Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/71/2011 z 5. 12. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. decembra 2011, sp. zn. 13CoE/71/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3811213042.1
Krajský súd Trenčín | 13CoE/71/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3811213042.1 | 2011-12-05 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/672f3cb3-e4ed-4c61-954c-d19b9f23bc9a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3811213042.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/71/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811213042
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3811213042.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, právne zast. advokátskou kanceláriou G. N., s.r.o., so sídlom v Z., P.
č. X, IČO: XX XXX XXX proti povinnému: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. O. č. XXX, o vymoženie
2.678,30 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
zo dňa 25. augusta 2011, č.k. 16Er/2513/2011-10, jednomyseľne v senáte takto

r o z h o d o l :

Krajský súd    p o t v r d z u j e    uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa             25. augusta
2011, č.k. 16Er/2513/2011-10.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. L. N.,
exekútorský úrad so sídlom Z., E. XX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení
uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 22.07.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský Rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP 20666/09 zo dňa 12.04.2011. Súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 1, 2 a § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného
poriadku a ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.                      Z
predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 14.09.2005 bola medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným uzatvorená zmluva označená ako Žiadosť o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty č. 8237221, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úverový rámec vo
výške 51.000,-Sk, ktorý sa povinný zaviazal splácať  v mesačných splátkach vo výške 1.700,-Sk.
Predmetnú zmluvu rozhodca v rámci rozhodcovského konania posúdil ako zmluvu o úvere uzatvorenú
v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.  Novela Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. upravila s
účinnosťou od 01.04.2004 vo všeobecnosti občianskoprávnej úprave systém spotrebiteľských zmlúv, a
to v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Novela nadobudla účinnosť 01.04.2004, avšak podľa prechodných
ustanovení § 879e ods. 3, 4 Občianskeho  zákonníka spotrebiteľské zmluvy  uvedené v § 52 OZ  uzavreté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať  do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 OZ.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. V článku VIII. obchodných
podmienok bol upravený spôsob riešenia sporov zo strany tak, že všetky majetkové spory, ktoré by
v budúcnosti  medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom  konaní nezávislým rozhodcom určeným  spoločnosťou
Správa  kreditných kariet a.s., so sídlom Hlavné  námestie 12, Kežmarok. Na  základe takto uzavretej
rozhodcovskej doložky, rozhodcovský súd odôvodnil svoju právomoc  rozhodnúť vo veci. Okresný súd
sa zaoberal aj otázkou, či zákon pripúšťa uzatvoriť v rámci spotrebiteľskej  zmluvy platnú rozhodcovskú
doložku. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spory
o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy
rozhoduje súd. Rozhodcovské konanie de facto reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje
čl. 46 Ústavy  SR ako právo na súdnu  a inú právnu ochranu. V zmysle § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a §
51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. takéto zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve



úplne vylúčiť. Najvyšší súd Českej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia 32Cdo 2282/2008 uviedol,
že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či skupina rozhodcov)
bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať. Zmluvné
dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch zmluvných strán vo forme
osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto prípade bola rozhodcovská
zmluva súčasťou zmluvy ako rozhodcovská doložka. Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia
§ 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu, resp. postup jeho
dodatočného ustanovenia. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko
samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári predchádzalo samotnému rozhodnutiu
povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný
vôbec pristúpil. Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej doložky. Obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovská
doložka obsiahnutá v obchodných podmienkach zmluvy podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky
podmienky, aby vzhľadom na § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy,
ako aj vzhľadom na Smernicu Rady 93/13/EHS bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj
v rozpore s § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto
neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže
byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca odvodil svoju právomoc z uzavretej
doložky, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, takéto rozhodnutie nebolo vydané osobou na
to oprávnenou. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle § 41 ods.
2 písm. d/ Exekučného poriadku vedená exekúcia.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie
súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok). Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu SR, čo je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný
a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.
Exekučné konanie má charakter sporového konania, ktoré sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej
otázky medzi oprávneným a povinným a nie medzi oprávneným a súdom. Medzi oprávneným a
povinným môže byť spor o začatie exekúcie, spor o zastavenie exekúcie a spor o odklad exekúcie.
Namietal,  že exekučný súd je na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený
až po nariadení exekúcie voči povinnému a nie v štádiu pred vydaním poverenia na výkon exekúcie. Súd,
ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie
je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Zastával názor, že ustanovenie § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského
rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie
a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie exekučnému súdu
skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Obdobný záver platí aj pre konanie o
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku. Poukázal na rozhodnutie
Súdneho dvora vo veci C - 40/08. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže
vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa,
ktorý nepozná svoje práva, ale tiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v
spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu
o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Dôvodil, že z európskeho práva a súčasného právneho stavu
nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul
a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako
z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné
priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku okrem prípadu, že by bola
narušená zásada rovnocennosti. Postupom a rozhodovaním súdu takto dochádza k neoprávnenému
zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty.
Dal do pozornosti dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby



odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnil
si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Vyjadrenie k odvolaniu písomne podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec  bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť.

Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody
napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani
v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne
aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení a vykonal aj správny výklad citovaných
zákonných ustanovení.

Keďže v prejednávanej veci je podkladom na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok, súd prvého
stupňa sa správne zaoberal skúmaním materiálnej a formálnej stránky daného exekučného titulu.
Aj odvolací súd zdieľa právny názor súdu prvého stupňa, že zmluvu o úvere treba považovať
za spotrebiteľskú zmluvu a rovnako sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa,
že rozhodcovská doložka v predmetnej zmluve je neprijateľnou podmienkou v súlade s ust. § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka a v náväznosti na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ako aj na
interpretačnú Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, správne potom súd prvého stupňa uzavrel, že takéto dojednanie je podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy neplatné.

Vo zvyšku odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa
stotožňuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .