Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/140/2014 z 2. 7. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 2. júla 2014, sp. zn. 8Cob/140/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1614202473.1 Krajský súd Bratislava | 8Cob/140/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1614202473.1 | 2014-07-02 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 146 ods. 1 OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7f826bd-0e0c-440a-9d4d-de4af3d72c23 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1614202473.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/140/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614202473
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1614202473.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: OHL ŽS SK, a.s., so sídlom Furmanská č. 6, 841 03
Bratislava, IČO: 43 941 664, zastúpeného advokátskou kanceláriou Winton s.r.o., Šoltésovej č. 12, 811
08 Bratislava, IČO: 36 861 243, proti odporcovi: Obec Závod, so sídlom Sokolská č. 243, 908 72 Závod,
IČO: 00 310 158, zastúpenému advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.,
Prievozská č. 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/15/2014-66 zo
dňa 28.04.2014 v časti trov konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/15/2014-66 zo dňa 28.04.2014
v odvolaním napadnutej časti m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na náhradu trov
konania 5.425,37 eur na účet právneho zástupcu vedený v X. N. Y. F. V. Z., V..Z.., Č. Ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, L. Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na náhradu trov odvolacieho konania 1.361,17 eur na účet
právneho zástupcu vedený v X. N. Y. F. V. Z., V..Z.., Č. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, L. Z. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (prvým výrokom) zastavil konanie o nariadení predbežného
opatrenia s poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že podaním doručeným na súd dňa 10.04.2014
zobral navrhovateľ svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu späť a žiadal,
aby súd konanie zastavil a priznal mu náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým,
že nakoľko odporca zložil peňažné prostriedky do súdnej úschovy, pominul týmto dôvod na vydanie
predbežného opatrenia. Zároveň však poukázal na skutočnosť, že o tejto veci sa navrhovateľ dozvedel
až pri nahliadaní do súdneho spisu dňa 08.04.2014, pričom odporca ho o tejto skutočnosti neinformoval.
Na základe toho sa navrhovateľ domnieval, že návrh na vydanie predbežného opatrenia bol podaný
dôvodne a pre správanie odporcu bol zobratý späť.

Druhým výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 26,30 eur podľa § 11 ods.
3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Tretím výrokom žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania s odôvodnením, že v
tomto štádiu konania nie je možné jednoznačne určiť, kto procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko
dôvodnosť nároku navrhovateľa nemohla byť ešte dostatočne preukázaná. Podľa § 145 O.s.p. o náhrade
trov konania predbežného opatrenia sa rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej. V prípade uplatnenia
náhrady trov konania odporcom, súd prvého stupňa poukázal na ust. § 141 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
súd prizná účastníkovi náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Nakoľko však
súd nevyzýval odporcu na vyjadrenie k návrhu na vydanie predbežného opatrenia, nemožno považovať
trovy právneho zastúpenia uplatnené si odporcom za účelne vynaložené.



Proti tomuto uzneseniu v časti trov konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ
aj odporca.

Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, pričom
neskúmal dôvodnosť návrhu a ani dôvodnosť jeho späťvzatia, nakoľko podľa názoru navrhovateľa
jednoznačne zo všetkých dôkazov, ktoré boli prvostupňovému súdu predložené navrhovateľom alebo
odporcom, bolo možné určiť, že výlučne odporca procesne zavinil zastavenie konania a že návrh
bol podaný dôvodne. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca mal plniť sumu 915.140,43
eur na základe oznámenia o postúpení pohľadávky, do rúk navrhovateľa, pričom vzhľadom na v
návrhu popísané konanie odporcu hrozilo, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo bude odporca
plniť spoločnosti BCI. Je vysoko predpokladateľné, že odporca nemá bežne k dispozícii peňažné
prostriedky ani iný majetok, ktorým by dokázal uhradiť pohľadávku navrhovateľa, v prípade, ak by
plnil BCI. Podľa názoru navrhovateľa je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že BCI je v súčasnosti
v reštrukturalizácii, pričom jedným zo spôsobov skončenia reštrukturalizácie môže byť aj vyhlásenie
konkurzu na majetok BCI, čím by jednoznačne došlo k situácii, v ktorej by odporca uplatnením nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia od BCI, pravdepodobne nebol uspokojený.

V čase podania návrhu nebol dlh zo strany odporcu splnený, keďže plnenie nebolo v tomto čase zložené
do úschovy. Odporca vo svojom vyjadrení nijakým právne relevantným spôsobom nepreukázal, že nemal
záujem plniť záväzok BCI, a.s., prípadne, že oznámil navrhovateľovi postup, ktorým chcel svoj záväzok
plniť.

Ďalej namietal, že uznesenie o doplnení návrhu považuje za nesprávne, nakoľko zo samotného obsahu
návrhu jednoznačne vyplýva, čoho sa navrhovateľ mienil domáhať predbežným opatrením a tiež vo
veci samej, pričom bližšie špecifikoval, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia. Navrhovateľ proti
uzneseniu o doplnení návrhu nepodal odvolanie, nakoľko jeho podanie považoval v súvislosti so zmenou
skutkového stavu, ktorú zapríčinil odporca zložením finančných prostriedkov do úschovy, za nelogickú
a odporujúcu ratio legis (O.s.p.), pričom by vyvolal odvolacie konanie, ktorého výsledok by bol zbytočný,
nakoľko aj tak by musel navrhovateľ vziať návrh späť.

Zdôraznil tiež, že o zmene skutkového stavu nemal vedomosť, nakoľko návrh na zloženie do úschovy
sa mu v zmysle O.s.p. nedoručuje a navrhovateľovi bol doručený spolu s právoplatným rozhodnutím
súdu o zložení peňažných prostriedkov do úschovy až po späťvzatím návrhu. O návrhu na zloženie
do úschovy ho odporca nijakým spôsobom neupovedomil. Navrhovateľ sa o návrhu na zloženie do
úschovy dozvedel dňa 08.04.2014, kedy jeho právny zástupca nahliadol do súdneho spisu vo veci
vydania predbežného opatrenia. Dôvod na vydanie predbežného opatrenia pominul v čase po podaní
návrhu, až okamihom zloženia peňažných prostriedkov do úschovy zo strany odporcu. Návrh na vydanie
predbežného opatrenia bol podaný dôvodne a späťvzatie bolo zapríčinené výlučne konaním odporcu.

Ďalej uviedol, že priznanie trov predbežného opatrenia v rámci konania vo veci samej je na mieste najmä
vtedy, ak je návrh na vydanie predbežného opatrenia podaný spolu s návrhom vo veci samej, prípadne
až po podaní návrhu vo veci samej. Nie je však vylúčené priznanie trov predbežného opatrenia v rámci
konania o nariadení predbežného opatrenia. Tu je potrebné skúmať najmä skutočnosť, či by nevznikla
situácia, v ktorej by trovy konania o vydanie predbežného opatrenia zostali navždy nenahradené. Tieto
trovy totiž nemožno procesne preniesť do iného konania o veci samej než toho konania, ktoré nadväzuje
na návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Poukázal aj na to, že zloženie finančných prostriedkov do súdnej úschovy má pre dlžníka rovnaké účinky
ako splnenie dlhu v zmysle § 568 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ sa teda návrhom vo veci samej
nemôže domáhať zaplatenia dlhovanej sumy na základe oznámenia o postúpení pohľadávky, nakoľko v
prípade podania takéhoto návrhu, by súd musel návrh zamietnuť pre jeho nedôvodnosť. Prvostupňový
súd mal rozhodnúť o náhrade trov konania priamo v uznesení o zastavení konania.

Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že navrhovateľovi
prizná náhradu trov zastaveného prvostupňového konania v celkovej výške 8.133,23 eur a trovy
odvolacieho konania vo výške 1.361,31 eur.



Odporca namietal, že vo vyjadrení k návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 28.03.2014
v celom rozsahu vyvrátil tvrdenia prezentované navrhovateľom v návrhu na vydanie predbežného
opatrenia. Preukázal nesplnenie zákonných dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia, a to tak
z hľadiska neexistencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na právach navrhovateľa, ako
aj z hľadiska pochybností o opodstatnenosti nároku navrhovateľa vo veci samej, práve vzhľadom na
pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na to navrhovateľ zavinil späťvzatie
návrhu, ktorý bol podaný dôvodne nebol. Poukázal pri tom na rozhodnutie Najvyššieho súdu R 49/1993.

Poukázal tiež na to, že predmetom konania je návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol podaný
ešte pred podaním návrhu vo veci samej s tým, že uvedené konanie súd zastavil. Vzhľadom na to je
procesný výsledok predmetného konania jasný a nie je možné o ňom uvažovať vzhľadom na konanie
vo veci samej, keďže toto začaté nebolo. Prvostupňový súd konanie zastavil, pričom rozhoduje aj o
trovách konania. Z uvedeného dôvodu nie je jasné, v akej súvislosti sa súd odvoláva na § 145 O.s.p. a
nepovažuje za zrejmý procesný výsledok predmetného konania.

V súvislosti s argumentáciou prvostupňového súdu, že trovy uplatnené odporcom nepovažuje za účelne
vynaložené, zdôraznil, že odporca ako účastník konania má v celom rozsahu právo predkladať súdu
dôkazy, uvádzať tvrdenia na svoju obranu, ako aj vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam v konaní.
Vyjadrenie odporcu k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bol nevyhnutný úkon, nakoľko, ak
by súd podanému návrhu vyhovel, odporcovi by vznikla škoda veľkého rozsahu, pričom nariadenie
predbežného opatrenia by sa dotklo aj verejného záujmu. Z uvedeného dôvodu sa jedná o trovy účelne
vynaložené, o to viac, že práve na základe vyjadrenia odporcu došlo k zastaveniu konania, keďže
preukázal, že neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.

Vzhľadom na uvedené dôvody žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak,
že odporcovi prizná náhradu trov prvostupňového konania v celkovej výške 5.425,37 eur a trovy
odvolacieho konania vo výške 1.361,31 eur.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia
doručeným súdu dňa 04.03.2014 domáhal, aby súd odporcovi zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať
s peňažnými prostriedkami vo výške 915.140,43 eur z titulu Zmluvy o dielo zo dňa 25.10.2012 uzavretej
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, pričom peňažné prostriedky predstavujú
časť pohľadávky vyplývajúcu z predmetnej zmluvy postúpenú zo spoločnosti BCI, a.s. ako právneho
predchodcu navrhovateľa Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2013 na navrhovateľa;
oznámenie o postúpení pohľadávok navrhovateľ doručil odporcovi 05.11.2013.

Za nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ považoval skutočnosť, že odporca mu
14.02.2014 odmietol odsúhlasiť zostatok pohľadávky s tým, že neeviduje voči nemu žiaden záväzok.
Z toho navrhovateľ vyvodil, že odporca nebral do úvahy postúpenie pohľadávky zo spoločnosti BCI,
a.s. na navrhovateľa, na základe čoho reálne hrozí, že odporca bude celú pohľadávku plniť spoločnosti
BCI, a.s., ktorá je v reštrukturalizácii, v dôsledku čoho hrozí, že v prípade uplatnenia nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia by navrhovateľ nebol uspokojený, resp. nie v plnom rozsahu. Plnenie
odporcu spoločnosti BCI, a.s. by znamenalo zmenšovanie majetku odporcu.

Dňa 01.04.2014 bolo súdu (po nahliadnutí odporcu do súdneho spisu dňa 27.03.2014) doručené
jeho vyjadrenie k návrhu na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom okrem iného uviedol, že dňa
21.03.2014 podal odporca ako zložiteľ návrh na prijatie peňažných prostriedkov do súdnej úschovy, vo
výške 2.160.712,65 eur s tým, že ide o sumu pozostávajúcu aj z časti pohľadávky vo výške 915.140,43
eur, ktorá bola predmetom postúpenia medzi spoločnosťou BCI, a.s. ako postupcom a navrhovateľom
ako postupníkom.

Odporca uviedol, že návrh navrhovateľa považuje v celom rozsahu za nedôvodný. V dôsledku
spochybnenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky na navrhovateľa, od ktorej odvodzuje svoj nárok
voči odporcovi, nie je ani osvedčená dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom z



návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je zrejmé, čoho sa mieni voči odporcovi domáhať vo
veci samej. Uviedol tiež, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu bezprostredného a
konkrétneho nebezpečenstva hroziacej ujmy.

Odporca súčasne navrhol, aby súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
zamietol a aby mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby v celkovej sume
5 425,37 eur.

Z priloženého návrhu odporcu na prijatie peňažných prostriedkov do súdnej úschovy vyplýva, že
21.03.2014 doručil Okresnému súdu v Žiline ako zložiteľ návrh na prijatie prostriedkov so súdnej úschovy
v sume 2.160.712,65 eur, a to z dôvodu, že sa nachádza v stave právnej neistoty, keďže došlo k
spochybneniu platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok spoločnosti BCI, a.s.; plnenia zo Zmluvy dielo
č. 2/2012 sa domáha BCI, a.s. ako zhotoviteľ v rozsahu celej fakturovanej čiastky a aj postupníci z
týchto zmlúv (subdodávatelia BCI,a.s.), teda navrhovateľ, a spoločnosti TuCon, a.s. a UNISTAV, s.r.o.
v rozsahu postúpených pohľadávok.

Z uvedeného podania tiež vyplýva, že spoločnosť BCI, a.s. listom zo dňa 20.11.2013 odporcovi
oznámila, že právne úkony uzatvorené v mene spoločnosti PhDr. Vladimírom Gašperákom ako členom
štatutárneho orgánu spoločnosti, ktoré nie sú v evidencii spoločnosti ku dňu 25.10.2013, považuje za
neplatné. Uvedené bolo okrem obchodných partnerov BCI, a.s. oznámené aj Katastrálnemu úradu v
Žiline a Okresnému i Krajskému súdu v Žiline.

Následne navrhovateľ dňa 10.04.2014 vzal návrh na vydanie predbežného opatrenia späť s tým, že
vzhľadom na uvedené vyjadrenie odporca už reálne nedisponuje peňažnými prostriedkami, vo vzťahu
ku ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania zákazu nakladania, a preto vydanie predbežného opatrenia
by za aktuálnych okolností odporovalo ratio legis. Dôvod na vydanie predbežného opatrenia pominul v
čase po podaní návrhu, až okamihom zloženia peňažných prostriedkov do úschovy.

Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že konanie o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia sa skončilo jeho zastavením, bol súd prvého stupňa povinný rozhodnúť o jeho trovách.

Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z rozhodovania o náhrade trov konania podľa
zásady úspešnosti, teda zodpovednosti za výsledok, a v to závislosti na spôsobe skončenia konania,
resp. spôsobe začatia konania, tak ako je uvedené pod písm. a/ - d/; v týchto prípadoch žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.

Ustanovenie § 146 ods. 2 pripúšťa odlišné rozhodnutie o náhrade trov konania v prípadoch, keď došlo
k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu alebo z iného dôvodu.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, sa
riadi citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p..

Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný
hradiť jeho trovy. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na
vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie. Zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinenie zastavenia konania môže spočívať
napr. v tom, že bol podaný návrh na začatie konania vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
alebo v ktorej prebieha iné konanie, alebo že bol podaný návrh na začatie konania proti niekomu, kto
nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a pod..

Odvolací súd konštatuje, že podľa ustálenej judikatúry zavinením zastavenia konania je i späťvzatie
návrhu na začatie konania (ak neplatí veta druhá citovaného ustanovenia).



Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. však je povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa, pričom
obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu na začatie konania a správanie odporcu musia byť splnené
súčasne.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa v odôvodnení výroku o trovách konania konštatoval, že v
tomto štádiu konania nebolo možné jednoznačne určiť, kto procesne zavinil zastavenie konania, pričom
navrhovateľ i odporca tvrdia, že súd mal dostatok argumentov na posúdenie dôvodnosti návrhu i
späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ vyslovil názor, že trovy právneho zastúpenia musia v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2
druhá veta musia ísť na ťarchu odporcu, keďže návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný
dôvodne, keďže bol detailne preukázaný skutkový stav a dôvodnosť návrhu odpadla až po zložení
peňažného plnenia do súdnej úschovy, a teda späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa zapríčinil
odporca.

Odporca bol toho názoru, že súd prvého stupňa mal skúmať, z akých dôvodov došlo k späťvzatiu návrhu
zo strany navrhovateľa a či samotný návrh navrhovateľa bol dôvodný a o náhrade trov rozhodnúť podľa
§ 146 ods. 2 prvá veta.

Vzhľadom na uvedené úlohou odvolacieho súdu bolo s ohľadom na obsah spisu a tvrdenia účastníkov
konania posúdiť, či bol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia podaný dôvodne a či
konanie odporcu (začatie konania o úschove a zloženie prostriedkov na plnenie jeho záväzku do súdnej
úschovy) bolo vyvolané práve podaním tohto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a teda či
späťvzatie návrhu bolo dôsledkom tohto jeho konania.

Odvolací súd je toho názoru, že pre procesné posúdenie toho, či v prejednávanej veci niektorý z
účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť (§ 146 ods. 2 veta prvá) alebo či došlo
k späťvzatiu návrhu podaného dôvodne v dôsledku správania odporcu (§ 146 ods. 2 veta druhá) sú
rozhodujúce nasledovné skutočnosti:

Na základe podania odporcu zo dňa 28.03.2014 (po nahliadnutí do súdneho spisu dňa 27.03.2014),
ktoré bolo súdu doručené 01.04.2014 má odvolací súd za to, že v dôsledku zásadného spochybnenia
platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok spoločnosti BCI, a.s., na navrhovateľa a ďalšie dva subjekty, a to
zo strany samotného postupcu (BCI, a.s.), vysloveného v liste, ktorý bol odporcovi doručený 20.11.2013,
bola zásadným spôsobom spochybnená aj vecná aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorá je nepochybne rozhodujúcou skutočnosťou osvedčujúcou
aj dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (§ 75 ods. 2 O.s.p.) a ich absencia
je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Z uvedeného podania je tiež zrejmé, že odporca doručil návrh na prijatie peňažných prostriedkov do
súdnej úschovy Okresnému súdu v Žiline dňa 21.03.2014, teda pred tým, ako nahliadol do súdneho spisu
a dozvedel sa o podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (keďže súd nemá povinnosť
takýto návrh doručovať druhému účastníkovi konania).

Dôvodom takéhoto konania odporcu bol stav právnej neistoty, kto je s ohľadom na spochybnenie
platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok samotným postupcom, jeho veriteľom, pričom ako príjemcov
označil nielen navrhovateľa, ale i BCI, a.s., a ďalších dvoch postupníkov (keďže sa domáhali plnenia
zo strany odporcu).

Z vyššie uvedeného odvolací súd vyvodil záver, že v prípade, ak by navrhovateľ nezobral návrh na
nariadenie predbežného opatrenia späť, musel by ho súd prvého stupňa zamietnuť z dôvodu zásadného
spochybnenia jeho aktívnej vecnej legitimácie (a tým aj skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie



predbežného opatrenia, podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy).

Zo skutočnosti, že odporca začal konanie o úschove bez akejkoľvek informácie o podanom návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a vo vzťahu k viacerým subjektom, vyplýva, že konal bez akejkoľvek
súvislosti vo vzťahu požiadavke navrhovateľa uvedenej v
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Preto v tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že i keď
sa o dôvodnosti podania návrhu sa spravidla uvažuje z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu
vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa, v danom prípade konanie odporcu takýmto konaním nebolo (i
napriek tomu, že navrhovateľ uviedol, že dôvod na vydanie predbežného opatrenia pominul v čase po
podaní návrhu, až okamihom zloženia peňažných prostriedkov do úschovy).

Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené obidve podmienky vyplývajúce z
ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá, teda že došlo k späťvzatiu návrhu podaného dôvodne pre správanie
odporcu, nie je možné zaviazať na náhradu trov konania odporcu.

Vzhľadom na to, že podľa ustálenej judikatúry zavinením zastavenia konania je i späťvzatie
návrhu na začatie konania, bolo potrebné na náhradu trov zastaveného konania zaviazať navrhovateľa.

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania
podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi priznal proti navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
podľa § 10 ods. 1 a § 13a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 5.425,37 eur. Táto pozostáva z odmeny
za 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom a písm. c/ písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci
samej po 2.703,036 eur (2.252,53 eur, + 20 % DPH vo výške 450,506 eur), spolu 5.406,072 eur plus 2
x režijný paušál spolu s DPH vo výške 2 x 9,65 eur, spolu 19,30 eur.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že odporca nemá právo na náhradu trov
právneho zastúpenia, keď nebol súdom vyzvaný na podanie vyjadrenia. Odporca ako účastník konania
má právo predkladať súdu dôkazy, vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam v konaní a tiež uvádzať
tvrdenia na svoju obranu, čo je súčasťou základného práva na spravodlivý proces vyplývajúci aj z Ústavy
SR.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.361,17 eur,
čo predstavuje odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 2/,
za odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.