Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/28/2017 z 24. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 24. januára 2018, sp. zn. 26Cob/28/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4315212254.2 Krajský súd Nitra | 26Cob/28/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4315212254.2 | 2018-01-24 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 269 ods. 2 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/306dc419-8d6a-4369-8dce-d18b54b397eb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4315212254.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/28/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315212254
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4315212254.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Alexander Besse, s miestom podnikania
Vyšné nad Hronom 4, IČO: 43 476 228, zastúpený: Mgr. Peter Nyúl, advokát, so sídlom Kpt. Jaroša
4, Levice, IČO: 36 105 040, proti žalovanému: B.S. s.r.o., so sídlom Mateja Bela 2450/31, Trenčín,
IČO: 36 347 221, zastúpený: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka, so sídlom Palackého 85/5, Trenčín,
o zaplatenie 15.692,-- eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Levice č. k. 16Cb/173/2015 - 55 zo dňa 14. novembra 2016 v časti o zaplatenie 10.000,-- eur, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/173/2015 - 55 zo dňa 14. novembra 2016 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice rozsudkom č. k. 16Cb/173/2015 - 55 zo dňa 14.11.2016 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.692,-- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.675,--
eur od 01.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 5.450,-- eur od 01.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 3.567,--
eur od 01.07.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvého stupňa tak rozhodol na podklade skutkových zistení, podľa ktorých strany sporu uzatvorili
medzi sebou Zmluvu o poskytovaní prác uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v platnom znení. Predmetom zmluvy bol na jednej strane záväzok poskytovateľa
podľa pokynov objednávateľa (resp. ním poverenej osoby) vykonávať dohodnuté práce na zákazkách
objednávateľa vykonávaných v Nemecku a na druhej strane záväzok objednávateľa uhrádzať v
prospech poskytovateľa riadne a včas dohodnutú odplatu.

3. V čl. VII. bod 7.1 písm. e) zmluvy sa strany sporu dohodli, že v prípade, ak poskytovateľ poruší jeho
povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy najmä tým, že začne vykonávať práce pre zmluvného partnera
objednávateľa vo vlastnom mene a nie prostredníctvom objednávateľa, ktorý ho na výkon práce vyslal,
objednávateľ ho môže sankcionovať čiastkou 10.000,-- eur.

4. Platnosť zmluvy bola dohodnutá na dobu určitú, a to od 13.01.2012 do 31.12.2012 a v dôsledku
vykonaných prác žalobca fakturoval žalovanému faktúry:



- č. 03/2012 na sumu 6.875,-- eur, so splatnosťou 30.04.2012 za vykonané montážne práce v Nemecku
v mesiaci marec 2012, pričom z tejto faktúry bola uhradená suma 200,-- eur,
- č. 04/2012 na sumu 5.450,-- eur, so splatnosťou 31.05.2012 za vykonané montážne práce v Nemecku
v mesiaci apríl 2012,
- č. 05/2012 na sumu 3.675,-- eur, so splatnosťou 30.06.2012 za vykonané montážne práce v Nemecku
v mesiaci máj 2012, pričom z tejto faktúry bola uhradená suma 108,-- eur.

5. Podaním zo dňa 17.04.2015 žalovaný reagujúc na výzvu žalobcu zo dňa 09.04.2015 započítal
pohľadávku v celkovej výške 10.000,-- eur titulom porušenia povinnosti podľa ust. čl. VII., bod 7.1
písm. e) zmluvy o poskytnutí prác zo dňa 23.08.2013 proti pohľadávke v celkovej výške 15.892,-- eur
titulom neuhradených faktúr za práce vykonané pre jeho klienta podľa zmluvy o poskytnutí prác zo dňa
13.01.2012. Záverom dodal, že voči žalobcovi eviduje pohľadávku vo výške 5.892,-- eur, ktorá bude
uhradená.

6. V časti odôvodnenia rozsudku venovanej právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie poukázal
na ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (o tzv. nepomenovanej zmluve), § 544 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 301 Obchodného zákonníka (o zmluvnej pokute), § 580 Občianskeho
zákonníka, § 358 a § 359 Obchodného zákonníka (o započítaní), ako aj na ustanovenia § 369 ods. 12
Obchodného zákonníka (o úrokoch z omeškania). Súd prvej inštancie sa v úvode venuje všeobecným
úvahám o inštitúte započítania pohľadávok. Vo vzťahu k posúdeniu konkrétnej prejednávanej veci
považoval žalobu za dôvodnú v plnom rozsahu. Zdôraznil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca
na základe medzi stranami uzavretej zmluvy ako poskytovateľ žalovanému ako objednávateľovi vykonal
práce fakturované faktúrami č. 03/2012, 04/2012 a 05/2012, pričom z faktúr žalovaný neuhradil v lehote
splatnosti, ako ani do podania žaloby sumu 15.692,-- eur. Spor nastal výlučne ohľadom zmluvnej pokuty,
ktorou žalovaný znížil dlžnú sumu na sumu 5.692,-- eur, a tú sa zaviazal v započítaní pohľadávok uhradiť,
avšak do rozhodnutia súdu tak neučinil. Mal za to, že žalobca porušil povinnosť podľa čl. VII. bod 7.1
písm. e) zmluvy o poskytovaní prác zo dňa 23.08.2013, a preto si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške
10.000,-- eur. Uvedené žalobca poprel a uviedol, že v čase platnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní
prác zo dňa 23.08.2013, ktorá bola totožná s predloženou zmluvou, až na rozdiel platnosti a účinnosti,
nakoľko bola platná od 26.08.2013 do 31.12.2013, žalobca nevykonával práce pre obchodnú spoločnosť
DT - Montage GmbH, Str. der Solidarität 18, 990 94 Erfurt, DE 254810173 v tomto období. Predmetom
sporu tak zostala oprávnenosť zmluvnej pokuty, ktorej vznik mal súdu preukázať žalovaný. Žalovaný tak
do rozhodnutia súdu neurobil a to ani na základe uznesenia, ako ani na nariadenom pojednávaní, a preto
súd vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že ide zo strany žalovaného o nepreukázanú obranu,
pretože k započítaniu pohľadávky došlo až potom ako žalobca žiadal uhradiť dlžnú sumu, teda nie vtedy,
keď nárok na zmluvnú pokutu vznikol. Naviac v konaní žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť a tiež, že by mu zmluvnú pokutu fakturoval, resp. si ju u neho
uplatnil ako svoju pohľadávku. Uvedené vznieslo pochybnosti do obrany žalovaného, a preto súd mal za
to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej obrany. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
na započítaciu námietku vznesenou žalovaným neprihliadal, a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

7. Keďže žalovaný sa preukázateľne dostal s úhradami vyššie uvedených faktúr do omeškania, súd
žalobcovi priznal okrem dlžnej sumy aj zákonné úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka,
a to vo výške 9 % ročne zo sumy 6.675,-- eur od 01.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 5.450,-- eur
od 01.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 3.567,-- eur od 01.07.2012 do zaplatenia, t. j. vždy odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznal nárok na plnú náhradu trov konania z dôvodu jeho plného úspechu.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včasné odvolanie,
a to výlučne v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti prevyšujúcej sumu 5.692,--
eur. Argumentoval rovnako ako pred súdom prvej inštancie, čiže sa odvolával na započítanie svojej
pohľadávky voči žalobcovi vo výške 10.000,-- eur proti pohľadávke uplatnenej žalobou. Rovnako ako
v prvoinštančnom konaní tvrdil, že jeho pohľadávka voči žalobcovi vznikla vo forme zmluvnej pokuty
na základe čl. VII. bod 7.1 zmluvy o poskytnutí prác zo dňa 23.08.2013 uzavretej medzi sporovými
stranami tým, že žalobca porušil zákaz vykonávať práce pre zmluvného partnera objednávateľa priamo



vo vlastnom mene. Malo sa tak stať vykonaním prác, ktoré boli inak predmetom uvedenej zmluvy, pre
nemeckú obchodnú spoločnosť DT - Montage GmbH.

10. Z uvedených dôvodov sa žalovaný svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd prvoinštančný
rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, aby žalobu nad rámec zaplatenia 5.692,-- eur zamietol.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Napadnutý rozsudok označil za vecne správny a stotožnil sa v plnej miere s jeho odôvodnením. Žalobca
poprel porušenie zmluvnej povinnosti, ktoré by zakladalo žalovanému právo na zmluvnú pokutu, ktorú
sa snaží voči žalovanej pohľadávke započítať. Žalovaným tvrdenú vzájomnú pohľadávku označil za
domnelú a nepreukázanú.

12. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 25.01.2018 bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v
medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v
danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vo výroku vecne správny.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj v rozhodujúcom rozsahu správne
odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v
súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

15. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 veta
druhá CSP musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. V odvolaní
žalovaného nie je obsiahnuté žiadne také tvrdenie, s ktorým by sa vyčerpávajúcim spôsobom nebol
vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia už súd prvej inštancie. Žalovaný iba opakuje svoje
tvrdenie o existencii svojej vyššie popísanej pohľadávky voči žalobcovi z titulu zmluvnej pokuty, v
dôsledku započítania ktorej malo dôjsť k zániku žalobou uplatnenej pohľadávky v rozsahu 10.000,-- eur.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne svojho skutkového tvrdenia, že žalobca porušil zmluvnú povinnosť, na
porušenie ktorej malo byť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 10.000,-- eur podľa príslušnej zmluvy
naviazané. Napriek tomu, že táto skutková okolnosť bola medzi stranami sporná a nemohla sa tak
z dôvodu nespornosti stať súčasťou skutkového stavu ustáleného súdom, žalovaný na preukázanie
pravdivosti svojho skutkového tvrdenia neoznačil vôbec žiadny dôkaz (a nepokúsil sa o to ani v podanom
odvolaní), hoci ho v tomto smere jednoznačne zaťažovalo dôkazné bremeno.

16. Za daných okolností je potrebné prisvedčiť záverom prvoinštančného súdu, že žalovaný nepreukázal
existenciu nároku na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty a nespochybnil tak ani časť nároku na
zaplatenie žalovanej pohľadávky.

17. V ostatnom už odvolací súd iba poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací
súd preto napadnutý rozsudok v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

18. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v súvislosti
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov



od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.