Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/12/2018 z 27. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júna 2018, sp. zn. 12CoP/12/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6117206356.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12CoP/12/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6117206356.1 | 2018-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/439649b9-63b0-4937-a33b-e1e77ec14c83 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6117206356.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/12/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117206356
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117206356.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v konaní navrhovateľa M. P., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. XX, XXX XX K. K., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Oravcovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 12, 974 01 Banská Bystrica, proti osobe
povinnej platiť výživné M. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. K. K. o zvýšenie výživného
na plnoleté dieťa, na základe odvolania osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 17Pc/6/2017-68 zo dňa 14. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 14. 09. 2017 uložil osobe povinnej platiť výživné - otcovi
navrhovateľa (ďalej len „povinná osoba“ resp. „povinný“) povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa
zvýšeným výživným zo sumy 105 Eur mesačne na sumu 155 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 20. 03. 2017 (prvý výrok). Zročné výživné za obdobie od 20.
03. 2017 do 14. 09. 2017 vo výške 316,67 Eur povolil povinnému splácať v splátkach po 20 Eur mesačne,
spolu s bežným výživným, až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom
október 2017 (druhý výrok). Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol (tretí výrok). Vo výroku rozhodnutia
zároveň konštatoval, že týmto rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 14. 02. 2013 č.k. 32P/263/2012-58 vo výroku o výživnom (štvrtý výrok). O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (piaty výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom
domáhal voči povinnému zvýšenia výživného zo sumy 105 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne,
počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že posledná úprava vo veci výživného bola
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14. 02. 2013, č.k. 32P/263/2012-58, kedy bol
rozsah vyživovacej povinnosti upravený na sumu 105 Eur mesačne. Od uvedenej úpravy výživného
nastala na jeho strane výrazná zmena pomerov, pretože ubehla doba viac ako 5 rokov, v čase
predchádzajúcej úpravy navštevoval X. ročník strednej školy a v súčasnej dobe, teda v čase podania
návrhu je študentom X. ročníka L. Y. E. F. v C.. Zmena pomerov nastala aj na strane povinného, ktorý
podniká na základe živnostenského oprávnenia, pričom v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu
o výživnom bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Navrhovateľ zároveň poukázal
na to, že povinnému pribudla 4. vyživovacia povinnosť voči dieťaťu, ktoré sa mu v priebehu tohto času
narodilo. Konštatoval, že nemá žiadny príjem a všetky jeho výdavky so zabezpečovaním stravy ošatenia,
obuvi, voľnočasových aktivít a všetkých jeho odôvodnených potrieb, ako aj školské výdavky znáša jeho
matka.



1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia účastníkov
konania a na vykonané dokazovanie, a po uvedení zákonných znení ustanovení § 78 ods. 1, 3, § 75 ods.
1, § 62 ods. 1, 2, 5 a § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine konštatoval: „Pravidlom pre určenie výšky výživného
povinnému rodičovi je miera jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Platí, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov nevyhnutnej pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinností boli uspokojené všetky
náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa závisí od veku, duševnej a
fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, príp. od formy
prípravy na budúce povolanie. Neprehliadnuteľnou spoločenskou realitou je aj nárast spotreby.“
1. 4. Vo vzťahu k prejednávanej veci potom prvoinštančný súd uviedol: „Tunajší súd na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že posledná úprava vo veci výživného bola rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 14. 02. 2013, č.k. 32P/263/2012-58, kedy bolo výživné na navrhovateľa zvýšené
zo sumy 85 Eur na sumu 105 Eur mesačne. V čase poslednej úpravy navrhovateľ navštevoval X. ročník
strednej školy. Matka navrhovateľa dosahovala príjem 719,44 Eur. Otec navrhovateľa bol nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce ako uchádzať o zamestnanie a mal pozastavenú podnikateľskú činnosť. V
čase poslednej úpravy mal odporca okrem navrhovateľa vyživovaciu povinnosť k dvom deťom a to A.
P., nar. XX. XX. XXXX. - sestre navrhovateľa a k G. P., nar. XX. XX. XXXX. Od poslednej úpravy
vo veci výživného odporcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi B., nar. XX. XX. XXXX.
Navrhovateľ je v súčasnej dobe študentom E. F., L. Y. v C. a dňom 25. 09. 2017 bude zapísaný do
X. ročníka. Súd mal takto v konaní preukázané, že od poslednej úpravy vo veci výživného došlo k
výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľa, ktorý v čase poslednej úpravy bol študentom strednej
školy a v súčasnej dobe je študentom vysokej školy, pričom študuje mimo miesta bydliska, s čím sú
zvýšené výdavky a to so zabezpečením bývania na internáte, stravy, cestovného, ako aj učebných
pomôcok a výcviku. Taktiež zmenou ekonomickej situácie došlo k podstatnému zvýšeniu cien obuvi,
šatstva, potravín, drogérie, učebných pomôcok. U matky navrhovateľa došlo k zvýšeniu príjmu na sumu
1 000 Eur mesačne. K zmene pomerov došlo aj na strane odporcu a to pribudnutím ďalšej vyživovacej
povinnosti, ako aj k zvýšeniu príjmu, nakoľko v čase poslednej úpravy bo nezamestnaný, evidovaný
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie bez hmotného zabezpečenia a v súčasnej dobe má
príjem priemerne vo výške 800 Eur mesačne. Odporca podniká, z výpovede odporcu vyplynulo, že
daňové priznanie za rok 2016 nepodal z dôvodu nulového príjmu a skutočnosť, že daňové priznanie
nepodal, vyplýva aj z potvrdenia daňového úradu. Skutočnosť o nulovom príjme odporca žiadnym
hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázal. Plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k deťom
ja ich zákonnou povinnosťou a pre určenie výšky výživného nemusí byť vždy smerodajné, koľko si
rodič podnikaním zarobí. Podstatné je zistenie potenciálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem
majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným
z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy je zistenie a vyčíslenie
mesačných nákladov povinného rodiča. Súd nemôže poskytnúť ochranu takému správaniu povinného
rodiča, ktorý príp. znižuje svoj príjem za účelom stanovenia čo najnižšieho výživného. Odporca v konaní
nepreukázal, že z podnikateľskej činnosti v roku 2016 dosiahol nulový príjem tak, aby bolo zrejmé, aký
príjem dosiahol a aké výdavky si uplatnil, či k nulovému príjmu dospel zákonným spôsobom.“ Následne
v tejto súvislosti uviedol: „Súd v danom prípade návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného považoval
za dôvodný a návrhu čiastočne vyhovel tak, že vyživovaciu povinnosť zo strany odporcu zvýšil zo sumy
105 Eur mesačne na sumu 155 Eur mesačne. Takto stanovené výživné síce nezodpovedá veku ani
potrebám navrhovateľa, nie je však v súčasnej dobe v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať
na výživu navrhovateľa vyššou čiastkou s poukazom na tú skutočnosť, že odporca má ešte ďalšie 3
vyživovacie povinnosti. Vo výraznej miere dlhodobo potreby navrhovateľa zabezpečuje jeho matka, od
ktorej nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na zabezpečení potrieb navrhovateľa vo výraznej miere
podieľala naďalej. Súd prihliadol taktiež na tú skutočnosť, že navrhovateľ už nie je v útlom veku a
nevyžaduje si zabezpečenie osobnej starostlivosti zo strany matky v takej miere ako keď bol v útlejšom
veku a preto aj matka navrhovateľa je povinná zo svojho príjmu poskytnúť navrhovateľovi finančné
plnenie na zabezpečenie jeho potrieb. S výživným od odporcu, ako aj finančným prispením matky budú
potreby navrhovateľa primerane pokryté.“ Keďže návrhu navrhovateľa o zvýšenie výživného vyhovel len
v časti, návrh vo zvyšku zamietol.
1. 5. V závere odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že „počiatok zvýšenia výživného
súd určil od 20. 03. 2017, t.j. odo dňa podania návrhu a odporcovi takto vzniklo zročné výživné vo
výške 316,67 Eur. K zvýšeniu výživného došlo o sumu 50 Eur x 6 mesiacov = 300 Eur a 1/3 mesiaca
marec 2017 predstavuje výživné vo výške 16,67 Eur, t.j. spolu 316,67 Eur. Zročné výživné súd povolil
odporcovi splácať v splátkach po 20 Eur mesačne.“ Zároveň konštatoval, že týmto došlo k zmene



rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14. 02. 2013, č.k. 32P/263/2012-58 vo výroku o
výživnom.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal povinný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu určí výživné vo výške 135 Eur mesačne a zročné
výživné mu povolí splácať v splátkach po 20 € mesačne.
2. 2. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie na prvoinštančnom súde má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 385 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 385 ods. 1 písm. f/ CSP), a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 385 ods. 1 písm.
h/ CSP).
2. 3. Povinný ďalej uviedol, že súhlasí s tým, že každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. To však nemôže znamenať uspokojovanie požiadaviek jedného z detí na úkor ostatných
detí a ani popretie istej základnej životnej úrovne rodičov. Nespochybňuje, že u navrhovateľa nastalo
zvýšenie jeho životných nákladov, avšak podľa neho treba brať do úvahy aj to, že vysoká škola, ktorú
si vybral, je finančne náročná aj je množstvo rodičov, ktorí by síce radi dopriali svojim deťom takéto
štúdium, ale nemôžu si to finančne dovoliť. Nie je neobvyklé ani to, že plnoleté deti nastúpia namiesto na
vysokú školu do zamestnania, ak si rodina nemôže dovoliť financovať ich vysokoškolské štúdium. Nie
je mu známe, akým spôsobom mal súdu preukazovať, že v roku 2016 nedosiahol príjem z podnikania
a dôrazne sa ohradzuje proti špekuláciám súdu, či k tomuto stavu dospel zákonným spôsobom. Ďalej
uviedol, že prvoinštančný súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal celkovou výškou jeho vyživovacích
povinností. V tejto súvislosti zdôraznil, že na rozdiel od navrhovateľa, ktorý je plnoletý a je schopný sa
pričiniť o zabezpečenie peňazí na svoje nákladné štúdium, on má vyživovaciu ešte voči trom maloletým
deťom, ktoré sa o seba nemôžu starať ani čiastočne. Podľa jeho názoru, súd nemôže ignorovať potrebu
zabezpečiť bývanie sebe a dvom deťom, s ktorými žije s priateľkou v spoločnej domácnosti. Konštatoval,
že súhlasil so zvýšením výživného o sumu 30 Eur mesačne, ktorou sa snažil navrhovateľovi prispievať
už predtým. V dôsledku platenia výživného vo výške 155 Eur mesačne bude musieť použiť peniaze
určené pre ostatné deti a rodinu a dať ich navrhovateľovi.

3. 1. Navrhovateľ (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu povinného žiadal, aby
odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil.
3. 2. V súvislosti s argumentáciou povinného uvedenou v odvolaní, že jeho (navrhovateľove) „finančne
nákladné vysokoškolské štúdium“ nemôže byť na úkor ostatných detí povinného uviedol, že povinný
(otec) si neuvedomuje, že on nechce nikoho o nič oberať a nechce znižovať jeho „bez tak vysokú životnú
úroveň“, chce jedine doštudovať, aby sa mohol sám živiť svojím povolaním. Suma zvýšeného výživného
vo výške 155 Eur mesačne zďaleka nepokrýva ani len jeho základné náklady, ako sú strava na internáte
v C., cestovné, internát, knihy, učebnice, lekárske ošetrenia a pod. Ak by nemal matku, ktorá mu verí,
ktorej záleží na jeho vzdelaní a uvedomuje si, že dosiahnutím vyššieho vzdelania získa väčšiu šancu
uplatnenia na pracovnom trhu, ani pri sume zvýšeného výživného by nemohol pokračovať štúdiom na
vysokej škole. Navrhovateľ ďalej uviedol, že je študentom L. Y. E. F. v C., pričom poukázal na to, že
náklady na štúdium a letecký kurz sú dve rozdielne veci a inštitúcie. Náklady na jeho vysokoškolské
štúdium sú rovnaké ako na akejkoľvek inej vysokej škole. Zvýšenie výživného súvisí so zvýšením jeho
bežných životných nákladov a nie s leteckým výcvikom, ktorý platí jeho matka. Okrem toho uviedol, že
žiadny rodič nemôže očakávať, že pri dennom štúdiu a nárokoch na študenta, ktoré sú na L. Y. v C.
vysoké, jej čas na zárobku účinnosť. Toto všetko by povinným (otec) vedel, keby sa o neho aspoň trochu
zaujímal. Záverom uviedol, že má za to, že životná úroveň povinného je pomerne vysoká. Len nedávno
postavil s priateľkou nový rodinný dom, ktorý je napísaný na priateľku. Je samozrejme logické, že aj
rodič musí niekde bývať a má právo postaviť si dom, či mať auto alebo iné bežné veci patriacej k životu,
ale mal by tiež prevziať zodpovednosť za svoje dieťa, keď ho už raz má.

4. Povinný (odvolateľ) vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa k jeho odvolaniu uviedol, že trvá na
dôvodoch svojho odvolania. Konštatoval, že je všeobecne známe, že štúdium na L. Y. E. F. v C. je značne
finančne náročnejšie ako štúdium na iných typoch vysokých škôl. Nesúhlasil s vyjadrením navrhovateľa
k jeho osobe, že má vysokú životnú úroveň a v tejto súvislosti pripustil, že má s priateľkou rodinný dom
v ktorom býva, avšak 25 rokov musí splácať banke 300 Eur mesačne. Nie je pravda, že celé bremeno
výživy a nákladov navrhovateľa znáša iba jeho matka, pretože predsa platí súdom určené výživné a
okrem toho, pokiaľ mu to finančná situácia dovolí, vždy prispieva polovicou sumy na príkladmo uvedené



účely. Nesúhlasil ani s vyjadrením navrhovateľa, že vytvára nerovnováhu medzi ním a ostatnými svojimi
deťmi.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“),
vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vychádza z náležite prevedeného
dokazovania. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom
rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné,
zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými
i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd konštatuje, že povinný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať,
že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia. Jeho všeobecné právne zdôvodnenie odvolania, že konanie na prvoinštančnom súde má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je ako relevantný odvolací dôvod neakceptovateľné.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvoinštančný súd pri rozhodovaní o určení aktuálnej výšky
vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľovi vzal do úvahy všetky zákonné aspekty vyplývajúce
z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda primárne prihliadal na odôvodnené potreby
navrhovateľa (oprávneného na výživné), ale i na objektívne možnosti a schopnosti povinného. I podľa
názoru odvolacieho súdu povinný je objektívne schopný zo svojho osobne deklarovaného mesačného
príjmu vo výške cca 800,- Eur prispievať na výživu navrhovateľa určeným výživným vo výške 155,-
Eur mesačne. Ako správne poukázal prvoinštančný súd, ide o sumu, ktorá pokrýva menší rozsah
oprávnených potrieb navrhovateľa, pričom väčší rozsah jeho oprávnených potrieb pokrýva jeho matka.
Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pre
posudzovanie schopností a možností povinného rodiča nie je rozhodujúci len jeho skutočne dosahovaný
príjem, ale je nutné zohľadniť aj jeho kvalifikáciu, nadobudnuté pracovné skúsenosti, ale i vôľu a
snahu dosiahnuť čo najvyšší pravidelný finančný príjem. Zákonná úprava kladie dôraz na povinnosť
každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v prvom rade bol schopný
plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom. Podľa názoru
odvolacieho súdu, s prihliadnutím na osobu povinného je možno konštatovať, že je v jeho schopnostiach
a možnostiach zabezpečiť si príjem v takom rozsahu, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť nie
len voči navrhovateľovi, ale i voči ostatným svojím nezaopatreným potomkom. Povinný ani v odvolaní
neuviedol žiadne konkrétnej okolností a skutočností, ktoré by mu objektívne bránili zabezpečiť si vyšší
pravidelný príjem. Dokonca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že podniká konkrétne efektívne kroky
na zabezpečenie si pravidelného vyššieho príjmu. Takýto prístup v žiadnom prípade nemôže byť na
ťarchu navrhovateľa. V konečnom dôsledku, ak je podľa vlastného vyjadrenia schopný uhrádzať, alebo
podieľať sa na uhrádzaní úveru v banke vo výške 300 Eur mesačne v súvislosti s investíciou do domu,
ktorý dokonca ani nie je v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve, musí byť schopný plniť si i svoju
základnú zákonnú povinnosť, teda platiť navrhovateľovi výživné určené prvoinštančným súdom, pretože
výživné má prednosť pred inými výdavkami (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).



10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).