Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/84/2018 z 21. 11. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. novembra 2018, sp. zn. 17Co/84/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6116221301.1
Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/84/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6116221301.1 | 2018-11-21 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluva o dielo
Citované ustanovenia: § 654 OZ, § 655 OZ, § 653 OZ, § 652 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c19f2b2-52e0-4bf4-a759-950a2896da3c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6116221301.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/84/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116221301
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116221301.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu:
UNISTAV NB s.r.o., so sídlom Hrádza 6, 968 01 Nová Baňa, IČO: 36 820 156, zastúpený advokátskou
kanceláriou Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862
461, proti žalovanej: W. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX Y. A., v konaní o zaplatenie
845,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 9Csp/131/2016 - 83 zo dňa 11. októbra 2017 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie  zrušuje a vec mu  v r a c i a  na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel po pripustení čiastočného späťvzatia
žalobe a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 845,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% z tejto sumy od 12.10.2016 až do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
(prvý výrok), v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie konanie zastavil (druhý výrok) a priznal žalobcovi
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (tretí výrok).
1.1 Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca uzatvoril
so žalovanou ústne zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo na základe objednávky zo dňa 14. 06.
2016 vykonanie stavebných prác - podporné stĺpy pre podopretie strechy rodinného domu. Zmluvné
strany si dohodli cenu diela vo výške 2 022,56 Eur s DPH podľa rozpočtu podpísaného dňa 14. 06.
2016. Žalovaná zaplatila zálohu za dielo vo výške 800,- Eur. Po vykonaní prác jej žalobca dňa 21.
07. 2016 vystavil faktúru na sumu 845,94 Eur splatnú dňa 04. 08. 2016, ktorú žalovaná nezaplatila,
výzvy žalobcu na prevzatie a zaplatenie si neprevzala, na základe čoho žalobca podal na súd prvej
inštancie dňa 18. 11. 2016 žalobu. Žalobca si celkove za vykonané dielo vyfakturoval sumu 1 645,94
Eur t. j. o 376,62 Eur menej než bol predpokladaný rozpočet. Žalovaná vo svojom podaní doručenom
súdu prvej inštancie dňa 31. 05. 2017, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako odpor proti platobnému
rozkazu, uviedla, že podpísala žalobcovi iba platbu zálohy vo výške 800,- Eur, čo súd prvej inštancie
považoval za nepreukázané. K ostatným jej tvrdeniam, že z dvoch kusov železa v hodnote 500,- Eur
si jedno vzal žalobca späť, keďže nesúhlasila, aby tam dal dve, železo, ktoré nechcela (postačoval
drevený hranol) nie je v úrovni okien, takže jej kazí estetiku stavby, piliere nie sú rovnako vzdialené,
neboli dodržané rozmery  a žalobca si započítal do ceny diela aj búracie práce, ktoré neboli realizované,
súd prvej inštancie neprihliadol z dôvodu, že boli neurčité, ničím nepodložené a bližšie nešpecifikované.
Na základe vyššie uvedeného považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu za dôvodný a žalobe po
čiastočnom späťvzatí vyhovel.
1.2 Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že ohľadne tvrdení žalovanej, že ťažké železa položili pracovníci
žalobcu na chodník blízko domu, v dôsledku čoho narušili jej strechu, ktorá sadla (sadlo debnenie
strechy) a tým jej bola spôsobená škoda, ktorej zaplatenia sa domáha od žalobcu súd prvej inštancie
vyzval žalovanú, aby svoje podanie pokiaľ ide o vzájomnú žalobu o náhradu škody doplnila a keď ani
po následnom doplnení žalovanej nedošlo k odstráneniu všetkých nedostatkov podania a pre uvedené



nedostatky nebolo možné v konaní pokračovať, súd prvej inštancie podanie žalovanej v časti náhrady
škody odmietol.
1.3 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a žalobcovi
vzhľadom na jeho úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom
rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie napadla podľa obsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. t.j.,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že dielo
nebolo vykonané na základe jej požiadaviek pretože piliere nie sú rovnomerné rozložené a nie je ani
podložená časť stropu. Hranol, ktorý chcela, nie je v jednej rovine s oknami, ako mal byť. Poukazuje
na spôsobenú škodu v dôsledku toho, že jej firma položila na chodník ťažké železá, ktoré spôsobili
popraskanie chodníka a kvôli nim sadlo aj debnenie na streche. Dodáva, že firma použila lacný materiál
a práca bola predražená, t.j. v podstate zopakovala svoje výhrady, ktoré uviedla v konaní pred súdom
prvej inštancie a dodala, že žalobca nemá nárok na žiadne euro naviac.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne
a z hľadiska odôvodnenia za vyčerpávajúce. Žalovaná podľa neho svoje subjektívne tvrdenia nepodložila
žiadnymi dôkazmi a všetky práce vychádzali z objednávky žalovanej a jej ústnych pokynov.

4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 C. s. p.,
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., v rozsahu
odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p., dospel
k názoru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušiť z nasledovných dôvodov:

6. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobca žalobou podanou dňa 24. 08. 2016
domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 845,94 Eur s príslušenstvom za vykonané práce na základe
ústne uzatvorenej zmluvy o dielo (zmluvy o úprave a oprave veci). Súd prvej inštancie žalobe po
čiastočnom späťvzatí zo strany žalobcu vyhovel.
6.1 Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaná si u
žalobcu objednala stavebné práce za cenu stanovenú podľa rozpočtu v sume 2022,56 Eur, pričom
s rozsahom prác a cenou za dielo bola riadne oboznámená, čo vyplýva z podpísaného rozpočtu a
objednávky zo dňa 14. 06. 2016.
6.2   Z podania žalovanej zo dňa 31. 05. 2017 (odpor voči platobnému rozkazu) má odvolací súd za
zrejmé uplatnenie si nároku zo zodpovednosti za vady a nároku zo zodpovednosti za škodu. Odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď na základe tvrdení žalovanej v podaní,
že ťažké železá, ktoré žalobca položil na chodník pri dome jej narušili strechu, ktorá sadla, čím si
uplatňuje náhradu škody, ktorú jej žalobca na dome spôsobil, uznesením vyzval žalovanú, aby svoje
podanie pokiaľ ide o vzájomnú žalobu o náhradu škody doplnila a keď ani po následnom doplnení
žalovanej najmä ohľadne výšky škody nedošlo k odstráneniu nedostatkov podania a pre uvedené
nedostatky nebolo možné v konaní pokračovať, súd prvej inštancie podanie žalovanej v časti náhrady
škody odmietol.
6.3  Pokiaľ však ide o tvrdenia žalovanej v podaní, z ktorých možno vyvodiť, aké vady diela vytýka -
pracovník žalobcu nevykonal prácu podľa jej pokynov tým, že nedodržal ňou stanovené rozmery a piliere
v dôsledku toho nie sú rovnako vzdialené; železo nie je v úrovni okien ako ona žiadala, nechcela železo,
ale hranol a pod., a domietla zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie sa s nárokom zo zodpovednosti za vady zaoberať opomenul. Súd prvej inštancie nevykonal
vo veci dostatočné šetrenie zamerané na zistenie, či bolo predmetné dielo vykonané riadne, t.j. bez vád
alebo má dielo vady. Nakoľko žalovaná už počas prvého procesného úkonu na súde prvej inštancie (dňa
31.05.2017) a následne v odvolaní namietala zodpovednosť žalobcu za vady vykonaného diela, podľa
názoru odvolacieho súdu je pre rozhodnutie tohto sporu potrebné ustáliť, či žalovaná uplatnila vady diela
riadne a včas, či budú ňou vytýkané vady v konaní preukázané a či, aký nárok zo zodpovednosti za vady
diela  si uplatnila, či ho uplatnila včas a či jej tento nárok prislúcha.



6.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zmluvný vzťah medzi žalobcom (zhotoviteľom) a žalovanou
(objednávateľkou) je potrebné posúdiť podľa osobitných ustanovení zmluvy o dielo ako zmluvu o oprave
a úprave veci podľa § 652 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O. z.“). Súd
prvej inštancie nevyhodnotil zmluvný vzťah dostatočne, keď naň aplikoval len všeobecné ustanovenia o
zmluve o dielo podľa § 631 a nasl. O. z. Zmluva o oprave a úprave veci je osobitným typom zmluvy o dielo
a ustanovenia, ktoré ju upravujú majú voči všeobecným ustanoveniam zmluvy o dielo postavenie lex
specialis. Pre zmluvu o oprave a úprave veci je typické, že na základe zmluvy nedochádza k zhotoveniu
novej veci, ale dochádza k úprave alebo oprave už existujúcej veci. „Zmluvou o oprave a úprave veci
nemôže byť vytvorená vec nová. O opravu či úpravu veci sa jedná, keď predmetom zmluvy je zhotovenie
len súčasti veci hlavnej“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 2746/1999 zo dňa 09.08.2000).
Žalovaná si u žalobcu objednala stavebné práce - podporné stĺpy pre podoprenie strechy rodinného
domu, v danom prípade nedošlo k vytvoreniu novej veci, ale k zmene už existujúcej hlavnej veci bez
zmeny jej podstaty. Takéto posúdenie zmluvného vzťahu je podstatné aj s poukazom na to, že zmluva
o oprave a úprave veci obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za vady                  (§
653, § 654, § 655 O. z.).
6.5 Podľa § 652 ods. 1, 2 O. z. ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby
mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby
mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.  Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä
odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť,
ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti. Podľa § 654 ods. 1 O. z. záručná doba je tri
mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je
záručná doba najmenej osemnásť mesiacov. Podľa § 653 ods. 1 O. z. zhotoviteľ zodpovedá za vady,
ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa
vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Podľa § 655 ods. 1, 2 O. z. ak je vec opravená alebo
upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu
odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v
dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo
na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy. Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť
u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo
úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom,
kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania.
6.6 Žalovaná si uplatnila právo zo zodpovednosti za vady včas, keď vady diela vytkla u zhotoviteľa v
záručnej dobe, t.j. v lehote 18 mesiacov (nakoľko išlo o stavebné práce) po uplynutí jedného mesiaca
potom, ako sa dielo malo vykonať v zmysle § 656 O. z. (keďže dielo si odmietla prevziať, nepodpísala
preberací protokol a dielo malo byť podľa tvrdení žalobcu vykonané 20. 06. 2016 - vyjadrenie žalobcu
na č. l. 58 spisu), t.j. do 20. 12. 2017. K vytknutiu vád diela zo strany žalovanej došlo preukázateľne
pri  prvom procesnom úkone v konaní pred súdom prvej inštancie (označené ako odvolanie a zároveň
žaloba), ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako odpor proti vydanému platobnému rozkazu a ktoré sa
dostalo do dispozičnej sféry žalobcu ako zhotoviteľa dňa 20. 06. 2017 (viď doručenka na rube č. l. 54
spisu). Týmto dňom došlo k vytknutiu vád diela u zhotoviteľa. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cz 31/1987 (R 9/1987) „Z ustanovenia 504 O. z. nevyplýva, že by vytknutie vady kúpenej
veci muselo časovo predchádzať návrhu na začatie občianskeho súdneho konania (teraz civilné sporové
konanie). Kupujúci môže bez zbytočného odkladu vytknúť vady predanej veci prípadne až v návrhu na
začatie občianskeho súdneho konania (teraz civilné sporové konanie), ktorým uplatní konkrétne práva zo
zodpovednosti za vady predanej veci.“  Hoci sa uvedené rozhodnutie zaoberá zodpovednosťou za vady
kúpenej veci, ustanovenie § 504 O.z. je všeobecným ustanovením vzťahujúcim sa na všetky zmluvné
typy, ak nemajú osobitnú úpravu, a preto je možné závery daného rozhodnutia analogicky použiť aj
na zmluvu o dielo a právo objednávateľa diela na vytknutie vád diela. Z konania žalovanej vyplýva, že
právo, ktoré si uplatňuje zo zodpovednosti za vady vykonaného diela, je primerané zníženie ceny opravy
alebo úpravy, keďže rozdiel medzi vyfakturovanou cenou diela a zaplatenou zálohou odmieta zaplatiť.
Toto právo zo zodpovednosti za vady bolo taktiež uplatnené včas, t.j. v lehote 18 mesiacov, nakoľko z
vyjadrenia (odporu) žalovanej, vyplýva, že odmieta uhradiť rozdiel medzi vyfakturovanou cenou diela
a zaplatenou zálohou.

7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle  § 389 ods. 1
písm. c) C. s. p., nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a v zmysle § 391 ods. 1 C.
s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.



8. V súlade s § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní aplikovať na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou osobitné ustanovenia o zmluve o
oprave a úprave veci podľa § 652 a nasl. O. z. Pre posúdenie nároku zo zodpovednosti za vady je
právne významné, či žalobca vykonal dielo riadne a podľa pokynov žalovanej. Preto bude potrebné
doplniť dokazovanie v smere zisťovania predpokladov vzniku zodpovednosti za vady vykonaného diela,
a to najmä vypočuť žalobcu a žalovanú a vyzvať ich na označenie dôkazov na preukázanie ich tvrdení
ohľadne meniacich  sa pokynov pri realizácii diela oproti tomu, čo je uvedené v objednávke a krycom liste
rozpočtu diela, na preukázanie súladu vykonania diela podľa pokynov a osobitne vyzvať žalovanú na
označenie dôkazov na preukázanie ňou vytýkaných vád, keďže v odpore vytkla vady diela a uplatnila si
nárok zo zodpovednosti za vady diela a na základe toho ustáliť, či bolo zo strany žalovanej preukázané
právo na primerané zníženie ceny opravy a úpravy diela v súlade s § 653 a nasl. O. z. a ak áno, či ňou
požadovaná zľava z ceny diela spočívajúca v rozdiele medzi vyfakturovanou cenou diela a zaplatenou
zálohou je primeraná. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdení o vadách diela a nároku na primeranú zľavu
z ceny diela totiž spočíva na žalovanej. Aj keď je žalovaná spotrebiteľkou, dokazovanie aj bez návrhu
dôkazu v zmysle § 295 C. s. p. môže súd vykonávať len vtedy, ak je objektívne možné zabezpečiť si
dôkazy bez súčinnosti sporových strán. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na rozsah potrebného
dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9.  Nakoľko od pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý výrok o nároku na náhradu trov
konania, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 C. s p. v spojení s § 379 písm. a) C. s. p. zrušil aj tretí
výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. O trovách konania pred súdom
prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 C. s. p. v
novom rozhodnutí.

10.   Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že keďže odvolaním nebol napadnutý druhý výrok rozsudku súdu
prvej inštancie o zastavení konania v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 845,94 Eur
od 05.  08. 2016 do 11. 10. 2016 pre späťvzatie žaloby v tejto časti a tento výrok nie je závislým od
ostatných výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, ako odvolaním nedotknutý nadobudol právoplatnosť.

11.  Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané                (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).