Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/125/2016 z 11. 4. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. apríla 2017, sp. zn. 9Co/125/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2115217254.1
Krajský súd Trnava | 9Co/125/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2115217254.1 | 2017-04-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 544 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a0adbc0-46f6-4bdb-a1a4-2f046a2c5148
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115217254.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/125/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115217254
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115217254.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň JUDr.
Katarína Slováčeková a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanej: N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O., o zaplatenie 353,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava z 24. januára 2016, č.k. 10C/316/2015-58 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku III., spolu so závislým
výrokom IV. o náhrade trov konania  p o t v r d z  u j e  a  výrok I.  o určení neplatnosti zmluvnej podmienky
z dôvodu jej neprijateľnosti  r u š í  .

II.  Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. určil, že zmluvná podmienka
dojednaná v  bode 4. Dodatku zo dňa 9.11.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa
9.11.2012 uzavretých medzi Slovak Telekom, a.s., IČO 35 763 469, so sídlom Karadžičova 10, Bratislava
a žalovanou v znení: „V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode  1 písm. b) alebo v
bode 2 alebo v bode 3 Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. V prípade žiadosti
Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa
predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.“
je neplatná z  dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky., výrokom  II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi  sumu 99,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 17,58 eura od
26.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,83 eura od
26.1.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 24,67 eura od 26.2.2013
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III.  žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom
IV. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 488 OZ, § 42 ods. 4 písm. b), § 43
ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5,
§ 53a ods. 1, § 54 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, §  517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995
Z.z., § 142 ods. 2 OSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo nepochybne zistené, že právny predchodca
žalobcu na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.11.2012 v znení Dodatku zo
dňa 9.11.2012 poskytoval žalovanej  mobilné hlasové služby, žalovaná tieto služby využívala, avšak



nezaplatila riadne a včas cenu za poskytované mobilné hlasové služby v sume 99,08 eura, čím porušila
zmluvné povinnosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného podniku cenu za poskytnuté mobilné hlasové služby
v sume 99,08 eura. Nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume
4,99 eura nepovažoval súd za dôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní vôbec nepreukázal vystavenie
tejto upomienky, jej zaslanie žalovanej, skutočné náklady, resp. výdavky, spojené s touto upomienkou,
nepredložil žiadnu dohodu o povinnosti platiť tento poplatok, ani cenník obsahujúci uvedený poplatok,
v podstate vôbec ani skutkovo neodôvodnil v návrhu uplatnenie tohto nároku a jeho opodstatnenosť.
Preto súd návrh na zaplatenie poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eura zamietol.

4. Ďalej súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 17,58 eura od 26.12.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
56,83 eura od 26.1.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 24,67 eura
od 26.2.2013 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr variabilný
symbol 7212607382 so splatnosťou dňa 25.12.2012, variabilný symbol 7300204811 so splatnosťou dňa
25.1.2013, variabilný symbol 7301306005 so splatnosťou dňa 25.2.2013, keďže dňom nasledujúcim
po splatnosti uvedených faktúr sa žalovaná ocitla v omeškaní so zaplatením vyúčtovaných mobilných
hlasových služieb. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška
úroku z omeškania je do 31.1.2013 o 8,00 % viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku a od 1.2.2013 o 5,00 % viac ako je
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku. Žalobca má tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania  vo výške 8,75 % ročne zo sumy 17,58
eura od 26.12.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,83 eura od
26.1.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 24,67 eura od 26.2.2013
do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 26.12.2012 a ku
dňu 26.1.2013 bola 0,75 % (8,00 % + 0,75 %) a ku dňu 26.2.2013 bola 0,75 % (5,00 % + 0,75 %). Z
uvedených dôvodov súd návrhu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
17,58 eura od 26.12.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,83
eura od 26.1.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 24,67 eura od
26.2.2013 do zaplatenia vyhovel.

5. V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 eura
od odporkyne z dôvodu, že odporkyňa si nesplnila povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté
mobilné hlasové služby, v dôsledku čoho jej bola vypojená SIM karta z prevádzky, čím žalovaná porušila
svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti.

6. V súdenom prípade je nepochybné, že predmetom konania je plnenie si záväzkov žalovanej
vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.11.2012 v znení Dodatku zo
dňa 9.11.2012, ktorá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku z pohľadu právnej
kvalifikácie je zmluvou uzavretou v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení
dodatku vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako
spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

7. Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd za neopodstatnený. Predovšetkým
z predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, že by žalovaná porušila zmluvnú povinnosť
zabezpečenú zmluvnou pokutou vo výške 248,95 eura, ktorá by viedla k následnému vypojeniu SIM
karty odporkyne, pričom podľa názoru súdu z jazykového výkladu dojednania zmluvnej pokuty je
zrejmé, že pre nárok na jej zaplatenie by bolo potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a
to porušenie zmluvnej povinnosti a  vypojenie SIM karty. Žalobca na preukázanie dôvodnosti svojho
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, teda preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou,
neoznačil žiadny dôkaz napriek márnemu poučeniu podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a neuniesol tak dôkazné bremeno preukázania pravdivosti svojho tvrdenia o nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty.



8. Ďalej bolo v konaní zistené, že formulár Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.11.2012
v znení Dodatku zo dňa 9.11.2012 bol právnym predchodcom žalobcu evidentne vyhotovený vopred,
žalovaná tento štandardný formulár mobilného operátora ako dodávateľa v spotrebiteľskej zmluve
podpísala bez možnosti ovplyvniť text formulárov, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný
záväzok žalovanej v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku ako účastníka,
v prípade porušenia jej povinností a následného vypojenia SIM karty, uhradiť právnemu predchodcovi
žalobcu  zmluvnú pokutu v sume 248,95 eura. Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu
reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutého a predloženého fixne formulovaného
dojednania o zmluvnej pokute, prípadne dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, alebo aby
zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, prípadne aby nebola dojednaná vôbec. Odporkyňa
ako spotrebiteľ totiž nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o poskytovaní verejných
služieb a jej dodatku vrátane dojednania o zmluvnej pokute, mohla iba uvedenú zmluvu s dodatkom
odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania o zmluvnej pokute, a preto predmetné
zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Dôkazné bremeno
preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na navrhovateľovi ako právnom nástupcovi pôvodného
dodávateľa. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto
bolo nevyhnutným predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Podmienky,
za ktorých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardnej zmluve poškodzujú odporkyňu ako
spotrebiteľa, keď pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia zmluvných povinností mobilného
operátora ako dodávateľa (poskytovateľ) nie je v dodatku k zmluve o pripojení vôbec dojednaný
prípadný nárok odporkyne ako spotrebiteľa, na zaplatenie zmluvnej pokuty mobilným operátorom ako
dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje
spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého povinnosťou je zotrvať v zmluvnom
vzťahu s mobilným operátorom po dobu 24 mesiacov a platiť riadne a včas cenu poskytnutých verejných
elektronických komunikačných služieb.

9. Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.
Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardnej zmluve, podľa názoru súdu
poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej
zmluvnej strany, sú neakceptovateľné a neprijateľné. Právny predchodca navrhovateľa ako osoba
podnikajúca na trhu elektronických komunikácií ma totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým
poskytuje svoje služby, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo.
Problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a
nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta v dodatku
k zmluve o pripojení predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka je neplatná. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozhodol súd ex
offo v zmysle ustanovenia § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o neprijateľnosti dojednania
zmluvnej pokuty. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporkyni
povinnosť plniť, a preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 248,95 eura s príslušenstvom považoval
za nedôvodný a v uvedenej časti ho zamietol.

10. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.3.2010 zakazuje
dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú.
Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
do 28.2.2010, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1.3.2010
sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Takáto zmluvná podmienka je absolútne neplatná (§ 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše
zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore
so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie
pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ
na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákaz ďalšieho používania



neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi
práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania v
podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi majúce
svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen
prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne
prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s
povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

11. V obdobných právnych veciach Okresný súd Trnava v konaniach vedených pod spisovou značkou
10C/172/2012, 10C/176/2012, 10C/179/2012, 10C/19/2013, 10C/26/2013, 10C/28/2013, 10C/38/2014
opakovane rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v sume 248,95 eura, v zmluve o pripojení a jej
dodatku uplatňovanej v tomto konaní navrhovateľom. Vzhľadom k uvedeným právoplatným rozsudkom
právny predchodca navrhovateľa i navrhovateľ s poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka je povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi. Citované právoplatné rozsudky predstavujú pre navrhovateľa ako právneho
nástupcu dodávateľa zákonnú prekážku uplatňovať svoj nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky a
zároveň pre súd zákonnú prekážku priznať navrhovateľovi plnenie z takejto absolútne neplatnej zmluvnej
podmienky. Uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom je vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti nedôvodný, a preto ho súd v celom rozsahu zamietol.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, keďže súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 99,08  eura  s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku
návrh zamietol. Navrhovateľ bol úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 99,08 eura s príslušenstvom
a v časti konania o zaplatenie sumy 253,94 eura s príslušenstvom bol neúspešný. Potom podľa výsledku
konania ako celku bol hrubý úspech navrhovateľa v rozsahu 28 % (99,08 eura : 353,02 eura  x 100) a
hrubý úspech odporkyne  v rozsahu 72 % (100 % - 28 %) a tým daný prevažný čistý úspech odporkyne
v rozsahu 44 % (72 % - 28 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo odporkyne na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Čiastočne úspešnej odporkyni súd náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania výslovne nežiadala, i keď inak by jej na ňu vzniklo
právo v rozsahu 44 %.

13. Proti  rozsudku  súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd určil vo výroku I. neprijateľnosť
zmluvnej podmienky a vo výroku III., ktorým vo zvyšku návrh zamietol, podal riadne odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP zmenil tak, že zruší výrok II. rozsudku a zároveň prizná
žalobcovi uplatňovanú dlžnú sumu vo výške 248,95 eur s príslušenstvom. Odvolanie podáva v zákonnej
lehote z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Odvolateľ má za to, že zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je sankciou pri
neplnení zmluvných povinností. Podľa jeho názoru sa súd nijakým spôsobom nezaoberal a bližšie
neskúmal, za porušenie akých povinností si zmluvné strany dohodli  zmluvnú pokutu. Je toho názoru,
že rozhodnutie súdu nie je dostatočne odôvodnené, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, prečo
sú uvedené zmluvné podmienky neprijateľné. Má za to, že v prípade vyhlásenia zmluvnej podmienky za
neplatnú nestačia len všeobecné konštatácie ale je nutné danú zmluvnú podmienku posúdiť vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu, či došlo k zneužitiu zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa a to
predovšetkým vo výťahu k porušeniu povinností žalovanej, ktoré jej zo zmluvného vzťahu vyplývali.
Súd nešpecifikoval, v čom má spočívať hrubý nepomer práv a povinností medzi zmluvnými stranami
v dôsledku súdom konštatovaných neprijateľných podmienok, to znamená v čom sa prejavila aplikácia
súdom konštatovaných neprijateľných podmienok v danom prípade vo vzťahu k uplatnenému nároku tak,
aby narušila rovnováhu medzi zmluvnými stranami. Podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb bol žalovanej poskytnutý program služieb Program 40 spolu s mobilným telefónom Nokia 113
za sumu 19,- eur po dobu viazanosti 24 mesiacov. Zmluvná pokuta pre prípad porušenia povinnosti
bola určená vo výške 248,95 eur. Žalobca má za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že v
súlade s bodom IV. v nadväznosti na bod 1 písm. b) dodatku bolo preukázané, že žalovaná porušila
svoje povinnosti, t.j. neuhrádzala sumy za poskytnuté služby riadne a včas. Žalovaná neuhradila ani
jednu faktúru za poskytnuté služby. Ďalej odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade
je zmluvná pokuta, ktorá bola súdom vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým neplatnú
paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku



žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Zmluvnou pokutou si žalobca
zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo
navrátených zariadení, ktoré boli žalovanej poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. V tejto súvislosti
odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.03.2014 sp. zn. 9Co/35/2013 a
na stanovisko ústavného sudcu Milana Lalíka, podľa ktorého všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu
SR poskytujú ochranu spotrebiteľov až tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky
za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu
a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej
povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti zbavujú jeho zodpovednosti.

14. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslala.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého
s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania
odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím §
470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a
§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. §
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech,
keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom  výroku o
náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387 ods. 1 CSP a v napadnutom výroku I. ktorým súd rozhodol ex offo o neplatnosti zmluvnej
podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti, boli splnené zákonné podmienky pre jeho zrušenie v zmysle §
389 ods. 1 písm. d) CSP.

16. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie veci vedenej pod sp. zn. 10C/316/2015 je návrh
žalobcu, ktorým sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 353,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% zo sumy 17,58 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 61,82 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,75% zo sumy 24,67
eur od 26.02.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25% zo sumy 248,95 eur od 26.11.2013
do zaplatenia.

17. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd vo výroku III. žalobný návrh v sume 248,95 eur s príslušenstvom zamietol  v časti
výroku I., v ktorom vyhlásil zmluvnú podmienku dohodnutú v bode VI. dodatku zo dňa 09.11.2012 k
zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.11.2012 za neprijateľnú a tým aj neplatnú a v závislom
výroku o náhrade trov konania.

18. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti
s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust.§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje
na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

19. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej
inštancie zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia. Ani takými, o ktorých by súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní nemal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom
prvej inštancie, resp. i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci



a priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.
20. K zvýrazneniu správnosti záverov súdu prvej inštancie sa žiada dodať už iba nasledovné:
21. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) a žalovaná uzavreli
dňa 9.11.2012  Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení jej Dodatku zo dňa 9.11.2012. V zmluve
sú obsiahnuté dojednania o zmluvnej pokute, ktorú je účastník povinný v prípade porušenia zmluvných
povinností uhradiť, spolu v sume 248,95 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná prestala
uhrádzať faktúry za služby poskytované na základe predmetnej zmluvy.
22.  Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za nepochybné (a stranami sporu
nespochybňované), že predmetná zmluva bola uzavretá ako zmluva spotrebiteľská, kde prichádza do
úvahy aplikácia ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zameraná na ochranu spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
23. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka (OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. (ods. 1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (ods. 2). Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané (ods.3). Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (ods.4 písm. k).
24. Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne žiadna škoda.
25. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
26. Zo samotnej podstaty zmluvnej pokuty vyplýva požiadavka na prísne formálne náležitosti, medzi
ktoré patrí jej výslovné dojednanie a individuálne stanovenie vzájomných práv a povinností.
27.  Z obsahu uzavretej zmluvy a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený
dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe
predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba
údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program a koncové zariadenie. Žalovaná
ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami
pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v
uvedenej zmluve preto nemožno považovať za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 OZ). Je nesporné,
že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom
navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovanom dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu
ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o
zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne
dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na žalobcovi. Žalobca ale v
konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s §
53ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
28. Žalobca predmetnú zmluvnú pokutu vyjadril jednou pevnou sumou bez ohľadu na to, kedy k
porušeniu zmluvnej povinnosti dôjde (či na začiatku, či v priebehu, či na konci zmluvného vzťahu),kedy
zmluvná pokuta nerešpektuje skutočnosť, aká miera porušenia povinnosti účastníka zmluvného vzťahu,
aká intenzita tu nastala, i keď pri vyvážených zmluvných vzťahoch takto treba postupovať, aby konanie
zmluvných strán a nastavené zmluvné podmienky boli vyvážené a vo všeobecnosti spravodlivé. Také
zmluvné dojednania, ktoré uvedené zásady nerešpektujú, vytvárajú zjavnú nerovnováhu vo vzájomných
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože vyžadujú od neho, aby zaplatil neprimerane
prísnu sankciu bez ohľadu na rozsah porušenia jeho povinností.
29. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu
a intenzity uvedeného porušenia je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať
situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa
(porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcom
požadované plnenie i z dôvodu jeho neplatnosti pre spôsobenie značnej nerovnováhy vo vzájomných
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy žalobcovi nepriznal.



30. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval
vecne správne, keď nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s príslušenstvom vo výroku III.
zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania.
31. Vzhľadom na to, že žalobca je už právnym nástupcom pôvodného veriteľa, v dôsledku čoho rozsudok
vo veci v zmysle §159 ods. 2 O.s.p. nemôže byť záväzný pre dodávateľa podľa spotrebiteľskej zmluvy,
bolo preto nedôvodné i neúčelné postupom podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016
vyslovovať ex offo vo výroku neplatnosť dotknutej zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP
zrušil bez potreby vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom
na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, keď v časti určenia neplatnosti zmluvnej
podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti, rozhodoval súd prvej inštancie bez návrhu ,,ex offo“ a preto
zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti nie je možné považovať za neúspech žalovanej.
33. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).



Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).