Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/321/2014 z 26. 2. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. februára 2015, sp. zn. 11Co/321/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2712206205.1 Krajský súd Trnava | 11Co/321/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2712206205.1 | 2015-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 708 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a70f14a4-9e71-4773-bd1b-f413cad950f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2712206205.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/321/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712206205
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712206205.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11,
010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený splnomocnencom: AK GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, proti odporkyni: L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Q. XXXX/
XX, XXX XX Q., o zaplatenie sumy 60,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Skalica zo 04. marca 2014, č. k. 2C/444/2012-71, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd
zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 60,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne od
23.09.2010 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporkyňa nemá právo na náhradu
trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka,
§ 351 ods. 1 veta prvá, § 708 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1 veta prvá, § 154 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd z
vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že návrhu nie je možné vyhovieť,
nakoľko navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť , cieľom ktorej je unesenie dôkazného bremena, keď
nepreukázal, že odporkyňa mu skutočne dlhuje sumu 60,88 eur. Navrhovateľ od začiatku v návrhu
žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie debetného zostatku na svojom účte. Navrhovateľ súdu predložil
zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, výzvu na zaplatenie žalovanej
sumy a tiež výpis účtu odporkyne, avšak na pojednávania v danej veci na ktoré bol predvolaný s
oznámením, že súdu nie je zrejmé z čoho pozostáva žalovaná suma sa nedostavil. Svoju neúčasť
ospravedlnil a žiadal rozhodnúť v zmysle predložených listinných dôkazov. Navrhovateľ od počiatku
súdneho sporu zreteľným a ničím nespochybniteľným spôsobom nepreukázal súdu dôkaz na podporu
toho, že odporkyňa mu skutočne dlhuje žalovanú sumu. Navrhovateľ neozrejmil súdu právny dôvod tohto
dlhu a ani špecifikáciu dlhu. V prípade ak predmetná pohľadávka pozostáva z toho, že predmetná suma
tvorí prehľad kreditných a debetných položiek počas existencie účtu odporkyne, bolo na navrhovateľovi
preukázať sumu, ktorú odporkyňa skutočne dlhuje, ako táto suma vznikla, z čoho pozostáva a čo
predstavuje. Navrhovateľ súdu predložil výpisy z účtu odporkyne, avšak z týchto výpisov z účtu nebolo
možné dospieť k jednoznačnému záveru aké služby boli odporkyni navrhovateľom poskytnuté a že mu
odporkyňa žalovanú sumu v prezentovanej výške skutočne dlhuje. Nakoľko navrhovateľ zanedbal svoju
dôkaznú povinnosť a takýto stav bolo nutné označiť za neunesenie dôkazného bremena , nemal súd inú
možnosť ako návrh zamietnuť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej
odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu v konaní neuplatnila a z obsahu spisu
ani nevyplýva, že by odporkyni vznikli trovy v spojení s daným konaním, preto súd vyslovil, že odporkyni
náhradu trov konania nepriznáva.



Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľa a to z dôvodov
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h), podľa § 205 ods. 2 písm.
d) a f) O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 04.03.2014 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že navrhovateľ dňa 06.03.2007 uzavrel s odporkyňou
Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej obsahom bolo zriadenie
rastového osobného účtu pre odporcu a aj zmluva o bežnom účte. V zmysle ust. § 711 Obchodného
zákonníka v spojení s čl. III písm. a) bod 38, 37 Všeobecných obchodných podmienok. Navrhovateľovi za
poskytovanie bankových produktov a služieb patria poplatky podľa sadzobníka poplatkov. Navrhovateľ
ďalej poukázal na skutočnosť, že z predĺženého výpisu vyplýva, aký bol vývoj dlhu a aký bol jeho konečný
stav. predložený výpis je výpisom z informačného systému navrhovateľa a z označenia jednotlivých
položiek v ňom je pritom dostatočne zrozumiteľné, čo znamenajú napr. poplatok za výber v hotovosti,
poplatky za vedenie účtu a pod. Celkový súčet kreditných položiek a celkový súčet debetných položiek
predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami vo výške 60,88 eur (transakcia zo dňa
22.09.2010, ide o posledný obrat, ktorým sa vysporiadal zostatok na účte - tento debetný zostatok sa
preúčtoval na centrálne pohľadávkové účtu). Odporkyňa debet nevyrovnala a tak navrhovateľ listom zo
dňa 13.09.2010 oznámil odporcovi, že od zmluvy o vedení účtu odstupuje a vyzval odporcu v lehote
3 dní od doručenia listu debetný zostatok vyrovnať. Navrhovateľ z uvedeného dôvodu žiada, aby súd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sankčný úrok vo výške 20 % ročne z dlžnej sumy od 01.11.2011
do zaplatenia.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s
rozsudkom a obsahom spisu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vrátane
závislého výroku o trovách konania je nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 2C/444/2012 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporkyne zaplatenia sumy 60,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20
% ročne od 23.09.2010 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými
odvolacími dôvodmi, vyplýva z toho mimo iné to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil,
nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O.s.p. (nejde o daný
prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
i keď neboli v odvolaní uplatnené - § 212 ods. 3 O.s.p..
Z uvádzaného ustanovenia procesného predpisu (§ 212 ods. 3 O.s.p.) potom vyplýva, že odvolací súd
musí vždy rešpektovať procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu
k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia
konkrétneho prípadu.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď
napr. II.ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy,
ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,



a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2
O.s.p. rozhodoval o niečom inom, než čoho sa žalobca domáhal, zaťažil konanie vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za
následok odňatie možnosti konať pred súdom.

Podľa § 153 ods. 1, 2 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť
viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí že súd je viazaný žalobou (návrhom
na začatie konania). V prvom rade z toho vyplýva, že súd nemôže navrhovateľovi priznať viac, ako
žiadal v petite návrhu. V § 153 ods. 2 O.s.p. sa súdu ďalej zakazuje, aby navrhovateľovi priznal niečo
iné (teda, aby odporcovi uložil inú než navrhovateľom navrhovanú povinnosť), alebo aby navrhovateľovi
priznal síce požadované plnenie, avšak na základe iného skutkového základu, než ktorý bol predmetom
konania.

Z ustálenej rozhodovacej praxe bol formulovaný právny záver (od ktorého nie je dôvod sa odchýliť
ani v predmetnej veci), že neprípustným prekročením návrhu porušením dispozičnej zásady konania
by bolo priznanie, resp. rozhodnutie o inom alebo väčšom plnení, než ktorého sa žalobca petitom
návrhu domáhal, alebo priznanie plnenia, resp. rozhodovanie na základe iného skutkového stavu, než
toho ktorý bol v žalobnom návrhu vykreslený a bol predmetom dokazovania (ako tomu je napokon aj
v predmetnej právnej veci). Zhodný názor zastáva aj Ústavný súd Českej republiky (nález zo dňa 5.
mája 2009, sp. zn. IV . ÚS 2780/08), podľa ktorého súd nemôže v občianskom súdnom konaní (až na
určité výnimky) žalobcovi priznať viac než žiadal v žalobnom petite, žalovanému nemôže uložiť inú, než
žalobcom navrhovanú povinnosť. Opačný postup by bol v rozpore s ústavnými princípmi (porov. nález
Ústavného súdu zo 6.6.1996, sp. zn. IV. ÚS 286/95), pričom na porušenie tejto zásady možno v rovine
ústavnoprávnej nazerať ako na porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

V prejednávanej veci navrhovateľ žalobným návrhom žiadal zaviazať odporkyňu zaplatiť mu istinu vo
výške 60,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 60,88 eur od 23.09.2010 do
zaplatenia. Podaním zo dňa 06.06.2013 doručené Okresnému súdu Skalica dňa 10.06.2013 požiadal
navrhovateľ o pripustenie zmeny návrhu a to v časti príslušenstva, kde navrhovateľ v dôsledku chyby v
písaní nesprávne označil sankčný úrok vo výške 20 %, ako úrok z omeškania a preto žiadal, aby súd
vydal nasledovný rozsudok, ktorým zaviaže odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 60,88 eur spolu so
sankčným úrokom vo výške 20 % ročne zo sumy 60,88 eur od 23.09.2010 do zaplatenia. Podaním zo
dňa 18.11.2013 doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 21.11.2013 oznámil navrhovateľ súdu, že zo
strany odporkyne došlo k čiastočnému uhradeniu dlhu vo výške 30 eur a preto zobral navrhovateľ svoj
návrh čiastočne späť a žiada zaviazať odporkyňu zaplatiť mu istinu vo výške 60,88 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 60,88 eur od 1.11.2011 do zaplatenia.

V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania a nemôže rozhodovať o
niečom inom, než požadoval navrhovateľ, prekročiť návrh a prisúdiť niečo iné alebo viac, než čoho sa
navrhovateľ domáha, môže len vtedy, ak konanie bolo možné začať bez návrhu alebo ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.
Podaný návrh môže v prebiehajúcom konaní prejsť zmenou nielen v okruhu účastníkov konania, ale
taktiež v obsahu toho, čoho sa navrhovateľ návrhom domáha (petit návrhu), alebo v opise skutkového
základu uplatneného nároku. Navrhovateľovi sa tým umožňuje, aby obsah návrhu a svoje požiadavky
prispôsobil nielen svojim predstavám o riešení sporu, ale taktiež procesne alebo hmotnoprávne
zmenenej situácii, ak sa ukáže, že naďalej nemôžu obstáť. K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek
počas konania, dokiaľ nebolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Zmena návrhu môže
spočívať aj v tom, že navrhovateľ na základe toho istého skutkového základu požaduje aj niečo iné
než sa domáhal v návrhu. Zmena návrhu je podanie vo veci samej a navrhovateľ ju musí urobiť pri
dodržaní podmienok § 42 O.s.p.. Súd je povinný doručiť zmenený návrh ostatným účastníkom ešte
pred rozhodnutím či zmenu pripustí, doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene došlo v
rámci konania za prítomnosti druhého účastníka. Ak na pojednávaní prítomní boli, súd podľa § 168
ods. 2 a contrario v nadväznosti na § 169 takéto uznesenie vyhlási, nemusí ho písomne vyhotovovať



ani doručovať prítomným účastníkov. O zmene návrhu rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné. V prípade, že na pojednávaní na ktorom sa pripustila zmena návrhu nie je prítomný
niektorý z účastníkov, musí podľa § 95 ods. 1 doručiť neprítomným účastníkom zápisnicu z pojednávania,
ktorá obsahuje uznesenie o pripustení návrhu a to do vlastných rúk.
Z uvedeného tak vyplýva, že súd prvého stupňa svojim postupom porušil práva účastníkov konania v
zmysle ust. § 221 ods. 1písm. f) O.s.p., nakoľko v čase svojho rozhodovania o návrhu navrhovateľa,
nemal prvostupňový súd dostatočný upresnený petit návrhu ako aj skutkový stav prejednávanej veci,
keď doposiaľ nerozhodol o procesných návrhoch navrhovateľa a to zo dňa 6.6.2013 o pripustení zmeny
návrhu v časti príslušenstva žalovanej pohľadávky, keď navrhovateľ už nežiadal úrok z omeškania ale
sankčný úrok a taktiež nerozhodol o návrhu navrhovateľa zo dňa 18.11.2013, v ktorom navrhovateľ
žiadal zastaviť konanie v časti príslušenstva žalovanej pohľadávky z dôvodu čiastočnej úhrady sumy
30,- eur zo strany odporkyne po podaní návrhu na súd.

V konaní o návrhu navrhovateľa súd prvého stupňa procesne pochybil, čím došlo k vade konania,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a účastníkom konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. preto je rozhodnutie potrebné v napadnutej
časti vo veci samej a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania účastníkov zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa bude dodržať procesné podmienky rozhodnutia o zmene návrhu, pretože
doposiaľ nebolo účinne rozhodnuté o zmene návrhu na začatie konania a taktiež je potrebné pri
rozhodovaní vo veci samej prihliadnuť aj na čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľa podaním zo
dňa 18.11.2013, v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci,
predovšetkým je potrebné skúmať zmluvný vzťah účastníkov konania založený Zmluvou o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 6.3.2007 aj z hľadiska ust. § 52 Občianskeho
zákonníka, a teda, či daná zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, keď taktiež je potrebné sa dôsledne
zaoberať aj odstúpením navrhovateľa od predmetnej zmluvy listom zo dňa 13.9.2010 a s tým spojených
právnych následkov pre obe zmluvné strany a následne vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie
je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods.
3 O.s.p.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.