Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/22/2012 z 12. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2012, sp. zn. 9Saz/22/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1012200645.1 Krajský súd Bratislava | 9Saz/22/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1012200645.1 | 2012-06-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle, § 8 zákona č. 480/2002 Z. z., § 13a zákona č. 480/2002 Z. z., § 13b zákona č. 480/2002 Z. z., § 2 zákona č. 480/2002 Z. z., § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., OSP, § 250q OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5051b93-42bd-4ee7-a4f5-9b2853677c80 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1012200645.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/22/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200645
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200645.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
S. B. H., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka P. P. Q. (Ď. F. P.), podľa vlastného udania v
zahraničí bytom naposledy V. G. D. C., H. L. C., C. B. C. X, X. S., C. Č.. X, C., S. D., P. aktuálne
s miestom pobytu E. XX/X, C., zastúpeného pani JUDr. Dášou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej
humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo
dňa 26.3.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-554-47/PO-Ž-2011 zo dňa 20.2.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-554-47/PO-Ž-2011 zo dňa
20.2.2012 p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-554-47/PO-Ž-2011 zo dňa 20.2.2012 odporca podľa § 13 ods.
1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil
azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil
tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná
opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z
dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to
vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a
zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že z toho, že sa opakovane vracal zo Slovenska do P. a naspäť na
Slovensko bez problémov vyplýva, že P. úrady nemali námietok voči jeho vycestovaniam a preto mu z
tohto dôvodu nič nehrozí. V ďalšom dôvodil, že dôvodom jeho odchodu z Iránu nebola ani skutočnosť,
že v súčasnosti študuje náboženstvo spoločnosti Svedkov Jehovových, pretože v čase jeho odchodu,
ako aj doposiaľ je jeho vierovyznaním islam. Odôvodnil tiež, prečo navrhovateľa nepovažuje za utečenca
na mieste. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento
odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Odporca sa
tiež venoval vyhodnoteniu aktuálneho stavu iránskeho práva a práva šaria v oblasti odpadlíctva. Svoje
právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a
ktoré aj identifikoval.



Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok
- návrh zo dňa 26.3.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal nesprávne
právne posúdenie jeho žiadosti o azyl. Uviedol, že mu ako vysokému štátnemu úradníkovi hrozí
prenasledovanie, pretože často cestoval do zahraničia - na Slovensko. Poukázal na skutočnosť, že sa
pripravuje na konvertovanie z islamu na vieru spoločnosti Svedkov Jehovových, ktorú aj vyznáva a preto
by mal byť posudzovaný ako utečenec na mieste. Namietal, žeby konvertiti v Iráne neboli prenasledovaní
a v tejto súvislosti poukázal na právo šaria. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany poukázal na
dva prípady iránskych navrátilcov, ktorých pobyt po návrate do P. nie je známy. K návrhu pripojil správy
o P., zamerané na problematiku odpadlíctva z islamu a na tamojšiu bezpečnostnú situáciu.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 25.4.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na obsahu a odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Po ustanovení tlmočníka jazyka perzského (Ing. Zalmai Masodi) navrhovateľ vzniesol voči nemu
námietky ktoré spočívali v tom, že ide o totožného tlmočníka, ktorý tlmočil pohovor u odporcu a ktorého
odporca v konaní ustanovil, že komunikácia s ním počas administratívneho konania bola komplikovaná a
že tlmočník je „silný moslim“ v dôsledku čoho mal problém so zmenou náboženstva navrhovateľa. Súd zo
spisu odporcu zistil, že vstupný pohovor u odporcu tlmočil tento tlmočník, pričom zo záznamu z pohovoru
vyplýva, že navrhovateľ mu dobre rozumel a že prítomnosť tlmočníka nebola na prekážku vyjadrovať sa
navrhovateľovi k dôvodom svojej žiadosti o azyl. Na dopyt súdu tlmočník uviedol, že okrem tlmočenia
obsahu vstupného pohovoru s navrhovateľom nehovoril o žiadnych súkromných záležitostiach. Nad
rámec tlmočenia navrhovateľovi uviedol iba to, kde pracuje a aj to iba v súvislosti s jeho ochotou pomôcť
navrhovateľovi v odborných stavebných veciach, týkajúcich sa navrhovateľa. Pretože na základe takto
zistených skutočností súd nedospel k záveru o nedôvodnosti námietok navrhovateľa voči ustanovenému
tlmočníkovi, námietkam navrhovateľa vyhláseným uznesením nevyhovel.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle.,
§ 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, ktoré bolo tlmočené do jazyka perzského
(vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o možnosti podať proti rozsudku odvolanie)
za prítomnosti oboch účastníkov konania. Navrhovateľ v priebehu súdneho pojednávania opísal priebeh
a obsah jeho prípravy náboženstva Svedkov Jehovových, spôsob a formy jeho vyznávania, ako aj
dôvody obáv z návratu do P.. Do súdneho spisu založil dve publikácie v jazyku anglickom: 2011 Yearbook
of Jehova's Witnesses, 2012 Yearbook of Jehova's Witnesses na dôkaz toho, že v Iráne táto spoločnosť
nepôsobí. Ďalej založil „správy zo zvestovania služby“ navrhovateľa za marec - máj 2012, uviedol, že
vieru Svedkov Jehovových šíril v Bratislave medzi ľuďmi, hovoriacimi v anglickom a perzskom jazyku.
Do spisu tiež založil potvrdenie Náboženskej spoločnosti Svedkov Jehovových z 11.6.2012, obsahom
ktorého je potvrdenie, že navrhovateľ je pokrsteným členom tejto spoločnosti. Súčasťou potvrdenia
sú prílohy v jazyku nemeckom a anglickom. Súd dospel po prejednaní veci k názoru, že napadnuté
rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-554/PO-Ž-2011. Z jeho
obsahu je o. i. zrejmé, že navrhovateľ požiadal o azyl vyhlásením z 22.11.2011 z dôvodu, že sa necítil
bezpečne pred iránskou vládou, nakoľko ako úradník vo vysokej riadiacej funkcii sa nezúčastňoval
povinných modlitieb, pretože konvertoval k Svedkom Jehovovým, začo bol P. vládou prenasledovaný.
Uviedol že na Slovensku podniká a P. vláda ho upodozrieva, že sa stal spojencom západných krajín. V
priebehu vstupného pohovoru k dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že P. štát si nepraje, aby jeho
štátny funkcionár mal pobyt v niektorom európskom štáte. Ako ďalší dôvod prezentoval to, že od roku
2010 zmenil svoje náboženstvo (islam) a začal vyznávať náboženstvo Svedkov Jehovových v dôsledku
čoho bol P. vládou prenasledovaný (tieto dôvody prezentoval aj počas podania vysvetlenia na OAPZ
Humenné dňa 22.11.2011). Prvý raz sa zúčastnil stretnutia tejto náboženskej spoločnosti 24.9.2011
v Bratislave. Uviedol, že zmenu náboženstva P. zákony nedovoľujú. Odpovedal na otázky, obsahovo
zamerané na náboženstvo Spoločnosti Svedkov Jehovových. Podrobne opísal svoje pôsobenie na



Slovensku (od roku 2007, resp. 2008), včítane opakovaných návratov do P.. Do azylového spisu založil
množstvo dokumentov a dokladov, týkajúcich sa jeho profesného vzdelania a funkčného postavenia v P..

Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za
odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy
alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti
deťom.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu
alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.



Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že odporca mal navrhovateľovi udeliť azyl, nakoľko mu ako vysokému štátnemu úradníkovi
hrozilo nebezpečenstvo z dôvodu jeho častého cestovania do zahraničia:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Zákon o azyle v ust. § 8 striktne vymedzuje dôvody -
predpoklady udelenia azylu žiadateľovi o azyl. Okrem skutočnosti, že žiadateľ o azyl musí prezentovať
svoje obavy z prenasledovania, ktoré musia byť opodstatnené, musí ísť o obavy z prenasledovania
priamo súvisiace s národnosťou, náboženstvom, rasou či zastávania určitých politických názorov, alebo
z príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Cestovanie navrhovateľa do zahraničia - na Slovensko a to za
účelom jeho podnikania nie je možné subsumovať pod žiaden z uvedených dôvodov perzekúcie. Preto
ak odporca navrhovateľovi z tohto dôvodu azyl neudelil, jeho právne vyhodnotenie tohto dôvodu žiadosti
navrhovateľa o azyl je v súlade so zákonom. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, na ktorú tak isto
odporca poukázal, že vycestovať z krajiny pôvodu navrhovateľa je možné iba za súhlasu P. štátnych
orgánov, čo bolo navrhovateľovi vždy umožnené.

K námietke, týkajúcej sa konvertovania navrhovateľa z islamu na vieru Svedkov Jehovových a s tým
súvisiaceho ohrozenia:

Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom
prezentoval, že konvertoval na vieru Svedkov Jehovových a že v dôsledku toho bol P. vládou
prenasledovaný. Táto skutočnosť sa však nezakladá na pravde a priamo vyplýva z obsahu pohovoru
vykonaného s navrhovateľom - navrhovateľ neuviedol žiaden skutok zo strany P. úradov, ktorý by
bol či mohol byť hodnotený ako prenasledovanie a ani jeho konvertovanie. Skutočnosť, že P. úrady
mali sledovať navrhovateľov počítač a internetové stránky ktoré navštevoval nie je prenasledovaním a
pokiaľ sa ho skutočne dopytovali prečo navštívil stránky Svedkov Jehovových, ním podané vysvetlenie
akceptovali, pričom voči navrhovateľovi neuplatnili žiadne aktivity či opatrenia. V súvislosti s týmto
dôvodom navrhovateľovej žiadosti o azyl súd, podobne ako aj odporca, poukazuje na skutočnosť,
že do času vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo ku konvertovaniu navrhovateľa z islamu na
vieru Svedkov Jehovových, či na inú vieru (náboženstvo). Skutočnosť, že navrhovateľ sa začal o
označenú vieru zaujímať neznamená zmenu jeho náboženstva. Podľa názoru súdu zmena náboženstva
netkvie iba v oboznamovaní sa a v následnom osvojení si princípov a zásad tej či onej viery, ale
súčasne aj s vykonaním aktu s ktorým sa podľa zásad či predpisov (regulí) konkrétneho náboženstva
človek zrieka doterajšieho vierovyznania a prijíma vierovyznanie iné. O tejto skutočnosti sa vystavuje
príslušný dokument (napr. v kresťanských vierovyznaniach krstný list). V opačnom prípade by nebolo
možné preukázať príslušnosť ku konkrétnemu vierovyznaniu a do tohto času nie je možné dôvodne
hovoriť o zmene náboženstva, či prijatí iného ako doterajšieho náboženstva, vyznávaného dotknutou
osobou. Nedodržanie tohto postupu by v praxi mohlo znamenať, že ktokoľvek by mohol o sebe (z
akéhokoľvek dôvodu) tvrdiť, že je takého či onakého náboženstva a to bez skutočnej príslušnosti k
nemu. Súd uznáva, že ide do istej miery o formalitu, ktorá je však všeobecne vyžadovanou a to aj v
náboženských spoločenstvách. Tento výklad danej problematiky nie je podľa názoru súdu v rozpore s
ust. § 19a ods. 4 písm. c/ zákona o azyle. Ako to bolo vyššie uvedené, navrhovateľ v čase vydania
napadnutého rozhodnutia neprestúpil na inú vieru, čo nepoprel ani v podanom opravnom prostriedku a
preto je potrebné ho aj v čase vydania rozhodnutia považovať za moslima. Navrhovateľ v tejto súvislosti
uviedol, že ho odporca mal považovať za utečenca na mieste. Odporca sa v napadnutom rozhodnutí
touto problematikou vysporiadal a uviedol, prečo ho za utečenca na mieste nepokladal. Súd sa s
týmto odôvodnením stotožňuje. Je skutočnosťou, že tak zákon o azyle, ako ani Ženevská konvencia
výslovne nedefinuje, koho je potrebné pokladať za utečenca na mieste. Výklad tohto pojmu je preto
potrebné hľadať vo všeobecnej definícii utečenca - žiadateľa o azyl. Avšak s poukazom na konkrétne
prejednávanú vec sa aj pre posúdenie tejto otázky (či v prípade navrhovateľa ide o „klasického“ žiadateľa
o azyl alebo o žiadateľa na mieste) javí ako podstatnou skutočnosť, či došlo u navrhovateľa k zrieknutiu
sa jeho doterajšieho náboženstva a k prijatiu náboženstva iného. Na túto otázku dáva odpoveď obsah
spisu, napadnutého rozhodnutia, vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku a konečne aj vyjadrenie
navrhovateľa, že totižto k tomuto aktu doposiaľ nedošlo. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil
ani z označeného dôvodu, jeho rozhodnutie je aj z tohto pohľadu správne.



K námietke, týkajúcej sa neposkytnutia doplnkovej ochrany:

Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, nebol
mu uložený trest smrti a nehrozí mu teda ani jeho výkon. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia
nedošlo ku konvertovaniu navrhovateľa z islamského náboženstva (viď vyššie uvedené odôvodnenie
tohto rozsudku) a nakoľko nebol objektom zlého zaobchádzania ani v priebehu jeho opakovaných
vycestovaní z P. a návratom doňho, pričom sa tak nestalo ani potom, čo P. Ú. mali zistiť, že navštívil
internetové stránky Svedkov Jehovových, niet dôvodu predpokladať, že by sa objektom takéhoto zlého
zaobchádzania stal. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na dva prípady zmiznutia neúspešných žiadateľov
o azyl, tieto prípady nie je možné aplikovať na navrhovateľa, resp. z nich vyvodiť nebezpečenstvo
jeho návratu. V prípade M. R. Fakhravara došlo k jeho zadržanie z iného dôvodu ako z dôvodu jeho
návratu ako neúspešného žiadateľa o azyl, ako to je zrejmé so správy predloženej navrhovateľom. Druhá
správa týkajúca sa R. Rastamiho nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť, nakoľko sa v nej hovorí iba o
údajnom zatknutí a to naviac bez udania dôvodu tohto zatknutia. Pokiaľ ide o všeobecnú bezpečnostnú
situáciu v P., táto v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebola uspokojivou, najmä vo vzťahu k
odporcom iránskej vlády, nejde však o vnútorný či medzinárodný ozbrojený konflikt, ako to má na mysli
charakteristika vážneho bezprávia, obsiahnutá v ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Pretože navrhovateľom vznesené námietky voči napadnutému rozhodnutiu odporcu neboli dôvodné,
súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu.

Dôkazy, predložené navrhovateľom na pojednávaní súd nezohľadnil, nakoľko ich obsahom sú
skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia (potvrdenie Náboženskej spoločnosti
Svedkov Jehovových, správy zo zvestovateľskej služby), resp. neboli navrhovateľom predložené v
administratívnom konaní (ročenky za rok 2011, 2012).

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však v prípade
ich priznania znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).