Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/267/2018 z 19. 11. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. novembra 2019, sp. zn. 10Co/267/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:6117254491.1
Krajský súd Trnava | 10Co/267/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:6117254491.1 | 2019-11-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 151 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aadda6cc-71c5-419e-87fc-86c13cebc35e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:6117254491.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/267/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117254491
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:6117254491.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: Ing. I. N., narodený
XX. T. XXXX, trvalý pobyt: N. XXXX/XX, R., zastúpeného advokátom JUDr. Vladimír Sidor, Železničná
4/A, Hlohovec, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova
4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej advokátom JUDr. Baltazár Mucska, Vajnorská 55, Bratislava,
o 1.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 12. júla
2018 č. k. 32Csp/4/2018-107, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Odvolací súd nariaďuje súdu prvej inštancie vykonanie opravy výroku napadnutého rozsudku v jeho
druhej časti, zhodným označením žalovanej strany s prvou časťou výroku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,-
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 3. novembra 2015 do zaplatenia. Žalobcovi
súčasne priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením
§ 2 ods. 3, § 52 ods. 4, § 489, § 491 ods. 1, § 517 ods. 2, § 563, § 788 ods. 1, 3, § 790 písm.
a/, § 793 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 2, § 799 ods. 1 až 3, § 802 ods. 1, 2, § 806, § 809
ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. v znení neskorších
predpisov, § 17 ods. 3, 6 ZoZ (zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), článkom 15 ods. 1, 2, §
209 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne
zdôvodnil, že v konaní nebolo sporné uzavretie zmluvy o havarijnom poistení medzi stranami sporu,
predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Opel Astra GTC EČV: HC-177BL, ako ani skutočnosť, že
žalobca riadne platil poistné zo zmluvy. Spornou skutočnosťou bolo, či došlo dňa 15. mája 2015 k
poistnej udalosti, a to k spôsobeniu škody na uvedenom motorovom vozidle, spôsobom opísaným
žalobcom a či mu vznikol nárok na poistné plnenie. Žalovaná svoje právo odmietnuť poistné plnenie
opierala o ustanovenie všeobecných poistných podmienok, článok III písm. a/ zmluvných dojednaní s
odôvodnením, že podľa znaleckého posudku škoda nevznikla spôsobom uvedeným žalobcom, a teda
nevznikla v dôsledku náhodnej udalosti. Svoje tvrdenia žalovaná preukazovala listinou - znaleckým
posudkom č. 56/2015 zo 4. októbra 2015, podľa ktorého priebeh nehody nemohol byť taký ako ho
popísal žalobca, pretože nárazová rýchlosť by bola 88 km/h pri náraze do stromu, kríku, pri začatí plného
brzdenia v rýchlosti 111 km/h, čomu však nezodpovedá rozsah poškodení, zodpovedajúci nárazovej



rýchlosti 15 - 20 km/h. Súčasťou predloženého znaleckého posudku nebola doložka v zmysle § 209
ods. 2 CSP (o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku), v
dôsledku čoho nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať ako by šlo o znalecký posudok
súdom ustanoveného znalca, pričom žalovaná nenavrhla vypracovanie nového znaleckého posudku,
ako ani výsluch znalca. Ak by bol znalecký posudok doplnený o doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP,
jeho odborné závery by nepodliehali hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd prvej inštancie by
bol mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným
skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súkromný
znalecký posudok (neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 CSP) podlieha prísnejšiemu hodnoteniu,
aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov. V prípade absencie tejto doložky je možné vykonať
dokazovanie znaleckým posudkom, predloženým stranou sporu, iba ako listinou. ZoZ požaduje, aby
celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť
postupov. V ustanovení § 17 ods. 6 ZoZ je požadované, aby súdny znalec v časti posudok uviedol
opis predmetu znaleckého skúmania a skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal,
tiež postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam položených zadávateľom a k splneniu
ním uložených úloh. Medzi stranami sporu bolo sporné, či priebeh dopravnej nehody nastal tak, ako
ho popísal žalobca. V znaleckom posudku predloženom žalovanou sa v rámci opisu postupu znalca
uvádza, z čoho vychádzal a ako uvedený priebeh nehody hodnotil. Žalovaná však žiadnym spôsobom
nereagovala na zásadné námietky žalobcu k predloženému posudku, nezohľadnením ďalších okolností
majúcich vplyv na priebeh nehody, ako sú stav vozovky (štrk, piesok), vystrelené airbagy pri rýchlosti,
kedy by sa nemali aktivovať, žalobcom nevyplnená časť dotazníka (vyplnená treťou osobou), vodič nebol
vypočutý znalcom na priebeh nehody. Znalec sa spoľahol na podklady predložené žalovanou. Neuviedol
presne ani vzdialenosť miesta nárazu od okraja cesty a nestanovil v posudku jednoznačne, či narazil
žalobca do pňa alebo kríka, čo je podstatný rozdiel v dopadoch na narážajúce vozidlo. Žalobca namietal
aj spôsoby výpočtu polomeru krivosti, ako zásadného údaja. Súd prvej inštancie po zhodnotení posudku
a námietok žalobcu k nemu dospel k záveru, že takýto posudok nemohol obstáť, pretože bol vypracovaný
na nedostatočných podkladoch a jeho závery sú nepresvedčivé. Konštatoval tiež nezohľadnenie stavu
vozovky v rozhodnej dobe (kameň, štrk) ako ani stav samotného vodiča (nevedel uviesť rýchlosť vozidla,
ani detailne popísať priebeh nehody). Súd prvej inštancie poukázal aj na závery príslušného policajného
orgánu, ktorý uložil žalobcovi pokutu za priestupok, porušením povinnosti podľa § 16 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého ustanovenia je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný
zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. To žalobca evidentne neurobil. Znalec sa mal
vysporiadať aj s otázkou pozornosti vodiča a jeho venovaniu sa riadeniu vozidla, jeho schopnostiam ako
aj stavu vozovky a teda možným iným priebehovým dejom, ktoré predchádzali vzniku poistnej udalosti
a nevychádzať len z medznej situácie za štandardného stavu plnej pozornosti vodiča, ale práve z jeho
nepozornosti a následného možného balansu, v dôsledku chyby pri vedení vozidla a panického brzdenia.
Listinný dôkaz predložený žalovanou nebol preto spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, keďže obsahoval
len jednu z možných alternatív priebehu nehody a nie komplexné posúdenie, ktoré znalec pre prijatie
záveru mal urobiť. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je rozhodujúce to, či sa nehoda na danom mieste
stala (nebolo podstatné či v detailoch žalobca uviedol celý priebeh nehody úplne pravdivo). Žalobca
preukázal, že nehoda sa stať mohla ako to opísal, ktorú skutočnosť preukazoval svojou výpoveďou, ako
aj na žiadosť súdu predloženými závermi šetrenia dopravnej nehody príslušníkmi policajného zboru,
vrátane fotodokumentácie z miesta nehody (ktorá nasvedčuje priebehu nehodového deja tak ako ho
opísal žalobca). Priebehu nehody svedčí aj vystrelenie airbagov (podľa fotografií z polície v čase po
nehode, vystrelených, nevyrezaných) a posunutie pňa stromu, ktoré je viditeľné na fotografii. Bolo tak
preukázané, že nehoda sa stala na mieste a v čase tak, ako bola zadokumentovaná príslušníkmi
policajného zboru. Teda nešlo o simulovanú nenáhodnú udalosť, ako sa to snažila prezentovať žalovaná.
Ak žalovaná svojimi vyjadreniami v konaní nepriamo naznačovala, že by sa mohlo jednať o poisťovací
podvod, súd prvej inštancie konštatoval, že trestné stíhanie v tomto smere žalovaná neiniciovala. K
takémuto záveru nedospeli ani príslušníci prítomní pri nehode, ktorí by iniciovali aj sami trestné stíhanie.
V prípade poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Trestného zákona by nebolo pochýb o tom, že
žalovaná bola oprávnená poistné plnenie odmietnuť. Žalovanej preto nič nebránilo iniciovať trestné
stíhanie a za tým účelom navrhnúť prerušenie občianskoprávneho konania. Keďže žalovaná nevyvrátila
skutočnosť, že nehoda sa stala tak ako ju popísal žalobca a nebol preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý
by žalovaná bola oprávnená odmietnuť alebo krátiť poistné plnenie (podľa § 799 ods. 3, § 802 ods.
2 O. z.), žalobe bolo vyhovené. Pri určení výšky poistného plnenia bolo vychádzané z výpočtu výšky



škody na cestnom vozidle - havarijné poistenie, predložené žalobcom, ako aj z nesporného tvrdenia,
že vozidlo bolo opravené. Z fotografií ako aj záverov ocenenia opráv, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaná suma je dôvodná v žalovanom rozsahu, pričom vzhľadom na nízku sumu náhrady
a rozsah poškodení nebolo dôvodné preukazovať ďalej ceny prípadných opráv, keďže minimálne v
rozsahu 1.000,- eur bol nárok dôvodný podľa predloženého ocenenia. K námietke žalovanej o potrebe
predložiť doklady o skutočnej škode, súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom sporu nie je
konanie o náhradu škody, ale o zaplatenie poistného plnenia, pričom žaloba je na podklade vykonaného
dokazovania a rozpočtových nákladov (8.370,48 eur) dôvodná. Úrok z omeškania bol priznaný od doby,
kedy sa žalovaná dostala do omeškania a mohla prvýkrát plniť na základe výzvy žalobcu (od uplynutia
lehoty na plnenie, a to v lehote, v ktorej bola žalovaná povinná plniť od skončenia šetrenia podľa článku
19 bod 25 poistných podmienok). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ktorý
bol v konaní plne úspešný voči žalovanej, v konaní neúspešnej. Preto mu bol priznaný nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby
v plnom rozsahu, alternatívne jeho zrušením a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnila existenciou inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ako i tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
názoru žalovanej si žalobca v konaní uplatnil poistné plnenie, ktorého kauzou bol vznik škody na
osobnom motorovom vozidle. Bolo preto nevyhnutné pre priznanie nároku na náhradu škody preukázať
škodu a jej výšku, príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. V konaní bola
žalovanou rozporovaná príčinná súvislosť, ktorú žalobca nepreukázal. Dôkaznými prostriedkami vo
vzťahu k príčinnej súvislosti bolo zo strany žalobcu len zdokumentovanie škody príslušným policajným
orgánom a tvrdenia žalobcu. Žalovaná pri uplatňovaní prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany predložila znalecký posudok, vypracovaný znalcom z odboru cestná doprava a nehody v cestnej
doprave č. 56/2015 zo dňa 4. októbra 2015. Polícia na mieste nehody neskúma rozsah poškodenia a
jeho priamu príčinnú súvislosť s priebehom nehodového deja, ale v zásade spíše záznam o nehode
tak, ako ho uviedol účastník nehody, najmä ak na mieste priebeh nehody nikto nerozporuje (ako
tomu bolo v danom prípade). Žalovaná namietala vyhodnotenie predloženého znaleckého posudku
ako listinného dôkazu, ktorému nebola prikladaná váha odborného či znaleckého dôkazu. Hodnotenie
tohto dôkazu žalovaná označila za nelogické a v rozpore s poslaním civilného procesu. Znalecký
posudok bol vypracovaný pred účinnosťou CSP a v čase jeho prípravy povinnosť podľa § 209 CSP
neexistovala. Žalovaná si objednala vypracovanie znaleckého posudku bezprostredne po nehode, kedy
bolo možné najobjektívnejšie zistenie poškodenia, výšky škody a príčinnej súvislosti. Oddialenie by
sťažilo objektívne zistenie rozhodujúcich skutočností. Vypracovanie znaleckého posudku predchádzalo
účinnosti CSP a preto posudok neobsahuje požiadavky aké kladie Civilný sporový poriadok. Za nelogický
označila žalovaná prístup, kedy by pre súd mal väčšiu relevanciu posudok vypracovaný v roku 2018 s
doložkou, ako posudok vypracovaný bezprostredne po nehode bez doložky. Je neprípustné od absencie
znaleckej doložky v zmysle § 209 ods. 2 CSP odvodiť argumentáciu nižšej odbornej relevantnosti
posudku. Posudok bol vypracovaný znalcom v zmysle ustanovení ZoZ. Doložka v zmysle § 209 ods. 2
CSP znamená rovnaké následky, aké v prípade nepravdivého znaleckého posudku na znalca dopadnú
aj pri jej absencii. Vzhľadom na situáciu chronologického vypracovania posudku a účinnosti CSP, je
na mieste aplikácia článku 11 ods. 1, 2, 3 CSP. Vyhodnotením dôkazného prostriedku súdom prvej
inštancie došlo k odignorovaniu odbornosti znalca, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že z technického hľadiska nehodový dej popísaný vodičom je
neprijateľný. Pri hodnotení energetickej korešpondencie sa preukázalo, že poškodenie vozidla nevzniklo
ako to vodič popísal. Žalovaná má za to, že v konaní bol priestor minimálne na vypracovanie ďalšieho
znaleckého posudku, pričom nositeľom dôkaznej povinnosti na preukázanie nároku bol žalobca.
Žalovaná ďalej poukazovala, že samotné preukázanie existencie škody nepostačuje na jej náhradu, ak
nemožno dokázať úbytok na majetku. Výška škody, resp. rozsah je imanentnou súčasťou škody a jej
náhrady. Na vznik skutočnej škody, t. j. úbytku v majetkovej sfére poškodeného, nestačí iba vystavenie
faktúry, ktorú má uhradiť poškodený, ale povinnosťou je vznik škody aj reálne preukázať. V rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 5Cdo/89/2008, nebol spochybnený
výklad Krajského súdu v Košiciach, že rozsah náhrady škody nemôže za aktuálnej právnej úpravy
zahŕňať všetky vynaložené náklady potrebné k obnoveniu štruktúry majetku poškodeného, pretože



by sa mohol poškodený obohatiť na úkor škodcu. Žalobca predložil kalkuláciu opravy vypracovanej
spoločnosťou AD, s.r.o., ktorá opravu stanovila na sumu 8.373,48 eur. Následne si žalobca údajne
opravil vozidlo svojpomocne v hodnote 5.000,- eur a žalobou si uplatnil 1.000,- eur. Pri svojom výsluchu
na pojednávaní uviedol, že hodnota vozidla bola 6.000,- - 7.000,- eur (teda menej ako prvotná kalkulácia
opravy). S týmito nezrovnalosťami sa konajúci súd nevyporiadal. V konaní tak ostala nepreukázaná
skutočná škoda, ktorá žalobcovi vznikla, úbytok na jeho majetku. Konanie malo aj inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom
a nedostatočné, chybné odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 220 ods. 2
CSP, upravujúce obsahové náležitosti rozsudku, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ďalej len „ÚS SR“. Odôvodnenie súdu prvej inštancie označila žalovaná za nepreskúmateľné.
Neobsahovalo aké skutočnosti súd prvej inštancie považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutia NS
SR, ako i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Došlo tiež vo výroku rozsudku k chybe v
písaní, keďže v prvom výroku je žalovaná označená ako „žalovaný“ a v druhom výroku ako „žalovaná“.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý správne posúdil a
rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí
byť daná odpoveď na podstatné otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porov. uznesenie NS SR sp. zn.
1MCdo/11/2010). Právo na spravodlivý proces neznamená byť pred všeobecným súdom úspešný,
teda ani aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka konania.
Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá účastník konania
(porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/196/2009). Napadnuté rozhodnutie je dostatočne presvedčivé
a podrobne odôvodnené. Súd prvej inštancie dostatočne venoval priestor predloženému posudku a
náležite sa so znaleckým posudkom vyporiadal. Žalobca svoj nárok preukázal listinnými dôkazmi, ako
aj svojou výpoveďou. Vo veci navrhol vykonanie aj ďalších dôkazov, avšak pre dostatočne zistený a
ustálený skutkový stav, tieto dôkazy nebolo potrebné vykonať. Pokiaľ žalovaná rozporovala príčinnú
súvislosť, tvrdenia relevantným spôsobom nepreukázala. Predložený znalecký posudok, ktorý súd prvej
inštancie správne vyhodnotil iba ako listinu, ktorá nevyvracia tvrdenia žalobcu o priebehu nehodového
deja. Podľa ustanovenia § 209 ods. 2 CSP ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký
posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní
tohto dôkazu ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Za znalecký posudok
možno považovať len taký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje
uvedenú doložku. Bez právneho významu je skutočnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný pred
nadobudnutím účinnosti CSP. Ak by posudok predložený žalovanou bolo možné považovať za znalecký
posudok, súd by mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu
k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými
dôkazmi. Predložený posudok nebol ani presvedčivý, vzhľadom na jeho vnútornú rozpornosť. Znalec
nevypočul a nevzal na zreteľ tvrdenia žalobcu tesne po nehode a vo svojom posudku používa dotazník
nevyplnený žalobcom. Znalec skúmal priebeh nehodového deja, pričom vychádzal zo skutočnosti, že
žalobca ako vodič išiel rýchlosťou 130 km/h. Z dotazníka zo dňa 18.6.2015, ktorý žalobca vypĺňal po
nehode, vyplýva, že vodič nevedel uviesť približnú rýchlosť jeho jazdy (bod 13), pričom dotazník mal
znalec k dispozícii. Je otázne, prečo vychádzal z rýchlosti vozidla 130 km/h. Už len táto skutočnosť
vnáša pochybnosti do celkovej obrany žalovanej, ktorá je postavená na jednom posudku, ktorý
nekorešpondoval s ostatnými dôkazmi. Žalobca rovnako vypovedal aj na pojednávaní 12. júla 2018. Zo
záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti z 15. mája 2015 vyplýva, že žalobca neprispôsobil
rýchlosť jazdy okolnostiam, čo však neznamená, že vodič prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť alebo
že išiel najvyššou dovolenou rýchlosťou. Neprimeraná rýchlosť neznamená, že je prekročená povolená
rýchlosť. Neprimeranú rýchlosť je potrebné posudzovať vzhľadom na okolnosti, keďže sa môže jednať
o rýchlosť dovolenú, ale v konkrétnej dopravnej situácii neprimeranú. Znalec na strane 7 posudku
vychádzal z dotazníka vyplneného žalobcom (z bodov 12 až 15), avšak na strane 8 posudku využíva



odlišný dotazník (body 13 až 18), ktorý žalobca nevypĺňal, pričom písmo, ktorým boli dotazníky vyplnené
je podstatne odlišné. Tieto body opisujú nehodový dej inak, a to, že žalobca sa mal údajne vyhýbať
inému vozidlu. Vnútorná rozpornosť posudku vyplýva aj z toho, že znalec si na viacerých miestach
vzájomne odporuje, pokiaľ sa jedná o prijateľnosť nehodového deja tak, ako ho opísal žalobca. Na
strane 9 posudku v časti 3.2.2.2 znalec uvádza, že popis priebehu nehodového deja vodičom je
technicky prijateľný, resp. že nezistil okolnosti, ktoré by takýto priebeh vylučovali. Rovnako na strane
17 posudku je uvedené, že z vykonanej simulácie vyplýva, že popisovaný priebeh nehodového deja
vodičom (žalobcom) je technicky prijateľný. Naproti tomu znalec v závere posudku nelogicky uvádza,
že nehodový dej popísaný vodičom je technicky neprijateľný, poškodenia na vozidle nevznikli tak,
ako ich vodič opísal a vznik poškodení vozidla opísaným spôsobom jednoznačne vylučuje. Uvedené
skutočnosti tak spochybňujú samotnú presvedčivosť a odbornosť posudku, keďže posudok obsahoval
len jednu z možných alternatív priebehu nehodového deja a posudok sa komplexne nezaoberal
viacerými podstatnými otázkami, na ktoré žalobca v konaní poukazoval. Znalec teda vychádzal zo stavu,
kedy sa mal vodič pohybovať najvyššou dovolenou rýchlosťou, mal venovať plnú pozornosť vedeniu
vozidla, ako aj z ideálneho stavu vozovky, počasia a pod. Znalec svoju odbornosť spochybnil sám,
keď vypracoval posudok, ktorý si navzájom odporuje, nevypočul vodiča ani spolujazdca k okolnostiam
nehody, vychádzal z dotazníka vyplneného treťou osobou a uspokojil sa iba s pokladmi od žalovanej,
ktorej je nevydanie poistného plnenia na prospech. Posudok nie je možné považovať za znalecký
posudok, ale je potrebné ho hodnotiť ako listinu, ktorá vzhľadom na spôsob vypracovania a celkový
obsah, nie je spôsobilá vyvrátiť tvrdenia žalobcu o priebehu nehodového deja. Žalobca poukázal na
ustanovenie § 797 ods. 2 O. z., podľa ktorého ustanovenia právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa § 788 ods.
1 O. z. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú
zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poskytnutie poistného plnenia je preto viazané na skutočnosť,
že nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa zaplatiť poistné plnenie. V
posudzovanej veci nejde o poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia, kedy je potrebné preukázať
vznik a konkrétnu výšku škody spôsobenej jedným účastníkom cestnej premávky inému účastníkovi.
Nárok žalobcu bol preto dôvodný do výšky uplatnenej v danom spore. V žalovanom rozsahu bola žaloba
na podklade vykonaného dokazovania a rozpočtovaných nákladov dôvodná. Podľa rozhodnutia NS SR
sp. zn. 1Obdo V 62/2007 nárok na poistné plnenie vzniká poistenému v zmysle kogentných zákonných
ustanovení, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Žiadny právny predpis nespája
zánik takéhoto nároku poisteného s porušením jeho povinnosti. V spore nebolo preukázané, že škodová
udalosť sa mala stať inak. Ak by sa aj stala inak, ešte to neznamená, že udalosť nemohla byť náhodná, že
mala byť úmyselná. Niet rozumného dôvodu na predpoklad, že úmyslom žalobcu bolo spôsobiť si škodu
na vozidle. Žalovaný nie je oprávnený odmietnuť vyplatiť poistné plnenie z dôvodov, ktoré sám určí.
Odmietnutie alebo zníženie poistného plnenia je viazané na splnenie zákonom stanovených podmienok,
ktoré nemožno modifikovať či rozširovať. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS
56/2011 uviedol, že v prípade ustanovení § 799 ods. 3 a § 802 ods. 2 O. z., ktoré dávajú poistiteľovi
možnosť skrátiť či odmietnuť plnenie, sú tieto dispozitívne len v tej časti, ktorou sa mu dáva možnosť
odmietnuť, prípadne krátiť plnenie, avšak nie je možné ich vykladať tak, že bolo možné rozširovať
dôvody, pre ktoré by toto plnenie mohol odmietnuť či krátiť. Možnosť vyvodiť takéto dôsledky je v zmysle
§ 802 ods. 2 O. z., resp. § 799 ods. 3 O. z., viazaná na splnenie dvoch podmienok, a to že poistený
vedome porušil povinnosti ustanovené v § 799 ods. 1, 2 O. z., resp. § 793 a zároveň to, že nepravdivo
uvedená skutočnosť bola príčinou poistnej udalosti. Podobne Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp.
zn. 1Cob/109/2016 poukázal na kogentnosť právnej úpravy v ustanovení § 799 O. z., ktoré nemožno
meniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností podľa § 799 ods.
1, 2 O. z. spočíva v práve poistiteľa, vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy. Zníženie poistného
plnenia je možné uplatniť len ak sú splnené zákonné predpoklady, a to že ide o vedomé porušenie
povinností vyplývajúce poistenému z § 799 ods. 1, 2 O. z., porušenie povinností malo podstatný vplyv
na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov a medzi porušením povinností a
vznikom poistnej udalosti je príčinná súvislosť. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poistiteľa ale aj
poisteného, keď poistné plnenie umožňuje len znížiť, ak porušenie povinností bolo vedomé a súčasne
malo podstatný vplyv na poistnú udalosť. Žalovaná nepreukázala existenciu ani jedného zo zákonných
dôvodov, pre ktoré by mohla výšku poistného plnenia znížiť či odmietnuť. Súd prvej inštancie dospel
preto k správnemu záveru, že nehoda sa stala tak ako ju žalobca opísal, pretože opak v konaní nebol
preukázaný. Tvrdenia žalobcu ohľadom nehodového deja podporujú aj závery príslušníkov policajného
zboru, na ktoré bolo prihliadané.



4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne
rozhodol, na základe vykonaného dokazovania, v súlade s procesnými pravidlami vrátane ustanovení,
týkajúcich sa dôkazného bremena a prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

6. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní
výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť
alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania a každá
strana bola povinná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie rozhodoval
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré
neboli medzi stranami sporné), teda nezisťoval skutočný stav veci, ale skutkový stav veci, ktorý je
výsledkom dôkaznej aktivity strán konania (do akej miery si strany splnia svoju povinnosť označiť
alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto povinnosti
zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku). Súd je
pritom limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.

7. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť
procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť
k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu
sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve
strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu
vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).

8. Ak žalobca využije svoje právo na procesnú repliku (§ 167 ods. 3 CSP), je odôvodnený postup
súdu podľa § 167 ods. 4 CSP, to znamená umožnenie žalovanému reagovať tzv. duplikou na všetky
relevantné skutkové tvrdenia protistrany, prípadne právne tvrdenia. Reagovať na vyjadrenie žalobcu
duplikou je procesným právom, nie povinnosťou žalovanej strany, avšak nevyužitie svojho procesného
oprávnenia, reagovať tzv. duplikou, má závažné procesné následky. Skutkové tvrdenie strany, ktoré
protistrana vyslovene nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).

9. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany, pričom na uvedené popretie sa kladú určité kvalitatívne nároky. Strana má preto
povinnosť uviesť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, keďže bez predloženia
iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, je popretie neúčinné (porov.
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 574).

10. Žalovaná v odvolacom konaní namietala, že žalobca si v konaní uplatnil poistné plnenie, ktorého
kauzou bol vznik škody na osobnom motorovom vozidle žalobcu, ktorý niesol dôkazné bremeno
preukázať škodovú udalosť, vznik škody, ako i príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom
škody, pričom práve príčinnú súvislosť žalovaná v konaní rozporovala a žalobca podľa názoru žalovanej
túto príčinnú súvislosť nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno v uvedenom smere). Dôkazným
prostriedkom vo vzťahu k príčinnej súvislosti, podľa argumentácie žalovanej, boli listinné dôkazy
príslušného policajného orgánu, avšak žalovaná v rámci svojej procesnej obrany predložila znalecký
posudok č. 56/2015, vypracovaný znalcom z odboru cestná doprava a nehody v cestnej doprave, odhad
hodnoty a technický stav vozidiel, podľa záverov ktorého nehodový dej popísaný žalobcom ako vodičom
je z technického hľadiska neprijateľný.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu
súkromného znaleckého posudku, predloženého žalovanou, na základe vykonania dokazovania týmto



posudkom ako listinou. Pokiaľ ide o súkromný znalecký posudok, náležitosti tohto znaleckého posudku
sú upravené jednak v § 17 ZoZ, ako aj v § 209 ods. 2 CSP, podľa ktorého ustanovenia sa vyžaduje
doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku (osobitná
náležitosť súkromného znaleckého posudku). Civilný sporový poriadok potom ukladá súdu postupovať
pri vykonávaní dokazovania súkromným znaleckým posudkom, ako by išlo o znalecký posudok
ustanoveného znalca súdom (§ 209 ods. 2 CSP).

12. Z dôvodu, že v posudzovanej veci žalovanou predložený súkromný znalecký posudok nebol opatrený
doložkou podľa § 209 ods. 2 CSP, nebolo možné postupovať pri vykonávaní tohto dôkazu, ako pri
znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca. Aj takýmto posudkom možno vykonať dôkaz, a
to ako listinou. Ak je v súdnom konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná
v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (posudok bol vypracovaný na základe
požiadania žalovanej), rozdielnosť sa prejaví i v hodnotení tohto dôkazu (porov. uznesenie NS SR sp.
zn. 3Cdo/16/2012).

13. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pri absencii vyššie uvedenej doložky znaleckého
posudku, nevykonal dokazovanie ako by šlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, ale
vykonal ho ako dôkaz listinou. Dôsledkom bolo preto aj jeho odlišné hodnotenie (prísnejším spôsobom,
nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale i správnosť odborných záverov). Žiaden dôkaz
pritom nemá predpísanú zákonnú silu, t. j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál
presvedčivosti. Ak je zadávateľom znaleckého posudku strana sporu, je tiež na strane, aby vybrala
vhodného znalca, nielen čo sa týka odbornosti, ale aj jeho prípadnej zaujatosti alebo dôvodov vylúčenia.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovanej namietal, že znalecký posudok vypracoval súdny
znalec, ktorý je interným súdnym znalcom žalovanej, ktorú skutočnosť žalovaná nepoprela.

14. Súd prvej inštancie správne pristúpil, podľa ustálených pravidiel, k hodnoteniu znaleckého posudku
komplexne, t. j. vrátane hodnotenia prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre
znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk a spôsobu vyvodzovania
záverov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ďalej len „ÚS ČR“, sp. zn. III. ÚS 299/06).

15. Žalovaná svoje skutkové tvrdenie o neprijateľnosti nehodového deja (tvrdeného a popísaného
žalobcom ako vodičom) z technického hľadiska, preukazovala znaleckým posudkom, bez vyššie
uvedenej doložky, argumentujúc nenaplnením príčinnej súvislosti, ako jedného z atribútov
zodpovednostného vzťahu za škodu.

16. Žalobca následne v replike postupom podľa § 167 ods. 3 CSP využil svoje právo a uviedol iné
tvrdenia o skutkových okolnostiach, ktoré súd prvej inštancie dôvodne označil ako zásadné námietky
k predloženému znaleckému posudku. Na tieto tvrdenia však žalovaná  v konaní pred súdom prvej
inštancie nereagovala. Nepoprela teda skutkové tvrdenia žalobcu v replike a ani neuviedla vlastné
tvrdenia.

17. Žalobca predovšetkým v posudku tvrdil a namietal absenciu ohliadky miesta škodovej udalosti
znalcom, ktorý vychádzal z fotografií vyhotovených žalovanou s časovým odstupom dva a pol mesiaca,
čím nemohol objektívne zhodnotiť prostredie, terénne prekážky, povrch vozovky (štrk, piesok), prípadne
iné látky znižujúce adhéziu povrchu, tvar a tuhosť prekážky (stromu), do ktorej vozidlo narazilo, a iné.
Ďalej bolo namietané nevyžiadanie si dokumentácie o nehode, pre objektívne posúdenie vzniku udalosti,
z príslušného policajného útvaru (ktorý jediný disponuje záznamom priamo z miesta nehody v čase po
jej vzniku). Bolo tiež tvrdené, že v znaleckom posudku znalec použil podklady nesúvisiace s predmetnou
udalosťou, resp. z inej udalosti, čím mohli byť ovplyvnené vstupné údaje ako i konečné závery. Súdny
znalec pritom konštatoval, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť spôsobom ako uvádzal žalobca, avšak
uvedené vylúčil na základe rýchlosti vozidla, ktorú len predpokladal (sám uviedol v znaleckom posudku,
že vodič nevedel uviesť rýchlosť, ktorú nevedel určiť ani znalec, prípadne iná osoba). Súdny znalec
teda dospel k záveru, že na základe predpokladanej rýchlosti vozidla (t. j. neobjektívnej a fiktívnej
zo strany znalca) nehoda sa nemohla stať spôsobom ako ju vodič opísal. Pri výpočte ďalej súdny
znalec predpokladal, že vozidlo v zákrute mohlo byť nezvládnuteľné pri rýchlosti 130 km/h a od tohto
predpokladu odvodil všetky ostatné závery (hoci nemal pre výpočet preukázanú skutočnú rýchlosť, ktorú
si doplnil podľa svojho uváženia, s cieľom dosiahnuť účelový výsledok). Tvrdenie súdneho znalca, že
pri nižšej rýchlosti nemohlo dôjsť k nezvládnutiu zákruty, je zmätočné a účelové, nedostatočné pre



objektívne posúdenie dopravnej nehody. Žalobca namietal aj nezrozumiteľnosť posudku, keď napriek
nameraným hodnotám uvádzaných v znaleckom posudku, ako polomer krivosti, bol zadaný do výpočtu
vyšší údaj o štyri metre, čo značne ovplyvní medznú rýchlosť, ako aj dĺžku brzdnej dráhy a tým i nárazovú
rýchlosť. Súdny znalec nevysvetlil, na základe čoho určil nárazovú rýchlosť vozidla 15 - 20 km/h, hoci
na vozidle boli vystrelené obidva airbagy, ktoré by sa pri tak nízkej rýchlosti aktivovať nemali.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené kvalifikované námietky žalobcu, týkajúce sa prípravy znaleckého
skúmania, zadovažovania podkladov pre znalecký posudok súdneho znalca, priebehu znaleckého
skúmania a vierohodnosti výpočtov, ktorými znalec odôvodňoval svoje závery, ako i spôsobu
vyvodzovania záverov znalca, žalovanou stranou nepopreté, súd prvej inštancie dospel k správnemu
hodnotiacemu záveru, že obrana žalovanej vo vzťahu k námietke nepreukázania príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou a vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu, nemohla byť úspešná.
Znalecký posudok predložený žalovanou, vzhľadom na účinne nepopreté (de iure nesporné podľa § 151
CSP) skutkové tvrdenia žalobcu k nemu, nebol spôsobilý preukázať tvrdenie, že k dopravnej nehode
nemohlo dôjsť spôsobom uvádzaným žalobcom.

19. K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie vyhodnotil predložený znalecký posudok ako
listinný dôkaz a neprikladal mu váhu odborného, resp. znaleckého dôkazu, je potrebné opätovne uviesť,
že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (článok 15 ods. 2 CSP), t. j. každý dôkaz má rovnocenné
postavenie a potenciál presvedčivosti, pričom súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie nemohol
pri vykonávaní dôkazu znaleckým posudkom predloženým žalovanou postupovať ako by išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca, keďže nebolo sporné, že tento znalecký posudok neobsahoval
doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP. Vykonanie dokazovania znaleckým posudkom predloženým stranou
konania, ktorý neobsahoval doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, ako dôkaz listinou, nepredstavuje rozpor s
civilným procesom (ako to namietala žalovaná). Súkromnoznalecké posudky sa v konaniach vyskytovali
aj pred účinnosťou CSP, pričom dovtedajšia súdna prax umožňovala posudzovať takýto znalecký
posudok ako dôkaz listinou. Rozdielnosť (či k vypracovaniu znaleckého posudku došlo nariadením súdu
alebo na základe požiadania účastníka konania) sa potom prejavia najmä v hodnotení takéhoto dôkazu
(porov. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/16/2012).

20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva hodnotenie znaleckého posudku spôsobom, že ide
o dôkaz, ktorý by nemal váhu či legálnu silu. Znalecký posudok vyhodnotil súd prvej inštancie na základe
ustanovenia § 167 ods. 4 CSP, poukazom na právne významnú pasivitu žalovanej, ktorá podľa § 151
ods. 1 CSP nepoprela zásadné skutkové tvrdenia žalobcu, predstavujúce námietky voči znaleckému
posudku. Súd prvej inštancie správne hodnotil následne presvedčivosť posudku, na základe jeho
komplexného skúmania, najmä prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca,
priebehu skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, spôsobu vyvodzovania záverov znalca. Súd
nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku bez toho, aby ich hodnotil podľa § 191 CSP
(porov. stanovisko NS SR sp. zn. Pls. 3/80). Musí mať možnosť posúdiť, z ktorých zistení v posudku
znalec vychádzal, akým spôsobom k zisteniam dospel a na základe akých logických úvah vytvoril záver.
Súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, vzhľadom na nesporné námietky voči nemu, že znalecký
posudok predložený žalovanou bol vypracovaný na základe nedostatočných podkladov a jeho závery sú
nepresvedčivé. Súd prvej inštancie teda postupoval v súlade s pravidlami hodnotenia dôkazov (článok
15 CSP, ako aj § 191 CSP), spravujúc sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov.

21. Skutočnosť, že znalecký posudok predložený žalovanou bol vypracovaný pred účinnosťou CSP
a predkladaný po jeho účinnosti, bola bez právneho významu. Aj do účinnosti CSP súdna prax
umožňovala posudzovať znalecký posudok zadovážený jednou stranou ako dôkaz listinou. Znalecký
posudok predložený stranou tak pred účinnosťou CSP, ako aj po účinnosti CSP, bez doložky podľa § 209
ods. 2 CSP, je štandardným dôkazným prostriedkom, bez posudzovania jeho zákonnej sily v porovnaní
so znaleckým posudkom nariadeným súdom, keďže každý dôkaz má rovnocenné postavenie a svoj
potenciál presvedčivosti. Obidva druhy znaleckého posudku však podliehajú pravidlám vykonávania a
hodnotenia dôkazov, upravených procesnými pravidlami, ako aj ZoZ.

22. Poukaz žalovanej, že v čase prípravy a vyhotovenia znaleckého posudku povinnosť podľa § 209
ods. 2 CSP neexistovala, nebol právne významný. Ustanovenie § 209 ods. 2 CSP upravuje osobitnú
náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorá má však význam z hľadiska postupu pri vykonávaní



tohto dôkazu (pri absencii doložky nemožno vykonávať takýto dôkaz ako by šlo o znalecký posudok
súdom ustanoveného znalca) a pri jeho hodnotení. Súd prvej inštancie uvedený dôkaz vykonal v súlade
s ustanoveniami CSP a rovnako tak tento dôkaz v súlade s CSP vyhodnotil. Záver súdu prvej inštancie vo
vzťahu k predloženému znaleckému posudku sa netýkal nižšej odbornej relevantnosti posudku (ako to
nesprávne namietala žalovaná), ako ani preferovania iného posudku, ktorý by bol vypracovaný neskôr,
a bol by opatrený doložkou podľa § 209 CSP. Nebol preto daný dôvod aplikovať žalovanou označený
článok 11 ods. 1 CSP. Skutočnosť, že súdny znalec skladá sľub pri zápise do zoznamu znalcov a s
doložkou v zmysle § 209 ods. 2 CSP sa spájajú podľa názoru žalovanej rovnaké následky ako v prípade
nepravdivého znaleckého posudku, ktoré na  znalca dopadnú aj pri absencii doložky, nebola právne
významná, vzhľadom na právnu úpravu v § 209 CSP regulujúcu postup súdu pri vykonávaní dokazovania
súkromným znaleckým posudkom.

23. K dôkaznej povinnosti, na ktorú žalovaná poukazovala v odvolaní, je potrebné uviesť, že povinnosť
tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto
má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany (§
150, § 151, § 167 CSP). Následkom porušenia povinnosti žalovaného tvrdiť podstatné a rozhodujúce
skutočnosti je, že súd nezohľadní jeho procesnú obranu. V posudzovanej veci žalovaná tvrdenia žalobcu
účinne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP v spojení s § 167 ods. 2 CSP) a predložený znalecký posudok
žalovanou, vzhľadom na kvalifikované námietky žalobcu, nebol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, v
dôsledku uvedeného bola obrana žalovanej vyhodnotená ako neúspešná. Pokiaľ žalovaná poukázala
na „priestor na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku“, je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia
§ 207 CSP (prípadne § 206 CSP) je možné nariadiť znalecké dokazovanie (alebo vyžiadať si odborné
vyjadrenie) výlučne na návrh strany konania, k čomu v danom prípade nedošlo. Žalovaná, ktorá účinne
nepoprela tvrdenia žalobcu, dôkazný návrh znaleckého dokazovania nevzniesla.

24. K argumentácii žalovanej, že príčinná súvislosť musí byť bezpečne preukázaná, je potrebné uviesť
nasledovné. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Súd rozhoduje na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov, teda nezisťuje skutočný stav veci. Miera splnenia povinnosti
označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie tvrdení preto zásadne predurčuje skutkový
záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku.

25. Pri posudzovaní odvolacej námietky žalovanej, týkajúcej sa výšky škody, je potrebné vychádzať zo
skutkových tvrdení žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva,
že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie
skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky, keď za podmienok uvedených v § 151 ods. 2
CSP musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia
pritom rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (porov. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H. Beck, 2016, s. 574). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení
protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú
nesporné. Samotné vyhlásenie, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, je samo o
sebe nepostačujúce pre účinné popretie skutkových tvrdení protistrany.

26. S poukazom na vyššie uvedené, argument žalovanej v písomnom vyjadrení žalovanej k žalobe
(v odpore proti platobnému rozkazu), že namieta žalobcom uplatnenú výšku uplatneného nároku, bez
predloženia iných konkrétnych skutkových tvrdení, predstavuje neúčinné popretie skutkového tvrdenia
protistrany. Súčasne (v uvedenom vyjadrení - odpore) námietka žalovanej o nepredložení výpočtu
nákladov na opravu vozidla vyhotoveného spoločnosťou AD, s.r.o. nebola dôvodná, keďže tento listinný
dôkaz bol žalobcom k žalobe priložený a žalovanej spolu so žalobou doručený (ktorú skutočnosť
žalovaná v odvolaní nenamietala).

27. Preto odvolacia námietka žalovanej smerujúca voči „nezrovnalostiam“, týkajúcim sa kalkulácie
opravy vypracovanej spoločnosťou AD, s.r.o., následnej opravy vozidla svojpomocne v hodnote 5.000,-
eur, výšky uplatňovaného nároku žalobou 1.000,- eur a tvrdenia o výške hodnoty vozidla žalobcom
pri výsluchu na pojednávaní, nebola spôsobilá byť kvalifikovanou odvolacou námietkou, keďže nebola
uplatnená pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno pritom v odvolaní použiť len
vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má



nimi byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
CSP), čo nebol daný prípad.

28. Súd prvej inštancie pri určení výšky poistného plnenia vychádzal z listinného dôkazu predloženého
žalobcom, predstavujúceho rozpis nákladov na opravu osobného motorového vozidla žalobcu
spoločnosťou AD, s.r.o., ako aj z nesporného tvrdenia v konaní, že vozidlo bolo opravené. Tvrdenie
žalovanej v odvolaní o „nezrovnalostiach“ týkajúcich sa vyššie uvedených súm nebolo uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie a keďže odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností
a dôkazov je prípustná len za splnenia podmienok taxatívne stanovených v ustanovení § 366 CSP,
uvedený prostriedok procesnej obrany nebolo možné v odvolacom konaní použiť.

29. Rovnakým spôsobom bolo potrebné vyhodnotiť aj namietajúce tvrdenie žalovanej v odvolaní,
poukazujúce na záver odôvodnenia súdneho rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/89/2008, podľa ktorého
rozsah náhrady škody nemôže zahŕňať všetky vynaložené náklady potrebné k obnoveniu štruktúry
majetku poškodeného, pretože by sa mohol poškodený obohatiť na úkor škodcu. K vynaloženiu nákladov
na opravu poškodenej veci došlo v danom prípade práve v dôsledku poistnej udalosti a viedlo k
obnoveniu pôvodného stavu veci, pričom zlepšenie doterajšieho stavu veci (tzv. zhodnotenie veci)
nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdené, ako ani preukazované. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že predmetom sporu je konanie o zaplatenie poistného plnenia, pričom právo na plnenie
vznikne, ak nastane poistná udalosť. Dôvody odmietnutia alebo zníženia poistného plnenia zo strany
žalovanej, vzhľadom na preukázanú poistnú udalosť, preukázané neboli, ako to správne konštatoval
súd prvej inštancie.

30. V konaní bolo preukázané, že motorové vozidlo žalobcu bolo poškodené, a to predovšetkým
záznamom o preverení oznámenia - škodovej udalosti príslušným útvarom policajného zboru SR
(v dôsledku nárazu prednej časti vozidla do označenej prekážky). Poškodenie motorového vozidla
predstavuje ujmu v majetkovej sfére žalobcu. Obnovenie pôvodného stavu veci, ktorý tu bol pred
poistnou udalosťou, vykonal žalobca svojpomocne, pričom rozsah poškodených častí motorového
vozidla, ako ani rozsah potrebnej opravy, napriek ohliadke poškodeného motorového vozidla zo
strany žalovanej, nebol v konaní pred súdom prvej inštancie namietaný (v súvislosti s uplatňovanou
výškou náhrady uplatňovaného nároku), ako ani neboli vznesené konkrétne námietky voči rozpisu
nákladov na opravu v kalkulácii vyhotovenej spoločnosťou AD, s.r.o. Súd prvej inštancie, vzhľadom
na nízku sumu uplatňovanej náhrady a preukázaný rozsah poškodení, dôvodne nepovažoval za
potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, keďže minimálne v uplatňovanom rozsahu 1.000,- eur bol
nárok dôvodný, vzhľadom na predložené ocenenie žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktorého obsah zo strany žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie nebol namietaný. Žalobca v
konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil nákup náhradných dielov, ako ani disponovanie dokladmi
o oprave poisteného motorového vozidla. Tvrdil, že opravu poškodeného motorového vozidla vykonal
svojpomocne, nedisponujúc presným vyčíslením nákladov a preto si nechal vyhotoviť kalkuláciu
spoločnosťou AD, s.r.o., vykonávajúcou výpočty náhrady škody. Odvolacia námietka žalovanej o
nepreukázaní vzniku skutočnej škody (nepredložením dokladov preukazujúcich nákup náhradných
dielov, či dokladov o oprave poisteného motorového vozidla), nemohla obstáť.

31. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/23/2008). Žalobca preukázal, že poškodením motorového
vozidla došlo k zmenšeniu jeho majetkového stavu a k uvedeniu veci do predošlého stavu bolo
nevyhnutné vynaložiť náklady, minimálne v rozsahu uplatňovaného nároku žalobcom.

32. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd vyhodnotí ich pravdivosť na základe vykonaných
dôkazov (dokazovanie neslúži na zisťovanie, či (náhodou) existujú skutočnosti v prospech jednej strany).
Nesporné skutkové zistenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom
rozhodnutí. Skutkové tvrdenie je pritom nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej
skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Možnosť súdu vykonať iné ako
navrhnuté dôkazy je výrazne obmedzená (§ 185 ods. 3 CSP), a to výlučne na zistenie či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva.
Vyhodnotiac procesnú zodpovednosť strán sporu (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany),



vzhľadom na koncentračnú zásadu konania, keď skutkové zistenia súdu boli limitované tvrdeniami strán
(zásada formálnej pravdy), súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, o preukázaní sporných
skutočností medzi stranami konania, a to príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom
škody, ako aj výšky uplatňovaného nároku na poistné plnenie.

33. Nedôvodná bola i odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie, s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil.

34. Súd prvej inštancie konštatoval, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a ktoré sporné zostali.
Následne vyhodnotil unesenie dôkazného bremena žalobkyňou, na rozdiel od žalovanej, ktorá
nepreukázala tvrdenie o chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody.
Pri posudzovaní uplatňovanej výšky škody súd prvej inštancie  vychádzal z preukázaného skutkového
stavu, ktorý  bol výsledkom dôkaznej aktivity strán, ktoré niesli dôkazné bremeno ohľadom svojich
tvrdení týkajúcich sa výšky škody, teda vynaložených nákladov na opravu veci. Súd prvej inštancie sa
náležitým spôsobom vysporiadal aj so znaleckým posudkom predloženým žalovanou, a to z hľadiska
jeho obsahových náležitostí, prihliadania k všetkým relevantným skutočnostiam, s ktorými sa mal
vysporiadať, a tiež výsledkov ostatných vykonaných dôkazov.

35. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS
SR sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (porov.
rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom žalovanej, že
súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zasiahol do jej práva na spravodlivý súdny proces, garantovaný
Ústavou Slovenskej republiky.

36. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania. Žalobcovi, ktorý bol v spore v plnom
rozsahu úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v konaní neúspešnej. Bol mu
tak správne priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi aj v odvolacom konaní, pretože bol v plnom rozsahu
úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v konaní neúspešnej. Žalobcovi bol tak
priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku, samostatným rozhodnutím (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie vykonanie opravy namietanej zrejmej nesprávnosti v
napadnutom rozsudku, spočívajúcej v označení žalovanej v druhej časti výroku rozsudku, o náhrade
trov konania. V rozhodnutí súdu prvej inštancie bola žalovaná ako strana konania, v úvodnej i prvej
výrokovej časti, ako aj v odôvodnení, označovaná ako „žalovaný“. V druhej vete výrokovej časti
napadnutého rozsudku došlo potom k zrejmej nesprávnosti, použitím odlišného označenia žalovanej
strany („žalovaná“).

39. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.