Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/27/2015 z 28. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. októbra 2015, sp. zn. 5Cob/27/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8114212225.1 Krajský súd Prešov | 5Cob/27/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8114212225.1 | 2015-10-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: ObZ, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8373104-3ac0-4dd2-b871-3ddcaaefade4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114212225.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/27/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212225
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114212225.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: UNIPROGRES, s.r.o., so sídlom Prešov,
Budovateľská 38, Prešov, IČO: 36 469 262, zastúpeného advokátkou JUDr. Slávkou Kováčovou, so
sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: EKOINŠTAL s.r.o., so sídlom Sabinov, Priemyselná štvrť
32, IČO: 36 486 213, zastúpenému: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Košice, Hlavná 25, IČO:
36 856 967, o zaplatenie 1.034,38 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 11.12.2014 pod č. k. 21Cb/146/2014-37, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1.034,38 eur, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 131,76 eur od 14.11.2013 do zaplatenia a
9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 902,62 eur od 15.10.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od jeho právoplatnosti. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 385,83 eur
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 62,- eur a z trov právneho zastúpenia
vo výške 323,83 eur, na účet právnej zástupkyne žalobcu, taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť na zaplatenie
sumy 1.034,38 eur, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 131,76 eur od 14.11.2013 do zaplatenia
a 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 902,62 eur od 15.10.2013 do zaplatenia, dôvodiac, že v tejto
sume mu žalovaný neuhradil faktúru č. 2201310011 zo dňa 30.10.20113 na sumu 131,76 eur, splatnú
13.11.2013, a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.9.2013 na sumu 902,62 eur, splatnú 14.10.2013.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, keď v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v zmysle § 420
ods. 2 Obch. zákonníka bol žalobca povinný mu dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na
účel určený v zmluve, ale ak tento účel nie je určený, na účel, na ktorý sa takýto tovar obvykle používa.
Zákonným spôsobom upozornil žalobcu na faktické vady tovaru a žiadal o jeho výmenu alebo primeranú
zľavu z kúpnej ceny. Zmluvné strany sa dohodli na zľave z kúpnej ceny v zmysle preukázaných vád, no
doposiaľ novú faktúru neobdŕžal. Z tohto dôvodu sa ani nemohol dostať do omeškania. V náväznosti
na to považuje pohľadávku žalobcu za neexistujúcu. Naopak, žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.7.2014
uviedol, že zo strany žalovaného nikdy nedošlo k reklamácii v dôsledku faktických vád tovaru a iných
vád, a preto ani nemohlo dôjsť medzi nimi k dohode o zľave z kúpnej ceny. Zároveň žalovaný žiadnym
spôsobom zákonne nepredložil dôkazy k uvedeným tvrdeniam. Z jeho strany ide o úmyselné prieťahy
v konaní, teda jeho tvrdenia sú tendenčné a zavádzajúce.



Aplikáciou § 409 ods. 1 a násl., § 365 ods. 1, 2, 3, 4, § 369 ods. 1, 2 Obch. zákonníka a § 1 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že nárok žalobcu je
dôvodný. Žalovaný nesplnil svoje povinnosti z konkludentne uzavretých kúpnych zmlúv, keď žalobcovi
doposiaľ nezaplatil kúpne ceny za riadne a včas dodaný tovar v celkovej výške 1.034,38 eur. Preto tejto
istine v celom rozsahu vyhovel.

Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho v zmysle §
369 ods. 1, 2 Obch. v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., aj na zaplatenie zákonného 9,25
%, resp. 9,5 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej pohľadávky
až do jej zaplatenia. Obranu žalovaného, uvedenú v odpore proti platobnému rozkazu, považoval za
účelovú a na ňu neprihliadol, pretože žalovaný nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení uvedených v odpore proti platobnému rozkazu.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu.
Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z podaného
návrhu a z trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby návrh
žalobcu bol zamietnutý, alternatívne zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tak, ako v odpore
proti platobnému rozkazu, tak aj v odvolaní namietal, že žalobca mu nedodal tovar v akosti a vyhotovení,
ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je určený, na účel, na aký sa takýto tovar
obvykle používa (§ 420 ods. 2 Obch. zákonníka). Ďalej tvrdil, že na základe ústnej dohody zmluvných
strán došlo k dohode na zľave z kúpnej ceny v zmysle preukázaných vád, pričom novú faktúru od žalobcu
neobdŕžal. Teda z tohto dôvodu sa ani nemohol dostať do omeškania a žalobca nebol oprávnený podať
návrh na začatie konania, ale mal mu zaslať v zmysle dohody novú faktúru.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 17.4.2015, ktorým žiadal potvrdiť rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa
návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj
právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd
dopĺňa:

Podľa § 409 ods. 1 Obch. zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 447 Obch. zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar
v súlade so zmluvou.

Podľa § 448 ods. 1 Obch. zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Žalobca dodanie tovaru žalovanému čo do množstva a druhu preukázal faktúrami č. XXXXXXXXXX a
č. XXXXXXXXXX (č. l. 4 a 5).

Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v odvolaní namieta dodanie tovaru v
požadovanej akosti a vyhotovení, uvádza dohodu o primeranej zľave z kúpnej ceny z titulu reklamácie
vád, tieto tvrdenia však ničím nepreukázal, i keď v tomto smere je dôkazné bremeno na ňom.

Nakoniec, uznesením súdu zo dňa 3.9.2014 pod č. k. 2Cb/146/2014-19 bol, okrem iného, žalovaný
poučený o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p., že je povinný označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie, a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a), najneskôr



do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd
neprihliada. Označené uznesenie bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 8.9.2014, avšak k
dôkaznej povinnosti sa žalovaný do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nevyjadril, ani ním
uvedené tvrdenia v odpore proti platobnému rozkazu dôkazmi nepreukázal. Preto je správny záver
okresného súdu, že jeho obrana v odpore proti platobnému rozkazu je účelová a z tohto dôvodu na
ňu prihliadať nemožno. To isté konštatuje odvolací súd aj v súvislosti so všetkými odvolacími dôvodmi
žalovaného. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrhu žalobcu vrátane príslušenstva v
celom rozsahu vyhovel.

Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení v odpore proti platobnému rozkazu, ani
tvrdení uvedených v odvolaní, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešný žalobca síce žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania, avšak ich výšku v zákonnej
lehote (§ 151 ods. 1 O.s.p.) nevyčíslil. Z tohto dôvodu mu odvolací súd trovy odvolacieho konania
nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.