Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/392/2018 z 27. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júna 2019, sp. zn. 12Co/392/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6116214370.2 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/392/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6116214370.2 | 2019-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 397 CSP, § 397 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae645311-7cfc-4167-ac8c-f01c23ac682b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6116214370.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/392/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116214370
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116214370.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu A.. E. R., narodeného XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom Na E. XX/XX, XXX XX L. Y., proti žalovanému AUTOCENTRUM AAA
AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava, IČO: 47 918 101, právne zastúpenému
Mgr. Mariánom Balážom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Tešedíkova 59, 841 06
Bratislava, o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
16C/167/2016-112 z 25. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 25. 07. 2018 žalobu na povolenie obnovy konania
zamietol (I. výrok). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým
vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (II. výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal obnovy
konania.
Súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 20C/90/2014-65 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/88/2015-96 žalobu žalobcu o plnenie z poistnej
zmluvy zamietol.
Žalobca žalobu na obnovu konania odôvodnil tým, že v pôvodnom konaní nebola predložená kompletná
zmluva o spolupráci, zároveň nebola predložená faktúra za odpredaj motorového vozidla, neboli
predložené Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa však žalobca oboznámil a ,,stiahol“ si ich z
internetu.
Súd prvej inštancie po uvedení § 397, § 413 ods. 1, 2, § 414 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj ,,CSP“) uviedol: ,,Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu na
obnovu konania nie je dôvodná a z toho dôvodu ju odmietol (správne má byť zamietol - poznámka
odvolacieho súdu). Žalobca v návrhu a na pojednávaní uvádzal, že nebola predložená zmluva o
spolupráci, nebola predložená faktúra za odpredaj motorového vozidla a neboli predložené Všeobecné
obchodné podmienky. Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 20C/90/2014 a dokladmi,
ktoré sa nachádzajú v spise sp. zn. 16C/167/2016 súd zistil, že zmluva o spolupráci, resp. časť,
ktorá sa týka predmetu konania bola vo veci predložená, zároveň bola predložená faktúra za odpredaj
motorového vozidla a zároveň žalobca sám súdu oznámil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, ktoré si stiahol z internetu a teda pri rozhodovaní v pôvodnom konaní boli súdu i stranám



známe. Z toho dôvodu má súd za to, že žaloba nie je dôvodná na obnovu konania a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca bol v konaní neúspešný, preto je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd povolil
obnovu konania.
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Vo veci možno v súčasnosti vykonať nové dôkazy, o ktorých v čase pôvodného konania
nemohol vedieť, nebolo mu známe, že žalovaný predloží ako dôkaz ,,útržok“ zmluvy o spolupráci
uzavretej medzi ním a poisťovňou. Zmluva bola predložená nekompletná, práve časti, ktoré by
preukázali ,,prenesenie“ likvidácie poistných udalostí na žalovaného boli nedodané, resp. zatajené, preto
navrhuje vykonať dokazovanie a to vyzvať žalovaného o predloženie kompletnej zmluvy. Má za to, že
tieto dôkazy pre neho prinesú priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný nepredložil ani jeden dôkaz
o nedostatku jeho pasívnej legitimácie.
Sudkyňa v rozsudku cituje odstavec II. predmetnej zmluvy, z ktorého vyplýva: ,,finančný agent je
spoločnosť oprávnená vykonávať sprostredkovateľskú činnosť v poisťovníctve na základe zápisu v
registri NBS č.68686 a predmetom zmluvy je záväzok finančného agenta vykonávať na svoje náklady
a v mene poisťovne sprostredkovateľskú činnosť v poisťovníctve,“ ktorý jej nikdy nebol ,,oficiálnou
cestou“ predložený, prvú stranu zmluvy mala predloženú až na pojednávaní, pričom bez prečítania
jej obsahu sudkyňa vedela, že ide o dôkaz o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, pričom
ho 3x požiadala, aby ,,návrh stiahol“. Sudkyňa v rozsudku ,,omylom“ zverejnila i materiály, ktoré sa
dohodli ,,zatajiť“ a ktoré svedčia o tom, že rozsudok bol vyhlásený v rozpore s dokázanými faktami. V
rozsudku prvoinštančného súdu o týchto skutočnostiach niet zmienky, napriek jeho argumentácii na
pojednávaní.
On v pôvodnom konaní na pojednávaní predložil množstvo písomných dokladov a mal množstvo
ďalších zo sebou, z ktorých je ,,každému jasné,“ že žalovaný je poistiteľom z poistnej zmluvy, a
preto je povinný plniť z poistnej zmluvy. Sudkyňa ignorovala všetky dôkazy a vedela vopred, že ,,súd
prehral,“ dôkazy, aj keď boli prítomné v konaní, neboli použité, pričom v rozsudku je zdôraznené, že
vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, sa prvoinštančný súd týmito dôkazovými
materiálmi nezaoberal. Ide napr. o faktúru za predaj motorového vozidla a poistenia vozidla, z ktorého
vyplýva, že žalovaný ,,predal“ poistenie vo svojom mene a na svoj účet. Sudcovia na tento doklad
neprihliadali, ako keby nebol. Odvolací súd vyhlásil rozsudok bez pojednávania, a to napriek tomu, že
spôsob akým bolo vedené konanie na prvoinštančnom súde, bol jedným z dôvodom odvolania. I podľa
odvolacieho súdu nemohli byť na žalovaného prenesené povinnosti likvidátora poistných plnení, lebo
bol len sprostredkovateľ a mohol vykonávať len kompetencie, ktoré na neho boli prenesené zmluvou s
poisťovňou. Na určenie skutočnosti, či bola prenesená kompetencia likvidátora poistných udalostí na
žalovaného, stačil odvolaciemu súdu útržok zo zmluvy, pričom nikde nebola zmienka, kto má zabezpečiť
poistné plnenie. Mal za to, že bez poznania obsahu zmluvy medzi poisťovňou a žalovaným nie je možné
zistiť, či bola kompetencia plnenia z poistnej zmluvy prenesená na žalovaného alebo nie.
Podľa jeho názoru konanie na prvoinštančnom súde malo ďalšie vady, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozsudku, že
on nedisponoval so Všeobecnými obchodnými podmienkami, čo nie je pravda, pretože nimi disponoval,
ale tieto neboli použité v konaní ako dôkazný materiál, pritom z nich jasne vyplýva, že tvrdenia
žalovaného o sprostredkovaní za províziu sú len lžou. Zistenie z VOP, že žalovaný odrátava cenu
poistného z ceny vozidla jednoznačne vyvracajú klamstvá o sprostredkovaní za províziu a môžu
jednoznačne privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie ,,v obnovenom“ konaní. Dôkazom, že žalovaný
mal zabezpečiť zmluvné plnenie poistných udalostí, je skutočnosť, že mu listom zo dňa 03. 03. 2014
oznámil, že má schválenú sumu 166,70 Eur. List sa nachádza v spise a nikdy nebol súdom použitý ako
dôkazový materiál.
Ďalej uviedol, že on útržok zmluvy nepredložil, nemal ju k dispozícii, mal ju žalovaný, ktorý ho predložil.
Poznamenal, že zo strany sudkyne išlo o ,,scenár zmanipulovaného pojednávania,“ „manipulovala
s dôkazovými materiálmi“ a triedila ich podľa potreby žalovaného, aby mohla vydať rozsudok v
prospech žalovaného, preto možno jednoznačne konštatovať objektívnosť a zaujatosť celého súdneho
pojednávania, na ktorom nemal možnosť využiť svoje procesné práva.



3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.
Podľa jeho názoru je odvolanie žalobcu nedôvodné v celom rozsahu. Žalobca sa nedôstojne vyjadruje
na adresu súdu, aj na adresu jeho právneho zástupcu, a preto jeho konanie by malo byť sankcionované.
Právo žalobcu na vyjadrenie svojich názorov je v demokratickej spoločnosti obmedzené rovnakým
právom ako jeho, pričom takéto právo sa nevzťahuje na prezentáciu a šírenie výmyslov a ničím
nepodložených tvrdení žalobcu.
Uviedol, že žalobca podal návrh na obnovu konania, pretože sa domnieva, že vo veci možno v súčasnosti
vykonať dôkazy, o ktorých v čase pôvodného konania nemohol vedieť, nakoľko mu nebolo známe, že
on bude predkladať ako dôkazný materiál ,,útržok“ zmluvy o spolupráci medzi poisťovňou a ním.
Úvahy a dohady žalobcu o tom, či zmluva o spolupráci preukazuje alebo nepreukazuje jeho pasívnu
vecnú, nemôžu byť predmetom obnovy konania. Nie je dôvodné, aby sa súd opätovne zaoberal
skutočnosťami (zmluvou o spolupráci), keď sa nimi zaoberal súd prvej inštancie ako aj odvolací
súd v pôvodnom konaní. Žalobca v odvolaní poukazuje na to, že súd sa má v obnovenom konaní
zaoberať nielen časťou zmluvy o spolupráci, ktorú pôvodne predložil, ale celou zmluvou a až na základe
oboznámenia sa ňou zistil, či konal v zastúpení poisťovne alebo vo svojom mene. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/90/2014-65 zo dňa 18. 11. 2014, v
ktorom boli (najmä na stranách 4 a 5) dostatočne vysvetlené dôvody, pre ktoré on v pozícii žalovaného
nebol v konaní pasívne legitimovaný. Pritom nejde len obsah zmluvy spolupráci uzavretej medzi ním
a poisťovňou, ale obsah poistnej zmluvy podpísanej žalobcom, oboznámenie poistníka s poistnými
podmienkami, skutočnosťou, že pri uzatvorení vystupoval ako samostatný finančný agent a teda konal
v mene a na účet poisťovne.
Zdôraznil, že ako podnikateľ požiadal Národnú banku Slovenska o udelenie licencie na výkon činnosti
samostatného finančného agenta pre sektor poistenia alebo zaistenia a sektor poskytovania úverov
a spotrebiteľských úverov, preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok, na základe mu bola
vydaná príslušná licencia, ktorá je zapísaná aj v predmete jeho podnikania vo výpise z obchodného
registra. V pôvodnom konaní bolo spoľahlivo zistené, že on uzatvoril poistnú zmluvu v mene a na
účet poisťovne uvedenej v poistnej zmluve a subjektívny názor žalobcu nemôže túto skutočnosť nijako
zmeniť ani ovplyvniť. Z takto konštruovaného právneho vzťahu by on nikdy mohol byť pasívne vecne
legitimovaný na plnenie požadované v pôvodnom konaní žalobcom, preto s ohľadom na vykonané
dokazovanie je nepochybné, že oboznámenie sa s celým obsahom zmluvy, s ktorej relevantnou časťou
boli strany sporu oboznámené v pôvodnom konaní, nepredstavuje v žiadnom prípade novú skutočnosť,
rozhodnutie, dôkaz, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. To, že nebol
pasívne vecne legitimovaný, nevyplývala len z obsahu zmluvy o spolupráci, ale bola vyjadrená aj v
poistnej zmluve a v ostatných listinných dôkazoch, ktoré v pôvodnom konaní predložil samotný žalobca.
Podľa jeho názoru žalobca v žalobe neuviedol žiadnu skutočnosť, rozhodnutie a ani neoznačil žiadny
dôkaz, ktoré by spĺňali podmienky uvedené v ustanovení § 397 písm. a) C.s.p., preto je žaloba žalobcu
nedôvodná a súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom
súde Banská Bystrica sp. zn. 20C/90/2014 s odôvodnením, že sú tu skutočnosti a dôkazy, týkajúce
sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní (§ 397 písm. a/ CSP) a možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§
397 písm. b/ CSP), ktoré môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca k žalobe
pripojil fotokópiu faktúry č. FVBB1312-130044 vystavenú žalovaným dňa 08. 08. 2013 (č.l. 5 spisu),
fotokópiu Všeobecných obchodných podmienok pri predaji vozidiel (č. l. 6 spisu), fotokópiu časti Zmluvy
o spolupráci v oblasti sprostredkovania poistenia - poistný program CARLIFE (č.l. 7-8 spisu), fotokópiu
Poistnej zmluvy na poistenie mechanických a elektrických porúch motorových vozidiel č. CGS - 006863
zo dňa 08. 08. 2013 (č.l. 9 spisu), List zo dňa 27. 10. 2013 adresovaný žalobcom spoločnosti AIM Czech
Republic s.r.o., so sídlom Spálená 82/4,Praha, Česká republika (č.l. 10 spisu).



7. Predpokladom toho, aby súd pripustil obnovu konania vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je
splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach § 397 až
408 CSP. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti
právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje
právnu istotu strán sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Ustanovenie § 397
písm. a) až f) CSP pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom
bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a) až c), respektíve
z niektorého expressis verbis určeného zákonného dôvodu podľa písm. d) až f) CSP a výnimočne i
voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na
predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre platobný rozkaz, ktorý nadobudol
právoplatnosť (§ 398 CSP).

8. Odvolací súd považuje za potrebné zhodne s názorom súdu prvej inštancie uviesť, že žalobca
nepreukázal právne relevantný dôvod prípustnosti obnovy konania v zmysle ustanovenia § 397 písm.
a) až f) Civilného sporového poriadku, teda neuviedol žiadny relevantný dôvod, ktorý by bol spôsobilý
vyvolať obnovu už právoplatne skončeného konania. Žalovaný zdôvodnil žalobu na obnovu konania
ustanovením § 397 písm. a) CSP, v zmysle ktorého proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba
na obnovu konania, ak
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ustanovením § 397 písm. b) CSP, podľa ktorého
možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

9. V predmetnom prípade však žalobca nepreukázal, že by vo svojich podaniach uviedol také skutočnosti
a dôkazy, ktoré by objektívne bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Uvedené vyplýva
z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/90/2016 (ďalej aj ,,pripojený
spis“), kde žalobca k žalobe, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenie poistného plnenia vo výške
640,- Eur za mechanickú poruchu motorového vozidla Subaru Impreza s odkazom na poistnú zmluvu,
ktorú mal uzatvoriť so žalovaným v pozícii poistiteľa. K žalobe žalobca pripojil okrem iných fotokópiu
Poistnej zmluvy na poistenie mechanických a elektrických porúch motorových vozidiel č. CGS - 006863
zo dňa 08. 08. 2013 (č.l. 4 pripojeného spisu), List zo dňa 27. 10. 2013 adresovaný žalobcom spoločnosti
AIM Czech Republic s.r.o., so sídlom Spálená 82/4,Praha, Česká republika (č.l. 10 pripojeného spisu).
Súčasťou pripojeného spisu je aj fotokópia časti Zmluvy o spolupráci v oblasti sprostredkovania poistenia
- poistný program CARLIFE (č.l. 40-41 spisu), predložená žalovaným, ktorá bola žalobcovi doručená
na pojednávaní dňa 18. 11. 2014 do vlastných rúk a fotokópia faktúry č. FVBB1312-130044 vystavená
žalovaným dňa 08. 08. 2013 (č.l. 78 pripojeného spisu), predložená žalobcom v odvolacom konaní.

10. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 20C/90/2014-65 zo dňa 18. 11. 2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/88/2015-96 zo dňa 11. 05. 2015 žalobu žalobcu
zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, pretože žalobca sa domáhal zaplatenia
poistného plnenia z poistnej zmluvy uzavretej s poisťovateľom Union Vienna Insurance Group Bistosító
Zrt., so sídlom v Budapešti, Maďarsko, ktorý bol zastúpený na základe plnomocenstva samostatným
finančným agentom (žalovaným).

11. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že žalobca predložil prvoinštančnému súdu dôkazy
totožné s dôkazmi pripojenými k žalobe v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. 20C/90/2014 (jedná sa o fotokópiu Poistnej zmluvy na poistenie mechanických a elektrických
porúch motorových vozidiel č. CGS - 006863 zo dňa 08. 08. 2013, List zo dňa 27. 10. 2013 adresovaný
žalobcom spoločnosti AIM Czech Republic s.r.o., so sídlom Spálená 82/4,Praha, Česká republika) a v
odvolacom konaní - fotokópiu faktúry č. FVBB1312-130044 vystavenú žalovaným dňa 08. 08. 2013.

12. Odvolací súd konštatuje, že fotokópia Všeobecných obchodných podmienok pri predaji vozidiel (č.
l. 6 spisu), ktorú podľa tvrdení žalobca síce mal v dispozícii v priebehu konania vedeného na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/90/2014, avšak ju nepredložil, nie je dôkazom, ktorý by žalobca
bez svojej viny nemohol použiť už v pôvodnom konaní.



13. Súčasťou pripojeného spisu je aj fotokópia časti Zmluvy o spolupráci v oblasti sprostredkovania
poistenia - poistný program CARLIFE (č.l. 40-41 spisu), predložená žalovaným, pričom predloženie
kompletnej zmluvy žalovaným, nie je dôkazom, ktorý sa nemohol vykonať v pôvodnom konaní a mohol
by pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci s poukazom na obsah Poistnej zmluvy na
poistenie mechanických a elektrických porúch motorových vozidiel č. CGS - 006863 zo dňa 08. 08.
2013 uzavretej s poisťovateľom Union Vienna Insurance Group Bistosító Zrt., so sídlom v Budapešti,
Baross u.1, Maďarsko.

14. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu ohľadne vedenia súdneho pojednávania, vykonávania
dôkazov v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/90/2014, odvolací súd
uvádza, že s uvedenými argumentmi sa náležitým spôsobom vysporiadal Krajský súd v Banskej Bystrici
v rozsudku č.k. 15Co/88/2015-96 zo dňa 11. 05. 2016, z ktorého vyplýva : ,,III. Odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a).
Navrhovateľ namietal, že súd mu neumožnil uplatniť dôkazy, ktoré boli prítomné na pojednávaní, ale
súd ich do rozsudku nezahrnul.
K tejto námietke odvolací súd uvádza, že súd rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, pretože
vykonáva z dôvodu hospodárnosti konania len tie dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné.
Možno prvostupňovému súdu vytknúť, že pokiaľ boli navrhnuté dôkazy a tieto nevykonal, mal v
odôvodnení rozhodnutia stručne uviesť, prečo tieto dôkazy nevykonal. Odvolací súd poukazuje na to,
že prvostupňový súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, ďalšie dokazovanie
nevykonával, pokiaľ ide o i výšku nároku navrhovateľa. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vyššie uvedené pochybenie prvostupňového súdu neviedlo k nesprávnemu rozhodnutiu, preto odvolací
súd na túto vadu konania neprihliadol.
Naviac treba dodať, že nejde o námietku podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., ako to navrhovateľ uvádza,
pretože v odvolaní neuviedol ďalšie skutočnosti ani dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, pričom tieto
by mohol uplatniť len v prípade splnenia špeciálnych podmienok podľa § 205a O.s.p.
IV. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Navrhovateľ namietal, že sudkyňa na neho naliehala, aby návrh „stiahol“. Namietal, že neprebehlo
akékoľvek dokazovanie, sudkyňa bez preštudovania si dokumentu, ktorý jej bol odovzdaný iba priamo
na konaní, mala vo veci jasno a rozhodla. Bol zastrašený a bál sa prehovoriť.
Tieto námietky odvolací súd považuje za účelové. Z obsahu spisu je zrejmé, že už po naštudovaní veci
bez väčšieho dokazovania si súd sa môže urobiť obraz o podanom návrhu, zvlášť, ak má k dispozícii
vyjadrenie protistrany. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 O.s.p. len čo sa konanie začalo, postupuje v
ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa
usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania
môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností
javí právne posúdenie veci. V intenciách tohto ustanovenia súd správne postupoval. Navrhovateľ
však v zákonom postupe súdu vidí vadu. Nie je pravdou, že v konaní neprebehlo
dokazovanie. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 18. 11. 2014 vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, ktoré konkrétne identifikoval. Následne vyhlásil dokazovanie
za skončené. Je samozrejmé, že sudca predtým, ako ide vec pojednávať, musí sa pripraviť a oboznámiť
sa so stanoviskami účastníkov, ich tvrdeniami a obranou, listinnými dôkazmi, ktoré má k dispozícii. Je
samozrejmé, že súd už na základe podaného návrhu a priložených dôkazov zistil, že nárok navrhovateľa
nie je daný pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu.
Súd druhej strane, odporcovi ponuku na mimosúdne vyrovnanie nemohol dávať vzhľadom na zistený
nedostatok pasívnej legitimácie. Z tohto dôvodu sudkyňa po vykonaní pojednávania mala jasno a
rozhodla. Nie je pravdou, že by nemohol prehovoriť, resp. sa bál pokuty, proti ktorej by sa nemohol
brániť, pretože proti takémuto rozhodnutiu by mohol podať odvolanie. Pokiaľ súd postupoval podľa §
100 ods. 1 O.s.p., nemožno v tom vidieť zastrašovanie, práve naopak, snahu súdu o dovolenú pomoc
v konaní, spravodlivé a rýchle vyriešenie sporu.“

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci nejde o také dôkazy, ktoré
žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, resp. ktoré navrhla alebo predložila strana
v pôvodnom konaní, nebolo ich však možné vykonať z dôvodu existencie objektívnych prekážok.



16. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným záverom poznamenáva, že je nevyhnutné rešpektovať
zásadu zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne
rozhodnutej veci len výnimočne a to za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických
podmienok, ktoré však v danej veci naplnené nie sú.

17. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštancˇného súdu podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, pretože súd prvej
inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CS, z ktorého vyplýva, že
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za
výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v
odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).