Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/35/2016 z 21. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 21. marca 2017, sp. zn. 6To/35/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8110010315.1 Krajský súd Prešov | 6To/35/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8110010315.1 | 2017-03-21 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Hospodárske trestné činy Citované ustanovenia: § 148a ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb., Trestný zákon. (140/1961 Zb.), § 148a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75118dcd-fbf1-477d-9722-1b8a5fa36597 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8110010315.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/35/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110010315
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8110010315.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. marca 2017, v trestnej
veci obž. V. U. pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 3 Tr. zákona účinného
do 1.1.2006, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 33T/25/2010 zo dňa 12. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. U. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/25/2010 zo dňa 12. januára 2016 bol obžalovaný V. U.
uznaný za vinného zo spáchania trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 3
Tr. zákona účinného do 1.1.2006, na tom skutkovom základe, že

ako štatutárny zástupca - konateľ spoločnosti B. I. V. s.r.o. so sídlom do 11.9.2003 v P. na ulici T.. F. X,
do 7.2.2005 v Prešove na ulici F. XX a od 9.2.2005 V. XXX po vykonaní zrážok zákonných odvodov a
poistného z miezd zamestnancov spoločnosti vo výške

- 58 812,- Sk v období jún 2003 až apríl 2005, určené pre zdravotné poistenie F. zdravotnej poisťovni,
pobočka P.,

- 9.077 Sk v období október 2004 až január 2005, určené pre zdravotné poistenie N. zdravotnej poisťovni
R., pobočka U.,

- 121.295,- Sk v období február 2004 až január 2005, určené na zdravotné poistenie X. zdravotnej
poisťovni, pobočka P.,

- 612.299,- Sk v období august 2003 až apríl 2005, určené pre nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie F. poisťovni, pobočka P.,

- 14.415,- Sk v období október 2003 až december 2003 určené na príspevok na poistenie v
nezamestnanosti O. úradu práce - D. úradu práce P.,

- 378.371,- Sk za zdaňovacie obdobia mesiacov apríl 2004 až apríl 2005, určené odvody ako splatná
daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov Y. úradu P. I. a Y. úradu Y. nad X.,

rozhodol o tom, že tieto sumy nebudú odvedené zákonným príjemcom, ale že budú použité na iné
účely v prospech spoločnosti a jej ďalšieho chodu, celkom tak za uvedené obdobia zadržal a neodviedol
uvedeným príjemcom splatnú daň a poistné vo výške 1.194.269,- Sk (39.642,46 €).



Za to bol obžalovanému uložený podľa § 148a ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 s použitím §
40 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005 výkon trestu odňatia slobody bol
podmienečne odložený a podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 určená skúšobná doba
podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu a okresný prokurátor. V dôvodoch odvolania obžalovaný mimo iného
uvádza, že skutok kladený mu za vinu sa nestal, resp. jeho konanie nebolo a nie je trestným činom, resp.
nespáchal nijaké protiprávne konanie. Poukazuje na nesprávnosť a neodôvodnenosť záverov urobených
súdom prvého stupňa. Z účtovníctva spoločnosti jednoznačne vyplynula podstatná skutočnosť a to,
že spoločnosť nedisponovala v danom čase dostatkom finančných prostriedkov na úhradu zákonných
odvodov a splatných daní a účtovné údaje nekorešpondovali so skutkovým stavom. Vzhľadom aj
na neplnenie si záväzkových povinností jej obchodných partnerov dostala sa v rozhodnom období
spoločnosť do tzv. druhotnej platobnej neschopnosti. Spoločnosť preukázateľne použila časť finančných
prostriedkov na kúpu akcii, ktoré nakupovala od p. U.. Obžalovaný tam priebežne nosil hotovosť
na nakúpenie akcii. Peniaze neboli vo firme, priebežne boli vyplácané v hotovosti na kúpnu cenu
akcii a neboli správne zaúčtované. Poukazuje aj na to, že v exekučných konaniach bol zablokovaný
celý majetok spoločnosti, vrátane bankových účtov a bol aj uvalený zákaz nakladania s majetkom. V
konkurznom konaní bol vykonaný súpis konkurznej podstaty spoločnosti a hodnota majetku spoločnosti
B. I. V. s.r.o. predstavovala sumu 224.844.362,97 Sk, čo by po predaji postačovalo na vysporiadanie
všetkých záväzkov. Predaj majetku a výnos z konkurzu ale už ovplyvniť nemohol. V ďalšom rozoberá
skutkovú podstatu súdeného trestného činu ako z objektívnej tak aj subjektívnej stránky. Spochybňuje
aj závery znaleckého posudku znalkyne C.. V.. Nákup akcii znalecký posudok nezobral do úvahy vôbec,
pričom ide o rozhodujúci aspekt pre posúdenie spôsobilosti uhrádzať dane a odvody. Domnieva sa,
že nákup akcii jednoznačne smeroval k zabezpečeniu budúceho chodu spoločnosti a jej fungovania.
Namieta aj to, že nikomu v spoločnosti a teda ani jemu ako konateľovi nevznikol neoprávnený
prospech, teda nedošlo k naplneniu tejto základnej náležitosti súdeného trestného činu. Poukazuje aj na
nesprávne tvrdenia vo vzťahu k uvádzaným nedoplatkom zdravotným poisťovniam. V ďalšom rozoberá
neprimeranú dĺžku konania vo svetle judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby.

Okresný prokurátor podal odvolanie len čo do výroku o treste a plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu
o vine. Akceptuje uloženie trestu odňatia slobody nespojeného s jeho výkonom, avšak nestotožňuje
sa s tým, že obžalovanému nebol uložený aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze pôsobiť ako
štatutárny orgán obchodných spoločností, resp. zákaze vykonávať podnikateľskú činnosť. Poukazuje
na to, že obžalovaný páchal skutok po dobu takmer troch rokov, vo vzťahu k viacerým odvodovým
inštitúciám. Za účelom ochrany riadnych vzťahov v podnikateľskom prostredí, ako aj preventívneho
pôsobenia do budúcnosti v smere zabezpečujúcom riadne plnenie si zákonných odvodových povinností
podnikateľskými subjektmi a na naplnenie účelu trestu mal byť obžalovanému uložený aj trest zákazu
činnosti. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátiť okresnému súdu na nové
prejedanie a rozhodnutie, pripadne aby odvolací súd sám rozhodol o uložení trestu zákazu činnosti v
intenciách tohto odvolania.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a
dospel k záveru, že podané odvolania nie sú dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol posúdený
ako trestný čin neodvedenia dane a poisteného podľa
§ 148a ods. 1, 3 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom
na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli
okresným súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Z takto
procesne zabezpečených dôkazov následne prvostupňový súd vyvodil skutkové okolnosti, tak ako je
to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania.



Krajský súd považuje tieto skutkové zistenia za správne, s nimi sa stotožnil a keďže okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového
stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu odkazuje.

Krajský súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný V. U. spáchal skutok v
takom rozsahu, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Uvedený záver vyplýva predovšetkým
zo záverov znaleckého posudku z odboru ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo, daňovníctvo
a personalistika, výpovede samotnej znalkyne a svedkyne U. M., ako aj ďalších listinných dôkazov
nachádzajúcich sa vo spise. Znalkyňa C.. R. V. P.. okrem iného uviedla, že spoločnosť mala dostatok
finančných prostriedkov na úhradu svojich splatných záväzkov za časť zrazenú z miezd zamestnancov
voči Sociálnej poisťovni, Okresnému úradu práce, Daňovým úradom a Spoločnej zdravotnej poisťovni v
deň ich splatnosti za mesiace 01/2003-03/2004, 05/2004- 11/2004, 01/2005-04/2005, 10/2005-12/2005
v celkovej výške 910.203,- Sk. Taktiež konštatovala, že spoločnosť nemala dostatok finančných
prostriedkov na úhradu svojich splatných záväzkov voči vyššie uvedeným inštitúciám za časť zrazenú
z miezd zamestnancov v deň ich splatnosti za obdobie 04/2004, 12/2004, 05-09/2005 v celkovej sume
185.898,- Sk. Svedkyňa U. M., ktorá spracovávala účtovníctvo v spoločnosti obžalovaného, okrem iného
uviedla, že ohľadne uskutočnených väčších investícii boli zakúpené akcie a išlo o položku, ktorá bola
v miliónoch. Obchod sa riešil cez pána U. a bolo to v roku 2004, kedy firma ešte fungovala a dôvodom
nákupu bolo to, že pri takomto nákupe vždy sa navyšuje kredit spoločnosti a následne spoločnosť má
vyššiu hodnotu. Akcie boli uhrádzané hotovosťou a bolo platené viackrát. Keď sa peniaze nazbierali
pán U. komunikoval s pánom U. alebo cez nejakého sprostredkovateľa a peniaze uhrádzal hotovostne.
Finančná situácia v danej spoločnosti zo začiatku bola dobrá, mali drobných zákazníkov, a následne
začali dodávať aj sieťam napr. Kaufland, Billa. Vytvorili sklady vo Zvolene, Zlatých Moravciach. Potom
začali problémy so sieťami, koncom roku 2003 boli nejaké reklamácie a rok 2004 sa už len tak ťahal.
Na zakúpenie akcii bral obžalovaný všetky peňažné prostriedky, aby bolo možné ich vyplatiť a preto
nebol dostatok peňazí na odvody. Napokon samotný obžalovaný vypovedal vo vzťahu k finančnej situácii
spoločnosti, že po nástupe reťazcov, ktoré mali centrálne sklady, začali finančné problémy a aj preto sa
rozhodol pre vstup do spol. F. C. a.s., lebo kúpou uvedených akcií sa chceli vrátiť do starých koľají, ale
potom bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Akcie nadobúdali postupne asi za rok a pol a pri prvej
várke nadobudli 30-35 akcií, ktoré boli splácané postupne pánovi U., ktorý prevádzal akcie F. C. a.s.
Menovitá hodnota jednej akcie bola 800.000,- Sk a na nákup akcii bola použitá suma 10.000.000,- Sk.

Krajský súd v rámci odvolacieho konania doplnil dokazovanie prečítaním správy od Centrálneho
depozitára cenných papierov SR, podľa ktorej akcionár B. I. V. s.r.o. dňa 16.03.2005 nadobudol od C. U.
233 ks akcií a stal sa tak akcionár listinných akcii na meno emitenta F. C. a.s., pričom menovitá hodnota
1 akcie bola 1.000.000,- Sk.

Z návrhu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku na spoločnosť B. I. V. s.r.o. podaného
konkurznému súdu správkyňou úpadcu vyplýva, že všetky vyššie uvedené akcie boli speňažené v
celkovom objeme za sumu 310.000,- Sk kúpnou zmluvou na listinné akcie zo dňa 11.12.2008, pričom
ich nadobúdateľom sa stal P. U., Nová Dubnica.

Na základe uvedeného, najmä vo vzťahu k možnosti, resp. nemožnosti plnenia si zákonných odvodových
povinností je dôležitá finančná situácia. Vo firme obžalovaného za sledované obdobie bol stav na
účtoch a v pokladni vo výške disponibilných finančných prostriedkov v takých sumách, ktoré boli
dostatočné na úhradu odvodov pre jednotlivé poisťovne ako aj daňové úrady. Denné zostatky, ktoré
ostali spoločnosti po skončení dňa nepoužité, to znamená po tom, čo spoločnosť uhradila všetky svoje
výdavky, ktoré považovala za nevyhnuté, signalizujú priaznivú finančnú situácia spoločnosti, pričom
aj po úhrade neuhradených odvodov v deň ich splatnosti by spoločnosti ostali ešte voľné finančné
prostriedky. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise tiež vyplýva, že obžalovaný
mal vedomosť o tom, že má pozdĺžnosti na poistnom a daniach, ktoré svojím zamestnancom zrazil, a aj
napriek kladnému zostatku v pokladni a na účtoch spoločnosti, zrazené poistné zdravotným poisťovniam,
Sociálnej poisťovni a daňovým úradom, v rozpore so zákonom, neodviedol. Neobstojí ani tvrdenie
obžalovaného o tom, že reálny stav nezodpovedal účtovnému stavu. Bol to práve obžalovaný, ktorý
zodpovedal za to, aby jeho účtovné doklady, ako aj stav v pokladni, odzrkadľoval jeho reálny ekonomický
a finančný status a bol pritom vedený v súlade so zákonmi o účtovníctve.



V tomto prípade je podstatným aj to, že bol to práve obžalovaný, ktorý akumuloval hotovostné finančné
prostriedky v pokladni spoločnosti, ktoré následne vyberal a použil postupne na nákup akcii v spoloč.
F. C. a.s. a aj z tohto dôvodu už nemalo ostať dostatok voľných peňazí na úhradu zákonných odvodov
a daní. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že chcel nákupom akcii zabezpečiť budúci chod
spoločnosti a jej fungovania ako aj jej návrat do starých koľají je potrebné uviesť, že v prvom rade bola
obžalovaného zákonom stanovená povinnosť ako prvé uhrádzať zrazené poistné a odvody a až po
vykonaní uvedeného, v prípade existencie ďalších tzv. „voľných“ peňažných prostriedok nepotrebných
pre chod a fungovanie spoločnosti, tieto takýmto spôsobom investovať. Obžalovaný totiž nekupoval za
tieto financie nové zariadenia, stroje, chladiarenskú techniku, motorové vozidla na rozvoz tovaru a pod.
čím by expandoval v rámci odberateľsko dodávateľských vzťahov a rozširoval spoločnosť, ale použil
ich na nákup akcii v spoločnosti, ktorá nesúvisela s predmetom podnikania spoločnosti obžalovaného.
Taktiež suma 10.000.000,- Sk je v danom období (rok 2004-2005) veľmi vysoká a bez problémov by
postačovala na niekoľkonásobné uhradenie neodvedených daní a poistného (1.194.269,- Sk). Napokon
aj účtovníčka svedkyňa U. M. uviedla, že aj v dôsledku vyberania peňazí obžalovaným z pokladne
spoločnosti nezvýšili finančné prostriedky na úhradu poistného a daní.

Výpovede a listiny od zástupcov zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a daňových úradov už len
dokresľujú celkový dlh spoločnosti obžalovaného voči nim.

Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ
na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala
v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2
ods. 12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje
základným princípom logického myslenia

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako trestný čin
neodvedenia dane a poisteného podľa § 148a ods. 1, 3 Tr. zákona účinného do 1.1.2006,
keďže obžalovaný zadržal a neodviedol určeným príjemcom splatnú daň, poistné na dôchodkové
zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti,
ktoré zrazil a ktoré mal k dispozícii a skutok bol spáchaný v značnom rozsahu.

Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby
obžalovaného ako aj závažnosti činu. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorá nie je zvlášť
narušená, doposiaľ nebol súdne trestaný, ako aj na okolnosti spáchania činu, na spôsobený následok
a dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, bezmála 12 rokov, odvolací súd má za to, že uložený trest
odňatia slobody v trvaní 2 rokov, t. j. pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby pri použití
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, spĺňa všetky kritériá pre ukladanie trestov uvedené v Tr. zákone
účinnom do 1.1.2006, tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Po vyhodnotení všetkých
okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu bol vyvodený záver, že sú
splnené podmienky ustanovené v § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a preto bol výkon uloženého trestu
odňatia slobody obž. V. U. podmienečne odložený a stanovenia skúšobnej doby na 2 roky. Obžalovaný
v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel
trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie rozobraté úvahy,
ktorými sa spravoval pri ustálení jeho viny. Okresný súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo zdôvodnil,
o aké dôkazy oprel svoje rozhodnutie, akými úvahami sa pri tomto hodnotení spravoval a prečo
neuveril ostatným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako
aj nepriamych dôkazov, z ktorých, bez rozumných pochybností, možno vyvodiť bezpečný záver, že
obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s
takto uvedeným hodnotením dôkazov. Bol to práve obžalovaný, ktorý zodpovedal za riadne vedenie
účtovníctva spoločnosti, teda aj jej pokladne. Z ust. § 135a ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka
vyplýva, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov treba v súvislosti so



zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako kumulatívne vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol
byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby
záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania, potom s odbornou starostlivosťou posúdil,
ako má konať. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že
konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Ak sú obe podmienky (konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere) splnené súčasne
(dôkazné bremeno spočíva na konateľovi), zodpovednosť za škodu nevznikne. Obžalovaný vedel o tom,
že spoločnosť B. I. V. s.r.o. neodvádza zrazené poistné, ale že aj takého konanie je trestné aj napriek
tomu, nevykonal žiadne relevantné kroky smerujúce k predídeniu takejto situácie. Neobstojí ani obrana
obžalovaného, že finančné prostriedky v pokladni reálne neexistovali. O opaku svedčia práve výbery
hotovosti obžalovaným z nej na kúpu akcii. Taktiež skutočnosť, že voči spoločnosti mali byť vedené
exekučné konania a teda obžalovaný ako konateľ nemohol nakladať s jej majetkom je irelevantná,
veď bol to práve obžalovaný, ktorý aj napriek uvalenému exekučnému zákazu mal vyberať finančné
prostriedky z pokladne spoločnosti na kúpu akcii, čím nemal rešpektovať uložený zákaz od exekútora.

Krajský súd už len záverom poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Obžalovaný odvolanie založil na
opakovaných dôvodoch, ktoré boli uplatnené už v predchádzajúcom konaní, pričom s ich právnymi
námietkami sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal.

Vo vzťahu k odvolaniu okresného prokurátora krajský súd zastáva názor, že ukladanie trestu zákazu
činnosti a to vo vzťahu k podnikateľskej činnosti, resp. zákazu vykonávať funkciu štatutárneho orgánu
obchodných spoločností obžalovanému by bolo vzhľadom na jeho pomery a závažnosť súdenej trestnej
činnosti neprimerane prísne a bolo by kontraproduktívne. Bez povšimnutia totiž nemožno nechať ani
dobu, ktorá uplynula od dokonania činu, skoro 12 rokov a ukladanie takéhoto druhu trestu po tak dlhej
dobe by nemalo žiaden výchovný účinok sledovaný Trestným zákonom.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.