{"guid": "30973149-4bf4-4add-83ca-90ee390d8067:bfbcaa2f-67fe-4283-8f58-a1ac201b23c8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3817202053.1", "spisova_znacka": "17Co/422/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/422/2017 z 27. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. augusta 2018, sp. zn. 17Co/422/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3817202053.1", "identifikacne_cislo": "3817202053", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2018-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfbcaa2f-67fe-4283-8f58-a1ac201b23c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3817202053.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3817202053.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3817202053.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/422/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817202053
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817202053.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne Y. R., bytom B. L. XXX/X, XXX XX
J., zastúpenej JUDr. Y. R., advokátom so sídlom B. X/A, XXX XX P., proti žalovanému J. M. R., s.r.o., so
sídlom J. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. C. M.,
s.r.o., so sídlom F. XX, XXX XX L., o zaplatenie 1.448,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. júla 2017, č.k. 9Csp/21/2017-73, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni    p r i z n á v a    nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.448,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.448,33 eur od 02.12.2016 do zaplatenia. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny
poplatok zo žaloby vo výške 86,50 eur R., do troch dní od právoplatnosti rozsudku spôsobom tam
uvedeným. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanému zaplatenia
1.448,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1448,33 eur od 02.12.2016 až do
zaplatenia a náhrady trov konania. Okresný súd Prievidza vydal platobný rozkaz dňa 15.2.2017 č.
k. 9Csp/21/2017-32, ktorý spolu so žalobou doručil žalovanému dňa 27.02.2017. Proti predmetnému
platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor, a preto Okresný súd Prievidza
uznesením zo dňa 07.03.2017 zrušil predmetný platobný rozkaz. Súd dospel k záveru, že medzi stranami
sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa
pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za
spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že veriteľ uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde
týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov“. Z toho dôvodu, uviedol súd, sa veriteľ považuje za dodávateľa. Zmluva medzi účastníkmi
má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
Súd považoval dojednanú zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1.875,54 eur vo vzťahu k
skutočne poskytnutej čiastke nie 1.500 eur, ale 1.284,25 eura za neplatné zmluvné dojednanie, pretože
takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť funkciu odplaty za poskytnutie peňažných
prostriedkov - úroku, je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože predstavuje 146,04 % z celkovo poskytnutej čiastky. I keď bolo



splácanie pôvodne poskytnutého úveru dojednané na dobu 3,5 roka, nie je možné akceptovať takúto
výšku odmeny, pretože táto predstavuje ročné navýšenie o viac ako 41,73 %, čo vysoko prevyšuje
úrokové sadzby v bankách pri porovnateľných spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy jasne vyplýva, že
žalobkyni bola poskytnutá a vyplatená len čiastka 1.284,75 eur (1500 eur - 215,75 eur), teda nie suma
úveru 1500 eur. Za absolútne neprijateľný považuje súd postup žalovaného, ktorý si stiahol pri vyplatení
sumy úveru žalovanému odplatu za službu v zmysle č. 8 ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby,
ktorou žalovaný nanútil žalobkyni službu - možnosť odkladu troch splátok úveru, pričom túto odplatu si
vyúčtováva v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem
alebo nie. V predmetnej veci je pritom jasné, že žalobkyni takýto odklad ani poskytnutý nebol. Zmluvné
dojednanie, ktoré oprávňuje žalobcu na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu
za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranne započítanie
tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považoval súd
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
pretože je výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Okrem toho Zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje všetky povinné náležitosti zmluvy v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve je evidentne nesprávne uvedená ročná úroková sadzba
70,01% a výška RPMN 69,49%. Pri reálnej výške úveru 1.284,75 eur a sumy, ktorá mala byť splatená
vo výške 3.375,54 eura /80,37 eura x 42/, predstavuje pri dobe splácania 42 mesiacov výška ročnej
úrokovej miery 31,78 %, pričom veriteľ uvádza v zmluve výšku ročnej úrokovej sadzby 70,01%, čo
je nesprávny údaj, teda zmluva neobsahuje žiadny údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Ďalej je v zmluve
nesprávne uvedená RPMN, pretože pri takomto úvere predstavuje RPMN 92,92%, pričom výška RPMN
v zmluve je 69,49%, čo je taktiež nesprávny údaj v neprospech spotrebiteľa a zmluva teda neobsahuje
zákonom stanovený údaj. V zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa mala preto povinnosť splácať len úver v časti
poskytnutej úverovej istiny. Žalobkyni tým vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §
451 OZ z dôvodu, že žalovaný od žalobkyni prijal finančné prostriedky bez právneho dôvodu. Keďže
je zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28.1.2014 č. 8500039804 platná, no v zmysle § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov, bola žalobkyňa povinná vrátiť len to, čo jej
žalovaný na základe uvedenej zmluvy poskytol. Ak žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky
vo výške 1.284,25 eur a žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 2.732,58 eur, z uvedeného vyplýva, že
sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 1.448,33 eur. Zároveň žalovaný vzniesol
vo veci námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadať v zmysle § 100 ods. 1 OZ. Po posúdení je
dôvodnosti, dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania je nedôvodná. Súd mal za
to, že koniec objektívnej trojročnej premlčacej lehoty v danom prípade pripadol na deň 1.7.2018 a koniec
subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty rovnako pripadol najskôr na deň 1.7.2017, keďže začiatok
subjektívnej premlčacej lehoty pripadol najskôr na deň 1.7.2015, kedy žalovaný prijal prostriedky bez
právneho dôvodu od žalobkyne. Keďže žaloba bola žalobkyňou podaná na súd dňa 10.2.2017, bol nárok
uplatnený riadne a včas. T. j. žalovaným vznesená námietka premlčania bola vznesená nedôvodne.
Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.448,33 eur
od 2.12.2016 do zaplatenia, t. j. počnúc dňom kedy žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu,
teda kedy už vedel o bezdôvodnom obohatení. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 1.448,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.488,33 eur
od 2.12.2016 do zaplatenia titulom dôvodne uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
O nároku na náhradu trov konania o žalobe rozhodol súd tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% voči žalovanému, keďže žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v celom rozsahu. Uviedol, že záver súdu o neplatnosti zmluvnej odmeny, ktorá má byť
neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, nemá oporu v žiadnom zákone. Žiadna právna norma neurčila
v čase uzavretia zmluvy to, že výška odplaty za spotrebiteľský úver sa určuje na základe porovnania
s úrokovými sadzbami bánk. Okrem toho, použitie „primeranej úrokovej sadzby“, ako to spravil súd,
je zavádzajúce a vychádza z údaju, ktorý nie je objektívny. Súd nezohľadnil napríklad to, že okrem
úrokovej sadzby si banka uplatňuje v súvislosti s úverom rôzne poplatky a platby. Ďalej poukázal na §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka s tým, že podľa tohto ustanovenia sa prihliada na odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu a v konaní súd nevychádzal zo žiadneho dôkazu o odplate obvykle
požadovanej na finančnom trhu. Výsledky dokazovania neumožňujú vôbec zvážiť, či došlo alebo nedošlo
k podstatnému prevýšeniu obvyklej odplaty a rovnako tak výsledky dokazovania neumožňujú vôbec



posúdiť súdom použitý ukazovateľ obdobnosti prípadov v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že závery súdu ohľadne výšky zmluvnej odmeny nemajú oporu v žiadnej právnej norme. Súd
namiesto toho, aby vo veci konal a postupoval podľa príslušného zákonného ustanovenia odkazuje na
dobré mravy a § 39 Občianskeho zákonníka, ktoré sú však subsidiárnym ustanovením. Tvrdil, že výška
odplaty prekročená nebola, a preto záver súdu považuje za predčasný a nesprávny. Ďalej namietal, že
z vykonaného dokazovania nebola zistená žiadna skutočnosť o tom, že uzavretie dohody o poskytnutí
služby bola žalobkyni vnútená. Súd neuviedol ani nič bližšie ohľadom údajného vnútená. Dodal, že k
úhrade platby nedošlo na základe jednostranného započítania, lebo tomu odporuje znenie samotnej
dohody, z ktorej vyplýva, že ide o započítanie na základe dohody. Na základe uvedeného tvrdil, že závery
súdu ohľadne predmetnej dohody sú nesprávne, nemajú oporu v žiadnej dokázanej skutočnosti a nie
sú ani správne posúdené. Tieto skutočnosti považoval za podstatné uviesť preto, lebo sa týkajú sumy
úveru, z ktorej súd počítal hodnotu RPMN. Konštatoval, že výpočet RPMN nie je výpočtom podľa vzorca
určeného zákonom č. 129/2010 Z.z. v jeho prílohe č. 1. Odkaz na súkromnú internetovú stránku a tam
uvedený orientačný výpočet považuje za najzávažnejšie porušenie právnych predpisov v napadnutom
rozhodnutí. Namiesto toho, aby súd výpočet RPMN posudzoval podľa zákona, posudzoval ho podľa
ním zvoleného postupu. Pri porovnaní výpočtu RPMN podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a výpočtu podľa
internetovej stránky, podľa ktorej postupoval súd, daná internetová aplikácia nepoužíva na výpočet
dátum čerpania úveru, reálny počet dní medzi prvým čerpaním a splatnosťou každej splátky. Ide o
podstatné údaje, ktoré priamo ovplyvňujú výpočet RPMN. Na základe uvedeného tvrdil, že súd vychádzal
z nesprávnej hodnoty úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby zrušil napadnutý
rozsudok a žalobu zamietol, alebo aby vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalobkyňa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Konštatovala, že v tomto prípade je absolútne zrejmé, že zmluva je objektívne v rozpore so zákonom o
spotrebiteľských úveroch a že zákonná sankcia za takéto porušenie je bezúročnosť a bezpoplatkovosť
zmluvy. Uviedla, že Dohoda o poskytnutí služby bola už súdom v obdobných prípadoch vyhlásená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej tvrdila, že žalovaný žiadnym spôsobom, resp. ukážkou jeho
správneho výpočtu RPMN nevyvrátil záver súdu opierajúci sa o reálny výpočet. O nesprávnosti údajov
uvedených v predmetnej zmluve a správnych záveroch súdu svedčí aj fakt, že ročná úroková sadzba
uvedená v zmluve je vyššia ako údaj o RPMN, čo je nepochopiteľné. V zmluve je uvedená úroková
sadzba vo výške 70,01 % a RPMN vo výške 69,49 %, ročná úroková sadzba je teda vyššia ako údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo s poukazom na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.  nie
je matematicky možné už len z dôvodu, že do údaja o RPMN je zarátaný aj úrok. Z toho vyplýva, že
ročná úroková sadzba môže byť nanajvýš totožná s údajom RPMN. V tejto súvislosti poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/672/2014 a rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp.
zn. 10Co/672/2014. Rovnako z údajov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere je zrejmé, že jej bola poskytnutá
len suma 1.284,75 eur a nie schválená suma úveru vo výške 1.500 eur. Žalovaný tak poskytol úver
v krátenej výške, t.j. znížený o 215,75 eur, ktoré predstavujú poplatok z Dohody o poskytnutí služby.
Takýto údaj potvrdil aj žalovaný vo vyjadrení ako aj v rozpise vzorca na výpočet RPMN. Uviedla, že
neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky
úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPNM, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Na
základe uvedeného preto žiadala odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil
a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.



6. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

7. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 28.1.2014 žalovaný písomne spracoval oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.  V tomto
oznámení je uvedené meno dlžníka, veriteľa, údaje o schválenom úvere, a to č. zmluvy, schválená výška
úveru 1500 eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 80,37 eur, dátum splatnosti prvej
splátky úveru 01.03.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01.08.2017, periodicita splácania
úveru mesačne, dátum splatnosti splátky k 1.dňu v mesiaci, celková výška úveru 1500 eur, RPMN
úveru 69,49 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 45,94 %, schválená
výška revolvingu 902,92 eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 902,92 eur, výška
mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 80,37 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 70,01 %,
úverový limit 1500 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 3.375,54 eur, odplata za poskytnuté
služby v zmysle čl. 8. ods. 8.1 písm. a/ Dohody 215,75 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %,
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu 1.928,88 eura, ročná úroková sadzba
revolvingu 76,21 %, dátum platnosti a účinnosti zmluvy 28.1.2014. Žalobkyňa zaplatila žalovanému na
splatenie predmetného úveru do 08.02.2017 sumu 2.732,58 eura. Uvedenú skutočnosť neurobil spornou
ani žalovaný.

8. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou z
podstatných náležitostí zmluvy o splátkovom úvere je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), absencia ktorej má za
následok to, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj dôležitý
pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha spoznať, aké všetky náklady budú spojené so
spotrebiteľským úverom. To, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje
spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu, a tak aj výber úveru, pre toho
konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. V hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady
spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Jednou z položiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý
úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Okrem úroku môžu medzi náklady úveru
patriť rôzne poplatky (napríklad za poskytnutie úveru, za správu účtu, poistenie úveru) a podobne. Je
zrejmé, že pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže
byť od nej nižšia; môže byť minimálne rovnaká.

9. Ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa.
Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je bezo sporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať
takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Uvedenie
takéhoto nesprávneho údaja je potrebné hodnotiť tak, ako keby údaj RPMN v zmluve uvedený nebol,
pretože správny údaj o RPMN v zmluve absentuje. Spotrebiteľ totiž nemá a nemôže mať záujem
na tom, aby bol o podmienkach úveru v tak dôležitej oblasti, akou sú náklady úveru, informovaný
mylne. Nesprávny údaj o výške úrokovej sadzby alebo o RPMN za úver môže ovplyvniť rozhodnutie
spotrebiteľa uzatvoriť pre neho v skutočnosti nevýhodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vychádzajúc
z nesprávnych informácií.

10. Nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená hodnota RPMN 69,49 % a ročná úroková
sadzba úveru je v hodnote 70,01 %, je potrebné konštatovať, že už uvedená skutočnosť, teda že RPMN
prevyšuje ročnú úrokovú sadzbu, čo nie je v skutočnosti možné, keďže hodnota RPMN zahŕňa v sebe
okrem úroku za poskytnutý úver i ďalšie náklady spojené s úverom, a preto musí byť hodnota RPMN
za úver minimálne rovnaká ako hodnota úrokovej sadzby, spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko nesprávny
údaj o RPMN je v zmysle hore uvedeného potrebné vyhodnotiť ako jeho absenciu.

11. Na základe konštatovaného treba akceptovať záver súdu prvej inštancie o tom, že poskytnutý úver je
bezúročný a bezpoplatkový, pričom pokiaľ v skutočnosti boli žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky v
sume 1.284,25 eur a žalobkyňa vrátila žalovanému sumu 2.732,58 eur, vznikol žalobkyni v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu
od žalovaného v sume 1.448,33 eur. Rovnako správne posúdil súd prvej inštancie správne priznaný
uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.448,33 eur od 02.12.2016 do zaplatenia.



12. Odvolací súd dodáva, že presahovalo rámec zásady hospodárnosti konania, aby sa odvolací súd
zaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalovaného, nakoľko už samotná skutočnosť, že predmetná
zmluva neobsahuje údaj o RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.), spôsobuje v zmysle §
11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak  vecne správny i vo výroku týkajúceho sa nároku na náhradu
trov konania, a preto ho bolo potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V zmysle § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Csp/21/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "4ac7a7bf-1d18-46b6-90cf-9adfafba8c57:a4b48963-ed3d-47ff-9a0c-195201eaac02", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5614201145.1", "spisova_znacka": "10Co/672/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/672/2014 z 24. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5614201145.1"}, {"guid": "eb30a9f2-3c0d-4812-9d2f-224f9e85ad08:d9359d24-715b-4cfa-80a7-ad678e541d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/21/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 9Csp/21/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eb30a9f2-3c0d-4812-9d2f-224f9e85ad08:d9359d24-715b-4cfa-80a7-ad678e541d19"}], "citovane_v": []}