Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/200/2015 z 17. 5. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 17. mája 2016, sp. zn. 24Co/200/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2509201798.1
Krajský súd Trnava | 24Co/200/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2509201798.1 | 2016-05-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Nájom a podnájom nebytových priestorov
Citované ustanovenia: § 10 zákona č. 182/1993 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc496b40-4730-45d0-8ddf-b514a06e26b7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2509201798.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/200/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509201798
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2509201798.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: JUDr.
Stanislav Volár, so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, správca úpadcu VETES Vrbové, s.r.o., so sídlom M.
R. Štefánika 174, Vrbové, IČO: 34 145 877, právne zastúpeného: JUDr. Barborou Volárovou, advokátkou
so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, proti odporcovi: Mgr. D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX,
L., právne zastúpenému: FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6, Bratislava, IČO: 47 231 599,
o zaplatenie 204,37 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany č.k. 3C/135/2009-160 zo dňa 20. novembra 2014 v časti zamietnutia návrhu, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
52,84 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh  zamietol a rozhodol, že o
trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie
prvostupňový súd s poukazom na ust. § 10 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného do 30.06.2004, §
10 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného od 01.07.2004 (ďalej len „ZOB“), § 10 ods. 4, § 31 ods. 2 ZOB, § 580, §
517 ods. 2, § 697, § 488, § 489, § 101 Občianskeho zákonníka, § 98 O.s.p. odôvodnil tým, že  predmetom
konania, je zaplatenie sumy 204,37 Eur z titulu nedoplatku odporcu vyplývajúceho z ročného vyúčtovania
za rok 2005. Preto bolo potrebné aplikovať právnu úpravu ZOB v znení účinnom v tomto období, t.j.
účinnej od 01.07.2004 v znení novely vykonanej zákonom č. 367/2004 Z.z. Medzi účastníkmi konania
vznikol záväzkový vzťah, a to navrhovateľa, resp. úpadcu ako správcu a odporcu ako vlastníka bytu, táto
skutočnosť nebola ani medzi účastníkmi sporná. Ich vzájomné práva a povinnosti boli upravené jednak
samotným zákonom č. 182/1993 Z.z., ale i zmluvou o výkone správy zo dňa 01.01.2001, ktorá upravuje
ich vzájomné práva a povinnosti. Podstatou tohto sporu bola výška úhrad vykonaných odporcom v roku
2005, ktoré mali byť zaúčtované (zohľadnené) pri vypracovaní ročného vyúčtovania za rok 2005, keď
navrhovateľ trval na tom, že účtovne eviduje za toto obdobie od odporcu 10 preddavkových platieb vo
výške 23.840,- Sk (uvedená aj vo vyúčtovaní) a odporca trval na tom, že vykonal v roku 2005 úhrady v
celkovej výške 28.405,- Sk. Navrhovateľ nerozporoval samotnú existenciu úhrad tak, ako ju preukázal
odporca dokladmi SIPO, len tvrdil, že úhradu z januára 2005 zaúčtoval na december 2004 (teda platba
bola zohľadnená vo vyúčtovaní za rok 2004) a úhradu za december 2005 zaúčtoval na január 2006,
nakoľko systém úpadcu bol nastavený tak, a tak sa aj postupovalo, čo potvrdila i svedecká výpoveď
bývalého zamestnanca úpadcu, že úpadca evidoval preddavkové platby mesačne dozadu a že zmena
nastala v decembri 2005, kedy úhradu vykonanú v tomto mesiaci evidoval už mesačne vopred na január
2006, v dôsledku čoho v roku 2005 účtovne absentovali 2 úhrady (január a december 2005), čo sa
prejavilo pri vypracovaní ročného vyúčtovania. Ako však z ust. čl. III. bod 3 zmluvy o výkone správy
vyplýva, mesačné preddavky (v zmluve tieto neboli označené oddelene za plnenia a do fondu opráv)



je vlastník bytu povinný poukazovať správcovi najneskôr do 20. dňa príslušného mesiaca. Uvedené
ustanovenie je potrebné vykladať tak, že sa jedná o platby vopred, čomu zodpovedá aj označenie týchto
platieb v bod 2 tohto článku zmluvy, kde sú označené ako preddavky, z čoho jednoznačne vyplýva,
že sa jedná o predčasnú časť platby zo sumy istého záväzku. Napokon takýto výklad je aj v súlade
so zákonnou úpravou § 10 ods. 1 a 4 ZOB, v zmysle ktorej úhrady za plnenia a preddavky do fondu
prevádzky, údržby a opráv sú povinní vlastníci uhrádzať (poukazovať) mesačne vopred. Skutočnosť, že
systém (postup) úpadcu bol iný (mesačne pozadu), nezodpovedá výkladu samotnej zmluvy o výkone
správy a ani ustanoveniu ZOB. Čo sa týka argumentácie právneho zástupcu navrhovateľa, že splatnosť
úhrad za plnenia (nie do fondu opráv) bola prvýkrát upravená zákonom až v roku 2004 s účinnosťou
od 01.04.2004 a že dovtedy nebola upravená zákonom,  v danom prípade ani zmluvou o výkone
správy a že nakoľko zákon nevyžadoval písomnú formu pre úhrady spojené s užívaním bytu, medzi
účastníkmi došlo ku konkludentnej dohode ohľadom splatnosti úhrad za plnenie, teda že sa platia
mesačne dozadu (spätne), táto argumentácia neobstojí, nakoľko napriek tomu, že je pravdou, že až
novelou č. 367/2004 Z.z. došlo k „oddeleniu“ úhrad vlastníkov bytov správcovi tak, že oddelene sa
platili (evidovali) úhrady za plnenie a oddelene úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv, do tohto
času (do 30.06.2004) v súlade s ust. § 10 ods. 1, 2 ZOB boli vlastníci povinní prispievať na náklady
spojené s prevádzkou, údržbou a opravami, avšak táto v sebe obsahoval aj platbu (zálohu) za plnenia
spojené s užívaním bytu. Čo sa týka platnosti predmetnej zmluvy o výkone správy, túto súd považoval
za platnú čo do ustanovení upravujúcich platenie preddavkových platieb, nakoľko podľa § 31 ZOB (ako
prechodné ustanovenie zavedené novelu č. 367/2004 Z.z.), správcovia boli povinní zosúladiť svoju
činnosť (nie zmluvy o výkone správy) s týmto zákonom najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia
jeho účinnosti, t.j. do 01.01.2005, odkedy sa oddelene museli uhrádzať a evidovať platby spojené s
užívaním bytu a oddelene platby do fondu. V súlade s vyššie uvedeným výkladom potom bolo potrebné
pre účely ročného vyúčtovania pre odporcu za užívanie bytu v roku 2005 zohľadniť platby v celkovej
výške 28.405,- Sk, a to v januári  v výške 2.181,- Sk a následne 11 zálohových platieb za mesiace
02-12 vo výške 26.224,- Sk (11 × 2.384,- Sk), ktorých úhrady boli preukázané dokladmi SIPO a ktorých
úhradu navrhovateľ nespochybňoval, len ich iným spôsobom zaúčtoval. Nakoľko odporca nerozporoval
skutočné náklady spojené s užívaním jeho bytu uvedené v ročnom vyúčtovaní za rok 2005 vo výške
30.385,- Sk (po zaokrúhlení samotným úpadcom), tak výsledkom týchto súm mal byť potom nedoplatok
vo výške 1.980,- Sk (65,72 Eur), a nie nedoplatok 6.545,- Sk. Súčasne súd pri rozhodovaní pri tejto sume
nedoplatku za rok 2005 zohľadnil aj započítanie vykonané samotným navrhovateľom z titulu preplatku
za rok 2006 vo výške 388,- Sk, čoho výsledkom je preto nedoplatok za rok 2005 vo výške 1.592,- Sk, čo
je 52,84 Eur. Táto suma podľa súdu zodpovedá skutočnému nedoplatku odporcu za rok 2005, a preto
odporcu zaviazal na úhradu tejto sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšnej časti
istiny preto návrh ako nedôvodný zamietol.
Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany právneho zástupcu odporcu, túto súd nepovažoval
za dôvodnú a neprihliadol na ňu, nakoľko podľa súdu je potrebné na uvedený vzťah aplikovať všeobecnú
trojročnú premlčaciu dobu, pričom súd vychádzal z ust. § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka, ani je
dvojročnú premlčaciu dobu, nakoľko sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, nakoľko medzi úpadcom a
odporcom existoval právny vzťah správcu bytu a vlastníka bytu založený zmluvou o výkone správy, v
tomto prípade sa jedná o plnenie právne upraveného záväzku (titulom ročného vyúčtovania), kedy plynie
premlčacia doba v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka v trvaní 3 rokov, a to odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať prvý raz (uvedenou otázkou sa zaoberal i Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí
11Co/285/2012 zo dňa 27.11.2013). Nakoľko samotné vyúčtovanie za rok 2005 bolo vypracované
dňa 26.04.2006 a návrh bol podaný na súd dňa 26.02.2009, t.j. ešte pred uplynutím doby 3 rokov,
pričom premlčacia doba tu začala plynúť neskôr (nie 26.04.2006), a to v závislosti odo dňa doručenia
vyúčtovania odporcovi, čo však pre potreby posúdenia uplynutia premlčacej doby nebolo potrebné
dokazovať, keďže neuplynula ešte ani doba 3 rokov od samotného vyhotovenia vyúčtovania a podania
návrhu na súd.
Za nedôvodný súd považoval aj návrh v časti požadovaného poplatku z omeškania, nakoľko podľa
súdu v tomto prípade navrhovateľ nemá právo domáhať sa poplatku z omeškania, nakoľko poplatok
z omeškania patrí veriteľovi iba v prípadoch stanovených Občianskym zákonníkom (§ 517 ods. 2
Obč. zák., § 697 OZ - nájomca uvedené). Prípad, kedy sa vlastník bytu dostane do omeškania s
platbami podľa zák. č. 182/1993 Z.z., k takýmto prípadom nepatrí, preto návrh v časti požadovaného
príslušenstva v podobe poplatku z omeškania ako nedôvodný zamietol, bez potreby riešiť vznesenú
námietku premlčania vo vzťahu k nemu.
S poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p.,  a § 151 ods. 3 O.s.p., nakoľko v čase, keď súd vyhlasoval
rozhodnutie vo veci, nebola na rozhodnutí o svedočnom ešte doložka právoplatnosti, čiže rozhodnutie



o trovách štátu by bolo v tomto smere predčasné a súčasne v danej veci sa pri rozhodovaní o trovách
konania bude musieť súd zaoberať trovami za čas pôvodného návrhu, trovami po jeho čiastočnom
späťvzatí a zmene návrhu,  preto súd  rozhodne o trovách konania samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
časti zamietnutia návrhu na priznanie príslušenstva a istiny s tým, že toto rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.), preto navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil. Súd prvého stupňa
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi len sumu 52,84 Eur titulom dlhu z vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu odporcom v roku 2005, pričom výšku istiny ustálil vypočítaním rozdielu
medzi celkovými nákladmi vynaloženými správcom - úpadcom na správu bytu odporcu v roku 2005 vo
výške 30.385,- Sk a súčtom zálohových platieb zaplatených úpadcovi odporcom v mesiaci január 2005
vo výške 2.181,- Sk a v mesiacoch február až december 2005 vo výške 11 x 2.384,- Sk. Výsledkom
tohto výpočtu bol nedoplatok vo výške 1.980,- Sk, od ktorého súd následne odpočítal preplatok z
vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu odporcu za rok 2006 vo výške 388,- Sk, čo predstavuje
výšku 1.592,- Sk, t.j. 52,84 Eur. Podľa názoru navrhovateľa januárová platba odporcu vo výške 2.181,-
Sk mala byť v zmysle zákona zaúčtovaná ako zálohová platba na mesiac vopred, teda na február
2005, februárová platba vo výške 2.384,- Sk ako zálohová platba na mesiac marec 2005 atď., pričom
poslednou zálohovou platbou v roku 2005 bola potom platba odporcu za mesiac november 2005 vo
výške 2.384,- Sk na mesiac december 2005. Odporcom uhradená platba v mesiaci 2005 vo výške 2.384,-
Sk už bola zálohovou platbou na január 2006, preto ju už súd do vyúčtovania za rok 2005 správne
nemal zahŕňať. V súvislosti s tým potom poukázal na čl. III ods. 3 Zmluvy účastníkov s tým, že zákon č.
367/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2005 výslovne určil splatnosť nielen vopred, ale mesačne vopred,
čo je odlišné časové obdobie. Po uplynutí 6-mesačnej lehoty na zosúladenie činnosti správcu so znením
novely zákona č. 367/2004 Z.z. sa tak zmluva v tejto časti stala neúčinnou. Nastúpil zákonný stav, čím
došlo k tomu, že platba odporcu uhradená úpadcovi vo výške 2.181,- Sk v decembri 2004 bola v zmysle
vtedy platnej a účinnej zmluvy o výkone správy preddavkom na mesiac decembre 2004 zúčtovaným vo
vyúčtovaní správcu za rok 2004 a januárová platba odporcu vo výške 2.181,- Sk z roku 2005 už bola v
zmysle zákona č. 367/2004 Z.z. preddavkom na mesiac február 2005 mesačne vopred. Za mesiac január
2005 z dôvodu zmeny v spôsobe účtovania preddavkov nebola odporcom odvedená úpadcovi žiadna
platba. Pri rešpektovaní zákonného stavu, že dňom 01.01.2005 už musel úpadca postupovať podľa
zákona, nie podľa zmluvy o výkone správy, malo byť správne započítaných v roku 2005 do vyúčtovania
11 mesačných zálohových platieb. V rámci vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2005
tak malo byť zaúčtovaných 11 zálohových platieb odporcu vo výške 26.021,- Sk, kedy pri súčasných
reálnych nákladoch úpadcu vynaložených v roku 2005 v súvislosti s užívaním bytu odporcu vo výške
30.385,- Sk vznikol rozdiel spočívajúci v nedoplatku 4.364,- Sk, z ktorého po odpočítaní preplatku z
vyúčtovania za rok 2006 mal súd správne priznať navrhovateľovi od odporcu zaplatenie sumy 4.246,-
Sk, t.j. 140,94 Eur. V ďalšom poukázal na § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako aj na zmluvu o výkone
správy zo dňa 01.01.2001, ktorý v čl. II ods. 8 Zmluvy výslovne obsahuje, že účastníci zmluvy sa dohodli,
že v prípade omeškania so splnením povinnosti podľa ods. 7, jednalo sa o povinnosť vlastníka zaplatiť
správcovi vyúčtovaním zistený nedoplatok do 30 dní od doručenia, ako aj povinnosť správcu vrátiť
vlastníkovi bytu preplatok zistený vyúčtovaním, sú zmluvné strany povinné zaplatiť poplatok z omeškania
vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Zamietnutie nároku navrhovateľa na zaplatenie
poplatku z omeškania zo strany súdu prvého stupňa z dôvodu podľa § 517 ods. 2 a § 697 Občianskeho
zákonníka preto nemá právny základ. Nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške
0,05% za každý deň z omeškania od 10.08.2008 do zaplatenia je podľa názoru navrhovateľa dôvodný
a v súlade s § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navrhol preto, aby odvolací súd na základe týchto
skutočností zmenil napadnutý rozsudok tak, že odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľovi 140,94 Eur
spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania od 10.08.2008
do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia s tým, že si uplatnil
náhradu trov konania, ktoré si dodatočne vyčísli.

Odporca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§



205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie potrebné
na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým
zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil,
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a z neho vyplývajúceho skutkového stavu a právneho
stavu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho vady majúce
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a z obsahu spisu nevyplýva, že
by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko súd prvého
stupňa posúdil relevantné skutočnosti a okolnosti súhrnne a taktiež ich podrobne vyhodnotil. Vo svojej
argumentácii bol dostatočne presvedčivý, rozhodnutie je prijateľné pre právnickú i laickú verejnosť,
rovnako je racionálne, logické a spravodlivé. Argumenty súdu prvého stupňa podporujú príslušný
záver o existencii uplatneného nároku len v priznanom rozsahu. V odvolaní odvolateľ neargumentuje
skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a
jeho právneho posúdenia alebo ktoré by neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iným
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné práve hodnotenie stavu veci.

Čo sa týka námietky nesprávneho posúdenie veci súdom, súd s argumentáciou odvolateľa nesúhlasí a
stotožňuje sa aplikáciou použitých zákonných ustanovení, tak to vykonal súd prvého stupňa.

Okrem toho treba poukázať i na to, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa
26.02.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 281,85 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 217,25 Eur od 27.04.2006 do zaplatenia a vo výške 8,5% ročne
zo sumy 64,60 Eur od 25.05.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že na základe vyúčtovania
nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2005 zo dňa 26.04.2006 eviduje úpadca voči odporcovi
nedoplatok za rok 2005 vo výške 217,25 Eur (6.545,- Sk) a na základe vyúčtovania nákladov za služby
spojené s bývaním za rok 2006 zo dňa 24.05.2007 eviduje úpadca voči odporcovi nedoplatok za rok
2006 vo výške 64,60 Eur  (1.946,- Sk). Upomienkou zo dňa 21.11.2007 bol odporca úpadcom vyzvaný na
úhradu nedoplatkov za roky 2003 - 2006 vo výške 546,04 Eur, na výzvu nereagoval. Keďže nedoplatky
za rok 2003 a 2004 boli ku dňu vyhlásenia konkurzu už premlčané, navrhovateľ tieto nedoplatky od
odporcu nevymáha. Odporcu opätovne vyzval výzvou zo dňa 30.01.2009 na zaplatenie dlžnej sumy za
roky 2005 a 2006 spolu vo výške 281,85 Eur, ktorý dlh odporca neuhradil.
Súd vo veci vydal dňa 19.03.2009 platobný rozkaz pod č.k. 4Ro/41/2008-12, proti ktorému podal odporca
včas odpor s odôvodnením, že s návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť a priznať náhradu trov
konania, čo odôvodnil tým, že riadne uhrádzal určené zálohové platby za služby spojené s užívaním
bytu, avšak navrhovateľ (pozn. súdu - mysliac zrejme úpadcu) nezohľadnil všetky ním zaplatené platby.

V roku 2005 odporca uhrádzal na základe predpisu úpadcu mesačné zálohové platby, a to v januári  vo
výške 2.181,- Sk a následne 11 zálohových platieb za mesiace 02-12 vo výške 26.224,- Sk (11 × 2.384,-
Sk), teda v roku 2005 uhradil celkovo sumu 28.405,- Sk, no úpadca v predmetnom vyúčtovaní za rok
2005 zohľadnil len sumu 23.840,- Sk. Podľa vyúčtovania boli náklady odporcu za byt vo výške 30.385,19
Sk, a teda nedoplatok mal byť nanajvýš 1.980,- Sk (28.405,- Sk - 30.385,- Sk).

V roku 2006 odporca uhrádzal na základe predpisu úpadcu mesačné zálohové platby vo výške 2.334,-
Sk (50,- Sk ak príspevok do fondu opráv a 2.334,- Sk ako zálohové platby spojené s užívaním bytu),
celkovo v roku 2006 uhradil celkovo sumu 28.608,- Sk (12 × 2.384,- Sk), no úpadca v predmetnom
vyúčtovaní za rok 2006 zohľadnil len sumu 26.274,- Sk. Podľa vyúčtovania boli náklady odporcu za byt
vo výške 28.220,- Sk, a teda preplatok mal byť 388,-Sk (28.608,- Sk - 28.220,- Sk).



Odporca ďalej uviedol, že vlastníci bytov vyjadrili svoj nesúhlas s vypracovanými vyúčtovaniami za roky
2005 a 2006, no pracovníci VETES im neposkytli žiadne kvalifikované vysvetlenie. Odporca ďalej v
odpore namietal, že navrhovateľ nepreukázal omeškanie odporcu s povinnosťou uhradiť žalovanú sumu,
keď podľa zmluvy o výkone správy pohľadávky z vyúčtovania zálohových platieb sú splatné do 30 dní
od doručenia vyúčtovania, preto nevedno na základe akých právnych skutočností určil navrhovateľ deň
splatnosti nedoplatku v roku 2005 na 26.04.2006. Listom zo dňa 10.07.2008 oznámil navrhovateľovi
svoje námietky voči výške uplatňovanej pohľadávky, pričom navrhovateľ jeho námietky ignoruje s
odôvodnením, že vychádza z účtovníctva úpadcu.

Navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2013 uviedol, že v roku 2005 počnúc mesiacom
december sa zmenila splatnosť zálohových platieb, čím došlo k tomu, že z 12 mesačných zálohových
platieb zaplatených odporcom v roku 2005 sa na vyúčtovanie za rok 2005 započítalo len 10 platieb. Táto
skutočnosť bola pracovníkmi úpadcu vysvetlená všetkým vlastníkom a tento stav nastal novelou zákona
č. 182/1993 Z.z., a to zákonom č. 367/2004. Preddavkové platby boli až do roku 2005 hradené mesačne
pozadu, preto zálohová platba za január 2005 vo výške 2.181,- Sk nebola preddavkom za mesiac
január 2005, ale na mesiac december 2004 a jej úhrada bolo zohľadnená vo vyúčtovaní za rok 2004.
Prvá zálohová platba na rok 2005 bola odporcom zaplatená v mesiaci február 2005 (č.l. 18). Počnúc
mesiacom december 2005 sa z dôvodu novely č. 367/2004 Z.z. zmenila splatnosť preddavkových platieb
tak, že sa hradili mesačne vopred, nie pozadu. Z tohto dôvodu platba vykonaná v mesiaci december
2005 (č.l. 28) bola zaúčtovaná ako preddavok na január 2006, preto úpadca evidoval v roku 2005 od
odporcu 10 zálohových platieb uhradených v mesiaci február 2005 až november 2005 po 2.384,- Sk,
t.j. spolu 23.840,- Sk. Čo sa týka o zálohové platby v roku 2006, v tejto časti uznal námietku odporcu,
že do vyúčtovania neboli zahrnuté všetky zálohové platby, správne mali byť evidované platby vo výške
28.608,- Sk a nie 26.274,- Sk, čo nastalo zrejme nezaúčtovaním celej platby uhradenej odporcom dňa
22.03.2006 do pokladne úpadcu vo výške 2.384,- Sk. Preto správnym výsledkom vyúčtovania nákladov
za rok 2006 u odporcu nemal byť nedoplatok vo výške 64,60 Eur, ale preplatok vo výške 12,88 Eur (388,-
Sk). Navrhovateľ tento preplatok vo výške 12,88 Eur súčasne započítal so splatnou pohľadávkou voči
odporcovi - nedoplatku z vyúčtovania za rok 2005 vo výške 217,25 Eur, z ktorého tak zostáva pohľadávka
voči odporcovi na vyúčtovaní za rok 2005 vo výške 204,37 Eur. Z uvedeného dôvodu zobral svoj návrh
v časti 77,48 Eur späť a žiadal konanie zastaviť. Súčasne upravil svoj návrh (právne posúdený ako
zmena návrhu) i v časti úroku z omeškania tak, že si uplatnil poplatok z omeškania (pôvodne úrok z
omeškania) vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania počnúc 10.08.2008, kde vychádzal z
toho, že odporca dňa 20.07.2008 v jeho liste adresovanému navrhovateľovi mal obidve vyúčtovania za
roky 2005 a 2006 preukázateľne doručené a bol s nimi podrobne oboznámený.

Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 3C/135/2009-84 zo dňa 27.01.2014 na základe podania
navrhovateľa (zo dňa 15.11.2013) konanie v časti o zaplatenie istiny vo výšky 77,48 Eur a o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 217,25 Eur od 27.04.2006 do zaplatenia a úrokov z
omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 64,60 Eur od 25.05.2007 do zaplatenia zastavil a súčasne
pripustil zmenu návrhu tak, že ďalej bude konať o návrhu v znení: Súd ukladá odporcovi zaplatiť
navrhovateľovi sumu 204,37 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,05% za každý aj začatý deň
omeškania od 10.08.2008 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania, do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Uznesenia nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2014 v časti zmeny návrhu a dňa 17.04.2014
v časti zastavenia.

Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumu 204,37 Eur (ako nedoplatku za rok 2005) spolu s
poplatkom z omeškania vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania od 10.08.2008 do zaplatenia.

Časťou rozsudku súdu prvého stupňa súd uložil odporcovi  zaplatiť sumu 52,84 Eur a vo zvyšku, tzn.
v časti 151,53 Eur a uplatneného príslušenstva návrh zamietol.  V odvolaní navrhovateľ žiada priznať
iba sumu 140,94 Eur s uplatneným príslušenstvom, pričom jeho argumentácii nemožno v časti istiny ani
príslušenstva priznať úspech, pretože odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa a nepovažuje z
hľadiska potreby presvedčivosti rozhodnutia ho opakovať.

Aj v časti úplatného  poplatku z omeškania je zamietnutie návrhu správne. Súd prvého stupne stručne,
ale zrozumiteľne rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ust. § 517 ods. 2 a § 697 Občianskeho zákonníka.
Nie je sporným, že predmetom konania nie sú platby nájomcu, ktoré má platiť nájomca  ako nájomné,



alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, len na omeškanie ktorých zákon viaže povinnosť
platenie poplatku z omeškania. Nedostatok zákonnej úpravy na prípad nedoplatkom z vyúčtovania
nemôže byť nahradená zmluvným dojednaním účastníkov.

Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu
záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má
veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj
sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úprava
obsiahnutá v § 517 ods. 2 ObčZ ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym
záväzkom pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením
hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny. V prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí
(ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania), má veriteľ právo požadovať
úrok z omeškania.

Ústavný súd Českej republiky v čase zhodnej úpravy poplatkov z meškania so slovenskou sa vo svojej
judikatúre vyporiadal s ústavnou konformitou ustanovení týkajúcich sa poplatku z omeškania, v ktorej
zotrváva na stanovisku, že vrátane § 697 Obč. zák. ide o normy kogentné, súd je teda povinný ich
rešpektovať a nemôže sa od nich odchýliť (por. nález  sp. zn. Pl ÚS 30/04).

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,
v napadnutej časti pre jeho vecnú správnosť, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách tohto odvolacieho konania bude s poukazom na § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodnuté súdom prvého
stupňa.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.