Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/176/2019 z 26. 11. 2019 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2019, sp. zn. 8Cdo/176/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1315216318.1 Najvyšší súd | 8Cdo/176/2019 | ECLI:SK:NSSR:2019:1315216318.1 | 2019-11-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, § 449 ods. 1 CSP, § 237 ods. 1 písm. f) OSP, OSP, § 450 CSP, § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., § 241 ods. 2 písm. a) OSP, § 453 ods. 3 CSP, § 449 ods. 2 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbbce59b-39bb-48f8-beba-4c4ff32b7554 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1315216318.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/176/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315216318
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1315216318.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu SPP Distribúcia a. s., IČO: 35 910 739, so sídlom
v Bratislave, Mlynské Nivy 44b, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej E. N., bývajúcej v R., o zaplatenie 2.054,89 eur,
vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 7 C 503/2015, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2016 sp. zn. 2 Co 56/2016, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2016 sp. zn. 2 Co 56/2016
a uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 25. novembra 2015 č. k. 7 C 503/2015-33 a vec vracia
Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. marca 2016 sp. zn. 2 Co 56/2016
potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 25. novembra 2015 č.
k. 7 C 503/2015-33, ktorým bolo zastavené konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v sume 123 eur
a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Potvrdenie uznesenia prvoinštančného súdu
odôvodnil jeho vecnou správnosťou. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nakoľko žalobca súdny
poplatok nezaplatil, odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016, ďalej len „O. s. p.“) potvrdil. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Žiadal, aby dovolací súd
uznesenie odvolacieho súdu ako i uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť a zároveň dôvodnosť podaného dovolania odôvodnil
ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., pretože v konaní došlo k vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.
s. p., vzhľadom na to, že dovolateľovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Namietal, že odvolací súd nerešpektoval stav, ktorý tu bol v čase jeho rozhodovania, a teda
že neprihliadol na skutočnosť, že dovolateľ si svoju poplatkovú povinnosť splnil. K dovolaniu pripojil aj
potvrdenie o vykonanej platbe.
3. Dovolanie žalobcu bolo podané 9. júna 2016. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s .p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení,
že dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
5. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O. s. p.). Dôvody
prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O. s. p. a proti uzneseniu § 239 O. s. p.



Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k najzávažnejším
procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p.
6. V danom prípade je dovolaním napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu o zastavení
konania pre nesplnenie poplatkovej povinnosti. Žalobcom podané dovolanie nesmeruje proti uzneseniu,
ktoré by malo znaky tých uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., proti ktorým bolo dovolanie
prípustné. Žalobca dovolaním napadol potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, proti ktorému podanie
dovolania výslovne vylučovalo ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p.
7. Žalobca tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1
písm. f/ O. s. p. Pod odňatím možnosti pred súdom konať podľa tohto ustanovenia sa do 30. júna
2016 rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho
procesných oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov.
8. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že už v priebehu prvoinštančného konania (dňa
14. septembra 2015) pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku, žalobca na výzvu súdu (doručenú mu 11. septembra 2015) uhradil prevodom z účtu v banke
na účet súdu prvej inštancie (R.) súdny poplatok za podanú žalobu 123 eur. V informácii pre príjemcu
zároveň uviedol údaj 7 C 503/2015, čomu potom zodpovedá označenie spisovej značky konania na
súde prvej inštancie. Z výpisu bankového účtu majiteľa BL Consulting, s. r. o. (č. l. 49), vyplýva, že
úhrada sumy 123 eur bola z tohto účtu na účet súdu prvej inštancie aj reálne vykonaná. K vyhotoveniu
úradného záznamu (č. l. 36) o tom, že súdny poplatok vo výške 123 eur nebol ku dňu 21. januára
2016 zo strany žalobcu uhradený, a z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzali súdy nižších inštancií,
došlo zrejme iba v dôsledku neuvedenia variabilného symbolu pri platbe (t. j. nedošlo k tzv. „spárovaniu“
platby). Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že prevod sumy 123 eur na účet súdu prvej inštancie
bol riadne zrealizovaný, a táto suma bola na účet súdu i riadne pripísaná (s poznámkou o
spisovej značke konania, ku ktorej sa uhrádzaný súdny poplatok vzťahoval). Keďže zákon o súdnych
poplatkoch vo svojich ustanoveniach výslovne neupravuje okamih splnenia poplatkovej povinnosti, ak
je súdny poplatok hradený bankovým prevodom, možno podporne vychádzať z ustanovenia § 567 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu je
splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave (čo v danom prípade aj nastalo).
9. Keďže si žalobca svoju poplatkovú povinnosť riadne a včas splnil, súd prvej inštancie nepostupoval
správne, keď postupom podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku zastavil. Rovnako správne nepostupoval ani odvolací súd, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil (hoci ho na zaplatenie súdneho poplatku žalobca upozornil i predložením potvrdenia o jeho
úhrade, ktorú skutočnosť si však odvolací súd už v ďalšom nepreveroval), napriek tomu, že ho mal zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (k tomu pozri i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.
augusta 2001 sp. zn. 2 Cdo 6/2001, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 4/2003, a tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 2. októbra
2008 sp. zn. III. ÚS 203/08).
10. Tým že odvolací súd nesprávne rozhodol o potvrdení prvoinštančného uznesenia o zastavení
konania, bolo žalobcovi znemožnené uskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že tým bolo
zároveň porušené jeho právo na spravodlivý proces. Zastavením konania, hoci na to neboli zákonné
dôvody, došlo k porušeniu ústavného zákazu denegatio iustitiae, ktorý je implicitne obsahom práva na
spravodlivý proces v zmysle čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky. Nezákonné zastavenie konania
totiž vo svojich dôsledkoch znamená neprípustné odopretie súdnej ochrany uplatnenému subjektívnemu
právu. Dovolací súd preto uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Pretože nápravu
vzniknutého procesného stavu nebolo možné dosiahnuť len zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu,
dovolací súd zrušil aj uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie (§ 449 ods. 2 CSP, § 450 CSP).
11. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453
ods. 3 CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.