Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/684/2015 z 24. 8. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. augusta 2016, sp. zn. 5Co/684/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7813203608.2
Krajský súd Košice | 5Co/684/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7813203608.2 | 2016-08-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/106a54c4-ccff-43c1-8b9d-904bdfabdf01
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203608.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/684/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203608
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203608.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr.
Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej, v spore žalobcu CD Consulting, s. r. o., Praha 1, Nové Město,
Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej S. G., F.. XX. X. XXXX, G. H., K.. U. XXX, o zaplatenie
251 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 4C/390/2013-82 z 10.7.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a  späťvzatie žaloby o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 0,19% denne,  z r u š u j e
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto  časti  a  konanie v  tejto  časti    z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti  p o t v r d z u j e  rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu žalobcu zamieta a žiaden z
účastníkov  nemá právo na náhradu trov tohto konania.

2.  V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, že žalobca sa podanou žalobou podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu so výške 251.- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 251.- eur
od 27.10.2009 až do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 251.- eur od 11.1.2010 až
do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,84 eur a náhradu trov
konania. Uviedol ako žalobca návrh odôvodnil, že na jeho výzvu, aby žalobca predložil zmluvu o
úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcom a žalovanou, žalobca uviedol, že poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových
nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, že predložil súdu originál zmenky a zmenkové informácie
preniesol žalobca presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany, čo
doplniť alebo opraviť. Konštatoval, že žalovaná v súlade s čl. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007 nedoručila mu odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu. Ďalej uviedol, že vykonal
dokazovanie v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. b/ v spojení s čl. 9 ods. 1 až 3 nariadenia č. 861/2007, a to
oboznámením sa so Zmenkou z 13.1.2009, ako aj so Zmluvou o úvere uzavretou medzi predchodcom
žalobcu Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovanou, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Z originálu zmenky predloženej žalobcom reprodukoval údaje, zo zmluvy o úvere uzavretej medzi
Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovanou vyplynulo, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť požičanú sumu ,
zvýšenú o príslušný poplatok, že v zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru ani RPMN. Citoval z
čl. 11 všeobecných podmienok poskytnutia úveru a uviedol, že zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú



sumu vyplní na zmenke remitent, keď najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 stane celý dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradil včas posledné štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradil len
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, že dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol. Zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v
zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území
Českej republiky a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, že
predmetom konania je cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje 2000.- eur bez príslušenstva, čo
je v súlade s článkom 2 a 3 citovaného nariadenia, že predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá
bola vystavená podľa slovenského práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa
na území SR. Uviedol, že v prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí
vyžadovaných zákonom č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový, že predložená zmenka je vlastnou
zmenkou, ktorá je upravená v článku 1 druhej časti zákona. Citoval znenie § 75, § 77, § 5, § 48 ods.
1, § 33 ods. 1, 2   zákona č. 191/1950 Zb. a uzavrel, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené
dve možnosti zaplatenia, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, že v zmenke sú totiž uvedené dve
údaje o zročnosti, čo spôsobuje neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s § 37 ods. 1 O. z. (ktorého
znenie citoval). Neurčitý údaj zročnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápis
"zaplatím za túto zmenku pre predložení" je uvedená zročnosť zmenky na videnie a z údaja "na platenie
predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia" je uvedená zročnosť zmenky na určitý čas po dáte
vystavenia. Jedná sa teda o neurčitý údaj zročnosti, resp. o zročnosť postupnú, ako je to uvedené v
§ 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. Takáto zmenka sa považuje za neplatnú /rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 1Obdo/59/2010/. Problematiku zročnosti zmenky upravuje § 33 a nasledujúce zák. č. 191/1950
Sb., kde sú taxatívne vymenované štyri spôsoby, ktorými je možné stanoviť zročnosť. Iný spôsob
určenia zročnosti zakladá neplatnosť zmenky /rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Oboú23/2010, rozsudok
Vrchného súdu v Prahe 9Cmo/504/1998/. Prvý spôsob zročnosti zmenky je, že sú zročné na videnie -
vistazmenky. Druhý spôsob zročnosti zmenky je na určitý čas po videní nazývané lehotové vistazmenky.
Tretí spôsob je určitý čas po vystavení, nazývané datozmenky. Štvrtý spôsob zročnosti zmenky je fixná
zmenka, ktorá má uvedený konkrétny dátum zročnosti, pričom je prípustný aj opisný spôsob, ak z neho
vyplýva konkrétny deň, v ktorý sa má platiť. V prejednávanej veci bola určená kombinovaná zročnosť a
to jednak na videnie a jednak fixná zmenka s povinnosťou platenia v lehote štyroch rokov od vystavenia.
Dospel k záveru, že predložená zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa 33 ods. 1 zák. č. 191/1950
Sb., a preto je v zmysle ods. 2 citovaného paragrafu neplatná. Preto žalobu zamietol. Zároveň posúdil
uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že
predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou a uviedol, že v konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma
kauzu pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla, že právna konštrukcia indosácie zmenky
s využitím tretej osoby umožňuje od žalovanej ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru
uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. Právny inštitút zmenky je síce založený na
prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo
zmenkového vzťahu v prospech jednej zo zúčastnených strán, že zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú
formálne v právne rovnocennom postavení, avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza
k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie
právne povedomie, čo pre nich môže mať celkom fatálne následky v podobe vzniku dlhovej špirály.
Nie je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech jednej zmluvnej
strany. Nakoľko zmenka bola vystavená žalovanou v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou
o úvere, súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez
platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka. uviedol, že v danom prípade postupoval
podľa Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
smernicou 2008/48/EHS a smernicou č. 2005/29/ES. Citujúc čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 a 2  smernice
93/2013 EHS, § 121 O. s. p., § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1 a 2  písm. k/ a 5  O. z., § 4 ods.
6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, § 37 ods. 1,
§ 39 O. z. mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu,
pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14.3.2013 /Česká sporiteľňa,



a.s. proti Geraldovi Feichterovi/ samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení
zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne
znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v čl. 17 VOP, podľa
ktorého "zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky", je v priamom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 z. č.
258/2001 Z. z.. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne odo dňa,
kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. K samotnému
vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého
dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa.
Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a/
v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. c/ smernice 93/13 EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o
podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa
neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zmluvné dojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením
§ 53 ods. 4 písm. k/ O. z. požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú
v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5 O. z. neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa
jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého
dochádza výlučne na základe porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej úpravy
účinnej v SR od 15.1.2009, konkrétne § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak záväzok vznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do
výšky stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení neúplnej
zmenky s úrokom 0,25 % denne, kde o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom
získať v prípade porušenia zmluvných povinností od dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške.
Dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 O. z. absolútne neplatný a preto
sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje neplatnosť zmenky. Ďalej zistil, že
vyššie oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. h/, i/,
j/, k/ zákona č. 258/2001 Z. z., že v zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN, priemerná
hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. sa považuje úver
za bezúročný a bez poplatkov. Aj z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi nevznikol
nárok na náhradu trov tohto konania a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila.

3.  Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že a) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm. b)
O.s.p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221
ods. l písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§
205 ods. 2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, a
ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou
zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods. 1 a
§ 101 ods. 1 OSP. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne,
úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo
povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. On
predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany odporcu žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. 4. §120 ods. 1



OSP in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli
účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých
dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho,
že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho
dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a iei príslušenstva len z predloženej zmenky.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v
zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Považoval za potrebné uviesť, že súd musí
k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k
narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V
danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaná mohla na základe
čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa ust. §120 ods. 1 veta práva
in fine OSP vznášal námietky voči zmenke za odporcu. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu
kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne
konanie. 7. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez jeho legitímneho podnetu na jeho
ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa
tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojim konaním
ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal
pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne
dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil odporcu v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd
teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jej vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v
právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
či. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9.
Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočnosti. Súd za nesporné
považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o, uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že
zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu
o úvere ako spotrebiteľ. 10. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného
z účastníkov konania! Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám
navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani on sa k týmto
skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti
týchto skutočností. V zmysle § 120 ods. 3 OSP súd môže' pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností,
ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované
tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach
založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za
následok jeho nesprávnosť. 11. V odôvodnení súd poukazuje aj na rozhodnutie vo veci C-419/11 a
odvodzuje z neho svoju povinnosť skúmať z úradnej moci postavenie odporcu ako spotrebiteľa. K tomuto
uvádza, že v konaní vedenou pod sp. zn. C-419/11 je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka,
než by sa mohla týkať prejedávanej veci. V uvedenom konaní bola riešená situácia, či vôbec súd má
právomoc o žalobe konať a rozhodnúť. V uvedenom konaní sa Súdny dvor zaoberal postavením odporcu
ako spotrebiteľa iba z dôvodu, že tento namietal svoje postavenie a zároveň uvádzal svoje bydlisko v
Rakúsku - teda sám odporca napádal právomoc Mestského súdu v Prahe konať o návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 44/2001. Rozsudok C-419/11 sa
týka odlišných právnych predpisov Európskej únie - nariadenia Rady (ES) č. 44/2001-než konajúci súd
v tomto konaní aplikuje Súdny dvor v bode 38 rozsudku C-419/11 uvádza, že „v každom prípade na
preukázanie postavenia spotrebiteľa v zmysle článku 15 ods. 1 nariadenia č. 44/2011 nepostačuje len
okolnosť, že zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou". Súd naopak tvrdí, že žalovaná je spotrebiteľom. Z
uvedeného je zrejmé, že okresný súd argumentuje neexistujúcim právnym názorom Súdneho dvora.
12. Súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými
mravmi, a teda v tejto časti považuje súd zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.
13. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala,
pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola



jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového
úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. 14.
Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 15. Súd v odôvodnení rozsudku
ďalej uvádza, že je názoru, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní je v zmysle § 39 O.
z. neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa
zmenku a preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol. 16. Uviedol, že súd zovšeobecňuje svoje tvrdenia.
Súd uvádza, že dochádza k zneužitiu postavenia voči žalovanému tým, že spoločnosť POHOTOVOSŤ
s.r.o. (právny predchodca žalobcu) dala vystaviť predmetnú zmenku, pričom následky (právne účinky)
zmenky nemohli byť vzhľadom na náročnú právnu úpravu zmenkového a šekového práva žalovanému
známe a jasné. V tejto veci citoval z odôvodnenia Krajského súdu v Banskej Bystrici. 17. Uviedol, že
súd pri svojom odôvodnení vychádza len zo zaužitej praxe súdu v iných právne a skutkovo obdobných
veciach. Týmto konaním nepochybne došlo k porušeniu základného na spravodlivý súdny proces, ako
aj odňatiu možnosti konať pred súdom. 18. On je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie
je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy.
Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ")
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 19. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je
výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. On v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok
žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok,
čo je neprípustné. 20. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, ktorého znenie citoval. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nieje oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v
sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého odôvodnenia citoval.
21. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto
situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a
iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú
hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na
nich ani upozorniť (§ 5 ods. 1 OSP). 22. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo
veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením §5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Dôkaz: Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. SObo 3/2008 z 22.10.2008 23. Súd vyhodnotil
zmenku ako neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok,
ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú
po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní
irelevantný. Navyše nieje mu známy obsah údajného zmluvného záväzku. 24. Poukázal na rozsudok
Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí
a stanovisek č. 59/2004), z ktorého časť citoval. 25. Vzhľadom na to, že najvyšší súd Českej republiky
pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento
judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť
právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný
a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 26. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená
v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený
jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. 27. Považuje za potrebné obiter dicturn vyjadriť sa aj k
záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť
používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých
doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň
aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie



§ 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia" ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom", je zrejmé, že
zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil
spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto
vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek. 28. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje
odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že
žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva
z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
na ktorú žalobca poukazuje v tomto odvolaní a ktorá má byť prvostupňovému súdu známa. 29. Súd
dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať
z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“
a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. 30. V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže
byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná
(neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (ide o tzv. vistazmenku).
Zákon explicitne neudáva akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti
bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je doktrína a judikatúra po
roku 1930 (konanie Ženevskej konferencie), od kedy sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri
vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami:
„na predloženie", „po predložení", „pri predložení", „na videnie". Takéto označenie sa uvádza v staršej,
ako aj novšej doktríne (napr.: Kizlink, K.-Spišiak, J.: Zmenkové právo. Bratislava 1944, s. 217, Kotásek,
J.: Zákon směnečný a šekový. Praha 2012, s. 182, Kovařík, Z; Zákon směnečný a šekový. Praha 2011,
s. 130). 31. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri
predložení" je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenky splatnej
na videnie. 32. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na
platenie do jedného roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť, alebo skrátiť.
Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone
explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty splatnosti uviesť. Dôležité je, aby
bol údaj dostatočne určitý a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Je potrebné
mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé o sebe, je
zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú
prísnejšie kritériá (tzv. rigor cambialis), tzv. formálna zmenková prísnosť. Vychádzajúc zo zásady rigor
cambialis mali by byť náležitosti na zmenke uvedené tak určito, aby nezávislá priemerne vyspelá tretia
osoba, ktorá zmenku nikdy predtým nevidela, mohla posúdiť pri čítaní jej textu, či ide o zmenku, ktorá
má riadne uvedené všetky náležitosti (t.j. najmä kto, komu, koľko, kedy a kde má platiť). 33. V tejto
veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Pri jazykovom
výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie", „predložiť". Otázkou je, čo znamená
slovné spojenie „v lehote 4 rokov od vystavenia". Predložka „v" podľa synonymického slovenského
slovníka vyjadruje aj časové okolnosti a jej synonymom je spojka „počas". Podstatné meno „lehota"
podľa synonymického slovenského slovníka znamená „obdobie" ako určitý časový úsek. Na základe
uvedených výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená
počas obdobia štyroch rokov od vystavenia. To znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek od
kedy (od vystavenia) do kedy (uplynutím štyroch rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na
platenie. Uvedený posudzovaný údaj teda logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie
vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie,
počas ktorého má byť zmenka predložená na platenie predĺžené, čo sa stalo aj v tomto prípade tým, že
obdobie bolo predĺžené na štyri roky. 34. Nie je možné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcom
lehotu na platenie by mala byť ešte uvedené predložka „do", a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie
predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia". Uvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade a
význame obsahu slov aj bez uvedenia predložky „do" ako bolo analyzované vyššie. Je potrebné mať na
zreteli, že určité slovné výrazy, aby mali totožný charakter je možné vyjadriť aj inou slovnou kombináciou
bez toho, že by sa zmenil ich význam. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmenkovom práve sa pri
výklade síce aplikuje princíp „rigor cambialis ktorý znamená zmenkovú prísnosť po formálnej stránke
z hľadiska obsahu zmenky. Formálny prístup však nie je totožný s formalizmom, ktorý nemá oporu
ani v zmenkovom práve. 35. Na základe uvedeného údaj „Zaplatím za túto zmenku pri predložení" si
navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", pretože ide o
dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, t.j. nejde o vnútorný rozpor
zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizuje o aký typ ide



z hľadiska zročnosti (v tomto prípade vistazmenka), druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže
byť zmenka predložená na platenie. 36. Pokiaľ ide o argument, že Najvyšší súd SR mal v rozsudku z
26.1.2011, sp. zn.: 1 Obdo 59/2010, uviesť, že zmenka je neplatná, ak sú na nej uvedené dve rozdielne
údaje splatnosti, a to „na videnie" a „do dvoch rokov od vystavenia", k tomuto  uviedol nasledovné. Je
pravdou, že nie je prípustné, aby v zmysle čl. I § 33 ZZŠ boli v jednej a tej istej listine (zmenke) uvedené
dva rozdielne údaje splatnosti, pretože tieto by robili listinu vnútorne rozpornou, čo má za následok
jej ničotnosť (neplatnosť). Z odôvodnenia súdeného prípadu Najvyšším súdom pri uvedení konštatácie
Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu (s. 3 rozsudku) skôr vyplýva (aj keď nie je presne popísaný
celý text zmenky), že na listine boli uvedené dva rozdielne údaje splatnosti, a to „splatná na videnie",
t.j. ide o vistazmenku a zároveň „splatná do dvoch rokov od vystavenia", t.j. ide o datozmenku. Ak tieto
údaje boli uvedené takto, potom je pravdou, že text je na listine vnútorne rozporný a Krajský súd v
Nitre ako súd odvolací správne skonštatoval, že zmenka je ničotná (neplatná). Nad rámec uvedeného
treba poznamenať, že Najvyšší súd SR ako súd dovolací sa touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia
vôbec nezaoberal. V nami posudzovanom prípade v tejto analýze sa však o takúto skutkovú situáciu
vôbec nejedná ! V posudzovanom prípade je uvedený údaj splatnosti: „na videnie", avšak iný údaj: „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" nie je ďalší údaj splatnosti v zmysle čl. I § 33 ods.
1 ZZŠ , ale ide o údaj predĺženia lehoty na predloženie zmenky na platenie v zmysle čl. I § 34 ods. 1
ZZŠ, čo jednoznačne vyplýva z jazykového textu „na platenie predložiť...". Z toho dôvodu nie je možné
vôbec argumentovať citovaným judikátom Najvyššieho súdu SR, pretože ide o skutkovo inú situáciu a
navyše sa dovolací súd týmto problémom ani vôbec nezaoberal. 37. Záver súdu je teda nesprávny a
vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn,:
43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej jeho veci, potvrdzuje
uvedené závery a citoval časť odôvodnenia. II. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadal, aby
odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie jeho pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a
prizná mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 21,5799 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39
€ bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH. Príloha: Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Qbo 3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. l0Co 79/2013 z 5.9.2013
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/l 0/2013 z 21.11.2013

4.  Žalobca podaním (č.l. 124) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods. 1 O.s.p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada,
podľa čl. 7 „Nariadenie“ Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 vydať rozsudok v zmysle
žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom
na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,
žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup s názorom NS SR, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených
hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, očakáva, že napriek značenému zdržaniu
oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vydá
rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na jeho strane
majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
Späťvzatie bolo doručované žalovanej, ktorá vo výroku uznesenia z 1.2.2016 bola upozornená, že ak
sa stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá
námietky.

5.  Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.  Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.



7.  Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

8.  Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

9.  Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 18.2.2016 (doručenka pri č.l. 141), avšak sa k
nemu žalovaná nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaná uznesením 5Co/684/2015-125 z 1.2.2016.

10.  Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.

11.  S ohľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom, čo do zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatnil v konaní
len zmenkový úrok 0,06 % denne, so zreteľom na § 96 ods. 1, 2, § 370 CSP odvolací súd pripustil
čiastočné späťvzatie v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v tejto časti a konanie
zastavil.

12.  Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods. 1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

13.  Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O.s.p.

14.  Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15.  Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento
odvolací dôvod nie je daný.

16.  Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil



správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

17.  Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

18.  Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:

19.  Vzhľadom na to, že na zmenke (fotokópia na č.l. 4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy,
žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka
možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv.
hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich
vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu
je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák. č. 258/01 Z. z.  v znení účinnom od
1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej
zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s  § 4 ods. 6, 7 cit. zák. č.
258/01 Z. z.

20.  Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM
STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.

21.  Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22.  Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23.  Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva lebo mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

24.  Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.