Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoPr/2/2013 z 30. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. októbra 2013, sp. zn. 19CoPr/2/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3112212041.1 Krajský súd Trenčín | 19CoPr/2/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3112212041.1 | 2013-10-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/baa83680-b5d3-44ee-b5e5-7bd49e75e993 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112212041.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoPr/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112212041
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112212041.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa H. T., bytom R. XX/XX,
H., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. C. T., s.r.o., so sídlom H. XX, Q. IČO: XX XXX XXX
proti odporcovi X., so sídlom D. X, Q., IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.
novembra 2012, č.k. 11Cpr/5/2012-38, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že dohoda o skončení
pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi účastníkmi konania je neplatná a uloženia
povinnosti odporcovi nahradiť mu mzdu a trovy konania zamietol. V konaní mal okresný súd za
preukázané, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bol dohodnutý dňa 02.09.2011 na určitú
dobu do XX.XX.XXXX, ktorá uvedený deň nesporne uplynula a jej uplynutím skončil pracovný pomer
dohodnutý na dobu určitú. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej určenia
neplatnosti sa navrhovateľ svojim návrhom domáha nemá žiadne relevantné dôsledky. Na jej základe
nevzniká ani nezaniká žiaden právny vzťah. Bez ohľadu na to, či ju účastníci zmluvného vzťahu uzavreli
alebo by ju neuzavreli pracovnoprávny vzťah navrhovateľa u odporcu zanikol na základe objektívnej
skutočnosti, plynutia času. Neexistuje teda žiaden dôvod, aby sa súd zaoberal tým či dohoda o
skončení pracovného pomeru zo dňa 05.03.2012 je platná alebo nie, nakoľko tento právny úkon
nemá žiadne následky na pracovné vzťahy účastníkov. Určením, že tento právny úkon je neplatný by
sa na skutočnosti, že pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú skončil, teda na právnom postavení
navrhovateľa nič nezmenilo. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí a domnieva sa, že jeho pracovný pomer sa zmenil
na pracovný pomer na dobu neurčitú ani v prípade preukázania tohto tvrdenia by jeho návrh tak ako
bol podaný nemal opodstatnenie. Akékoľvek vecné skúmanie tohto tvrdenia by pritom išlo nad rámec
návrhu. Podaným návrhom(petitom) je pritom v zmysle citovaného ustanovenia súd viazaný. Okresný
súd pritom nespochybnil tvrdenia navrhovateľa v tom zmysle, že právo účastníka pracovnoprávneho
vzťahu (navrhovateľa) domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77
Zákonníka práce nie je možné podmieňovať preukázaním existencie naliehavého právneho záujmu.
Ustanovenie § 77 Zákonníka práce sa však vzťahuje len na tam vymenované prípady, t.j., ak ku
skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť niektorým zo spôsobov vypočítaných v ustanovení § 59
ods. 1 Zákonníka práce (ide o skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou). Ak ide o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
iným spôsobom, môže byť takáto neplatnosť určená rozhodnutím súdu len so zreteľom na splnenie
predpokladov uvedených v § 80 písm. c/ O.s.p.. Vzhľadom na zistený nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení okresný súd návrh zamietol. S poukazom na vyššie uvedený záver



okresný súd nevykonal navrhované doplnenie dokazovania výsluchom navrhovateľa, nakoľko mal za
to, že jeho výsluch nie je normatívnou podmienkou pre rozhodnutie vo veci, ale je iba jeden z dôkazných
prostriedkov, ktoré môže súd v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. vykonať. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 153 ods. 2, § 80 písm. c/ O.s.p., § 59 ods. 2, § 77 Zákonníka práce. O trovách konania rozhodol
podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodne o trovách konania
samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho
zástupcu a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v celom
rozsahu vyhovie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti dohody o
skončení pracovného pomeru, ktorého prevzatie potvrdil svojim podpisom dňa 20.04.2012, nakoľko pri
tomto právnom úkone absentuje jeho podstatná náležitosť a síce jeho prejav vôle ukončiť pracovný
pomer, a preto je tento právny úkon neplatný. Poukázal na skutočnosť, že naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru vyplýva priamo zo zákona § 77
Zákonníka práce, jedná sa o tzv. prezumovaný naliehavý právny záujem. Dôvodil, že po 05.03.2012
vykonával prácu pre odporcu a nebola mu vyplatená mzda a s poukazom na § 47 ods. 1 písm. a/
(navrhovateľ mal zrejme na mysli Zákonník práce) má nárok na mzdu, ktorú pre odporcu vykonal.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odporca opätovne potvrdil a robí nespornou skutočnosť, že
uzavrel dňa 02.09.2011 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol zamestnaný na dobu určitú 6 mesiacov
s nástupom do práce 05.09.2011, pracovný pomer sa skončil dňa 05.03.2012 a navrhovateľ dohodu o
skončení pracovného pomeru sám slobodne a vážne vlastnoručne podpísal.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom
prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného
titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219
ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd
dodáva nasledovné:

Návrhmi podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nie sú návrhy, ktorými sa žiada určenie právnej skutočnosti -
neplatnosti právneho úkonu o skočení pracovného pomeru, kde právny záujem na takomto určení
vyplýva priamo z ust. § 77 Zákonníka práce. Návrhom podľa ust. § 77 Zákonníka práce môže
zamestnanec aj zamestnávateľ uplatniť na súde neplatnosť právneho úkonu o skončení pracovného
pomeru. V tomto smere nie je podstatné, či zamestnanec trvá alebo netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ
ďalej zamestnával, resp. či zamestnávateľ trvá alebo netrvá na tom, aby zamestnanec naďalej vykonával
prácu, tento návrh sleduje posúdenie existencie právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu o
skončení pracovného pomeru), (ne)určenie, či právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, právny
záujem na tomto určení vyplýva priamo zo zákona. Keďže nie je potrebné v návrhu o určenie neplatnosti
právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce tvrdiť a v konaní
preukazovať právny záujem na požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p., neprichádza do úvahy,
aby sa v prípade podania takéhoto návrhu skúmala otázka naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti namietaného právneho úkonu o skončení pracovného pomeru. Uvedené vyplýva z ustálenej
súdnej praxe a judikatúry Najvyššieho súdu SR a odvolací súd uvedené závery žiadnym spôsobom
nespochybňuje.



Spôsoby, ktorými možno rozviazať pracovný pomer sú v Zákonníku práce taxatívne uvedené. Vzhľadom
na to, že ide o kogentnú úpravu, pracovný pomer nemožno rozviazať iným spôsobom, než aký pozná
platný Zákonník práce, inak by išlo o neplatný právny úkon. Ust. § 77 Zákonníka práce ustanovuje
postup a lehotu pre uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru len vtedy, ak k nemu došlo
niektorým zo spôsobov vypočítaných v ust. § 59 ods. 1 Zákonníka práce, t.j. ide o skončenie pracovného
pomeru dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Ak však došlo ku
skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom, čo je i prípad danej veci, aplikácia ust. § 77 Zákonníka
práce neprichádza do úvahy. Účastník pracovnoprávneho vzťahu sa preto môže v týchto prípadoch
domáhať určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo existencie pracovného pomeru
všeobecnou žalobou podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., v ktorom konaní je navrhovateľ povinný preukázať
splnenie základnej procesnej podmienky, a to naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

V danej veci bolo medzi účastníkmi nesporné, že pracovný pomer navrhovateľa s odporcovi vznikol na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.2011, s nástupom do práce dňa 05.09.2011, a to na dobu určitú 6
mesiacov. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu tak skončil dňa 05.03.2012 uplynutím času. Dohoda
o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.03.2012, ktorej určenia neplatnosti sa navrhovateľ domáhal,
nemá žiadne právne dôsledky, na základe nej nevznikol žiaden právny vzťah ani žiaden právny vzťah
neskončil ako správne vyhodnotil súd prvého stupňa. Bolo preto v danej veci potrebné skúmať či je daný
naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. na navrhovateľom požadovanom určení neplatnosti
dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.03.2012 uzavretej medzi účastníkmi konania. Pokiaľ
súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.03.2012, nakoľko právne postavenie
navrhovateľa by sa i prípadným vyhovením tomuto návrhu žiadnym spôsobom nezmenilo z dôvodu, že
jeho pracovný pomer skončil uplynutím času, bol jeho záver správny.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .