Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/245/2012 z 9. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 9. septembra 2012, sp. zn. 5Co/245/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5110226987.2 Krajský súd Žilina | 5Co/245/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5110226987.2 | 2012-09-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b27b8d5c-08ed-472b-9a7f-c558a2529d90 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5110226987.2 Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/245/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110226987 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110226987.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, Rastislavova 3, Bratislava, IČO: 00 178 454, proti odporcovi: 3C, s.r.o., Mlynská 797, Mojmírovce, IČO: 31 593 119, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/198/2010-288 zo dňa 22.3.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 18C/198/2010-288 zo dňa 22.3.2012 rozhodol tak, že konanie o návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy zastavil. Zároveň rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom JSM zo dňa 7.5.2010 vo veci žalobcu 3C, s.r.o., Mlynská 797, Mojmírovce, proti odporcovi Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho dôvodu a právneho dôvodu, ktorý odpadol, zrušil v celom rozsahu. Po právoplatnosti rozhodnutia bude vec prejednaná v občianskom súdnom konaní. Odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 467,60 €, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Svoj nárok odôvodňoval tým, že bolo vedené rozhodcovské konanie na návrh odporcu tohto konania, na základe čoho Stály rozhodcovský súd JSM vydal rozhodnutie, na základe ktorého bol navrhovateľ tohto konania zaviazaný na plnenie odporcovi z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ je však názoru, že žiadna rozhodcovská zmluva ani doložka medzi stranami neexistuje. Preto nemohlo dôjsť ani k rozhodcovskému konaniu. Popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Má za to, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, čo v rozhodcovskom konaní aj namietal. Tiež namietal, že na vydanie rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol predpojatý a bola porušená zásada rovnosti účastníkov, ako aj porušené predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Účastníci konania nikdy neuzatvorili rozhodcovskú zmluvu (doložku) v rámci svojho zmluvného vzťahu, teda v danom prípade nie je daná existencia platnej rozhodcovskej zmluvy, čo je dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Preto na základe uvedeného súd rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodu neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy a následne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd bude pokračovať v konaní v zmysle ust. § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Prvostupňový súd mal ďalej preukázané, že rozhodca, ktorý sa zúčastnil na vydaní rozhodcovského rozsudku, je konateľom spoločnosti ZPN Regio, s.r.o., ktorej konateľom a zároveň aj spoločníkom je spoločník a konateľ odporcu. O tejto skutočnosti sa navrhovateľ dozvedel až po vydaní rozhodcovského rozsudku, pričom rozhodca ani odporca túto skutočnosť neoznámili a navrhovateľ zistil, že vec bola pridelená rozhodcovi Mgr. S. Jančokovi až z rozhodcovského uznesenia zo dňa 1.5.2010 a dňa 7.5.2010 už bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného vyplýva pochybnosť o nepredpojatosti rozhodcu, keďže rozhodca je konateľom spoločnosti, ktorej je konateľ a spoločník tá istá osoba, ako aj v spoločnosti odporcu. Rozhodca sa však z konania nevylúčil, ani účastníkov o týchto skutočnostiach neinformoval. Preto prvostupňový súd mal za preukázané, že aj tento dôvod bol opodstatnený ako dôvod pre podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. f) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Pokiaľ navrhovateľ namietal aj porušenie zásady rovnosti účastníkov konania z dôvodu, že navrhovateľ nemal možnosť rovnakým spôsobom ako odporca uplatňovať svoje práva a rozhodca neuznal námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, súd mal zistené, že navrhovateľ v rozhodcovskom konaní skutočne nemal poskytnutú rovnakú možnosť pre uplatnenie svojich práv ako odporca. Keďže navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k podaniu odporcu, nakoľko podanie odporcu bolo doručené rozhodcovskému súdu 6.5.2010 a dňa 7.5.2010 už bol vydaný rozhodcovský rozsudok, pričom dané podanie bolo doručené navrhovateľovi až 10.5.2010. Dokonca nebola ani žiadna dohoda o určení miesta rozhodcovského konania ako aj rozhodcu. Preto aj tento dôvod súd posúdil ako opodstatnený. Čo sa týka dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZRK, navrhovateľ namietal aj porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv a spotrebiteľa, pričom poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že rozhodca v danej veci nesprávne aplikoval Občiansky zákonník, nakoľko podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa použije na vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorým je fyzická osoba. Avšak ani jeden z účastníkov konania nie je fyzická osoba, preto nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že sú nepochybné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Keďže jedným z dôvodov bol aj dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z., po právoplatnosti rozhodnutia nebude vo veci rozhodovať opäť rozhodcovský súd, ale v konaní bude pokračovať súd a to v zmysle § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Súd zároveň poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté aj o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy bol zrušený v celom rozsahu. Prvostupňový súd ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nevykonal a ďalšie dokazovanie nepripustil, pretože mal nepochybne preukázané, že vykonané dokazovanie je postačujúce na hodnoverné zistenie stavu a návrhy odporcu by neprispeli k iným zisteniam, keďže predmetom konania bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nepochybne bolo v konaní preukázané, že žiadna rozhodcovská zmluva (doložka) nebola uzavretá a ani nebola daná viazanosť všeobecných podmienok, na ktoré sa odporca odvolával, čo je jednoznačný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Preto ďalšie vykonanie navrhovaných dôkazov by bolo neefektívne a nehospodárne, keď navrhované dôkazy skôr súvisia so samostatným nárokom odporcu voči navrhovateľovi. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi vzniknuté trovy vo výške 467,60 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne rozhodnutie, najmä vady konania podľa § 221 ods. 1 písm. a), h) a § 205 ods. 2 písm. b). Podľa odvolateľa súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne ho právne posúdil najmä v tej časti, keď uviedol, že rozhodoval v rozhodcovskom konaní rozhodca, o ktorom boli dôvodne úvahy o jeho nepredpojatosti. Súd nesprávne zistil skutkový stav, keď mal zo stavu v obchodnom registri preukázané, že rozhodca je, resp. bol konateľom spoločnosti ZPN Regio, s.r.o., ktorej konateľom je i konateľ odporcu. Odvolateľ poukazuje na fakt, že už v roku 2009 Mgr. F. L. odstúpil ako konateľ spoločnosti a toto odstúpenie konateľa je účinné odo dňa, keď mohol orgán na to určený ustanoviť iného konateľa. Keďže jediným dôvodom pre konštatovanie vylúčenie rozhodcu je podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku práve pozícia rozhodcu ako konateľa spoločnosti ZPN Regio, s.r.o., teda spoločnosti, v ktorej zastáva v súčasnosti a zastával aj v čase konania pred SRS JSM funkciu konateľa RNDr. Eugen Šimko, konateľ 3C, s.r.o., tento záznam Mgr. Slavomírovi Jančokovi ako konateľovi spoločnosti ZPN Regio, s.r.o., bol navrhovateľovi v rozhodcovskom konaní odporcovi - SOZA známy, čo je nevyvrátiteľná právna fikcia údajov publikovaných v obchodnom registri. Bez ohľadu na to, či súd posúdil ako porušenie povinnosti oznámiť skutočnosti podľa § 9 ods. 1 ZRK to, že rozhodca neoznámil skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na námietky vylúčenia, samotná skutočnosť, že ich rozhodca neoznámil zmluvným stranám ešte neznamená, že o nich nevedeli mimo jeho oznámenia. Preto správnym právnym posúdením sa na odvolateľovi javí byť právne posúdenie publikovaných skutočností ako skutočností, o ktorých strany vedeli, preto SOZA ako účastník konania vedel o tom a nemožno prisvedčiť záveru, že nemohol dosiahnuť vylúčenie rozhodcu bez svojho zavinenia. Taktiež odvolateľ považuje za nesprávne právne posúdenie s nedostatočným zistením skutkového stavu ten záver prvostupňového súdu, ktorým posúdil rozhodcovskú doložku ako neplatnú s ohľadom na to, že SOZA ako právnická osoba nežiadala ani nevyužívala služby 3C, s.r.o. Tu poukazujú na rozsiahle a podrobné odôvodnenie rozhodcovského súdu, ktorý sa v odôvodnení podrobne zaoberal ako platnosťou hromadnej licenčnej zmluvy jej zrušením ako aj zmluvou o pripojení, nevýlučnosťou tohto zmluvného typu pre pripojenie a najmä rozdielom medzi užívateľom, ktorý je v zmysle ZEK aj užívateľ bez zmluvy o pripojení a účastníkom. Rovnako odvolateľ považuje za nesprávne právne závery súdu, že došlo k narušeniu rovnosti účastníkov konania, pričom sa stotožňuje s posúdením významu ich vyjadrenia tak, ako ho posúdil rozhodcovský súd vo svojom odôvodnení. Preto navrhuje, aby odvolací súd v prípade, ak nezruší napadnutý rozsudok ako celok, aby ho zmenil a rozhodol tak, že zamietne žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ. V písomnom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci prvostupňového súdu. Otázka právomoci súdov SR bola v predmetnom spore riešená a potvrdená právoplatným uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.9.2010 sp.zn. 7Nc/26/2010, kde súd vyslovil názor, že rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu v Žiline nie je cudzím rozhodcovským rozsudkom. Navrhovateľ tak považuje otázku právomoci súdov SR v tomto konaní za vyriešenú s konečnou platnosťou a argumentáciou odporcu o zanedbaní povinnosti súdu kedykoľvek za konania prihliadať k splneniu podmienok konania za irelenvantnú. Ďalej uviedol, že považuje právne posúdenie veci ako skutkové zistenia súdu za dostatočné a plne v súlade s právnym poriadkom SR. Neexistencia rozhodcovskej doložky rozhodcovskej zmluvy (doložky) v rámci zmluvných vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom bola súdom riadne preskúmaná a odôvodnená. Súd tak správne aplikoval § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. a rozhodcovský rozsudok z dôvodu neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy zrušil. Skutočnosti uvádzané odporcom v odvolaní sú také, s ktorými sa prvostupňový súd vyčerpávajúco vysporiadal. Navrhol preto rozsudok okresného súdu potvrdiť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníčkou konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, obmedzuje sa len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a ďalšie odôvodnenie nevyhotovuje. Odporca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný bol navrhovateľ, ktorý si ale náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ju odvolací súd nepriznal. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.