Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/18/2013 z 2. 7. 2013
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. júla 2013, sp. zn. 27Sp/18/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6013200519.1
Krajský súd Banská Bystrica | 27Sp/18/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6013200519.1 | 2013-07-02 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2a2af1c-712c-4c6e-918d-66dd3623ba61
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6013200519.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/18/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200519
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200519.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Správa katastra Žiar nad Hronom, ul. SNP 118, P. O. Box 79, 965 01 Žiar nad Hronom za účasti: A. B.,
rod. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX A. č. XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. V
65/13 zo dňa 07.02.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Žiar nad Hronom č. V 65/13  zo dňa 07.02.2013              p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ  je  p o v i n n ý  zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok vo výške
35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Žiar nad Hronom
(ďalej aj „správny orgán“ alebo „odporca“) č. V 65/13 zo dňa 07.02.2013. Predmetným rozhodnutím
správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva v katastri nehnuteľností na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 193/2012-RAČ uzavretej dňa 18.12.2012 medzi záložným veriteľom
Pohotovosť s. r. o. Bratislava a záložcom: A. B., A. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu v spolu- vlastníckom
podiele 58/51500 zapísané na LV č. XXXX v k. ú. Slaská, pozemok CKN parc. č. 1269 orná pôda o 503
m2 s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Svoje
rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženej zmluvy a priloženého spisového
materiálu dospel k záveru, že predložené listiny nie sú vkladu spôsobilé. Poukázal na to, že v časti
generálie zmluvy na strane záložcu vystupuje Peter Mamojka predseda združenia ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci ako splnomocnený zástupca záložcu, pričom podľa úradne overenej fotokópie
plnomocenstva zo dňa 21.12.2011 je zrejmé, že jeho predtlač obsahuje údaje o záložnom veriteľovi
„Pohotovosť s.r.o.“ a „združení ProHelp“ ako splnomocnencovi záložcu, a preto táto skutočnosť sa
javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. Z
uvedeného odporca vyvodil, že záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, dochádza
k pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v
styku so záložným veriteľom a ako vyplýva je osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri
uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. S ohľadom na tieto skutočnosti odporca posúdil záujem
zástupcu ako rozpor so záujmom zastúpeného a zastúpenie je podľa neho v prípade neprípustné so
zreteľom na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Odporcav odôvodnení rozhodnutia poukázal
na ust. § 22 ods. 1, § 23, § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Na základe uvedených skutočností odporca návrh na
vklad záložnej zmluvy zamietol s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona.



Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ
poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Na základe platne uzavretej dohody
o splnomocnení vzniklo preto splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu.
Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu,
ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude
zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z
objektívne zisteného skutkového stavu. Rovnako odporca nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že
plnomocenstvo bolo uzatvorené v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Dohoda bola podľa tvrdenia odvolateľa
uzatvorená na žiadosť záložcu po osobnom prerokovaní a po príslušnom poučení. Pre konštatáciu
rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami žalobcu musí podľa odvolateľa takýto rozpor reálne
existovať a nepostačuje len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Ide o samostatne existujúci
dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou
je zástupca, všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Odvolateľ (veriteľ) sa na tomto právnom
úkone nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo
spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval, alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Podľa odvolateľa predložené plnomocenstvo je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je nezávislým od veriteľa a jeho
zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval,
alebo ovplyvňoval jeho obsah. Dohoda o splnomocnení Dohoda o splnomocnení podľa odvolateľa spĺňa
všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch
takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.

Správa katastra vo svojom písomnom vyjadrení z 15.04.2013 uviedla, že nie sú splnené podmienky
na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného
rozhodnutia, čo bolo dôvodom na zamietnutie návrhu podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Odporca
žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu podľa § 250g ods. 2
O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,
preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností, dohodu o splnomocnení a napadnuté rozhodnutie. Súčasne vypočul ďalšiu účastníčku
konania.

Ďalšia účastníčka na pojednávaní opísala okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere. Uviedla, že už v
minulosti si požičala finančné prostriedky v Pohotovosti, úver riadne splatila, a preto jej spoločnosť
Pohotovosť poslala formou SMS správy ponuku na čerpanie ďalšieho úveru. Na základe tejto skutočnosti
vyhľadala zástupkyňu Pohotovosti a pri návšteve v tejto kancelárii jej zástupkyňa Pohotovosti p. Hrmová
odovzdala listiny - tlačivá, ktoré ďalšia účastníčka podpísala, overila podpis, s týmito listinami a aj s
overeným podpisom sa vrátila naspäť, na čo jej boli dané finančné prostriedky vo výške 500,- Eur. Po
nahliadnutí do dohody o splnomocnení ďalšia účastníčka uviedla, že si nepamätá, že by takúto listinu
podpisovala, jedine ak jej toto tlačivo predložila p. Hrmová z Pohotovosti, ona si pozrela len druhú stranu,
kde jej p. Hrmová povedala, kde má podpísať zmluvu a kde má overiť podpis a takýmto spôsobom
sa mohlo stať, že predmetnú dohodu podpísala. Ďalšia účastníčka uviedla, že vôbec nevedela o tom,
že podpisuje nejakú dohodu o splnomocnení, spoločnosť ProHelp, ani jej zástupcu Petra Mamojku
vôbec nepozná, nebola s nimi nikdy v styku, ani ich nikdy nevidela. Zároveň upozornila, že v dohode o
splnomocnení a aj v úverovej zmluve, ktorú súdu predložila na pojednávaní k nahliadnutiu, je nesprávne
uvedené číslo domu 67, pričom ona má číslo 97. Poukázala aj na to, že pozemok uvedený v dohode
o splnomocnení nebol vypisovaný zrejme vtedy, keď toto tlačivo podpisovala. Tvrdila, že nevedela, čo
podpisuje, neprečítala si to, ani ju nikto neupozornil, aké následky to môže mať. Keby to vedela, tak
by takúto dohodu nepodpisovala. Zároveň poukázala na to, že dohodu o splnomocnení nemá ani k



dispozícii. P. Hrmová jej dala na podpis listiny, povedala kde a čo má  podpísať a overiť podpis, ona tak
urobila, podpisy overila, vrátila sa s listinami a boli jej dané finančné prostriedky.

Z kópie Zmluvy o úvere uzavretej dňa 20.12.2011 predloženej ďalšou účastníčkou na pojednávaní súd
zistil, že p. Hrmová - mandatárka Pohotovosti vypísala záhlavie uvedenej zmluvy o úvere, pričom písmo
v záhlaví uvedenej mandatárky je zhodné s písmom, ktoré je uvedené v záhlaví dohody o splnomocnení.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 14.01.2013 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 193/2012-RAČ zo dňa
18.12.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť
s.r.o., Bratislava a záložcom A. B., rod. G., bytom A. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. Q., obec Q.,
okr. Žiar nad Hronom. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.
603700848 zo dňa 20.12.2011. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva,
kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody
o splnomocnení.

Z Dohody o splnomocnení uzavretej medzi A. Beňovou a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava podpísanej splnomocniteľkou (ďalšia účastníčka) dňa 20.12.2011 v Žiari nad Hronom (s
overeným podpisom na meste Žiar nad Hronom dňa 20.12.2011) vyplýva, že ďalšia účastníčka „za
účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie
pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou
o úvere č. 603700848 uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o
právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila
splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich
z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito
úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že
„splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa
rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom
uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552
OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy
o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku,
čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých
splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany
splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 21.12.2011 v Bratislave. Z uvedeného nesporne
vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 20.12.2011 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie
dohody o splnomocnení dlžníčkou. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede ďalšej účastníčky, ktorá
uviedla, že všetky listiny súvisiace so zmluvou o úvere jej predložila p. Hrmová - mandatárka spoločnosti
Pohotovosť v kancelárii Pohotovosti s.r.o., uvedená osoba jej predložila k podpisu všetky listiny, ktoré
ďalšia účastníčka podpísala a následne dala na nich overiť svoj podpis. Z dohody o splnomocnení
je zrejmé, že údaje uvedené v záhlaví (údaje o splnomocniteľovi) a údaje týkajúce sa špecifikácie
nehnuteľností, ako aj uvedenie zástupcu splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
Petra Mamojku, sú vyplnené evidentne iným druhom písma.

Z výpovede dlžníčky - ďalšej účastníčky vyplýva, že všetky listiny podpisovala 20.12.2011, pričom bola
overiť podpis na meste Žiar nad Hronom, nebola informovaná o tom, aké listiny podpisuje a nebola ani
poučená o následkoch vyplývajúcich z podpísania dohody o splnomocnení. Nevedela o tom, že nejakú
dohodu o splnomocnení podpisuje, nebola poučená o jej obsahu, ani o jej dôsledkoch. Z jej výpovede
vyplýva, že si nebola vedomá skutočnosti, že okrem zmluvy o úvere (za účelom podpísania ktorej prišla
do kancelárie Pohotovosti na základe zaslanej SMS správy samotnou spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.)



podpisuje aj dohodu o splnomocnení, takúto dohodu k dispozícii nemá, združenie ProHelp, ani Petra
Mamojku jeho zástupcu nepozná, nebola s nimi v kontakte.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5, 6 a 7 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť
dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie,
návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. (6) Rovnopis
rozhodnutia o povolení vkladu správa katastra zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.
(7) Správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto
rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala,
v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom
rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne
konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Katastrálne
konanie možno vykonať aj elektronicky.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Občan Slovenskej republiky, ktorý je
osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa
osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym
orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť
rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.



Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. práva k nehnuteľnostiam, do
katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods.
1 Katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov
nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či
sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie
sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.
Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že správa katastra v konaní o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných
podmienok, musí skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy
je v zmysle  ust. § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami OZ, na základe ktorých
bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý.

Z administratívneho spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 14.01.2013 na
Správe katastra Žiar nad Hronom návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe
Záložnej zmluvy č. 193/2012-RAČ zo dňa 18.12.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným
veriteľom a A. B. zastúpenou subjektom  ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava ako
záložcom. K návrhu na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu podpísal
predseda občianskeho združenia ProHelp Peter Mamojka. Navrhovateľ k návrhu ďalej pripojil dohodu o
splnomocnení, z ktorej vyplýva, že ako splnomocniteľ je v nej označená A. Beňová, ktorá túto dohodu
podpísala v Žiari nad Hronom dňa 20.12.2011, kedy bol overený aj jej podpis a ako splnomocnenec
je označené ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava v zastúpení Peter Mamojka -
predseda združenia, ktorý predmetnú dohodu o splnomocnení podpísal v Bratislave dňa 21.12.2011.

Správa katastra Žiar nad Hronom preskúmavaným napadnutým rozhodnutím návrh na vklad záložného
práva na základe predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností zamietla.

Katastrálny zákon v § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,
že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové
konanie ako návrhové konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom Katastrálny zákon upravuje
jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo
prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 a 2
Katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ust. § 36b ods. 2 vyhl. č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon. Z uvedeného vyplýva, že vkladové konanie predstavuje
rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených
písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z. z.
posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Správny orgán v danej veci v súlade s citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona zameral svoju
pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami
za účelom zistenia, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu záložného práva do katastra
nehnuteľností na základe tejto zmluvy. Súčasne správne venoval pozornosť skutočnosti, či sú splnené
zákonné podmienky na udelenie plnej moci záložcom, keďže záložca konal vo vkladovom konaní v
zastúpení na základe predloženej dohody o splnomocnení, pričom správny orgán vychádzal aj zo
skúseností zo svojej rozhodovacej praxe.



Podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka („OZ“) zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za
iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného
nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na
základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí
sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým
osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len „návrh“) ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom
neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú Dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá bola splnomocnencom podpísaná v Žiari nad Hronom
dňa 21.12.2011 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako
veriteľom a Katarínou Beňovou ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu
posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená
dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, Bratislava podpísaná až 21.12.2011, ako aj z výpovede ďalšej účastníčky konania vyplýva,
že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Žiari nad Hronom
dňa 20.12.2011. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav
vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej



osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v
neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľa
A. B. dňom 20.12.2011), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby
konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj
adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré
sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej
osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej
dohody o splnomocnení, ako aj z výpovede samotnej dlžníčky v správnom konaní je nepochybné,
že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, pričom uviedla, že takýto subjekt nepozná a nepozná ani zástupcu združenia
Petra Mamojku, nebola s nimi v kontakte a nikto iný okrem pracovníčky Pohotovosti s.r.o. jej tlačivo
nedával a nebol pri podpise prítomný. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc
subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ani jeho štatutárneho zástupcu, nemohla odoslať
ním podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane
- splnomocnencovi ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Z výpovede dlžníčky
naopak vyplynulo, že okrem toho, že združenie ProHelp nepozná a nestretla sa s jeho zástupcom, o
uzavretí dohody o splnomocnení nevedela, nikto ju na podpísanie tejto dohody neupozornil, nevysvetlil
jej dosah jej podpísania a túto nemala ani k dispozícii. Z jej výpovede ďalej vyplýva, že všetky
tlačivá, ktoré dňa 20.12.2011 podpisovala, jej musela predložiť p. Hrmová - mandatárka spoločnosti
Pohotovosť s.r.o.. Z uvedeného potom vyplýva, že správny orgán postupoval správne, keď dohodu o
splnomocnení predloženú odvolateľom k návrhu na vklad posúdil ako neplatný právny úkon z dôvodu,
že v danom prípade takýto právny úkon nebol urobený v súlade s § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Neplatnosť
právneho úkonu pôsobí proti všetkým, je absolútna. Súd sa stotožnil aj so záverom odporcu, ktorý
v súvislosti s uzavretím dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu
rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom Dohody o
splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, ktorý subjekt podľa výpovede splnomocniteľka ani nepozná), bolo podľa zistených okolností
uzatvorenia zmluvy predložené pracovníčkou (mandatárkou) záložného veriteľa (odvolateľa), ako aj
ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej
podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) nasvedčujú tomu, že dlžníčka (záložca) ako splnomocniteľ
nemala možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jej záujmy, keďže
tlačivo Dohody o plnomocenstve s vopred určeným a vyznačeným splnomocnencom bolo dlžníčke
predložené zrejme v kancelárii veriteľa pri uzatváraní Zmluvy o úvere, pričom z okolností prípadu
zistených z výpovede ďalšej účastníčky na pojednávaní vyplýva, že toto tlačivo jej bolo predložené
zástupkyňou veriteľa. Samotná skutočnosť, že záložný veriteľ, resp. jeho mandatár takýmto tlačivom
disponoval a predložil ho dlžníčke pri podpise zmluvy o úvere, nasvedčuje tomu, že medzi ním a
splnomocnencom bol nejaký kontakt alebo vzťah. Táto skutočnosť by potom skutočne nasvedčovala
tomu, že sú odôvodnené pochybnosti o tom, že záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Súd preto odvolacie
námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že dlžníčka sa rozhodol pre
udelenie plnomocenstva sama, zástupca splnomocnenie s dlžníčkou osobne prerokoval a poskytol jej
potrebné poučenia, nevyplývajú ani z predloženej dokumentácie, ani zo správneho spisu a odvolateľ ich
ani inak nepreukázal. Naopak, z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná
v neprítomnosti zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a z výpovede ďalšej účastníčky
súčasne vyplýva, že splnomocnenca si nevybrala, keďže uvedené združenie, ani jeho štatutárneho
zástupcu nepozná. O skutočnosti, že uzatvorila dohodu o splnomocnení, resp. že udeľuje nejakému
subjektu splnomocnenie, ani nevedela. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v
medziach dôvodov uvedených v návrhu (odvolaní) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho
orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom, správny orgán dostatočne
zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení správne právne posúdil. Keďže podmienky na vklad neboli
splnené, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad svojím rozhodnutím
zamietol, a preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.



Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.