Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/334/2013 z 17. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. februára 2014, sp. zn. 11CoP/334/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1413201503.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/334/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1413201503.1 | 2014-02-17 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 220 zákona č. 99/1993 Z. z., § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 3 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c277829-99dc-45f0-b456-31ce454851ea Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1413201503.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/334/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413201503
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413201503.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: Y. E., O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A Bratislava, dieťa rodičov: otec - E. Y., bytom
V., S. XXXX/XX, zastúpený JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD. MBA - advokátom, Bratislava,
Karloveská 3154/32, matka - F. E., bytom V., Z. X, o zníženie a zvýšenie výživného, na odvolania
otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.04.2013, č.k. 13P/46/2013-79,
jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku, v ktorom bol zamietnutý návrh otca na zníženie vyživovacej
povinnosti m e n í tak, že s účinnosťou od 30.06.2012 je otec povinný platiť na výživu maloletého Y.
E., O.. XX.XX.XXXX sumu XX euro mesačne, ktorú je povinný uhrádzať vždy do 25-teho dňa v mesiaci
k rukám matky.

Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Týmto rozsudkom sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05.10.2005, č.k.
25P/351/05-15 o vyživovacej povinnosti otca.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrhy rodičov na zníženie a zvýšenie výživného
pre maloletého Y. E. O. XX.XX.XXXX s tým, že otec je povinný platiť doterajšie výživné pre maloletého
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu
Bratislava IV, č.k. 25P 351/05-15 zo dňa 05.10.2005 v časti o povinnosti platenia výživného otca vždy
do 25.dňa v mesiaci vopred rukám matky a deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine konštatujúc, že
návrh otca na zníženie výživného nie je v záujme dieťaťa a návrh matky na zvýšenie výživného nie
je v možnostiach otca. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec si musí uvedomiť, že maloletý Y. je
od XX.X.XXXX o 8 rokov starší, začal chodiť do ZŠ a na jeho strane nastala minimálne od 1.9.2012
( kedy nastúpil do materskej školy) podstatná zmena pomerov, odôvodňujúca zvýšenie výživného.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že otec s výchovou, starostlivosťou, zabezpečovaním



ošetrovania dieťaťa v čase choroby matke nepomáha a tá je na starostlivosť o dieťa odkázaná na pomoc
pestúnov, svojej spolužiačky a známych. Podľa názoru súdu prvého stupňa musí otec prehodnotiť svoje
iné výdavky ( pôžičky, úvery ) a nájsť si lacnejšie bývanie. Výživné vo výške 100 euro mesačne mal za
primerané zárobkovým schopnostiach a možnostiam otca , i s prihliadnutím na jeho osobnú a rodinnú
situáciu.

V povinnosti otca platiť výživné do 15-teho dňa v mesiaci rozhodol v záujme riadneho zabezpečenia
pravidelných mesačných výdavkov dieťaťa (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/05 Z.z.) tak, ako ich
matka uhrádza.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.

Proti výroku rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej
povinnosti podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd vec zrušil a
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a
doposiaľ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doposiaľ neboli
uplatnené § 205 ods. 2 písm. f/, § 205a ods. 2 O.s.p.. Otec poukázal na to, že vykonaným dokazovaním
bola preukázaná jednoznačná zmena pomerov na jeho strane spočívajúca v tom, že dňa 30.06.2012
uzatvoril manželstvo s U. Y.D., E.. X. a dňa XX.XX.XXXX sa im narodil spoločný syn maloletý R. Y.. Súd
prvého stupňa na jednej strane síce uviedol, že podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie
výživného nastala na strane maloletého Y., avšak neprihliadol k preukázaným skutočnostiam o tom, že
k výraznej zmene pomerov došlo i na strane otca. V konaní preukázal svoje zárobkové a majetkové
pomery ako i jeho záväzky, ktoré má. Jednotlivé pôžičky a úvery prevzal v záujme zabezpečenia a
vybavenia domácnosti, čo vzhľadom k tomu, že v domácnosti žije i so svojou manželkou, maloletým
Synom R. a v súčasnosti i s ďalším synom R., O.. XX.XX.XXXX bolo nevyhnutné. Nezanedbateľnou
skutočnosťou je i fakt, že práve zníženie jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% ho v
značnej miere obmedzuje v hľadaní si zamestnania s vyšším finančným ohodnotením, čím by mohol
navýšiť svoje mesačné príjmy. Súd prvého stupňa dostatočne nezohľadnil zvýšenie výdavkov spojených
s povinnosťou vyživovať aj ďalšie maloleté deti, pričom zárobkové a majetkové pomery na jeho strane
zostali v porovnaní s rokom 2005 nezmenené. V súčasnej dobe je zamestnaný v spoločnosti F.,
F..E..D.. na pozícii bezpečnostný pracovník - fyzická ochrana majetku so základnou hodinovou mzdou
X,XX euro, podľa uzavretej pracovnej zmluvy je jeho mzda splatná pozadu za mesačné obdobie , a
to 30. kalendárny deň mesiaca nasledujúceho. Vzhľadom na takto určený výplatný termín otec žiadal
minimálne o zachovanie jeho povinnosti platiť výživné pre maloletého vždy do 25-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Otec v odvolaní napokon konštatoval, že odo dňa 15.04.2013 je povinný splácať
ďalšiu pôžičku vo výške XXX,XX euro s mesačnou splátkou XX euro, ktorej účelom bola kúpa nutného
nábytku.

Proti výroku rozsudku, v ktorom bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného podala v zákonnej
lehote odvolanie matka maloletého poukazujúc v ňom na to, že v roku 2005 určená suma výživného
sa 8 rokov nezvyšovala, maloletý od septembra 2012 navštevuje základnú školu a otec dieťaťu okrem
určenej výšky výživného iným spôsobom neprispieva a ani sa so synom nestretáva. So synom býva v
malom jednoizbovom sociálnom byte na Dlhých dieloch od roku 2005, o ktorého pokračovanie nájmu
si musí žiadať každé tri roky . Maloletý nastúpil v septembri 2012 do základnej školy a len jeho nástup
ju stál po finančnej stránke XXX euro. Maloletý by nemal trpieť za poklesky a nedôslednosť svojho
otca, ktorý dosahuje vyššie príjmy než tie, ktoré prezentoval v konaní. Z jej nízkeho príjmu si nemôžu
navyše nič dovoliť, dieťa nenavštevuje plavecký výcvik, školu v prírode, dovolenky, výlety, kúpaliská
a ani kultúrne akcie.

Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky nesúhlasil s tvrdením o vyššom príjme poukazujúc
na to, že v konaní komplexne uviedol svoje i manželkine príjmy a tieto i náležite zdokladoval, vrátane
zmeny v jeho pracovnom zaradení, ku ktorej došlo v priebehu odvolacieho konania. V konaní nebolo
preukázané ani to, že by sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, aby tak znížil svoje príjmy. Rovnako



preukázal a zdokladoval svoje úvery a pôžičky, ktoré prevzal v záujme zabezpečenia a vybavenia
domácnosti, ktoré bolo nevyhnutné. V porovnaní s rokom 2005 sa jeho príjmy výrazne nezmenili, práve
naopak, jeho výdavky výrazne vzrástli.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniam oboch rodičov písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods.
1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v
prejednávanom prípade je čiastočne dôvodné len odvolanie otca.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene
výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o
výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní
výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou
na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.



V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne v tom, že vykonaným dokazovaním
zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca a o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti pre určenie výšky výživného
z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa , ako aj z hľadiska schopností a možností
jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny
pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v
čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV, ktorý
rozsudkom zo dňa 05.10.2005, č.k. 25P/ 351/2005-15 maloletého Y. zveril do osobnej starostlivosti
matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške X.XXX,-Sk mesačne ( v čase rozhodovania bola
maloletý ešte v útlom veku, matka bola na rodičovskej dovolenke s príspevkom X.XXX,-Sk a otec
dosahoval pracovnom pomere príjem cca XX.XXX,- Sk mesačne ).

Vo vzťahu k námietkám oboch rodičov obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych skutkových
záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých zamietol ich oba
návrhy odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov )
by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil. S poukazom na uvedené, zohľadniac obsah napadnutého rozhodnutia odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval
naň správny predpis, avšak pri rozhodovaní dostatočne nezohľadnil skutkové okolnosti podstatné pre
rozhodnutie, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa .

V danom konaní sa vykonaným dokazovaním nepochybne preukázala podstatná zmena pomerov
na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa, ktorí sú na rozdiel od stavu existujúceho v roku 2005 v
súčasnosti obaja zamestnaní a dosahujú pravidelný príjem z pracovnej činnosti ( matka vo výške cca
XXX euro mesačne , otec vo výške cca XXX euro mesačne s tým, že poberá i dávku čiastočného
invalidného dôchodku vo výške XXX,XX euro mesačne ). Dokazovaním bolo ďalej preukázané, otcovi
dňa 23.06.2011 pribudla vyživovacia povinnosť k synovi R., sobášom dňa 30.06.2012 k manželke ( ktorá
je od roku 2011 nepretržite na materskej dovolenke ) a v priebehu odvolacieho konania k synovi R., O..
XX.XX.XXXX. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa o výške príjmu dosahovaného
otcom maloletého ( namietaného matkou v odvolaní ) je treba uviesť, že uvedené skutkové závery prijaté
súdom prvého stupňa vyplývajú z doložených listinných dôkazov.

Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, táto je rovnako nesporná - maloletý bol v
čase posledného súdneho rozhodnutia niekoľkomesačným bábätkom a v súčasnosti je od 01.09.2012
už žiakom základnej školy. Už len vzhľadom na uplynutie obdobia takmer 9-tich rokov od poslednej
úpravy, je bez akejkoľvek pochybnosti možno konštatovať, že rozsah a druh odôvodnených potrieb
maloletého Y. sa úplne logicky zmenili a vzrástli.

Zohľadňujúc takto zistený skutkový stav, vzájomne vyvažujúc na jednej strane právo dieťaťa na
uspokojovanie základných potrieb zo strany oboch rodičov, ale na strane druhej právo rodiča si založiť
druhú rodinu a mať ďalšie deti ( ku ktorým má rovnakú vyživovaciu povinnosť ) potom odvolací súd
dospel k úvahe o zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom zamietol návrh otca na
zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k úvahe,
že dňom 30.6.2012, kedy otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k manželke ( ktorá je od roku
2011 nepretržite na rodičovskej dovolenke v súvislosti s postupnou osobnou starostlivosťou o obe
spoločné maloleté deti ), došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorá pri zohľadnení
jeho zárobkových a majetkových pomerov odôvodňuje čiastočné zníženie výživného. Pri vyvažovaní
miery schopnosti otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť za situácie, kedy je jeho pracovná schopnosť



čiastočne obmedzená, porovnávajúc ju s nepochybne existujúcou zmenou pomerov i na strane
maloletého Y. dospel k záveru, že možnostiam a schopnostiam otca, ako i základným potrebám
maloletého zodpovedá od určenej zmeny pomerov suma XX euro mesačne. Odvolací súd si je vedomý,
že takto určená výška výživného je s prihliadnutím na výšku bežných životných nákladov potrebných k
uspokojeniu základných potrieb nízka, avšak v situácii, kedy obaja rodičia patria do kategórie obyvateľov
s nižším príjmom, nemohol pri vzniku ďalších vyživovacích povinností na strane otca pristúpiť k vyššej
redukcii výživného určeného v roku 2005. Odvolací súd pri zmene rozhodnutia zohľadnil pri určení
splatnosti výživného i otcom preukázané tvrdenie o výplatnom termíne, od ktorého odvíjal požiadavku
minimálne ponechať v pôvodnom rozsudku určenú splatnosť výživného. K námietkám matky v tomto
smere je treba uviesť, že výživné pre maloleté deti sa prisudzuje ( a aj sa platí ) v pravidelných
opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu ( § 76 ods.1 Zákona o rodine ) čo
znamená, že ku dňu 25-teho v mesiaci je splatné výživné určené k zabezpečeniu výživy maloletého
v nasledujúci mesiac.

Odvolací súd pri určovaní výšky výživného otca pri zohľadnení podstatnej zmeny pomerov na jeho
strane neprihliadol k výdavkom otca vynakladaným na splácanie v konaní preukázaných úverov, pri
ktorých sa v konaní nepreukázalo, že sa jedná o výdavky, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť. Otcovi dáva
do pozornosti, že je jeho povinnosťou, aby i v prípade, ak mu pribudnú ďalšie vyživovacie povinnosti,
vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť ku všetkým
osobám ( v tomto prípade trom maloletým deťom a manželke ), ktoré sú na neho odkázané výživou.
V prejednávanom prípade je možné od otca i pri zohľadnení jeho čiastočnej obmedzenej pracovnej
schopnosti odôvodnene požadovať, aby zvýšil svoju produktivitu a využil možnosti zvýšenia svojho
príjmu i inou formou pracovnej činnosti ( napr. brigádami a pod. ). Je treba si uvedomiť, že určená výška
výživného na maloletého Y. za daného stavu postačuje len na uspokojenie najzákladnejších potrieb
dieťaťa a nedáva mu akýkoľvek priestor na rozvíjanie akýchkoľvek aktivít v mimoškolskej oblasti.

Na základe uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom bol
zamietnutý návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti poukazujúc na hore uvedené dôvody, rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že zmeňujúce rozhodnutie súdu odvolacieho súdu sa týka výšky vyživovacej
povinnosti otca od 30.06.2012, v záujme právnej istoty účastníkov konania odvolací súd poukazuje
na to, že ak dôjde k zníženiu vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia ( § 78 ods.2 Zákona o rodine ). Uvedené znamená, že otec, ktorého vyživovacia
povinnosť sa za minulé obdobie znížila, sa nemôže s úspechom domáhať ani vyúčtovania preplatku na
výživnom z bežného výživného, a ani jeho započítania k výživnému, splatnému v budúcnosti ( § 76
ods.2 Zákona o rodine ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.