Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/334/2017 z 11. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. decembra 2017, sp. zn. 5Co/334/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5316203583.2 Krajský súd Žilina | 5Co/334/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5316203583.2 | 2017-12-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14134125-fa74-4b18-af53-3f6270db3983 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5316203583.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/334/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316203583
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5316203583.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci žalobcov: 1/ U.
S., nar. X.XX.XXXX, bytom A., U V. XXX, 2/ J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., U V. XXX, 3/ K. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom A., L. XXX a 4/ T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom S. - U Q., Q. XXXX/X, žalobcovia 1/ až
4/ zastúpení JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, Advokátska kancelária, ul. Y. XXXX, Čadca, proti
žalovaným: 1/ N. T., nar. X.X.XXXX, bytom A., U V. XXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou
Mgr. Dr. Anton Kušnír, ul. J.Reka 13, Žilina, IČO: 31 074 863, 2/ R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom A. č.
XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, ul. J.Reka 13, Žilina, 3/
Y. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, ČR, 4/ E. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, ČR, 5/ Y. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, ČR, 6/ U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX a 7/ K. C., nar. X.X.XXXX,
bytom H. XX, ČR, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov 1/-4/
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/114/2016-78 zo dňa 27. 01. 2017 v spojení s opravným
uznesením č.k. 16C/114/2016-115 z 26. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením č.k. 16C/114/2016-115 z 26.
09. 2017 p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/ - 7/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ - 4/ v
plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že návrh zamieta. Predmetom konania je žaloba
žalobcov v rade 1/ až 4/, o určenie, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania patria do
dedičstva po poručiteľke E. C., rod. T., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom Z. XX.
Určenia, že vec hnuteľná alebo nehnuteľná patrí do dedičstva po poručiteľovi (či ju poručiteľ vlastnil
v deň svojej smrti), je oprávnený (vecne legitimovaný) požadovať len ten, koho práv alebo povinností
(jeho právnej sféry) sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým
dedičom prípadne jeho právnym nástupcom . V tomto konaní žalobcovia v rade 1/ až 4/ nepreukázali,
že sú právnymi nástupcami po poručiteľke a teda títo nie sú ani aktívne vecne legitimovaní na podanie
žaloby o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, nakoľko takéhoto určenia
sa môže domáhať len dedič. Preto súd žalobný návrh zamietol. Podľa rozhodnutia R 45/2003 ak v
žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania),
nemôže súd pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou,
nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto
konania, pre ktorý treba konanie zastaviť. Aktívne vecne legitimovaný na určenie, že nehnuteľnosti patria



do dedičstva po poručiteľovi je jedine dedič poručiteľa a žalobcovia v rade 1/ až 4/ súdu nepreukázali,
že sú právnymi nástupcami - dedičmi po poručiteľke, preto súd dospel k záveru, že nie sú aktívne
vecne legitimovaní a žalobný návrh žalobcov v rade 1/ až 4/ pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
zamietol. Na pojednávaní dňa 27.1.2017 právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 4/ ústne do zápisnice
žiadal, aby súd konanie zastavil voči žalovaným v rade 4/, 5/, 6/, 7/ a aby ich do konania pripustil ako
žalobcov v rade 5/, 6/, 7/, 8/. Z ustanovenia § 125 CSP a v spojení s § 123 ods.2 CSP jednoznačne
vyplýva, že podanie vo veci samej, ktorým je aj späťvzatie žaloby (vrátane čiastočného späťvzatia- v
danom prípade voči žalovaným v rade 5/ až 8/), prípadne zmenu návrhu čo sa týka okruhu účastníkov
možno urobiť jedine písomne v listinnej alebo elektronickej podobe. Právny zástupca žalobcu urobil tento
právny úkon na pojednávaní dňa 27.1.2017 ústne do zápisnice (v snahe zabrániť zamietnutiu návrhu
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v rade 1/ až 4), pričom takúto formu podania
ustanovenie § 125 ods.1 CSP vylučuje a preto súd na tento právny úkon právneho zástupcu žalobcov
v rade 1/ až 4/ neprihliadal.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie (č.l. 87) žalobcovia 1/-4/ nakoľko s rozsudkom okresného
súdu nesúhlasia. Majú za to, že v predmetnej žalobe a teda aj v tomto spore vystupovali všetci právni
nástupcovia po zosn. E. C., títo však vystupovali na strane žalovaných, čo ale nemá právnu relevanciu
z hľadiska posúdenia toho, či podali určovaciu žalobu všetci dediči alebo nie. Zjednodušene povedané,
v danom prípade možno konštatovať a vyvodiť záver, že v danom spore vystupujú všetci dedičia po
zosn. E. C. ako nerozlučné spoločenstvo a z toho dôvodu boli splnené podmienky na podanie žaloby
o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Žalobcovia 1/ až 4/ sú aktívne vecne legitimovaní,
nakoľko sú subjektmi hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré im svedčí z existencie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu (ako podieloví spoluvlastníci
majú napríklad neopomenuteľné predkupné právo a ďalšie oprávnenia podľa ustanovení OZ),
pričom žalovaní v rade 1/ až 7/ sú subjektmi hmotnoprávnej povinnosti, nakoľko títo ako
podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností majú voči nám určité práva a povinnosti vyplývajúce
zo samotného hmotnoprávneho inštitútu podielového spoluvlastníctva podľa ustanovení § 137 a nasl.
OZ. Žalobcovia 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a nakoľko žalovaný
1/ neoprávnene a nezákonne nadobudol spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach, tým
medzi ním a žalobcami vznikol stav právnej neistoty, ktorý je ohrozením ich právneho postavenia a inými
právnymi prostriedkami nie je možné tento stav odstrániť a napraviť. Podanou žalobou sa žalobcovia
domáhajú určenia, že pozemky v jednotlivých spoluvlastníckych podieloch patria do vlastníctva E.
C. a nakoľko sú podieloví spoluvlastníci majú naliehavý právny záujem na určení, kto je spolu s
nimi podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto sporu, pretože ako
podieloví spoluvlastníci sú v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločnej veci oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Pokiaľ súd dospel
k záveru, že nie sú ako žalobcovia aktívne vecne legitimovaní, teda nemajú právnu subjektivitu, tak
mal konanie zastaviť a nie žalobu zamietnuť. Nakoľko boli v žalobe označení aj právni nástupcovia
po zosn. E. C., mal súd žalobcov vyzvať, resp. urobiť všetky dostupné opatrenia na odstránenie tejto
vady konania, pretože podľa názoru žalobcov sa jednalo o odstrániteľné procesné podmienky, ktoré
by sa odstránili úpravou okruhu žalobcov a žalovaných, čo napokon aj žalobcovia chceli učiniť, avšak
súd na ich procesný úkon neprihliadal. Na pojednávaní konanom dňa 27.01.2017 právny zástupca
žalobcov žiadal, aby súd konanie voči žalovaným 4/ až 7/ zastavil, teda v tejto časti vzal žalobu späť a
zároveň navrhol, aby títo boli do konania pripustení ako žalobcovia 5/ až 8/. Súd na tento právny úkon
neprihliadol s poukazom na ust. § 123 ods. 2 a § 125 ods. 1 CSP. To, že podanie v sporových veciach
nie je možné v novej právnej úprave urobiť ústne do zápisnice však nevylučuje, aby mohli strany na
pojednávaní formulovať súdu svoje úkony, ktoré by inak mohli realizovať aj cestou podania do zápisnice
o pojednávaní, v rámci svojich prednesov, ktorých obsahom je samotný úkon strany, nakoľko by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Teda pokiaľ strana sporu v priebehu konania dospeje k záveru,
že je potrebné urobiť nejaký procesný úkon, tento môže spraviť, pričom sa jej stanoví lehota na jeho
doručenie v písomnej forme alebo súd môže za tým účelom, teda za účelom vyhotovenia procesného
úkonu v písomnej forme odročiť samotné pojednávanie. Tým, že súd prvej inštancie bez uplatnenia
vyššie uvedených postupov, tento návrh zamietol a v danej veci na predmetnom pojednávaní rozhodol
vo veci samej, porušil právo na spravodlivý proces a odňal žalobcom právo realizovať patriace procesné
práva v rozsahu, v akom žalobcom prislúchajú. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia
navrhli, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Čadca č, 16C/114/2016-78
zo dňa 27.01.2017 podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a v spojitosti s ust. § 391 ods. 1 CSP vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.



3. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ (č.l. 98), ktorí postup a rozhodnutie prvostupňového
súdu považujú za vecne správne, nakoľko súd po začatí pojednávania posúdil ako primárnu otázku
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v tejto veci v zmysle ustálenej judikatúry s použitím rozhodnutia NS
SR 3 Cdo/222/2010 v spojení s 5 Ncdo/15/2007 v ktorých NS SR ustálil, že určovací návrh spočívajúci v
tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil
v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa
takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, príp. jeho právnym
nástupcom. Použitím uvedených judikátov súd správne vymedzil okruh aktívnej legitimácie, do ktorého
však žalobcovia nespadajú, preto bol dôvod na zamietnutie žaloby zrejmý. Žalobcovia nepreukázali,
že súd účastníkmi konania objektívne, aj keď tvrdia, že sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia, čo
je zároveň rozhodujúce, nepreukázali, že sú nositeľmi takého hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide. Žalobcovia nie sú a ani neboli v právnom postavení dedičov poručiteľa a preto nemôžu
tvrdiť, že majú aktívnu legitimáciu aj keď tvrdia, že majú právne naliehavý záujem, čo je potrebné
vnímať len ako subjektívny pocit žalobcov ich oprávnenia žalovať, nie je možné takýto žalobný nárok
objektívne hodnotiť, pretože narúša právnu istotu iných účastníkov právneho vzťahu, ktorý vytvára
ustálená justičná prax v týchto otázkach. Žalobcovia síce uvádzajú, že odvolanie podávajú z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a, b, d, f, h CSP, avšak nepreukázali v čom neboli súdom splnené
procesné podmienky v tomto konaní, akým nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené
žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v miere, že došlo k porušeniu ich práv na
spravodlivý proces. Žalobcovia nepreukázali, na základe ktorých vykonaných dôkazov mal súd dospieť
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zásadným dôkazom, z ktorého súd musel vychádzať bola tá
skutočnosť, že žalobcovia nie sú právnymi nástupcami poručiteľa, o právach ktorého súd mal rozhodnúť.
Žalobcovia dôkaz o opaku nepredložili, preto takýto dôkaz súd ani vykonať nemohol, a teda nemohol
ani dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia boli povinní preukázať, že súd nesprávne aplikoval príslušné
hmotnoprávne alebo procesné ustanovenia zákona, alebo že aplikoval nesprávnu právnu normu na
prejednávanú vec, čo žalobcovia ničím vo svojom tvrdení nepodporili, preto je dôvodný záver, že
odvolanie žalobcov je nedôvodné v celom rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov. V závere podaného
vyjadrenia navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnili trovy odvolacieho
konania.

4. K vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ zaslali žalobcovia repliku, v ktorej sa pridržiavali a opakovali dôvody
uvedené v podanom odvolaní.

5. K replike žalobcov doručili žalovaní 1/ a 2/ dupliku, v ktorej zotrvali na svojom predchádzajúcom
vyjadrení, pričom opakovane poukázali na nepochopenie vymedzeného okruhu aktívne legitimovaných
subjektov zo strany žalobcov s prihliadnutím na ustálenú judikatúru.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.



10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie správne prvotne zaoberal otázkou aktívnej legitimácie
žalobcov. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vzhľadom na skutočnosť, že otázka aktívnej legitimácie v
prípade určovacej žaloby, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi je už predmetom dlhodobo ustálenej
judikatúry, ktorej závery použil aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, bolo by zo strany
odvolacieho súdu nadbytočné ich opakovať. Vychádzajúc zo skutkových okolností prejednávanej veci,
musel odvolací súd súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v prejednávanej veci
nepreukázali svoju legitimáciu na podanie takejto žaloby, ktorá skutočnosť mala za následok zamietnutie
podanej žaloby.

13. Rovnako za správny považoval odvolací súd aj postup súdu prvej inštancie pokiaľ išlo o podanie
právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 27. 01. 2017, ktorým žiadal konanie zastaviť voči
žalovaným 4/, 5/, 6/, a 7/ a následne ich pripustiť ako žalobcov 5/, 6/, 7/ a 8/, nakoľko nespĺňal formu,
ktorú pre takéto podanie vyžaduje ust. § 125 CSP, pre ktorú skutočnosť naň súd prvej inštancie nemohol
prihliadnuť a teda ani o ňom rozhodnúť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nová právna úprava v rámci
Civilného sporového poriadku nedáva priestor pre postup zo strany súdu, ktorý by mal podľa žalobcov
spočívať vo výzve na doručenie písomného vyhotovenia právneho úkonu, ktorý bol urobený ústne, či
dokonca odročenie pojednávania za týmto účelom.

14. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť postavenie žalobcu ako pána sporu, ktorý nesie i
zodpovednosť za ustálenie okruhu strán sporu. Nesprávne určenie subjektov na jednotlivých sporových
stranách v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť
v zmysle § 160 ods. 1 CSP. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti
pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach.
Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom
konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 ods. 1 CSP a bolo v
rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

15. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa
stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací
súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľov, nakoľko ich odvolacie dôvody boli právne
irelevantné, a neboli spôsobilé nič zmeniť na skutočnosti, že žalobcovia nepreukázali v konaní, že súd
dedičia alebo právny nástupcovia poručiteľky, ktoré ako jediné subjekty sú legitimované podať určovaciu
žalobu, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných,
a preto odvolací súd priznal žalovaným 1/, 2/ a 3/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.



17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)