{"guid": "3093a3e4-52d3-4ec7-bba8-43f6cf3825d5:04c24d80-df2c-4d7c-97de-4ee8bf8ca2fe", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4013200790.1", "spisova_znacka": "26S/36/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/36/2013 z 29. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. mája 2014, sp. zn. 26S/36/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013200790.1", "identifikacne_cislo": "4013200790", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2014-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04c24d80-df2c-4d7c-97de-4ee8bf8ca2fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013200790.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4013200790.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4013200790.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/36/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200790
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200790.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií so sídlom Suché Mýto 19,
811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, proti žalovanému: Obec Bojná, so sídlom Bojná č. 210, 956 01
Bojná, IČO: 310239, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd konanie  z a s t a v u j e .

Súd žalovanému náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou  zo dňa 28.06.2013 sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní zákonnosti postupu a
fiktívneho rozhodnutia žalovaného, jeho rozhodnutie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že obec Bojná je vzhľadom na svoje postavenie podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších  predpisov povinnou
osobou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

Žalobca požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 27.03.2013 o sprístupnenie viacerých informácií,
ktoré má žalovaný k dispozícii. V súlade s § 22 ods. l zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v spojení s § 19 ods.
l zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 71/1967 Zb.“)  a pre vylúčenie pochybností o identite odosielateľa bola táto e-mailom zaslaná
žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Vzhľadom na to, že žiadosť bola zaslaná e-
mailom, bola doručená žalovanému technicky vykonateľným spôsobom.

Žalovaný v zákonom ustanovenej lehote ôsmych pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti dňa
27.03.2013, t.j. najneskôr do 10.04.2013 požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie
o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu prvostupňového
rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo dňa 13.04.2013.

Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie navrhol zrušiť a
vec vrátiť na nové konanie. Odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal  žalobca žalovanému e-
mailom dňa 25.04.2013, pričom aj toto podanie bolo pre vylúčenie pochybností o identite odosielateľa
podpísané zaručeným elektronickým podpisom.



Vzhľadom na to, že odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní
nerozhodol, má sa podľa §  19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne
rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia
tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 12.05.2013.

Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a to tým, že žalovaný
odmietol žalobcovi prístup k informáciám  bez toho, aby mal na to zákonnú oporu. V neposlednom rade
tým žalovaný zasiahol aj do práva na informácie zaručeného čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalobca má za to, že hlavnými dôvodmi nezákonnosti je skutočnosť, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.

Informácie požadované žalobcom nespadajú do rámca § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože
nešlo o utajované skutočnosti, skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné
tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým možno prístup obmedziť podľa § 11 zákona č.
211/2000 Z.z. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie v rozpore s § 3 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z.,
keďže  požadovanými informáciami žalovaný disponuje a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre
ich nesprístupnenie. Je preto daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2
písm.a) O.s.p.

Žalobca má za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia mal žalovaný postupovať v súlade so
zákonom č. 211/2000 Z.z., čím sa dôsledne neriadil. Inými slovami, ak bol žalovaný toho názoru, že je
daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom
ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zákona č.
71/1967, umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa
však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 resp. § 19 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z.z., ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné.

V dôsledku vyššie uvedeného je podľa názoru žalobcu daný dôvod pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia podľa § 250j ods.2 písm. a) a d) OSP a vrátenie veci na ďalšie konanie žalovanému.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.09.2013 uviedol, že vedie v zmysle § 20 zákona
o slobodnom prístupe k informáciám evidenciu žiadostí, pričom v nej neeviduje žalobcom tvrdenú
žiadosť ani uvedené odvolanie. Z tohto dôvodu súdu nemôže predložiť požadovaný administratívny
spis. V ďalšom žalovaný poukázal na § 14 ods. 1, § 14 ods. 2, § 14 ods. 3, § 22 ods. 1 zákona o
slobodnom prístupe k informáciám, ako aj na § 19 ods. 1 zákona o správnom konaní. Uviedol tiež,
že zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť obce mať zriadenú
elektronickú podateľňu pre prijímanie podaní a korešpondencie podpísanej elektronickým podpisom
alebo zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona o elektronickom podpise. Vo vzťahu k
citovaným ustanoveniam skonštatoval, že pokiaľ žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie informácie v
zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pričom tak urobil elektronickou poštou podpísanou
zaručeným elektronickým podpisom (čo žalovanému znemožnilo oboznámiť sa s obsahom predmetného
elektronického podania), nepožiadal o poskytnutie informácie zákonom predpokladanou formou. Nikdy
teda nezačala plynúť lehota v zmysle § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, táto
potom nikdy márne neuplynula a o podanom odvolaní nebolo potrebné rozhodnúť, keďže sa jednalo
o odvolanie proti neexistujúcemu rozhodnutiu, naviac rovnako podané nie v zákonom predpokladanej
forme. Žalovaný sa dozvedel, že žalobca podal stovky obdobných žalôb, v ktorých si uplatňuje náhradu
trov konania. Žalovaný preto usudzuje, že žalobca má väčší záujem na priznaní trov konania ako na
sprístupňovaní informácií, ktoré sú naviac verejne prístupné. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.



Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len \"povinné osoby\") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať
písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné
meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob
sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve
žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p) č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“) ústredným orgánom
štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad.

Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci,
ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Pred rozhodnutím vo veci samej súd skúmal, či boli splnené podmienky konania, teda či došlo k začatiu
konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou, a či výsledkom konania bolo rozhodnutie,
preskúmateľné súdom.

Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie
upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť
možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným
spôsobom.

Zo spisov vyplýva, že žalobca doručil 27.03.2013 na adresu žalovaného e- mail s pripojeným zaručeným
elektronickým podpisom. Samotný žalobca uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácií, ktorú pripojil k
žalobe ako prílohu č. 1, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na elektronickú podateľňu žalovaného.
V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v písomnej podobe až súdu, žalovanému
nedoručil.

Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií
a že má e-mailovú adresu na ktorej komunikuje s okolím, a potvrdil skutočnosť, že e-mailová správa,
ktorú mu žalobca doručil, obsahovala zaručený elektronický podpis.

Namietal však, že nemá zriadenú elektronickú podateľňu, ktorá by mu umožňovala technicky
komunikovať so zasielateľmi správ, zasielaných elektronicky na adresu elektronickej podateľne, a preto



obsah žiadosti o poskytnutie informácie, uvedený v elektronickej podobe v prílohe k e- mailovej správe
nepoznal, lebo nemá elektronickú podateľňu a z uvedeného dôvodu prílohu, doručenú do počítača
nemohol otvoriť.

Treba k tomu ešte uviesť, že podľa § 14 zákona o slobode informácií možno podať žiadosť o poskytnutie
informácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného
znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou
poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na
nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo
technicky vykonateľné.

Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní
orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil (a
mohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s
právnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý
nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.
Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej
adresy, používanej v bežnom internetovom styku nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo
vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo
za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa
zákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie
informácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená
povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej
podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať
jej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto
dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.

Žalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21.
januára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní
žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.

V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,
neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda
nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

V konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode
informácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo, a že v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré
by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy OSP
preto splnené neboli a súd bol preto nútený konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť, keďže konaniu
a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu
na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.

Súd pri vydaní tohto rozhodnutia vychádzal zo záverov uvedených v odôvodnení uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sži/7/2013 zo dňa 27.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo
obdobnej veci a z ktorého právnymi závermi sa tunajší súd v plnej miere stotožňuje.

O trovách konania v danom prípade súd rozhodol podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p.
veta prvá, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný



uhradiť jeho trovy.  Predmetné konanie muselo byť zastavené pre nesprávny právny postup žalobcu,
preto je aplikácia § 146 ods. 2 O.s.p. veta prvá na daný prípad odôvodnená. Keďže  však žalovanému
v danom prípade v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nemohol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie  do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch  vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť,  proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny

a čoho sa  odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}