolnosti, že
on osobne vyplatil za žalovaného 1/ akontáciu u predajcu, majiteľa autobazáru. Žalovaní toto tvrdenie
popreli. Ak on navrhol vypočuť majiteľa autobazáru U. niet pochýb o tom, v akej súvislosti mal byť tento
vypočutý. Za daných okolností nebol povinný ešte špeciálne upozorňovať súd, v čom konkrétne má
byť tento svedok vypočúvaný. Ak súd nevypočul svedka U. N., nevykonal tým dôkazy ním navrhnuté
a potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej uviedol, že súd v odôvodnení oprel závery
najmä o kúpnu zmluvu, príjmové pokladničné doklady, výdajový pokladničný doklad, avšak tieto dôkazy
nijako nepotvrdzujú skutočnosť, že on neposkytoval žalovaným peňažné plnenie titulom zmluvy o
tichom spoločenstve, ktorá sa ukázala ako neplatná. On sa nijako nedomáha motorového vozidla a
nijako nespochybňuje vlastnícke právo žalovaného 1/ a ani všetky doklady týkajúce sa kúpy vozidla.
Namietal, že dokazovanie malo byť zamerané na skutočnosť, či on poskytol žalovaným peňažné plnenie
a za akých okolností, resp. akou formou. Ak on tvrdí, že toto plnenie poskytol žalovaným vyplatením
akontácie do rúk predajcu (220.000 Sk), zaslaním 20.000 Sk na účet žalovaného 1/ na stravné lístky a
vyplatením 160.000 Sk na výplaty zamestnancov, ktoré tvrdenia boli dôkazne preukázané v trestnom
spise, a tieto dôkazy civilný súd nevykonal, tak rozhodne nemožno považovať postup súdu za náležite
vykonané dokazovanie. Súd dokonca v bode 24. odôvodnenia vyhodnotil možnú výpoveď svedka U.
N. tak, že ak by aj svedok vyplatil akontáciu za predmetné vozidlo, neznamenalo by to, že išlo o jeho



peňažné prostriedky a nepreukazuje to bezdôvodné obohatenie žalovaných na jeho úkor. Súd teda
napriek tomu, že vôbec nevykonal výsluch svedka, (tu zrazu súd už vedel, k čomu mal byť svedok
vypočutý) anticipoval jeho možnú výpoveď a túto následne vyhodnotil v rámci odôvodnenia. Obsah
výpovede svedka možno získať len jeho výsluchom, teda súd nemôže zamietnuť výsluch svedka na
odhade obsahu výpovede tohto svedka a vykonať hodnotenie predpokladanej výpovede svedka. Aj
týmto spôsobom súd hrubo porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces a zaťažil tak konanie
vadou zakladajúcou dôvod odvolania. Ďalej uviedol, že súd oprel svoje závery aj o dôkaz, zmluvu
o pôžičke zo dňa 23.06.2006 medzi žalovaným 1/ ako dlžníkom a A. V., ktorá mala žalovanému 1/
poskytnúť pôžičku vo výške 400.000 Sk (12.277,57 eur), z ktorej žalovaný 1/ uhrádzal záväzky, ktorých
uhradenie on deklaruje. Tu ide o zjavne nesprávne skutkové závery, nakoľko akontácia bola uhradená
dňa 01.04.2006, teda oveľa skôr než bola uzavretá zmluva o pôžičke. Navyše svoje skutkové tvrdenie
žalovaný 1/ nepodložil žiadnym dôkazom, ktorý by preukázal, že táto pôžička slúžila na krytie práve
tých nákladových položiek, ktoré uhradil za žalovaného 1/ on. Rovnako nemožno považovať za dôkaz
výdavkový doklad č. VPD XXXXX z 01.04.2006, že finančné prostriedky vo výške 193.000 Sk (6.406,42
eur) vyplatil žalovaný 1/ žalovanému 2/ ako konateľovi. Konateľ koná v mene spoločnosti a na jej
účet, preto vystavovanie dokladu výdavkového a dokladu (bod 11. rozsudku) je nezmyslom a účelovo
vyprodukovaným dôkazom. Súd sa preto vôbec nevysporiadal náležite so žalobným návrhom. Na
jedenej strane súd konštatoval, že medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o tichom spoločenstve,
no na druhej strane konštatoval, že nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia. Ak tvrdí, že bola
uzavretá zmluva o tichom spoločenstve, tak bolo povinnosťou súdu prejudiciálne posúdiť, či vznikla alebo
nevznikla zmluva o tichom spoločenstve. Ďalej namietal, že ak uzavrel zmluvu o tichom spoločenstve
a táto sa neskôr ukázala ako neplatná, celkom nepochybne je tým naplnená skutková podstata
bezdôvodného obohatenia, a to plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 OZ). Ak súd vyvodil
zo skutkového stavu záver, že v danom prípade nejde o bezdôvodného obohatenie, celkom nepochybne
tým vec nesprávne právne posúdil, čím bol založený dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Vzhľadom
na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu v
zmysle § 384 ods. 1 a 2 CSP na pojednávaní podľa § 385 CSP a napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobe vyhovie. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca doplnil odvolanie v zákonnej lehote,
v ktorom uviedol, že nakoľko sa odvolací súd bude zaoberať odvolaním vo veci samej už po druhý raz,
má za to, že sú splnené podmienky v zmysle § 390 CSP. Žiadal záverom, aby súd zmenil rozsudok tak,
že žalobe vyhovie a prizná mu trovy konania a právneho zastúpenia.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že žalobca zavádza v
skutočnostiach, že mu nebolo umožnené vypočutie na Okresnom súde Považská Bystrica. Minimálne
štyri až päťkrát sa konalo pojednávanie bez jeho prítomnosti, ktorú nijakým spôsobom neospravedlnil
napriek tomu, že v dobe pojednávaní sa nachádzal na slobode. Záverom skonštatoval, že sa v plnej
miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom.

4. K vyjadreniu žalovaného 1/ sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania.

5. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, pričom sa pridržali svojho predchádzajúceho
vyjadrenia.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

7. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“) kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu  alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva.
Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku (ale aj v iných právnych
predpisoch súkromného práva) je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného
právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. K majetkovej nerovnováhe dochádza
v právnych vzťahoch pomere pravidelne, avšak o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť výlučne



vtedy, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Právnym dôvodom môže byť výlučne
zákon alebo na základe zákona právne relevantná skutočnosť (napr. zmluva, vznik škody a pod.).
Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej
nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu.

9. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal proti žalovaným 1/, 2/ vydania bezdôvodného obohatenia,
pričom tvrdil, že žalovaný 2/ sa na jeho úkor  bezdôvodne obohatil tým, že žalobca vyplatil za účelom
získania majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti žalovanému 2/ sumu 7.302,66 eur (220 000.- Sk),
a to sumu 200.000.- Sk v hotovosti k rukám žalovaného 2/ a sumu 20.000.- Sk poukázaním na účet v
priebehu mesiaca marec až apríl 2006, pričom žalobca sa nikdy nestal tichým spoločníkom u žalovaného
1/ a žalovaný 1/ sa bezdôvodne obohatil tým, že nadobudol do svojho vlastníctva  motorové vozidlo
BMW XXX i, EČ: PB XXX AZ , za ktoré žalobca uhradil akontáciu.

10.   Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým z nich je objektívna fakticita vzniku majetkovej
výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým
znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto
obohatenia. Faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje
bezdôvodnosť tohto stavu. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí
ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia.

11.        Odvolací súd v tejto súvislosti predovšetkým uvádza, odhliadnúc od toho, že zmluva o tichom
spoločenstve je vylúčená pri prevádzkovaní súkromnej bezpečnostnej služby (predmete podnikania
žalovaného 1/),  že žalobca nepredložil súdu prvej inštancie žiaden listinný dôkaz o tom, že  bol tichým
spoločníkom žalovaného 1/, hoci z ustanovenia § 673 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva
o tichom spoločenstve musí byť obligatórne uzatvorená v písomnej forme, pričom podľa § 263 ods. 2
Obchodného zákonníka sa nemožno od tohto ustanovenia odchýliť, teda jeho tvrdenia v tomto smere boli
sporné. Podľa názoru odvolacieho súdu však ani preukázanie uvedenej skutočnosti inými (nepriamymi)
dôkazmi nemohlo privodiť úspech žalobcu v spore bez toho, aby žalobca preukázal naplnenie prvého
zo zhora uvedených predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia - a to vznik majetkovej výhody
alebo prospechu na strane žalovaných.

12.     Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana.
Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne
neunesenie dôkazného bremena vedie k procesnej pasivite, ktorá je sankcionovaná stratou sporu. Vo
všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý,
kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.

14.  Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla
byť preukázaná, a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 52/2010).

15.  Skutočnosť preukazovanú iba nepriamymi dôkazmi možno mať za preukázanú, ak na
základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov možno bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu
(presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť skutočne stala (že je pravdivá) a nestačí, ak možno iba
usudzovať na možnosť jej pravdivosti (na jej pravdepodobnosť) (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
21 Cdo 2682/2013, 93/2014 zo dňa 26.04.2014).



16.       V súdenej veci sa žalobcovi nepodarilo preukázať ním predloženými dôkazmi, že k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaných skutočne došlo, nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, že by
žalovanému 2/ vyplatil za účelom získania akejsi majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti  sumu
220.000 Sk (7.302,66 eur),  ani nepreukázal, že za žalovaného 1/ uhradil akontáciu za motorové vozidlo
BMW XXX i, EČ: PB XXX AZ , ktorého sa žalovaný 1/ stal vlastníkom.  Žalobca nepredložil súdu
prvej inštancie žiadny dôkaz o tom, že on platbu akontácie vykonal z peňazí jemu patriacich  (napr.
výpis z účtu, kvitanciu od majiteľa autobazáru a pod.). Naopak žalovaní v konaní predložili zmluvu o
kúpe motorového vozidla, príjmový pokladničný doklad, výdajový pokladničný doklad, preukazujúce,
že žalovaný 1/ akontáciu vyplatil, pričom v tejto situácií žalobcu bolo namieste, aby predložil nejaký
dôkaz, ktorý by spochybňoval tieto dôkazy, resp. aby predložil nejaký dôkaz, že skutočne platby
realizoval on. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca v konaní v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno, keď prvým predpokladom  preukázania vzniku bezdôvodného obohatenia je presun
majetkových hodnôt z majetkovej sféry jedného subjektu do majetkovej sféry iného subjektu.

17. To, že súd oprel svoje závery najmä o kúpnu zmluvu, príjmové pokladničné doklady, výdajový
pokladničný doklad, hoci tieto podľa žalobcu nijako nevyvracajú  skutočnosť, že on ako žalobca
poskytoval žalovaným peňažné plnenia titulom zmluvy o tichom spoločenstve, ktorá sa ukázala ako
neplatná, nie je podľa odvolacieho súdu v žiadnom prípade nesprávne. V prípade, ak žalovaní predložili
tieto dôkazy na svoju obranu, mal totiž žalobca produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo
ku jeho skutočnému plneniu, ergo mal predložiť dôkazy (nielen tvrdenia). Správne v odvolaní žalobca
uviedol, že malo byť zamerané dokazovanie na to, či on poskytol žalovaným nejaké finančné prostriedky,
avšak na podporu svojich tvrdení mal doložiť i dôkazy, ktoré by to preukazovali. Žalovaní v konaní doložili
listinné dôkazy, ktorými vyvrátili tvrdenia žalobcu. Ak preto žalobca nedokázal vyvrátiť tieto dôkazy
žalovaných a podložiť svoje tvrdenia dôkazmi, odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca preukazoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
iba na základe nepriamych dôkazov, čo však v tejto situácii nie je dostatočné na unesenie dôkazného
bremena. Preto bolo právne irelevantné zaoberať sa aj námietkou žalobcu, že žalovaní nepreukázali
svoje tvrdenie o tom, že bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným 1/, alebo skúmať, čo žalobca bol
alebo nebo tichým spoločníkom žalovaného 1/.

18.    Námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že všetky skutkové tvrdenia, dôkazne preukázané v
trestnom konaní, preukazujú danosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, podľa odvolacieho
súdu neobstojí. Odvolaciemu súdu nie je v tejto súvislosti zrejmé, akým spôsobom by výpovede svedkov
v trestnom konaní svedčili v prospech vyššie uvedených tvrdení. Zmluva o kúpe motorového vozidla
nebola v konaní nijakým spôsobom spochybnená, a preto by nebolo možné založiť danosť nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia iba na základe svedeckých výpovedí, že žalobca vyplatil určitú sumu.
Námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že čo sa týka zaplatenia akontácie, on zaplatil za žalovaného
1/, bola vyvrátená príjmovým pokladničným dokladom preukazujúcim, že akontáciu zaplatil žalovaný
1/, pričom žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že naopak platba bola realizovaná z jeho
finančných prostriedkov. Bolo preto nadbytočné vykonávať aj ďaľší výsluch svedka U. N. v danom
konaní, keď tento v trestnom konaní (tu treba dodať,  že súd prvej inštancie bol oboznámený  s obsahom
trestného spisu) uviedol, že nevie, komu patrili prostriedky, z ktorých bola akontácia vyplatená. Taktiež
námietka žalobcu uvedená v odvolaní poukazujúca na to, že zmluva o pôžičke medzi žalovaným 1/ a p.
V. nepreukazuje, že by táto pôžička skutočne slúžila na krytie práve týchto výdavkov, je v tomto konaní
irelevantná a samotné spochybnenie žalobcu nevedie k preukázaniu bezdôvodného obohatenia. Nie
je totiž vylúčené, že žalovaný 1/ mal iné zdroje na kúpu predmetného vozidla, resp. pre tento prípad
nebolo právne významné, z akých zdrojov žalovaný 1/ vyplatil vozidlo, keď v  tomto konaní bolo potrebné
v prvom rade zistiť, či došlo k presunu majetkových hodnôt jedného subjektu (žalobcu) do majetkovej
sféry druhého subjektu (žalovaných). Taktiež tvrdenia žalobcu, že zaslal na účet žalovaného 1/ sumu na
stravné lístky  a vyplatil určitú sumu na výplaty zamestnancov,  neboli podložné žiadnymi dôkazmi, pri
ktorých je možné vyvodiť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaných na úkor žalobcu. V trestnom
konaní sa neskúmalo, či žalobca skutočne tieto sumy vyplatil žalovaným z vlastných prostriedkov, z
obsahu trestného spisu, z výpovede svedkov iba vyplýva, že žalobca im platil určité sumy, nie je však
dokázané, že tieto peniaze nepatrili žalovaným (obchodnej spoločnosti).

19.      K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že jednotlivé dôkazy listinami z trestného spisu neboli prečítané,
odvolací súd konštatuje, že toto by bolo možné považovať za chybu súdu prvej inštancie, z obsahu spisu
však nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie sa s obsahom pripojeného trestného spisu oboznámil,



všetci účastníci daného sporu boli účastníkmi aj trestného konania a teda s obsahom trestného spisu
boli oboznámení a napokon, žiadna zo strán nebola na pojednávaní, na ktorom došlo k oboznámeniu
dôkazov a k ukončeniu dokazovania, osobne prítomná.

20.       Vzhľadom na uvedené, odvolací súd odvolacie námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné,  preto
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko boli v odvolacom konaní podľa zásady úspechu vo veci úspešní
v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/203/2013", "guid": "31f8df05-7f53-4fcb-968b-a7606fbaec7b:171a2dc8-2194-4dec-9a5b-574d4b499cb4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "dde3a4fc-4123-42a1-bcba-fc39f4e4f6b0:9aa34722-06c1-4c28-b1bc-779e1d4d14be", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113237320.1", "spisova_znacka": "17Co/256/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/256/2015 z 16. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113237320.1"}], "citovane_v": []}