Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/269/2012 z 19. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. septembra 2012, sp. zn. 9Co/269/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5612201548.1 Krajský súd Žilina | 9Co/269/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5612201548.1 | 2012-09-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14078bcf-a144-4696-8425-e6bc62700c88 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5612201548.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/269/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612201548
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5612201548.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, na ul. Teplickej 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: P.
W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, v konaní o zaplatenie 1.902,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 8C/49/2012-31 zo dňa 22.
marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol, ako aj vo výroku
o náhrade trov prvostupňového konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, pokiaľ bolo návrhu navrhovateľky vyhovené, odvolaním nenapadnutej, zostáva
rozsudok prvostupňového súdu n e d o t k n u t ý .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi
istinu 1.467,21 eur v mesačných splátkach po 10,- eur, splatných do 15. dňa v mesiaci, pod hrozbou
straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie v zamietavajúcej časti odôvodnil ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že navrhovateľka nepredložila dôkaz o záväzku
odporkyne v takom plnení, ako si uplatňovala. Dojednanie o zmluvnej pokute v Hlave VII Úverových
zmluvných podmienok je neurčité, nezrozumiteľné a nejasné, teda je neplatné a nie je zrejmá ani
výška pokuty, ani spôsob jej výpočtu, keďže nie je zrejmá ani výška ušlého úroku. Spolu odporkyňa
zaplatila na splátkach poradové číslo 1 až 24 sumu 1.591,68 eur a na splátkach poradové číslo 25 až
28 sumu 265,28 eur, teda celkom 1.856,96 eur. Navrhovateľka vyčíslila istinu úveru po zosplatnení
sumou 1.698,07 eur, z ktorej odporkyňa uhradila 230,86 eur. Navrhovateľka v splátkovom kalendári
označila za čiastočnú úhradu splátky poradové číslo 24 a časť vo výške 265,28 eur. Nezaplatený rozdiel
navrhovateľkou vyčíslený pre úhradu splátok 25 až 28 predstavoval 1.467,21 eur. Aj keď bola odporkyňa
so svojím plnením v omeškaní, súd nepriznal navrhovateľke uplatňovaný úrok z omeškania, vychádzajúc
z ust. § 3 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že už zaplatením úveru ako takého sa odporkyňa
vystavuje ohrozeniu existencie svojej a jej maloletých detí, s ktorými žije v spoločnej domácnosti.



Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka. Žiadala napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť, dôvodiac tým, že
prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec. Poukázala na to, že predmetom plnenia z úverovej
zmluvy je peňažná suma a výšku úrokov je potrebné považovať ako cenu plnenia. Na základe úverovej
zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi poskytla odporkyni úver, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať
formou pravidelných mesačných splátok v zmysle úverových podmienok, kedy v jednotlivých splátkach
je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a prípadne
úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a úverových podmienok povinný platiť.
Úrokový záväzkový vzťah je vzťah akcesorický, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým
vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj tento záväzok - úrokový, ale pretrváva
povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Zmluvná pokuta ako sankčné opatrenie má však predovšetkým
umožniť dodávateľovi dosiahnuť peňažnú náhradu v prípade, ak samotná škoda v dôsledku nesplnenia
povinnosti spotrebiteľom je ťažko preukázateľná a jej výška nie je v podstate exaktne nepreukázateľná.
Je presvedčená o tom, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako to uvádza
súd. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
zamietavajúcej časti, tu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia,
ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany
navrhovateľky neboli v priebehu odvolacieho konania uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa
nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Tak, ako to už bolo viackrát uvedené pri posudzovaní úverových zmlúv navrhovateľky, ustanovenia
o zmluvnej pokute obsiahnuté vo všeobecných úverových podmienkach predkladaných spotrebiteľom
nemožno považovať za dojednanie zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
lebo spotrebiteľ v takomto prípade nemá možnosť žiadnym spôsobom tieto ustanovenia ovplyvniť, a
preto pokiaľ prvostupňový súd nepovažoval dojednanie o zmluvnej pokute medzi účastníkmi za platné,
odvolací súd jeho rozhodnutie v tejto časti ako vecne správne potvrdil.

Správne postupoval prvostupňový súd i pri posudzovaní nárokov navrhovateľky vyplývajúcich z
omeškania odporkyne (úrokov z omeškania), keď prihliadajúc na ust. § 3 Občianskeho zákonníka
navrhovateľke úrok z omeškania nepriznal. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, i keď v konkrétnom prípade neodporuje zákonu.

V situácii, keď navrhovateľka ako osoba hromadne poskytujúca úvery poskytuje úver fyzickým osobám
bez toho, aby si akýmkoľvek spôsobom preverila ich sociálnu situáciu, a tým i schopnosť splácania
prípadného úveru a takýmto spôsobom už pri poskytovaní úveru predpokladá (resp. môže predpokladať
na základe dlhoročných skúseností) neschopnosť spotrebiteľov splácať úvery v stanovených termínoch,
je i podľa názoru odvolacieho súdu v tomto konkrétnom prípade uplatňovanie úroku z omeškania z jej
strany v rozpore s dobrými mravmi, a preto i v tejto časti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu
ako vecne správne potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, náhradu trov
odvolacieho konania, lebo si žiadne trovy neuplatnila.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.