Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/22/2011 z 26. 9. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. septembra 2011, sp. zn. 1S/22/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8011200118.1
Krajský súd Prešov | 1S/22/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8011200118.1 | 2011-09-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z., § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/69e27302-77ad-473e-8f6a-639ecf623132
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8011200118.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/22/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200118
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8011200118.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej v právnej veci žalobkyne Ing.J. K., PhD., so
sídlom W. č. XX, B., správcu konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti Suisse Credit, s.r.o., Košice, so
sídlom Pražská 2, Košice, IČO: 36 212 71, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom
Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kužma a spol., Floriánska č. 16, Košice, proti žalovanému
Katastrálnemu úradu v Prešove, so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 6, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č. Vo 17/2010-So zo dňa 10.januára 2011 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e     rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.januára 2011 č. Vo-17/2010-So a  v r a c i a    vec
žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p..

Z a v ä z u j e   žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 618,42 EUR, ktoré je povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Miroslavovi Katunskému do 10 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného, ktoré navrhla zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalobkyňa
poukázala na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutí zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie
Správy katastra v Prešove č.k.: V 2747/2010-MŠ zo dňa 28.10.2010, ktorým bolo zastavené konanie
o povolení vkladu. Poukázala na to, že návrhom, ktorý bol Správe katastra v Prešove doručený dňa
7.6.2010, navrhovala povoliť vklad vlastníckeho práva na základe pripojenej listiny a to kúpnej zmluvy
uzatvorenej žalobcom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu ako predávajúcim a spol. DORSVET
PLUS, s.r.o., ako kupujúcim. Prvostupňový správny orgán konanie zastavil s odôvodnením, že k danému
dátumu neboli vytýkané nedostatky konania odstránené, preto bolo postupované podľa § 31b písm.
c/ Katastrálneho zákona a vytýkané nedostatky potom v spojení s rozhodnutím o prerušení konania
zo dňa 28.6.2010 spočívajú v nedoložení právoplatných rozhodnutí o pridelení súpisných čísel na
jednotlivé stavby. Prvostupňové rozhodnutie, aj žalobou napadnuté rozhodnutie, považuje žalobkyňa za
nepreskúmateľné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia, a preto sú nezákonné.

Žalobkyňa nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí v tom, že už v odvolaní zo dňa 16.11.2010
namietala, že prvostupňové rozhodnutie správy katastra o zastavení konania nie je možné preskúmať,
keďže neboli konkretizované nedostatky konania, ktoré mal žalobca ako jeden z účastníkov vkladového
konania odstrániť, teda ku ktorým jednotlivým prevádzaným stavbám prvostupňový orgán požadoval
dokladovať určenie súpisného čísla (hala na LV č. XXXX  v k.ú. F. F. alebo (či aj) soc. zariadenia na
parc. č. 1069, resp. 1098 alebo (či aj) vodojem na parc. č. 1081). Žalovaný sa s uvedenou námietkou



podľa názoru žalobkyne nevyporiadal, iba poukázal na to, že žalobkyňa  mala sám vydedukovať, ktoré
konkrétne nedostatky treba odstrániť. Žalobkyňa zdôraznila, že správny orgán rozhodujúci o právach
a povinnostiach fyzických i právnických osôb, však nemôže ponechať v tomto prípade ním tvrdené
nedostatky na dedukciu účastníka konania, vytýkaný nedostatok musí byť zrejmý, inak nie je možné
rozhodnutie preskúmať z pohľadu, či ten - ktorý konkrétny vytýkaný nedostatok ním skutočne je, a či
správny orgán rozhodol správne a zákonne. Súčasne poukazuje na to, že vyvstáva otázka, či teda
nedoloženie rozhodnutia o pridelení súpisného čísla je nedostatkom konania, a ak áno, či ním je aj
v prípade, že sa pre tú - ktorú stavbu súpisné číslo neurčuje, resp. neprideľuje, lebo ak má účastník
konania predložiť rozhodnutie, ktoré nemožno vydať, resp. rozhodnutie, ktoré obec vôbec ani nevydáva,
ak podľa § 6 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. obec vydáva rozhodnutie iba v prípade, ak určí, zmení alebo
zruší už pridelené súpisné číslo a rozhodnutie nevydáva v prípade, ak súpisné číslo neurčí. Žalobkyňa
kladie otázku, či má teda účastník vkladového konania dokazovať, resp. dokladovať skutočnosť, ktorá
sa nestala, teda nepridelenie súpisného čísla.

Argumentovala tiež tým, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaný síce konštatoval, že nie je v jeho
kompetencii ako správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľnosti posudzovať, či nehnuteľnosti
má alebo nemá byť pridelené súpisné číslo, súčasne ale tento záver fakticky sám popiera, ak
potvrdí rozhodnutie a tým aj závery prvostupňového orgánu, že nedoloženie rozhodnutia o pridelení
súpisného čísla predstavuje nedostatok konania, čím žalovaný predsa len posúdil nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom prevodu za tie, ku ktorým sa určenie súpisného čísla vyžaduje, a teda vzal za svoju
kompetenciu, o ktorej tvrdí, že ju nemá.

Žalobkyňa ďalej namieta, že napadnuté rozhodnutie považuje za také, ktoré vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia a poukazuje na to, že § 6 ods. 1 písm. c/ Katastrálneho zákona vymedzuje stavby,
ktoré sú predmetom evidencie katastra nehnuteľností, kde medzi inými zákon uvádza (a kataster eviduje)
i stavby spojené so zmenou pevným základom, ktoré nie sú označené súpisným číslom. Poukázala na
to, že § 1 ods. 1 uvádza výpočet práv k nehnuteľnostiam, ktoré sa evidujú v katastri nehnuteľností a toto
ustanovenie v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 28 ods. 2 Katastrálneho
zákona znamená, že právo k nehnuteľností evidovanej v katastri nehnuteľností môže kupujúcemu
vzniknúť v prípade zmluvy ako nadobúdacieho titulu iba povolením vkladu. Vyššie uvedené teda podľa
názoru žalobkyne znamená, že aj vlastnícke právo k stavbám, ktoré nie sú označené súpisným číslom
ale sú evidované v katastri, možno nadobudnúť len na základe povolenia vkladu, teda ustanovenie §
42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona v prípade, kedy je stavba evidovaná v katastri nehnuteľností,
ako je tomu v prípade jednotlivých stavieb, ktoré tvoria predmet prevodu podľa pripojenej kúpnej zmluvy,
na stavbu neoznačenú súpisným číslom, avšak evidovanú v katastri nehnuteľností, nemožno aplikovať,
lebo to vylučuje sama podstata tejto stavby, t.j. stavby neoznačenej súpisným číslom. Ak teda stavby
evidované v katastri nehnuteľností bez súpisného čísla sú spôsobilým predmetom pre povolenie vkladu
vlastníckeho práva, čo nepochybne sú, o čom svedčí množstvo zápisov v katastri nehnuteľností, potom
nemožno pre tieto stavby nepovoliť vklad vlastníckeho práva s poukazom na ustanovenie § 42 ods.
2 písm. c/ Katastrálneho zákona, ktoré sa týka stavieb, ktoré označené súpisnými číslami sú. Podľa
žalobkyne o správnosti tohto záveru svedčí aj zápis záložného práva evidovaného v časti „C“ - ťarchy
na liste vlastníctva č. XXX kat. územie F., ktoré záložné právo je evidované práve k stavbe umiestnenej
na parc. č. 311 - druh stavby - Iná budova, popis: administratívna budova, ako aj ku kúpalisku na parc.
č. 413, ktoré stavby nie sú označené súpisným číslom a ani ním pri povolení vkladu označené neboli,
no napriek tomu netvorili prekážku povolenia vkladu záložného práva. Aj pre uvedený dôvod považuje
žalobkyňa napadnuté rozhodnutie žalovaného za nesprávne.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že
administratívny spis v čase vypracovania vyjadrenia k žalobe bol predložený Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR z dôvodu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, o ktoré požiadala
žalobkyňa.

Uviedol, že predmetom prevodu podľa čl. 1 kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX k.ú. F. F. a LV č. XXX k.ú. F. spolu s ostatným nehnuteľným majetkom neevidovaným na LV -
drobné stavby a vonkajšie úpravy. Pred vydaním rozhodnutia správou katastra bolo rozhodnutím zo



dňa 28.6.2010 prerušené konanie podľa § 31a písm. c/ Katastrálneho zákona a dotknutí účastníci
boli vyzvaní na odstránenie nedostatku v 30-dňovej lehote spočívajúceho v predložení rozhodnutia o
pridelení súpisných čísel na jednotlivé stavby. Správa katastra postup odôvodnila podľa § 42 ods. 2 písm.
c/ Katastrálneho zákona, podľa ktorého stavba musí byť označená katastrálnym územím, súpisným
číslom stavby a parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená.

Dňa 11.8.2010 vydala správa katastra (v poradí druhé) rozhodnutie o prerušení konania na dobu
60 dní z dôvodu, že o toto predĺženie lehoty na odstránenie nedostatku požiadali samotní účastníci
vkladového konania listom doručeným správe katastra dňa 10.8.2010, ktorému predchádzalo podanie
zo dňa 29.7.2010 (doručené dňa 2.8.2010). Podľa doručeniek k rozhodnutiu o prerušení konania zo
dňa 11.8.2010 60-dňová lehota na odstránenie nedostatkov konania uplynula obom účastníkom dňa
16.10.2010 s tým, že o prípadnom vydaní rozhodnutia o zastavení konania boli účastníci konania
informovaní vždy v závere rozhodnutí o prerušení konania, z ktorých vyplýva, že ak nedostatky nebudú
odstránené v stanovenej lehote, konanie bude zastavené, čo sa aj s ohľadom na neodstránenie
nedostatkov stalo, rozhodnutím o zastavení konania zo dňa 28.10.2010. Procesný postup konania
o vklade vlastníckeho práva je upravený ust. § 28 a nasl. Katastrálneho zákona platného v čase
rozhodovania o predmetnom vklade, kde podľa ust. § 31 ods. 1 správa katastra povinne (kogentne)
preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej
forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a
zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva
neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Katastrálny zákon počíta aj s možnosťou prerušenia konania, ktorého účelom je odstránenie
procesných nedostatkov majúcich vplyv na hmotnoprávne nadobudnutie vlastníckeho práva, preto
správny orgán vyzval dotknutých účastníkov konania na odstránenie nedostatkov podľa § 31a písm.
c/ Katastrálneho zákona a súčasne tento inštitút využili aj samotní účastníci právneho úkonu, keď
o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov požiadali žiadosťou doručenou dňa 2.8.2010, ktorej
prílohou sú dve žiadosti o vydanie rozhodnutí o pridelení súpisných čísel adresované Obecnému úradu
vo Vyšnej Šebastovej a Mestu Prešov.

Vzhľadom na súhlasný prejav vôle oboch účastníkov právneho úkonu vyjadrenej v žiadosti doručenej
správe katastra listom zo dňa 10.8.2010, postupoval správny orgán v súlade s právnou úpravou a
umožnil v plnom rozsahu súčinnosti prerušenie konania o ďalších 60 dní naviac. Počas skúmania a
naplnenia podmienok konania o vklade je dôležitý cieľ a účel samotného vkladového konania, ktorým
je pozitívne rozhodnutie o vlastníckom práve, preto tvrdenie žalobkyne v žalobe o nepreskúmateľnosti
a nezákonnosti napadaného rozhodnutia nie je správne, a to predovšetkým v časti žaloby, podľa ktorej
v rozhodnutí o zastavení konania neboli konkretizované nedostatky konania, ktoré mal žalobca ako
jeden z účastníkov vkladového konania odstrániť. Je prinajmenšom protichodné a protirečivé takéto
tvrdenie žalobkyne, keď na jednej strane žalobkyňa prebrala (podľa doručenky zo dňa 30.6.2010) v
poradí prvé rozhodnutie o prerušení konania, z ktorého vyplýva, že je potrebné doložiť právoplatné
rozhodnutia o pridelení súpisných čísel na jednotlivé stavby s veľmi dôležitým odsekom v znení: „Je
potrebné, aby sa všetci účastníci (ich zástupcovia) osobne dostavili na správu katastra a odstránili
uvedený nedostatok postupom podľa § 42 ods. 5 Katastrálneho zákona“ a súčasne sama žalobkyňa v
súvislosti so žiadosťou o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov konania listom zo dňa 29.7.2010,
v prílohách adresovaných Obecnému úradu vo Vyšnej Šebastovej a Mestu Prešov veľmi podrobne a
presne špecifikuje, ktorých nehnuteľností (stavieb) sa požiadavka na odstránenie nedostatkov konania
týka, resp. ku ktorým stavbám je potrebné vydať rozhodnutie o pridelení súpisných čísel.

Z uvedených listín je dostatočne zrejmé, že žalobkyňa v čase skúmania podmienok povolenia vkladu
predmetnej kúpnej zmluvy vedela a bola si vedomá, aké konkrétne nedostatky má odstrániť, preto pre
preukázanie nezákonnosti rozhodnutia správnych orgánov na úseku katastra nehnuteľností nepostačí
tvrdenie žalobkyne o tom, že si žalobkyňa mala sama vydedukovať, ktoré nedostatky treba odstrániť.
Nezanedbateľnou skutočnosťou je, že účastník vkladového konania je nositeľom nielen práv ale aj
povinností a správny orgán v rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 28.6.2010 vyzval všetkých
účastníkov na osobné prejednanie veci, čím neopomenul práva účastníka konania a dokonca poučil
účastníka konania o spôsobe riešenia veci, čo však účastníci nevyužili, preto je tvrdenie žalobkyne o



dedukovaní nedostatkov neodôvodnené. Správny orgán v procese prerušenia konania o vklade má
presne určený zákonný postup ako následne konanie o preskúmavanom vklade ukončiť, t.j. či sa vydá
rozhodnutie o povolení vkladu (za predpokladu úspešného odstránenia nedostatkov konania) alebo sa
konanie zastaví, ak nedostatky v stanovenej lehote odstránené nebudú. Uvedený záver korešponduje
s ust. § 31b písm. f/ Katastrálneho zákona, podľa ktorého sa konanie o návrhu na vklad zastaví,
ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o tom, že napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia
veci s ohľadom na ust. § 6 ods. 1 písm. c/ Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú predmetom
evidencie katastra nehnuteľností i stavby spojené so zmenou pevným základom, ktoré nie sú označené
súpisným číslom, čo následne nevylučuje prevod, prechod a nadobudnutie vlastníckeho práva k takýmto
druhom stavieb, žalovaný zdôrazňuje (tak, ako to bolo podrobne opísané v odôvodnení aj rozhodnutia
Katastrálneho úradu v Prešove), že podľa zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení
v nadväznosti na vyhlášku č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a
iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb v znení neskorších zmien a doplnkov, rozhodovanie
o určení súpisného čísla a orientačného čísla patrí do samosprávnej pôsobnosti obce, čo značí, že
správa katastra (katastrálny úrad) nemajú takúto právomoc, pretože z hľadiska svojho postavenia sú len
evidenčnými orgánmi. Uvedené korešponduje aj s predmetom evidovania v katastri nehnuteľností (§ 6
Katastrálneho zákona), ktorý nevylučuje, že sa evidujú aj stavby neoznačené súpisným číslom.

V danom prípade nemožno odvodzovať nezákonnosť rozhodovania v konaní o vklade č. V-2747/2010-
MŠ s poukazom na predmet evidovania v katastri nehnuteľností a následnými listinnými dôkazmi,
podľa ktorých účastníci ešte v čase plynúcich lehôt na odstránenie nedostatkov najprv sami žiadali
príslušnú obec (mesto) o súčinnosť a následne, potom, čo ostali bez odpovede zo strany príslušných
orgánov zodpovedných za vydanie (resp. nevydanie) rozhodnutí o pridelení súpisných čísel argumentujú
predmetom evidovania v katastri nehnuteľností ako jediným dôvodom spôsobujúcim nezákonnosť
rozhodnutia o zastavení konania č. V-2747/2010-MŠ. Správa katastra v konaní o vklade povinne skúma
všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a tieto rozhodujúce
skutočnosti skúma spolu (ako celok), preto nie je možné oddeliť otázku skúmania podmienok povolenia
vkladu od otázky posúdenia, či stavba (alebo aká stavba) je alebo nie je predmetom evidovania v
katastri nehnuteľností. Správa katastra poukázala na ustanovenie § 250i ods. 4 O.s.p., podľa ktorého,
ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o
žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd
konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému
rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.

Z listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 18.4.2011 zn. PO-2827/2011/He vyplýva,
že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mimo
odvolacieho konania nevyhovel.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Správa katastra v Prešove ako prvostupňový
správny orgán príslušný na rozhodovanie o povolení vkladu podľa § 18 ods. 2 písm. a/, § 22 ods. 2
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov rozhodla o návrhu na vklad vlastníckeho práva podanom 7.6.2010, ktorého
prílohou je kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi Ing. K. J., PhD., W. XX, B., správca konkurznej
podstaty Suisse Credit, s.r.o., Košice a DORSVET PLUS, s.r.o., Kechnec 271, v zastúpení MVDr. U. N.,
konateľa spoločnosti rozhodla tak, že konanie podľa § 31b písm. f/ Katastrálneho zákona zastavila.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že predmetom kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť v k.ú. F. zapísaná na
LV č. XXXX a v k.ú. F. F. zapísaná na LV č. XXXX. V predmetnom konaní dňa 28.6.2010 bolo konanie
prerušené a účastníci konania boli vyzvaní, aby odstránili nedostatky konania a to podľa § 42 ods. 2 písm.
c/ Katastrálneho zákona nehnuteľnosť - stavba musí byť označená katastrálnym územím, súpisným
číslom stavby a parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená. Podľa § 2c Zákona o
obecnom zriadení a vyhlášky MV SR č. 31/2003 Z.z. je obec povinná určiť súpisné číslo každej budove
nachádzajúcej sa na území obce, ktorá je stavbou podľa stavebného zákona. Bolo potrebné doložiť
právoplatné rozhodnutia o pridelení súpisných čísel na jednotlivé stavby. Následne bola správe katastra



doručená žiadosť o predĺženie lehoty na prerušenie konania a to dňa 10.8.2010 a tak bolo konanie
dňa 11.8.2010 opätovne prerušené na dobu 60 dní, z čoho vyplýva, že správny orgán dal účastníkom
možnosť vyporiadať nedostatky v návrhu pred jeho zastavením. Nedostatky v zmluve do dňa vydania
rozhodnutia neboli odstránené, preto bolo konanie zastavené.

Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v ktorom
namietala rovnaké skutočnosti ako v žalobe.

Žalovaný citovaným rozhodnutím o odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Zákona o
správnom konaní napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Správy katastra v Prešove, postup správy katastra
a uvedený výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru,
že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou, a preto napadnuté rozhodnutie
ako správne potvrdil. Poukázal na to, že konanie o vklade vlastníckeho práva upravuje § 28 a nasl.
Katastrálneho zákona, pričom podľa § 31 ods. 1 správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z citovaného ustanovenia
podľa žalovaného vyplýva zákonná povinnosť správy katastra prihliadnuť okrem iných aj na skutkové a
právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Z uvedeného ustanovenia podľa žalovaného vyplýva zákonná povinnosť správy katastra prihliadať
(okrem iných) aj na skutkové a právne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie o povolení
vkladu. Poukázal na to, že spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra sa
posudzuje podľa ustanovenia § 42 ods. 2, podľa ktorého zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú
označenie podľa písm.

a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií druhu pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na
ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, tak sa uvádza i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Pri posudzovaní spôsobilosti zápisu zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny je rozhodujúce (okrem
iných) overenie predmetu príslušného právneho úkonu, t.j. či takýto predmet právneho úkonu je súčasne
aj predmetom evidovania podľa Katastrálneho zákona. V danom prípade boli predmetom prevodu
vlastníckeho práva nehnuteľnosti - haly, soc. zariadenia atď. zapísané na LV č. XXXXX v k.ú. F.
F., resp. aj majetok neevidovaný na LV - tzv. drobné stavby atď. zapísané na LV č. XXX  v k.ú.
F.. Vzhľadom na posúdenie skutočností, či predmet príslušného právneho úkonu je aj predmetom
evidovania v katastri nehnuteľností, je potrebné postupovať v súlade s ust. § 6 Katastrálneho zákona
upravujúceho predmet katastra, kde podľa ods. 1 písm. c/ platí, že v katastri sa evidujú aj stavby
spojené so zemou pevným základom, ktoré podľa č. 2 nie sú označené súpisným číslom Z citácie
uvedeného ustanovenia vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť evidovať aj stavby, ktoré
nemajú pridelené súpisné číslo, čo značí, že ide o stavby, pre evidenciu ktorých sa nevyžaduje predložiť
rozhodnutie o súpisnom čísle, a teda nie je vylúčený ani ich prevod alebo prechod vlastníckeho práva



na tretie osoby. Pokiaľ ide o posúdenie skutočností, či sa k stavbe vyžaduje pridelenie súpisného čísla
alebo nie, právna úprav pridelenia súpisných čísel vychádza zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v platnom znení v nadväznosti na vyhlášku č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb v znení neskorších zmien a
doplnkov. Z tejto uzákonenej právnej úpravy vyplýva, že súpisné číslo možno určiť len budovám, ktoré
sú priestorovo sústredené, zastrešené, stavebno-technicky vhodné, určené na ochranu ľudí, zvierat
alebo vecí, prístupné z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie a sú začlenené do
územia obce v súlade s urbanistickými, architektonickými a enviromentálnymi zásadami a požiadavkami
vyplývajúcimi z územného plánu obce, zóny alebo regiónu.

Samostatné súpisné číslo nemožno prideliť:

a/ nadstavbám, ktorými sa zvyšujú existujúce budovy,

b/ prístavbám, ktorými sa pôvodné budovy pôdorysne rozširujú, ale ktoré sú prevádzkovo spojené s
týmito budovami,

c/ takzvaným vstavbám, ktoré vznikli stavebnou úpravou budovy, pri ktorej sa zachováva pôdorysné a
výškové ohraničenie budovy,

d/ drobným stavbám, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú budovu (§ 139b ods. 5 a 6 Stavebného
zákona),

e/príslušenstvu budovy (teda veciam, ktoré určil vlastník hlavnej stavby, aby sa s ňou spoločne užívali),
napríklad letná kuchyňa, garáž, kôlňa, udiareň a podobne,

f/ časti budovy (objektom, ktoré podľa povahy a účelu ku konkrétnej stavbe patria a nemôžu byť oddelené
bez toho, aby sa neznehodnotili samé, alebo aby sa ich oddelením neznehodnotila celá budova),
napríklad strechy, vchody, priečelia a iné.

Rozhodovanie o určení súpisného čísla a orientačného čísla patrí podľa zákona do samosprávnej
pôsobnosti obce, ktoré sa vydáva na základe žiadosti stavebníka a musí obsahovať okrem názvu obce,
ulice a katastrálneho územia, v ktorých sa budova nachádza aj parcelné číslo pozemku, na ktorom
je budova postavená, aj označenie budovy podľa účelu, na ktorý bola postavená (napr. rodinný dom,
internát, administratívna budova atď.) a ďalšie náležitosti vyplývajúce z uzákonenej právnej úpravy. V
danom prípade je rozhodujúce posúdenie, či nehnuteľnosť je stavbou, ktorej sa má alebo nemá prideliť
súpisné číslo, čo však nie je v kompetencii správnych orgánov na úseku katastra nehnuteľností, a to
práve aj s ohľadom na určený predmet evidovania v katastri nehnuteľností podľa vyššie spomínaného §
6 Katastrálneho zákona. Správa katastra má v konaní o vklade vlastníckeho práva povinnosť preskúmať
všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu (§ 31
ods. 1 posledná veta Katastrálneho zákona), preto v procese skúmania podmienok povolenia vkladu
sa posudzujú všetky rozhodujúce skutočnosti spolu (ako celok) a nie je potrebné oddeľovať otázku
skúmania podmienok povolania vkladu od otázky posúdenia, či stavba je alebo nie je predmetom
evidovania v katastri nehnuteľností, tak ako to žiada v odvolaní správca konkurznej podstaty.

Z uvedeného dôvodu vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o prerušení konania zo dňa
28.6.2010 a súčasne vyzval dotknutých účastníkov konania na osobnú participáciu riešenia sporných
skutočností, t.j. práve za účelom podrobného objasnenia zistených nedostatkov konania, ktorých cieľom
je zabezpečiť pozitívne rozhodnutie vo veci v prospech účastníkov konania. Je zrejmé, že sami účastníci
konania požiadali dotknuté subjekty (Obec Vyšná Šebastová a Mesto Prešov) o súčinnosť pri vydaní
rozhodnutí o pridelení súpisných čísel na stavby, ktoré sú predmetom prevodu vlastníckeho práva
podľa kúpnej zmluvy č. V-2747/2070-MŠ, kde presne uviedli, ktorých stavieb sa to týka, preto tvrdenie
správcu konkurznej podstaty v odvolaní, že rozhodnutie správy katastra je nepreskúmateľné z dôvodu,
že neobsahuje konkrétne určené stavby nie je právne odôvodnené. V danom prípade prvostupňový
správny orgán umožnil účastníkom konania využiť inštitút ďalšieho prerušenia konania o vklade práve
tým, že listom zo dňa 3.8.2010 ich vyzval na doloženie súhlasu k ďalšiemu prerušeniu konania na
60 dní, na čo dotknutí účastníci reagovali obaja naraz, a výsledkom ktorého bolo ďalšie predĺženie



lehoty na rozhodnutie. Žalovaný zdôraznil, že v každom z vydaných rozhodnutí o prerušení konania
boli účastníci konania vopred (v závere rozhodnutia) upozornení na zastavenie konania, ak vytýkané
nedostatky konania nebudú odstránené, čo korešpondujú s ust. § 31b písm. f/ Katastrálneho zákona,
podľa ktorého sa konanie o návrhu na vklad zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil
nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného v spojení s postupom prvostupňového správneho orgánu podľa piatej časti O.s.p., ktoré
upravuje správne súdnictvo.

Podľa § 244 ods. 1 - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
- v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Druhá hlava piatej časti O.s.p. upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov a podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a
postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa
ods. 2 -  pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Všeobecne platí, že správnym konaním, v predmetnej veci katastrálnym konaním sa nazýva postup
správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktoré upravuje právny
predpis. Zmyslom všetkých právnych predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných foriem vo forme
rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol
zistený skutkový stav čo najúplnejšími prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie
veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať
dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva, a aby bol zachovaný postup podľa príslušných právnych
predpisov.

Krajský súd podľa § 247 a nasl. ustanovení O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho
orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc ustanovenú zákonmi. V
zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený ale súčasne aj povinný vykonať úkony
a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má predpísané náležitosti.

Vyššie uvedené skutočnosti sa vzťahujú aj na rozhodnutie, ktoré má procesný charakter, v predmetnej
veci o prerušení konania. Z predloženého administratívneho spisu je nesporný postup tak, ako ho opísal
žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia. Je nepochybné, že správa katastra v Prešove rozhodnutím
zo dňa 28.6.2010 č. V 2747/2010-MŠ podľa § 31a písm. c/ Katastrálneho zákona prerušila konanie na
dobu 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia citovala § 42 ods. 2 písm. c/
Katastrálneho zákona a vyhlášku MV č. 31/2003 Z.z. s tým, že obec je povinná určiť súpisné číslo každej
budove nachádzajúcej sa na území obce, ktoré je stavbou podľa stavebného zákona. Ďalej uviedla, že je
potrebné doložiť právoplatné rozhodnutie o pridelení súpisných čísel na jednotlivé stavby a je potrebné,
aby sa všetci účastníci, resp. ich zástupcovia osobne dostavili na správu katastra a odstránili uvedený
nedostatok postupom podľa § 42 ods. 5 Katastrálneho zákona s citáciou ustanovenia § 31a písm. a/



Katastrálneho zákona s poučením, že ak uvedené nedostatky nebudú odstránené v lehote 30 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia, bude konanie zastavené. Na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 29.7.2010
bolo ďalším rozhodnutím zo dňa 11.8.2010 opätovne prerušené konanie a to na dobu 60 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, pričom je zo spisu nesporné, že správou katastra vytýkaný nedostatok príloh
odstránený nebol.

Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(v ďalšom texte iba Katastrálny zákon) v ustanovení § 22 ods. 5 upravuje, že v katastrálnom konaní
sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon
neustanovuje inak.

Katastrálny zákon v ustanovení § 31a písm. c/ upravuje, že konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol
účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje
právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.

Je nesporné, že Katastrálny zákon nemá osobitné ustanovenie vo vzťahu k náležitostiam všetkých
rozhodnutí vydávaných v správnom konaní, a teda v katastrálnom konaní aj vo vzťahu k rozhodnutiu o
prerušení konania platí ustanovenie § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, podľa ktorých rozhodnutie
musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak
sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 2 - výrok obsahuje rozhodnutie
vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie
o povinnosti nahradiť trovy konania... . Podľa ods. 3 - v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Ak orgán štátnej správy účastníkovi konania ukladá niečo vykonať (v predmetnej veci predložiť
rozhodnutia o pridelení súpisných čísel), potom uložená povinnosť musí byť uvedená vo výroku
rozhodnutia a tento musí byť aj dostatočne určitý a zrozumiteľný, lebo iba tento je záväzný pre účastníka
konania.

Proti rozhodnutiu o prerušení konania odvolanie nie je prípustné (§ 29 ods. 3 Správneho poriadku). Toto
rozhodnutie je procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, pričom podľa § 248 písm. a/ O.s.p.
- súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia
týkajúce sa vedenia konania.

V tejto súvislosti podľa názoru súdu, aj keď súd procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania
samostatne nepreskúmava, správnosť postupu príslušného orgánu štátnej správy, súd preskúmava
pri posudzovaní správnosti postupu správneho orgánu pri rozhodovaní vo veci samej vo vzťahu k
rozhodnutiu, o ktorom v predmetnej veci žalobkyňa tvrdí, že boli porušené jej práva.

Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že povinnosťou správy katastra bolo jednoznačne špecifikovať,
vo vzťahu ku ktorým stavbám sú účastníci katastrálneho konania povinní predložiť rozhodnutia o
pridelení súpisných čísel stavbám a to za situácie, keď je nepochybné, že predmet prevodu už bol
v katastri nehnuteľností zapísaný bez súpisných čísel. V tejto súvislosti tak, ako žalobkyňa aj súd
poukazuje na to, že podľa § 6 ods. 1 písm. c/ v katastri sa evidujú stavby spojené so zemou pevným
základom, ktoré

1. sú označené súpisným číslom,

2. nie sú označené súpisným číslom.



Bez ohľadu na to, či účastníci katastrálneho konania mohli vydedukovať, vo vzťahu ku ktorým stavbám im
bola uložená povinnosť predložiť rozhodnutie o pridelení súpisných čísel, povinnosťou prvostupňového
správneho orgánu bolo v rozhodnutiach o prerušení konania tieto stavby jednoznačne špecifikovať.
Správa katastra však uvedený postup nedodržala.

Takýto postup správy katastra súd považuje za vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, pričom je nesporné, že žalovaný tomuto pochybeniu, resp. chybe konania nevenoval
dostatočnú pozornosť.

Aj pre rozhodnutie odvolacieho orgánu - žalovaného platí ustanovenie § 47 ods. 3 v spojení s
ustanovením § 60a zákona č. 71/1967 Zb. a odvolací orgán sa musí vyporiadať v rozhodnutí o odvolaní
so všetkými odvolacími námietkami účastníka konania.

Napriek tomu, že žalobkyňa v odvolaní namietala, že stavby sú už zapísané v katastri nehnuteľností
na príslušných listoch vlastníctva bez súpisného čísla, s touto otázkou sa žalovaný dostatočným
spôsobom nevyporiadal, a teda rozhodnutie náležite a presvedčivo neodôvodnil, pričom zmyslom
aplikácie ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku je, aby v odôvodnení rozhodnutia reagoval na
pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania a odôvodnenie teda musí poskytnúť skutkovú a
právnu oporu výroku rozhodnutia.

Ak teda v minulosti boli stavby, ktoré sú predmetom prevodu, zapísané v katastri nehnuteľnosti bez
súpisných čísel, bolo povinnosťou správnych orgánov požiadavku na predloženie rozhodnutí o pridelení
súpisných čísel aj z dôvodu horeuvedeného právne odôvodniť. Totižto uvedeným postupom správa
katastra a aj žalovaný v skutočnosti chcú odstrániť chybu, ku ktorej došlo pri zápise stavieb do katastra
zrejme bez predloženia rozhodnutí o pridelení súpisného čísla.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v postupe
prvostupňového správneho orgánu bola zistená vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, preto podľa § 250j ods. 2 písm.d/, e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v ďalšom konaní je povinný o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu opätovne
rozhodnúť, pričom pri rozhodovaní je povinný postupovať v zmysle intencií uvedených v tomto rozsudku
vyššie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech,
priznal náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 66,-- EUR, ktoré
je žalobkyňa povinná zaplatiť na základe uznesenia súdu a trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené
písomným podaním tak, že v predmetnej veci ide o tarifnú odmenu za jednotlivé úkony právnej pomoci
podľa § 10 a nasledujúcich vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnej pomoci, pričom tarifná odmena za 1 úkon právnej služby vo veciach zastupovania
v konaniach podľa piatej časti O.s.p. je v sume 123,50 EUR a to za 3 úkony právnej služby a to prevzatie
a príprava právneho zastúpenia, podanie žaloby zo dňa 8.2.2011, účasť na pojednávaní dňa 27.9.2011,
teda 3x 123,50 EUR, režijný paušál podľa ustanovenia § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, teda 3x 7,41
EUR, spolu 22,23 EUR. Ďalej ide o náhradu hotových výdavkov a to cestovné za použitie osobného
motorového vozidla VW Polo, náhrada za stratu času cestou na pojednávanie dňa 27.9.2011, cesta AK
- OS Prešov a späť - vzdialenosť 75 km, priemerná spotreba podľa EHK uvedená podľa údajov výrobcu
v technickom preukaze motorového vozidla 4,5 l/100 km, spotreba nafty 75 km x 0,045 l/1km = 3,375
l, cena za spotrebovanú naftu 3,375 x 1,33 EUR/l = 4,49 EUR, sadzba základnej náhrady podľa § 7
ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z. v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 621/2008 Z.z. 0,183 EUR/km x 75
km = 13,73 EUR, spolu 18,22 EUR, náhrada za premeškaný čas podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
(1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, t.j. 12,35 EUR), t.j. spolu cesta tam a späť



4x polhodina = 4x 12,35 EUR = 49,40 EUR, spolu trovy právneho zastúpenia 460,35 EUR, 20% DPH -
92,07 EUR, trovy právneho zastúpenia s DPH 552,42 EUR.

Z predloženej kópie o registrácii o daň z pridanej hodnoty vyplýva, že právny zástupca žalobkyne je
platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Súd preskúmal vyčíslenie trov konania a dospel k záveru, že je v súlade s ustanoveniami vyhlášky č.
655/2004 Z.z.. Žalovaný je povinný trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne na jeho účet
vedený v P., a.s., pobočka B., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX.

V preskúmavanej veci senát krajského súdu rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doruče-

nia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Pre-

šove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.