Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/339/2018 z 30. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 30. mája 2019, sp. zn. 8CoP/339/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7214228819.1 Krajský súd Košice | 8CoP/339/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7214228819.1 | 2019-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96776227-814b-4ffe-b8bd-7dc326b69769 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7214228819.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/339/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214228819
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7214228819.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K.
U. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa
rodičov Ing. M. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na W. ul. č. XX v I. právne zastúpenej advokátom JUDr.
Rudolfom Maníkom PhD., MBA, MHA so sídlom na Masarykovej ul. č. 2 v Košiciach a Ing. S. U. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho na I. ul. č. XXX v I. právne zastúpeného advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou
Homzovou so sídlom na Moyzesovej ul. č. 46 v Košiciach v konaní o návrhu otca na zníženie výživného
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 5.9.2018 č.k. 41P/1/2018 - 648 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II. z 30.7.2013
č.k. 45P/54/2013-54 v časti výživného tak, že otec povinný prispievať na výživu mal. K. U. 400 Eur
mesačne za obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2018, s tým že 230 Eur bude poukazovať k rukám matky a
170 Eur na osobitný účet maloletej zriadený v banke po dohode rodičov na meno maloletej ako tvorbu
úspor, všetko do 15. dňa v mesiaci vopred. Od 1.9.2018 do budúcna je otec povinný prispievať na výživu
mal. K. U. 400 Eur mesačne, s tým že 260 Eur bude poukazovať k rukám matky a 140 Eur na osobitný
účet maloletej zriadený v banke po dohode rodičov na meno maloletej ako tvorbu úspor, všetko do
15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 1830 Eur (už po odpočítaní iného plnenia zo strany otca) za
obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2018 zaviazal otca zaplatiť na osobitný účet maloletej zriadený na meno
maloletej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden
z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Podané odvolanie odôvodnila
tým, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, resp. nesprávne posúdil právny stav veci. Vyslovila
názor, že v predmetnom konaní otec neuniesol dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní
oprávnenosti požadovania zmeny rodičovskej dohody. Uviedla, že v období od 1.1.2016 do 31.8.2018
otec posielal na výživné maloletej svojvoľne nižšiu sumu (200 Eur mesačne), napriek tomu, že bol
povinný platiť bežné výživné 400 Eur, ktoré matka vymáha exekučnou cestou. Poukázala na to, že
osobitný účet v banke na meno maloletej má byť zriadený po dohode rodičov, čo by pri absencii
súčinnosti jedného z rodičov znamenalo nevykonateľnosť napadnutého rozsudku. Matka nemala o
otcom uzatvorenej zmluve o sporení maloletej žiadnu vedomosť a podľa jej názoru toto sporenie
nemá vplyv na platenia bežného výživného. Zdôraznila, že predmetnú zmluvu otec uzatvoril a sporenie
pravidelne uhrádzal už v čase, keď jeho príjem z podnikania v spoločnosti iS., s.r.o. bol v rokoch 2012
- 2014 iba 35 289,14 Eur, resp. 34 594,15 Eur a 44 342,17 Eur. V roku 2015 bol príjem jednoosobovej



obchodnej spoločnosti otca 443 427 Eur, v roku 2016 492 137 Eur a v roku 2017 295 045 Eur. Vzhľadom
na uvedené matka nesúhlasí so zmenou platenia výživného a je toho názoru, že otec si môže aj naďalej
dovoliť platiť bežné výživné 400 Eur mesačne. Zdôraznila, že je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie
na ÚPSVaR, preto sa nemôže bez svojej viny podieľať na zvýšených výdavkoch maloletej súvisiacich
s jej nástupom na strednú školu od septembra 2018.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že jej odvolanie považuje za nedôvodné, nakoľko
súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny
potvrdil. Vyslovil presvedčenie, že v konaní dostatočne preukázal a zdokladoval svoje majetkové a
zárobkové pomery a rovnako predložil dôkazy o existencii sporenia pre maloletú. Uviedol, že súhlasí so
spôsobom platenia výživného, nakoľko 400 Eur mesačne (ako bežné výživné) nezodpovedá skutočne
vynaloženým výdavkom na výživu maloletej a nezohľadňuje skutočnosť, že na jej výžive sa majú
podieľať obaja rodičia. Výdavky maloletej súvisiace s nástupom na strednú školu nevzrástli takým
podstatným spôsobom, ktoré by odôvodňovali zvýšenie bežného výživného. Zdôraznil, že si plní
vyživovaciu povinnosť uloženú mu napadnutým rozhodnutím, ktoré je predbežne vykonateľné a uhradil
aj dlžné výživné 1830 Eur na tvorbu úspor.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny, nakoľko určené výživné ako aj tvorba úspor je v záujme maloletej.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191
CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací
súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti
o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním
dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho skutkové a právne závery
zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia
zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom
nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Ďalej je potrebné
uviesť, že o svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len
vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich
účel alebo význam. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní nie sú v súlade s
predstavami účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.



10. Konštatuje, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom Okresného súdu
Košice II. z 30.7.2013 sp.zn. 45P/54/2013, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe
ktorej bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. Emy 400 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci
vopred k rukám matky od 27.3.2013 do budúcna, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Košice
II z 5.8.2010 sp.zn. 27P/211/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 31.1.2011
sp.zn. 7CoP/285/2010 - 294. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie ponechal výšku pôvodne
určeného výživného, keď mal na základe vykonaného dokazovanie preukázané, že je v možnostiach
a schopnostiach otca naďalej prispievať na výživu maloletej 400 Eur mesačne (podrobné odôvodnenie
v bode 41., 42. a 43. odôvodnenia rozhodnutia), ktorú čiastku rozdelil a za obdobie od 1.1.2016 do
31.8.2018 určil sumu 230 Eur ako bežné výživné a sumu 170 Eur na tvorbu úspor, resp. od 1.9.2018 do
budúcna sumu 260 Eur ako bežné výživné a sumu 140 Eur na tvorbu úspor.

11. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej
veci, vrátane tých, na ktoré poukázala v odvolaní matka maloletej. Výživné určené súdom prvej inštancie
vzhľadom na potreby a vek postačujúce aj s prihliadnutím na matkou vyčíslené náklady spojené
so starostlivosťou o maloletú (odôvodnené potreby maloletej), skutočnosť, že otec sa s maloletou
pravidelne stretáva, svoju vyživovaciu povinnosť doposiaľ na základe súdom schválenej rodičovskej
dohody plnil (aj keď v poslednom období v nedostatočnej výške) a prispieval na potreby maloletej aj
nad rámec určeného výživného. Výživné od otca pre maloletú, ktorá v septembri 2018 nastúpila na
strednú školu, vo výške 260 Eur mesačne (ako je upravené v napadnutom rozhodnutí od 1.9.2018
do budúcnosti) pri vyčíslených bežných nákladoch s predpokladom, že na výživu maloletej okrem
osobnej starostlivosti bude prispievať aj matka, ktorá poberá prídavok na maloleté dieťa, predpokladá
zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú limitované možnosťami,
schopnosťami a majetkovými pomermi otca a zodpovedajú aj životnej úrovni oboch rodičov.

12. Matka v podanom odvolaní predovšetkým namietala diferenciáciu výživného na bežné výživné
a výživné tvorbu úspor, pričom trvala na tom, aby bol otec povinný prispievať na výživu maloletej
400 Eur mesačne (bežné výživné) ako doposiaľ. K uvedenému odvolací súd uvádza, že zmyslom
a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej ustanovením
§ 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Ide o vyjadrenie
tzv. spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto určuje výživné v takej výške, ktorá bude
zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez toho,
aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Inými slovami výživné nemá slúžiť na vytváranie
peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho súčasnú ,,spotrebu,,.
Z tohto dôvodu zákonodarca v následnom ustanovení § 63 ods. 3 Zákona o rodine umožnil určenie
výživného na tzv. tvorbu úspor, ktoré predstavuje výnimku zo zásady spotrebného charakteru bežného
výživného. Hoci sa platí tiež v pravidelných časových intervaloch popri bežnom výživnom, má odlišný
účel, ako aj ďalšie osobitosti, ktoré je nevyhnutné brať do úvahy pri jeho určovaní súdom. Výživné určené
na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa spravidla za účelom
zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium, či zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné
výdavky presahujúce bežnú spotrebu dieťaťa. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu dospel k záveru,
že matka v podanom odvolaní neuviedla také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého
rozhodnutia, nota bene zmenu spôsobu platenia výživného, t.j. zrušenie tvorby úspor v prospech dieťaťa
a vyplácanie celej sumy určeného výživného zo strany otca (400 Eur mesačne) k rukám matky. Maloletá
K. má 17 rokov, navštevuje strednú školu, jej mesačne výdavky vyčíslené matkou predstavujú náklady
na doučovanie 4 Eur, súkromnú angličtinu 16 Eur, folklórny súbor 37 Eur, maliarske potreby 20 Eur,
vitamíny 10 Eur, cestovné 9 Eur, mobilný paušál 10 Eur, vreckové 60 Eur a príspevok na obed starej
mame 30 Eur. Je nepochybné, že maloletá má ďalšie náklady na stravu, ošatenie, obuv a podobne, ktoré
sú primerané jej veku, ako aj iné náklady na školské potreby, prípadne lieky, iné aktivity a podobne. Z
tvrdení matky však nie je osvedčené, že by odôvodnené potreby maloletej presahovali sumu určeného
bežného výživného (260 Eur mesačne od 1.9.2018 do budúcnosti), pričom niektoré položky považuje
odvolací súd za výrazne nadnesená (napr. oblečenie 400 Eur mesačne). Dodáva, že v prípade náhlych
výkyvov v bežných výdavkoch maloletej môže matka ako oprávnený rodič vybrať a použiť časť úspor
na tieto výnimočné potreby.



13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

14. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.