Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/116/2013 z 29. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2013, sp. zn. 9Co/116/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4111228780.1 Krajský súd Nitra | 9Co/116/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4111228780.1 | 2013-04-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 150 ods. 1 OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 137 OSP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9157d92d-8451-4e5f-8d3f-4e51d9946335 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4111228780.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/116/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111228780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4111228780.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO:
36 613 843, proti odporcovi: H. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Nám.
legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám.
SNP 7, o zaplatenie 3.812,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 11. decembra 2012, č. k. 16C/51/2012-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách
konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania v sume 356,93 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Ambróza Motyku do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume
25,31 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanovením
§ 96 ods. 1 OSP. Keďže navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť, súd rozhodol v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia tak, že konanie zastavil. Následne rozhodol o trovách konania odporcu podľa
§ 146 ods. 2 veta prvá OSP v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil zastavenie konania,
je povinný nahradiť trovy konania druhému účastníkovi. V danom prípade mal za to, že navrhovateľ
späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, s právom odporcu na náhradu trov konania. Vzhľadom
na to, že odporcovi žiadne trovy konania v tejto veci nevznikli, taktiež si žiadne neuplatnil, trovy konania
mu nepriznal. Zároveň ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania z
dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 OSP. Poukázal pritom na to, že v predmetnej veci išlo
o spotrebiteľskú vec, ako aj mal za to, že vo všeobecnosti sú navrhovatelia pravidelne v takýchto veciach
zastúpení právnym zástupcom. Často sa pritom navrhovatelia v týchto veciach domáhajú nárokov v
rozpore s platnými predpismi upravujúcimi spotrebiteľské spory alebo v rozpore s dobrými mravmi.
Súd to v takýchto prípadoch v jednotlivých konaniach ohľadne trov právneho zástupcu navrhovateľa
zohľadní. Táto skutočnosť však podľa súdu neznamenala, že odporca, prípadne vedľajší účastník
na strane odporcu by mal byť zastúpený automaticky právnym zástupcom, a že nemožno objektívne
posudzovať podľa § 150 OSP nároky na priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane
odporcu. V zmysle § 93 ods. 2 OSP a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. vedľajší účastník
na strane odporcu vstúpil do konania, pričom jeho úlohou a cieľom v takom prípade bola ochrana práv
spotrebiteľa. Z toho podľa súdu vyplývalo, že dané združenie by malo mať vo svojich radoch osoby,
ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských sporov, resp. iné odborne zdatné osoby.



Považoval za zrejmé, že v tomto prípade má aj samotný vedľajší účastník na strane odporcu vo svojich
radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby združenie na ochranu
spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, prípadne ho podporí ministerstvo, z
čoho vyplývalo, že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby sa združenie na ochranu spotrebiteľa dávalo ďalej
zastupovať právnym zástupcom, keďže išlo o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. A ak
by to predsa len bolo z nejakého dôvodu nutné, tak bez práva na náhradu trov konania. Z opačného
pohľadu, ak by musel právny zástupca zastupovať združenie na ochranu spotrebiteľa, v podstate nevidel
dôvod pre pribratie združenia ako vedľajšieho účastníka, keďže takéto združenie by nevedelo naplniť
predmet svojej činnosti. Konštatoval pritom, že daný vedľajší účastník na strane odporcu opakovane
vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedel, o
akú konkrétnu vec sa jedná a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Vzhľadom na uvedené okolnosti
mal za to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu právnym zástupcom je účelové, samo
o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania, a preto náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania vo vzťahu navrhovateľa a
vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, odôvodniac ho tým, že
navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť bez akéhokoľvek odôvodnenia, preto procesne zavinil
zastavenie konania, čo je potrebné považovať za jeho procesný neúspech. Vstup vedľajšieho účastníka
do konania už v množstve súdnych sporov pôsobil pre navrhovateľa odradzujúco v tom, že uvedomujúc
si neopodstatnenosť uplatneného nároku, vzal svoj návrh späť a žiadal konanie zastaviť. Ukazuje
sa, že už samotný vstup združenia ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa je dostatočne
účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva. Zdôraznil pritom, že súdy
pri priznaní trov dodávateľovi v platobnom rozkaze, ktorý si vedome uplatňuje premlčaný nárok, nemajú
žiaden problém priznávať mu trovy konania, pričom je otázne, prečo súdy trovy právneho zastúpenia
tejto nadnárodnej finančnej skupiny, pozostávajúcej zo 49 spoločností takmer v 30 krajinách, nepovažujú
za nehospodárne. Ak by sa presadil názor upierajúci vedľajšiemu účastníkovi právo na právneho
zástupcu, vzhľadom k predmetu jeho činnosti a k tomu, že jedna členka združenia má právnické
vzdelanie, potom by bolo problematické aj zastúpenie advokátmi, napr. sudcov, prokurátorov, advokátov,
čo by bolo v rozpore s platným právom, ale aj každodennou realitou. Namietal, že súd pri nepriznaní
trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho
dvora EÚ, v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou a ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou
teóriou. V predmetnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda považoval za nutné použiť
normy spotrebiteľského práva, aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Základnou filozofiou spotrebiteľského
práva bol podľa neho pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese. Pozitívny zásah štátu realizuje
zákonodarná moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ
v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou a to aj v otázke
rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľov. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo
výške 356,93 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania v sume 94,03 eura.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa písomne vyjadril odporca, zdôrazňujúc
skutočnosť, že navrhovateľ si voči nemu uplatňoval premlčanú pohľadávku a on o tom nevedel, ako ani
tomuto inštitútu nerozumel. Mal za to, že práve vedľajším účastníkom, s ktorým sa neskôr telefonicky
skontaktoval, bola v jeho prospech vznesená námietka premlčania, v dôsledku ktorej súd návrh zamietol.
Preto bol toho názoru, že vedľajší účastník mu nezištne pomohol a bolo by nespravodlivé, keby mu
neboli priznané trovy právneho zastúpenia. Naviac, on sám bol v platobnom rozkaze zaviazaný zaplatiť
navrhovateľovi trovy vo výške 584,90 eura. S poukazom na uvedené považoval za správne, aby trovy
konania zaplatil navrhovateľ, ak v súdnom konaní nebol úspešný, preto navrhol napadnutý výrok o
trovách vedľajšieho účastníka zmeniť a navrhovateľa zaviazať k náhrade trov vedľajšieho účastníka,
keďže on sám si trovy neuplatňuje.



Okrem odporcu sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu písomne vyjadril aj navrhovateľ,
poukazujúc v ňom na cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, na základe ktorého zastal
názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal pritom aj na to, že podľa údajov registrácie
Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie,
ako aj majú možnosť využívať určenú podporu ministerstva. Ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo
nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak bol toho názoru, že bez práva na náhradu trov
konania, pretože inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka, keďže by nevedel naplniť
predmet svojej činnosti. Okrem toho poukázal na to, že z vlastných skúseností získal vedomosť, že
združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o
vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania.
Z uvedeného považoval za zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše dodal, že vedľajší účastník viaceré procesné
podania nadbytočne opakovane bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na
predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania. Z vyššie uvedeného zastal názor, že
trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Zastal tiež názor, že žiadne
ustanovenie Charty základných práv EÚ, ako ani rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nepoukazuje na to,
že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať
si náhradu trov konania, ale len to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo
právnické osoby. Na základe uvedeného navrhol napadnutý výrok o trovách konania preskúmať a v
zmysle ustanovenia § 219 OSP ho potvrdiť. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 94,03
eura s DPH.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné,
preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania vo vzťahu
navrhovateľa a vedľajšieho účastníka podľa § 220 OSP zmenil.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ním
proti odporcovi domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 3.812,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy
3.566,90 eura od 01. 12. 2007 do zaplatenia a trovy konania. V žalobnom návrhu navrhovateľ
uviedol, že dňa 04. 03. 2005 uzavrel postupca s odporcom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere č. 12767014/413981804, na základe ktorej poskytol postupca odporcovi peňažné
prostriedky vo forme úveru vo výške 100.000,- Sk. Z dôvodu, že odporca bol v omeškaní s platením
dojednaných splátok úveru, čím porušil podmienky zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy listom zo dňa
19. 09. 207 a ku dňu 30. 11. 2007 vyčíslil pohľadávku vo výške 3.812,92 eura. Na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2007, uzavretej medzi postupcom a navrhovateľom postúpil
postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.

Podaním zo dňa 18. 01. 2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27. 01. 2012, navrhovateľ upresnil
svoj návrh na začatie konania tak, že žiadal, aby bol odporca povinný zaplatiť mu sumu 3.812,92
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.566,90 eura od 01. 12. 2007 do
zaplatenia a trovy konania. Dňa 09. 02. 2012 vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania a žiadal
o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Súd prvého stupňa vo veci dňa 8. marca 2012,
č. k. 18Ro/306/2011-26 vydal platobný rozkaz, spolu s ktorým zaslal navrhovateľovi aj oznámenie o
vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania. Platobný rozkaz sa odporcovi nepodarilo
doručiť z dôvodu, že adresát bol neznámy. Dňa 23. 03. 2012 podal vedľajší účastník na strane odporcu
odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Následne súd prvého stupňa doručil navrhovateľovi aj
odpor. Podaním zo dňa 25. 06. 2012 vzal navrhovateľ návrh späť a následne napadnutým uznesením
súd konanie zastavil, odporcovi náhradu trov konania nepriznal, ako ani nepriznal náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu.



Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé
od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov
konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil
alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých
výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na
súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

V danej veci vedľajší účastník podaným odvolaním napadol výrok súdu prvého stupňa o trovách konania,
ktorým súd rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.
Popri zásade úspechu vo veci platí pri trovách konania aj zásada zavinenia, pričom zavinenie možno
posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak potom navrhovateľ vzal návrh
späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, preto je
navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania. Keďže v danej veci vzal navrhovateľ po vznesení námietky
premlčania vedľajším účastníkom konania návrh späť, pričom dôvod späťvzatia návrhu neuviedol, platí,
že z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný
nahradiť trovy konania odporcu a vedľajšieho účastníka. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť a
navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka.

Argumentáciu, že o trovách je potrebné rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 OSP a že v danej veci nešlo o
účelne vynaložené trovy konania vedľajším účastníkom, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože
práve po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo k späťvzatiu návrhu
navrhovateľa. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade,
vedľajší účastník v danej veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje, vedľajšiemu
účastníkovi nemožno odoprieť jeho právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom a samotná okolnosť, či
sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom
medzi trovy konania podľa § 137 OSP patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil
právny zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý
by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom a aby mu



bolo v prípade úspechu vo veci priznané právo na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov sa
odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci nešlo zo strany vedľajšieho
účastníka o účelne vynaložené trovy konania, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume
356,93 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie veci a podanie odporu) po 141,09
eura podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., režijného paušálu za 2 úkony po 7,63 eura podľa § 16
ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v
sume 25,31 eura, pozostávajúcu z jedného úkonu právnej služby (odvolanie v časti trov konania) v sume
13,28 eura podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. zo základu 356,93 eura,
pretože predmetom odvolacieho konania boli už len trovy konania, režijného paušálu 7,81 eura podľa §
16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.