{"guid": "3035d327-9194-41bc-ba40-a0e1e235d774:151a7dbc-d317-4bd3-a4e1-ab6045507e7d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2115011275.1", "spisova_znacka": "6To/92/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/92/2019 z 20. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 20. januára 2020, sp. zn. 6To/92/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2115011275.1", "identifikacne_cislo": "2115011275", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Zdenka Saraková", "sudca_id": 846, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zdenka-sarakova-846", "datum_vydania": "2020-01-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/151a7dbc-d317-4bd3-a4e1-ab6045507e7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2115011275.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2115011275.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2115011275.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/92/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011275
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115011275.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovanej Ing. F. J., nar. XX.XX.XXXX v
G., trvale bytom G., Z. XXXX/XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.05.2019,
č. k. 5T/48/2015-598, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.01.2020 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej Ing. F. J. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo veci dňa 30.05.2019 rozhodol rozsudkom, č. k. 5T/48/2015-598 a uznal vinu obžalovanej
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 13.11.2014 v čase o 19.03 hod. v meste Trnava na križovatke ulice Zelenečská označenej ako
hlavná cesta a ulice G. Steinera označenej ako vedľajšia cesta viedla ako vodič osobné motorové
vozidlo zn. Honda Accord, e. č. TT030BU, pričom pri odbočovaní vľavo z vedľajšej cesty na hlavnú
cestu smerom do centra mesta, plne nesledovala situáciu v cestnej premávke a nedala prednosť v jazde
zľava prichádzajúcemu cyklistovi W. J., ktorý v tom čase jazdil po hlavnej ceste po cyklistickom chodníku
v smere od centra mesta, v dôsledku čoho s vozidlom narazila do pravej prednej časti bicykla, načo
cyklista dopadol na kapotu a predné sklo vozidla, následne spadol na asfaltovú vozovku, čím uvedeným
konaním spôsobila W. J. ťažké zranenia ako zlomeninu vonkajšieho členka vľavo, zlomeninu vnútorného
členka vľavo, a ľahké zranenia ako pomliaždenie bedrovej chrbtice, pomliaždenie a odreninu pravého
predkolenia, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu, lekárske ošetrenie a liečenie v celkovej dĺžke najmenej 2
(dva) mesiace, pričom obžalovaná svojim konaním porušila ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), §
20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

Za to obžalovanej okresný súd uložil podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona okresný súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Trestného zákona určil jej skúšobnú dobu na 30 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona súd obžalovanej uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
trvaní 3 roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal obžalovanú k povinnosti
nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. škodu vo výške 1595,50 eur a
poškodenému W. J. škodu vo výške 2060 eur.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd na hlavnom pojednávaní po oznámení
prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovanej Ing. F. J., ktorá vyhlásila, že je nevinná, vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom poškodeného W. J., svedka W. Y., znalcov JUDr.
Alexandra Köröcza a Ing. Igora Morávka, prečítaním výpovede splnomocnenej zástupkyne za



Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a. s. Y. K., oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi
zabezpečenými v rámci prípravného konania.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaná
Ing. F. J. sa dopustila prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Svojím konaním naplnila všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty tohto prečinu, keďže inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví,
a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa
zákona. Vykonaným dokazovaním bola podľa názoru okresného súdu vina obžalovanej v plnom rozsahu
preukázaná.

Okresný súd uviedol, že samotná obžalovaná sa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní priznala
k spáchaniu skutku, svoje konanie oľutovala, až neskôr svoj postoj k trestnej činnosti zmenila. Vina
obžalovanej je podľa názoru okresného súdu taktiež preukázaná konzistentnou výpoveďou svedka
poškodeného W. J., ktorý podrobne popísal celý priebeh dopravnej nehody, zároveň táto výpoveď je
podporená výpoveďou svedka W. Y.. Výpoveďami ako aj vypracovanými znaleckými posudkami MUDr.
Alexandra Köröcza, PhD. znalca z odboru zdravotníctvo farmácia, ako aj Ing. Igora Morávka znalca z
odboru doprava cestná, mal okresný súd za preukázané zranenia ako aj spôsob vzniku zranení, zároveň
odborne vysvetlený celý stret medzi autom obžalovanej Ing. F. J. a bicyklom poškodeného W. J..

K obrane obžalovanej okresný súd uviedol, že neosvetlenie bicykla, ako aj 0,08 promile v krvi
poškodeného podľa znalca Ing. Igora Morávka nemalo na nehodovú udalosť žiaden vplyv a nehoda by
sa stala s rovnakým následkom, aj keby mal poškodený osvetlený bicykel a 0,00 promile v krvi.

K výroku o treste okresný súd uviedol, že obžalovaná Ing. F. J. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotená,
doposiaľ nebola súdne trestaná, mala len podmienečne zastavené trestné stíhanie a to Okresnou
prokuratúrou Trnava, zo dňa 15.08.2003, sp. zn. 2Pv/1411/2002. Z lustrácie registra priestupkov ako aj
evidenčnej karty vodiča obžalovanej mal okresný súd za preukázané, že obžalovaná bola za skúmané
obdobie celkovo 9x priestupkovo riešená za priestupky na úseku cestnej dopravy a to predovšetkým za
povinnosti vodiča a rýchlosť jazdy. Z lustrácie z databázy súdov vyplýva, že voči obžalovanej sa aktuálne
nevedú žiadne ďalšie trestne konania.

Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere súd následne vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených
v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods.1 Trestného zákona, pričom po
zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia,
pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovanej, jej pomery a možnosť
nápravy, uložil obžalovanej pri nezistení poľahčujúcej okolnosti ani priťažujúcej okolnosti podľa § 157
ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, podmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 18 mesiacov, (keď trest mohol ukladať v sadzbe od 1 do 5 rokov), pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona okresný súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Nakoľko sa obžalovaná
dopustila trestného činu pri riadení dopravného motorového vozidla, okresný súd  obžalovanej uložil aj
trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 roky.

K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol, že obžalovanú zaviazal nahradiť poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a. s. škodu vo výške 1595,50 eur za preplatenie nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť poškodenému W. J., a poškodenému W. J.kodu vo výške 2060 eur za bolestné, ktoré mu
bolo určené znalcom MUDr. Alexander Köröcz, PhD., pričom tieto nároky boli riadne a včas uplatnené a
na hlavnom pojednávaní oboznámené a okresný súd o ich nároku ako aj výške nemal žiadne pochyby.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaná prostredníctvom
svojej obhajkyne a v písomnom odôvodnení odvolania uviedla, že výroky o vine, treste a náhrade škody
považuje za nesprávne a nedôvodné. Skutku sa nedopustila, dopravnú nehodu nezavinila ona, ale
zavinil ju cyklista, ktorý narazil do jej auta. Cyklista viedol bicykel pod vplyvom alkoholu, pričom touto
skutočnosťou sa súd nezaoberal a nezaoberali sa ňou ani orgány činné v trestnom konaní. Navyše
poškodený viedol bicykel bez akýchkoľvek reflexných prvkov a bicykel nebol vybavený osvetlením na
jazdu za zníženej viditeľnosti, teda nemal predpísané predné ani zadné svetlo.  Pričom tieto skutočnosti
sú podľa obžalovanej zásadné pre správne posúdenie a rozhodnutie veci. Má za to, že v tomto konaní



sa orgány činné v trestnom konaní ani súd nevysporiadali so všetkými skutočnosťami, ktoré by bez
akýchkoľvek pochybností preukazovali, že skutok spáchala obžalovaná.

Žiadala, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie
alebo, aby sám rozhodol tak, že ju spod obžaloby oslobodí.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
ktorý navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť, a obhajkyňa obžalovanej. Verejné
zasadnutie sa konalo v neprítomnosti poškodených, rovnako tak v neprítomnosti obžalovanej za splnenia
podmienok uvedených v § 293 ods. 5 Trestného poriadku, keď obžalovaná bola o termíne verejného
zasadnutia upovedomená, teda odvolací súd nepovažoval jej prítomnosť na verejnom zasadnutí za
nevyhnutnú, toto upovedomenie jej bolo doručené riadne a včas (zákonná lehota na prípravu verejného
zasadnutia bola zachovaná) a zároveň bola poučená o možnosti konania verejného zasadnutia v jej
neprítomnosti.

Obhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolanie v zmysle žiadosti obžalovanej doplnila a
uviedla, že: „Podanie prokurátora OP z júla 2015 nie je obžalobou voči klientke ako obvinenej, ale je
ničím nepodloženým podaním prokurátora úmyselne zneužívajúcej právomoc verejného činiteľa pre
skutok, ktorý sa nestal a keby sa aj stal, nebol by trestným činom. Podaniu obžaloby nepredchádzal
žiaden, teda nijaký zákonný procesný postup. Máme teda za to, že skutok, pre ktorý bola moja klientka
obžalovaná, nie je a ani nikdy nepatril do právomoci OČTK a ani súdu. Nehodu zapríčinil bicyklista, preto
nikdy nemohla byť daná právomoc policajta, ani prokurátora postupovať podľa Trestného poriadku. Moja
klientka nenaplnila svojim konaním základnú skutkovú podstatu prečinu podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona, nebola naplnená subjektívna ani objektívna stránka prečinu. Preto nie je daná právomoc
OČTK ani súdu, nakoľko vec patrí stále do právomoci orgánu oprávneného objasňovať priestupky.
Podľa nášho názoru klientka nebola ani obvinená ani  obžalovaná v trestnom konaní, nie sú splnené
zákonné podmienky na konanie pred súdom. Zároveň ako ďalší dôvod odvolania uvádzame procesné
pochybenie sudcu dňa 30.05.2019, nakoľko vykonal hlavné pojednávanie bez prítomnosti klientky, ktorej
bolo znemožnené právo vyjadriť sa v záverečnej reči ku skutku a k dôkazom.“ Navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a obžalovanú spod obžaloby prokurátora oslobodiť.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku  okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a
to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone
a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby
vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel
k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako
sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej, ktorá sa bránila tým, že poškodený bol pod vplyvom
alkoholu a bicykel nebol osvetlený, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v



ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).

Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára
ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal a tento spáchala
obžalovaná Ing. F. J., ktorá sa dokonca v prípravnom konaní k jeho spáchaniu priznala.

Obžalovanú zo spáchania trestného činu usvedčuje priamy svedok, ktorým je poškodený J., ktorý
spáchanie skutku popísal v podstate v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Svedeckú výpoveď poškodeného tiež potvrdzuje rad ďalších dôkazov, pre ktoré ani odvolací súd nemá
rozumné pochybnosti o tom, že k spáchaniu trestného činu mohlo dôjsť inak resp. inou osobou než
obžalovanou.

Svedok W. Y. v daný čas išiel po hlavnej ceste smerom od mesta k obci Zeleneč a bol svedkom
dopravnej nehody, ktorú zapríčinila práve obžalovaná.  Rovnako tak významná je výpoveď znalca MUDr.
Alexandra Köröcza, PhD., ktorý popísal zranenia poškodeného a výpoveď znalca Ing. Igora Morávka,
ktorý popísal ako k nehode došlo a zároveň sa vyjadril aj k obrane obžalovanej, že technika jazdy
obžalovanej by bola stále rovnaká, či mal poškodený vypité alebo nie, alebo či bol osvetlený alebo nie.
Navyše treba uviesť, že alkohol u poškodeného bol nepatrný a bicykel mal reflexné prvky a ako vyplýva z
oboznámenej zápisnice o obhliadke z miesta dopravnej nehody zo dňa 13.11.2014 (č. l. 151) viditeľnosť
nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok, rozhľadové podmienky boli dobré a na mieste
bolo verejné osvetlenie.

K námietkam obžalovanej treba uviesť, že hlavné pojednávanie dňa 30.05.2019 sa správne konalo v
neprítomnosti obžalovanej, pretože táto sa o termíne dozvedela dňa 27.03.2019 (bola predvolaná riadne
a včas), pričom sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila. Rovnako tak v predvolaní
bola upozornená na možnosť vykonania hlavného pojednávania v jej neprítomnosti, obžaloba jej bola
riadne doručená a bola vypočutá v pozícii obžalovanej na hlavnom pojednávaní.

K ďalším námietkam obžalovanej treba uviesť, že tieto sú nepravdivé. Obžalovanej v prípravnom
konaní bolo riadne vznesené obvinenie, pričom uznesenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo
obžalovanej doručené dňa 22.04.2015, proti ktorému podala sťažnosť, ktorú nakoniec vzala pri svojom
výsluchu dňa 05.05.2015 späť, nakoľko sa k spáchaniu skutku, ktorý sa jej kládol za vinu priznala a
svojho konania oľutovala.  Rovnako jej bola doručená aj obžaloba a právo na svoju obhajobu uplatňovala
počas celého trestného konania a to aj za účasti svojich obhajcov.

Nie je možné sa stotožniť s názorom obžalovanej, ktorá sa snažila počas priebehu celého trestného
konania v podstate preukázať, že ona sa skutku uvedeného v obžalobe nedopustila, že je nevinná.
Ako už bolo vyššie konštatované boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné
rozhodnutie.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel tiež k záveru, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu
obžalovanej a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Správne okresný súd
dospel k záveru o absencii tak priťažujúcich ako aj poľahčujúcich okolností. Majúc teda na zreteli účel
trestu a jednotlivé hľadiská ukladania trestu, dospel krajský súd k záveru, že trest uložený súdom I.
stupňa je zákonný, spravodlivý a spĺňa i požiadavky  individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Takisto všetky výroky o náhrade škody vzhľadom na vykonané dokazovanie sú správne a zákonné.
Poškodení si svoje nároky na náhradu škody uplatnili riadne a včas, pričom náklady Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a. s. za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému J. činia sumu 1595,50
eur (č. l. 64) a znalec MUDr. Alexander Köröcz, PhD. stanovil bolestné pre poškodeného J. vo výške
2060 eur (č. l. 101).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovanej Ing. F. J. podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/48/2015", "guid": "1a01f55b-4092-44b4-952b-1b5a5f2d9c4b:424af6f4-1aaa-4ebe-bbba-00cb0850b15e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}