Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/21/2013 z 28. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. októbra 2013, sp. zn. 6Co/21/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1507203854.2 Krajský súd Bratislava | 6Co/21/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1507203854.2 | 2013-10-28 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 142 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 243i ods. 2 OSP, § 243d ods. 1 OSP, § 243b ods. 5 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fa8f29b-cec9-4570-a3f2-e0027fbe1a21 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1507203854.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/21/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507203854
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1507203854.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: S.. Z. I., bytom J. XX, G., zast. advokátom Mgr.
Jurajom Veverkom, advokátska kancelária Heringeš & Partner, s.r.o., Moskovská 13, Bratislava, proti
žalovaným: 1/ V. L., G. A. V. XX/X, Š.M., X/ S. G., G. H. XXX/XX, S., o určenie vlastníckeho práva a
iné, na odvolanie žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3.
októbra 2008, č. k. 39C/52/2007 - 129, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobkyni sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 6.2.2007 po pripustení jej zmeny v priebehu konania sa žalobkyňa domáhala: I. určenia,
že byt č. 17 nachádzajúci sa na 6. poschodí bytového domu na T. W.. XX v Bratislave, okres Bratislava
V, obec Bratislava - S., kat. úz. K., súp. č. XXXX, na parc. č. B. - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, zapísaný Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva č.
XXXX v celosti a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového
domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku (ďalej len
„ predmetné nehnuteľnosti“) patrí do dedičstva po právnej predchodkyni žalobkyne Y. V.; II. určenia, že
zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretá dňa X.X.XXXX medzi jej právnou predchodkyňou
ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam je neplatná a III. určenia, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam uzavretá dňa 8.12.2006 medzi žalovaným 1/ ako dlžníkom a
žalovaným 2/ ako veriteľom, je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že jej právna predchodkyňa zmluvne
nepreviedla na žalovaného 1/ vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, pretože podpis na
zmluve o prevode vlastníckeho práva zo dňa 7.8.2006 nie je jej vlastným podpisom a žalobkyňa ako
jediná závetná dedička má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
neb. Y. V. a určení neplatnosti označených právnych úkonov.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 3. októbra 2008, č. k. 39C 52/2007-129, výrokom I. a/ určil,
že poručiteľka Y. V. bola v čase smrti vlastníčkou predmetných nehnuteľností, a teda tieto patria do
dedičstva po poručiteľke, b/ žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume
226.365,- Sk, c/ žalobu voči žalovanému 1/ zamietol a d/ žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal.
Výrokom II. a/ žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretej
dňa 7.8.2006 zamietol, b/ žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal a c/ žalovanému 2/ náhradu
trov konania nepriznal. Výrokom III. a/ súd prvého stupňa zamietol žalobu aj v časti o určenie neplatnosti
zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam uzavretej dňa
8.12.2006 zamietol, b/ žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal a c/ žalovanému 2/ náhradu trov



konania nepriznal. Súd prvého stupňa posudzoval každý určovací petit samostatne a dospel k záveru,
že vo vzťahu k petitom II. a III. žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení a tým aj procesnú prípustnosť žaloby na určenie. Súd prvého stupňa preto žalobu v časti II. a III.
určovacieho petitu zamietol. Mal za to, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem len na I. určovacom
petite. Vo vzťahu k tomuto petitu mal súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania bezpečne
preukázané, že poručiteľka Y. V. bola v čase smrti výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností.
Vychádzal z toho, že návrh na vklad vlastníctva do katastra a rozhodnutie o povolení vkladu do katastra
neboli vykonané za života poručiteľky, a preto nehnuteľnosti v čase smrti boli v jej vlastníctve a patria
do dedičstva po nej bez ohľadu na zisťovanie, či bola kúpna zmluva uzavretá platne alebo neplatne.
Žalobu voči žalovanému 1/ však súd prvého stupňa zamietol aj v časti I. určovacieho petitu, a to pre
absentujúcu vecnú legitimáciu žalovaného 1/. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa
taktiež posudzoval úspech účastníkov samostatne v konaní o každom uplatnenom nároku. V časti I.
určovacieho výroku rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému
2/ náhradu trov konania v sume 226.365,- Sk. Žalovanému 1/ súd prvého stupňa náhradu trov konania
nepriznal v žiadnom z uplatnených určovacích petitov I., II., III., a to napriek tomu, že bol úspešný v
celom rozsahu. Súd prvého stupňa takto rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom za dôvody
hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že vznik sporu a nutnosť podať určovaciu žalobu na
ochranu vlastníckych práv žalobkyne, spôsobil žalovaný 1/ tým, že napriek svojej vedomosti o smrti pani
V., podal po jej smrti návrh na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy, ktorej
platnosť bola spochybnená. Znaleckým posudkom pritom bolo preukázané, že pani V. zmluvu, návrh na
vklad a plnomocenstvo nepodpísala a v tejto súvislosti prebieha aj trestné konanie. Žalovaný 1/ ďalej
predmetné nehnuteľnosti na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom nehnuteľností previedol
na žalovaného 2/ dočasne do 15.1.2007. Žalobkyňa preto podala žalobu z opatrnosti aj voči žalovanému
1/ z obavy, že dôjde k ďalšiemu prevodu nehnuteľností. O náhrade trov konania žalovaného 2/ v časti
II. a III. určovacieho petitu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V týchto častiach
úspešnému žalovanému 2/ však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil s tým, že mu
žiadne trovy konania nevznikli.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14. apríla 2010, č. k. 15Co 87/2009-271, na odvolanie
žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti a určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam (výroky II. a/, III. a/ rozsudku súdu prvého
stupňa), potvrdil. Odvolanie žalovaného 1/ ako oneskorene podané odmietol v zmysle § 218 ods. 1
písm. a/ O.s.p.; odvolacie konanie voči žalovanému 2/ v napadnutej časti vo veci samej zastavil z
dôvodu jeho späťvzatia žalovaným 2/ v tejto časti (§ 207 ods. 3 O.s.p.). V časti výroku o trovách
prvostupňového konania odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania. O náhrade trov odvolacieho
konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Zmenu výroku o trovách
prvostupňového konania odvolací súd odôvodnil tým, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne,
keď rozhodoval o trovách konania vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku osobitne. Správne mal
posúdiť úspešnosť žalobkyne v konaní ako celku a vo vzťahu ku každému žalovanému samostatne.
Vzhľadom k čiastočnému úspechu žalobkyne v konaní len ohľadom I. určovacieho petitu (výrok I. a/)
a jej neúspechu ohľadom určovacích petitov II. a III. (výrok II. a/ a III. a/), odvolací súd o trovách
prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Právo na náhradu trov konania však
žiadnemu z účastníkov nepriznal, nakoľko žalobkyňa mala v konaní len čiastočný úspech.

Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR proti uvedenému
rozsudku odvolacieho súdu v časti, v ktorej tento zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania
tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa,
uznesením zo dňa 11. októbra 2012, sp. zn. 3 M Cdo 11/2011, zrušil rozsudok odvolacieho súdu v
tejto časti a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V prvom rade uviedol, že odvolací
súd bol oprávnený preskúmavať aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, a to na
základe odvolania žalovaného 2/ zo dňa 7.11.2008, ktoré bolo vzaté späť na pojednávaní pred odvolacím
súdom iba v časti rozhodnutia vo veci samej týkajúcej sa určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria
do dedičstva a nie aj v časti výroku o náhrade trov konania. Najvyšší súd SR však nepovažoval za
správne právne závery, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie o trovách prvostupňového
konania. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa využila svoje ústavné právo (čl. 46 ods. 1 Ústavy)
domáhať sa ochrany svojho práva na súde tromi samostatnými určovacími návrhmi. V tejto súvislosti



Najvyšší súd SR uviedol, že v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí,
považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V
takom prípade je potrebné samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov (§ 142 ods. 1
a ods. 2 O.s.p.), zvážiť či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia
nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.)., a to samostatne vo vzťahu
ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich
rozhoduje v jednom konaní. Odvolací súd preto podľa názoru Najvyššieho súdu SR pri rozhodovaní o
trovách prvostupňového konania nepostupoval správne a generálny prokurátor opodstatnene namietal,
že rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa napadli odvolaním tak
žalobkyňa ako aj žalovaní 1/ a 2/. Žalobkyňa podala odvolanie voči napadnutému rozsudku súdu prvého
stupňa v časti, ktorou bola jej žaloba o druhom a treťom určovacom výroku zamietnutá. Odvolanie
žalovaného 1/ smerovalo voči prvému určujúcemu výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa (t.
j. určenie, že poručiteľka Y. V. bola v čase smrti vlastníčkou predmetných nehnuteľností) a voči výroku,
ktorým súd prvého stupňa žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania v tejto časti. Žalovaný 2/
taktiež napadol odvolaním výrok, ktorým súd prvého stupňa vyhovel žalobe žalobkyne v časti prvého
určujúceho výroku ako aj výrok, ktorým mu v tejto časti bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy
konania v sume 226.365,- Sk. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 14. apríla 2010, č. k. 15Co/87/2009-271,
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby v časti druhého
a tretieho určovacieho výroku; odvolanie žalovaného 1/ ako oneskorene podané odmietol v zmysle §
218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a odvolacie konanie voči žalovanému 2/ v ním napadnutej časti vo veci samej
zastavil z dôvodu jeho späťvzatia žalovaným 2/ v tejto časti (§ 207 ods. 3 O.s.p.). V časti výroku o trovách
prvostupňového konania odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania. Rovnako žiadnemu z účastníkov nepriznal
ani právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. októbra 2012 sp. zn. 3
M Cdo 11/2011, bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený len v časti výroku o trovách prvostupňového
konania, odvolací súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa len v tejto časti.
V zmysle zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR pritom odvolací súd, ktorý bol podľa § 243i
ods. 2 v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p. viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ako súdu
dovolacieho, posudzoval mieru úspech a neúspechu účastníkov konania v každom zo žalobkyňou
uplatnených nárokov samostatne.

V prvom určovacom výroku žaloby (o určenie, že poručiteľka Y. V. bola v čase smrti vlastníčkou
predmetných nehnuteľností) súd prvého stupňa žalobe žalobkyne voči žalovanému 2/ v celom rozsahu
vyhovel a žalobu voči žalovanému 1/ v tejto časti zamietol. Zároveň súd prvého stupňa zaviazal
žalovaného 2/ na náhradu trov konania žalobkyne v sume 226.365,- Sk a žalovanému 1/ náhradu trov
konania nepriznal. Z uvedených výrokov bol v tejto časti predmetom preskúmania odvolacím súdom
len výrok, ktorým bol žalovaný 2/ zaviazaný na náhradu trov konania žalobkyne, nakoľko ostatné
výroky neboli napadnuté odvolaním resp. odvolanie žalovaného 1/ bolo podané oneskorene a konanie o
odvolaní žalovaného 2/ v časti týkajúcej sa veci samej bolo v dôsledku späťvzatia odvolania zastavené.
K napadnutému výroku o náhrade trov konania žalobkyne má odvolací súd za to, že vzhľadom na plný
úspech žalobkyne voči žalovanému 2/ v tejto časti žaloby, súd prvého stupňa postupoval správne, keď
o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
neúspešného žalovaného 2/ zaviazal na náhradu trov konania žalobkyne v tejto časti. Odvolací súd
dodáva, že správnosť vyčíslenia náhrady trov konania žalobkyne súdom prvého stupňa za jednotlivé
úkony právnej služby nepreskúmaval, pretože bol v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania a žalovaný 2/ vo svojom odvolaní správnosť tohto výpočtu nenamietal. Vo vzťahu
k odvolacím námietkam žalovaného 2/ odvolací súd uvádza, že tieto nepovažoval za dôvodné a
spôsobilé spochybniť správnosť rozsudku súd prvého stupňa v tejto časti. Je pravdou, že súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vznik sporu spôsobil žalovaný 1/ tým, že



napriek skutočnosti, že mal vedomosť o tom, že pani V.Á. zomrela, po jej smrti podal návrh na vklad
vlastníctva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy, ktorej platnosť je spochybnená. Žalovaný 2/
predmetné nehnuteľnosti nadobudol dočasne do vlastníctva na základe zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam zo dňa 8.12.2006, ktorou mali byť zabezpečené
pohľadávky veriteľa (žalovaného 2/) voči dlžníkovi (žalovanému 1/) vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 8.12.2006. Sám žalovaný 2/, voči ktorému bolo vedené aj trestné stíhanie pre trestný čin legalizácie
príjmu z trestnej činnosti v štádiu pokusu, pritom pri výsluchu na Úrade boja proti organizovanej
kriminalite v G. dňa 1.4.2009 uviedol, že žiadne peniaze nepožičal a zmluvu o pôžičke podpísal len
ako kamarátsku službu. Je teda zrejmé, že zmluva o zabezpečovacom prevode reálne neslúžila na
zabezpečenie pohľadávky žalovaného 2/ a pokiaľ ju žalovaný 2/ napriek tomu podpísal, musel si byť
vedomý všetkých následkov spojených s prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
na jeho osobu. Zároveň v nadväznosti na uvedené špekulatívne postupy žalovaného 2/ sa podľa
názoru odvolacieho súdu tvrdenia žalovaného 2/ o jeho nevedomosti o tom, že predmetný byt bol
získaný podvodným spôsobom, javia ako účelové. Nakoľko žalovaný 2/ bol ako vlastník predmetných
nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností aj v čase podania žaloby a táto bola voči nemu v časti
prvého napadnutého výroku súdom prvého stupňa vyhodnotená ako dôvodná, kým voči žalovanému
1/ bola zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, je nepochybné, že žalobkyňa má voči
žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov
konania o prvom určovacom petite vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Keďže žalobkyňa napadla odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol zamietnutý
druhý určovací výrok žaloby (o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa
7.8.2006) aj tretí určovací výrok žaloby (o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 8.12.2006), bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania
aj vo vzťahu k týmto výrokom, pretože ide o závislé výroky. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v týchto častiach žalobu žalobkyne zamietol.
V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. preto právo na náhradu trov konania vo vzťahu k druhému aj tretiemu
určovaciemu výroku vzniklo žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v týchto častiach v konaní plný úspech. Súd
prvého stupňa však žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v týchto častiach nepriznal, a to vo vzťahu k
žalovanému 1/ s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p. a vo vzťahu
k žalovanému 2/ preto, že žalovaný 2/ si náhradu trov konania neuplatnil a súdnym konaním mu ani
žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ rozsudok súdu prvého stupňa v časti
trov konania týkajúcich sa druhého a tretieho určovacieho petitu nenapadli odvolaním, odvolací súd by
len na základe odvolania žalobkyne nemohol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti v jej
neprospech a zaviazať ju na náhradu trov konania žalovaných 1/ a 2/ v tejto časti. Z uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania vo vzťahu k druhému a tretiemu
určovaciemu petitu bližšie nepreskúmaval a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho aj v týchto častiach potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania
musel prihliadnuť aj na výsledok odvolacieho konania vo veci samej, kde rozhodol rozsudkom zo dňa
14. apríla 2010, č. k. 15Co/87/2009-271. V odvolacom konaní mali teda vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne
týkajúcemu sa druhého a tretieho určovacieho petitu úspech žalovaní 1/ a 2/ a vo vzťahu k odvolaniu
žalovaného 2/ v časti náhrady trov prvostupňového konania o prvom určovacom petite žalobkyne v
sume 226.365,- Sk mala úspech žalobkyňa. Žalovaní 1/ a 2/ mali teda úspech vo väčšom rozsahu ako
žalobkyňa, a preto im v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd im však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko zo strany žalovaných 1/ a 2/ absentoval návrh na ich priznanie v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d
ods. 1, § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v dovolacom konaní
plný úspech, náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov dovolacieho konania
neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2, § 243b ods. 5 a § 224 ods.1 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.