Rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3CoE/32/2012 z 23. 4. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 23. apríla 2012, sp. zn. 3CoE/32/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2711203718.1 Krajský súd Trnava | 3CoE/32/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2711203718.1 | 2012-04-23 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 zákona č. 223/1995 Z. z., § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 53 ods. 1 OZ, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2d42be0-8aa4-4888-82b8-f1eb699af0cd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2711203718.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/32/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711203718
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2711203718.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom: Bratislava,
Hatalova12/C, IČO: 45 869 464, v konaní zastúpený advokátkou: JUDr. Petrou Lukáčovou, AK so sídlom
v Nitre, Mostná 72, proti povinnému: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XXXX/XX, B., o vymoženie
2.910,40 Eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Miroslava Šupu, so sídlom v
Nitre, Kmeťkova 30, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 16. septembra 2011 pod č. k. 3Er/842/2011-36, EX 1179/2011
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.05.2011.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, Arbitrážna a
Mediačná, a.s. pod sp. zn. IBB0410121 dňa 22.10.2010, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 2.910,40 Eur, úrok vo výške 19,00 % ročne zo sumy 2.910,40
Eur od 02.02.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.910,40
Eur od 02.02.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu
splatnosti úveru vo výške 200,40 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa
nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti do dňa 01.02.2010 vo výške 634,12 Eur, sumu dlžných
poplatkov vo výške 27,17 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 150,88 Eur, a to
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa § 44 ods.2, § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku, §
45 ods. 1 , ods. 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, ods. 2, zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 53 ods.
1, ods.4 § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Smernicou rady EÚ č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a vecne tým, že rozhodcovská doložka, ktorá bola
súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy (resp. všeobecných obchodných podmienok tvoriacich
jej súčasť) uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným (spotrebiteľom), zmyslom
ktorej je daná možnosť riešiť spor vzniknutý zo zmluvy len prostredníctvom rozhodcu (čiže spotrebiteľ je
donútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, od 01.01.2008
v zmysle § 53 ods.1 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení a do 31.12.2007 v zmysle
eurokomformného výkladu § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka vo vtedy účinnom znení, a preto v
zmysle § 53 ods.4 resp. ods.5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva



resp. doložka nemôže teda založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť a preto
rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul neúčinný.

Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal
zrušenia napadnutého uznesenia a následného vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
resp. aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, namietajúc pritom predovšetkým nesprávnosť právneho
posúdenia veci súdom prvého stupňa.

V podrobných dôvodoch odvolania namietal, že okresný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej
zmluvy- právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským súdom, nakoľko ide o hmotnoprávne
posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktorý exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný
súd pritom neopodstatnene nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, nakoľko
tento sám nepodal žalobu proti rozhodcovského rozsudku. Ďalej uviedol, že ak by sme pripustili, že
exekučný súd je oprávnený vecne preskúmavať rozhodcovský rozsudok, znamenalo by to porušenie
Ústavy SR a medzinárodnými dohovormi garantovaného práva na spravodlivý súdny proces, pričom
oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry
ESD. Nesprávnym výkladom ustanovení EP okresný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu,
ktorého integrálnou súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon
súdnych rozhodnutí a ostatných zákonom uznaných exekučných titulov. Ďalej namietal, že rozhodcovskú
doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, a teda ani plnenie priznané rozhodcovským
rozsudkom za právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, pretože v čase uzavretia
zmluvy (ani v súčasnosti), nebola uvedená vo výpočte nekalých podmienok v prílohe Smernice rady
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „ Smernica“), taktiež
nebola uvedená ani vo výpočte neprijateľných podmienok v § 53 OZ a nespĺňa ani pojmové znaky
generálnej klauzuly nekalej resp. neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods.1 Smernice alebo § 53
ods.1 OZ, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd tiež nebral do úvahy § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v čase uzavretia
Zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Taktiež
uviedol, že predmetné rozhodcovské konanie bolo vedené v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a
rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, ktoré v podrobnostiach popisoval. V ďalšej fáze písomných
dôvodov odvolania namietal, že okresný súd relevantne nezdôvodnil, prečo a v čom konkrétne
spôsobuje rozhodcovská doložka nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor povinného, pričom
ani jedna z jeho úvah neobstojí. Poukazoval i na Zákon o bankách v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere ako i Zákon o rozhodcovskom konaní, z ktorých je zrejmé, že rozhodcovská doložka,
ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv
sporových strán, tak dodávateľa, ako i spotrebiteľa a táto bola v predmetnom rozhodcovskom konaní
aj riadne poskytnutá obom účastníkom. V závere vyjadril názor, že každý jednotlivý prípad by mal byť
exekučným súdom dôkladne posúdený tak, aby nedochádzalo k porušovaniu ústavného práva na súdnu
ochranu, pričom by mal súd poskytnúť právnu ochranu nie len spotrebiteľom ale aj tým veriteľom, ktorí
si uplatňujú nároky v súlade s právnymi predpismi.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) a zistení, že odvolanie
spĺňa náležitosti § 205 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Toto uznesenie



bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.
z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2007) sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľkou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že síce exekučný súd pri
rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný
titul len z formálnej stránky, avšak v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok,
exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či
nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými
mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov
uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na
vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou
hospodárnosti exekučného konania.

Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval,
keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách rozhodcovskú doložku. V zmysle rozhodnutia C - 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť
preskúmať rozhodcovskú doložku ihneď, ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to v
tom zmysle, či nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú
doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je
zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská
doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie
postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo
odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na



obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje,
ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá
možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste
obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto
dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal
právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný
rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

K odvolacím námietkam oprávneného je treba ďalej uviesť, že v čase uzavretia zmluvy nemal síce
Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také
ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky (toto ustanovenie bolo doplnené až novelou
vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 1.1.2008). Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu
prvého stupňa, že táto skutočnosť neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť
súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Aj odvolací súd je toho názoru, že v predmetnej veci je možné
podrobiť súdnu doložku súdnej kontrole na základe ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(účinného do 31.12.2007), podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny výpočet zmluvných
podmienok.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak
nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol spojený s povinnosťou
súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.