Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/24/2015 z 20. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. marca 2016, sp. zn. 23Co/24/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8709205564.1 Krajský súd Prešov | 23Co/24/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8709205564.1 | 2016-03-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/589e15ec-d6b3-4710-b229-ce4ddc76fc29 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8709205564.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/24/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709205564
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8709205564.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa: F. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX H., X. W. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Marcel Mašan, advokát, so sídlom 058 01 Poprad,
Hviezdoslavova 2, proti odporcovi: F. M., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania XXX XX Q., M.
XXXX/XX, o zaplatenie 2.078,17 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Q. č.k.
7C/179/2009-300 zo dňa 16.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 796,65 eur spolu s 10,5 %
úrokom z omeškania ročne počnúc od 29.03.2009 do zaplatenia.

Zrušuje rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 159,61 eur spolu s 10,5 %
úrokom z omeškania ročne od 01.02.2009 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Q. rozsudkom č.k. 7C/179/2009-300 rozhodol takto:

„Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi sumu 796,65 eur spolu s 10,5 % úrokom z omeškania
ročne počnúc dňom 29.3.2009 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi sumu 159,61 eur spolu s 10,5 % úrokom z omeškania
ročne od 1.2.2009, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vzťahu k uplatneniu nároku za cestovné náhrady v sume spolu 904,05 súd návrh
z a m i e t a.

Vo vzťahu náhrady mzdy za odpracovaných desať dní za mesiac november 2008 vo výške 215,76 eur
súd konanie z a s t a v u j e.“

Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný na základe pracovnej zmluvy
z 24.06.2008 s dojednanou mzdou 12.000 Sk mesačne s výplatným termínom najneskôr do 30 dní
po skončení odpracovaného mesiaca. Navrhovateľ oznámil odporcovi skončenie pracovného pomeru
podaním z 20.01.2008 z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac november 2008. Oznámenie bolo
doručené zamestnávateľovi, avšak tento ho neprevzal a dňa 28.02.2009 sa vrátilo zamestnancovi. Za
tejto situácie sa za deň skončenia pracovného pomeru považuje deň 28.02.2009. Odporca si neuplatnil
na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov neplatnosť takéhoto skončenia pracovného pomeru.
Odporca ako zamestnávateľ bol povinný dbať na to, aby zásielky preberal, a preto na týchto záveroch



nič nemení skutočnosť, že odporca neprezval oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru.
Dňa 15.12.2008 navrhovateľ podal výpoveď a plynula mu dvojmesačná výpovedná lehota. Počas trvania
pracovného pomeru a plynutia výpovednej lehoty oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru, a
preto za relevantné je potrebné považovať okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd konštatoval,
že vzhľadom na okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je platné ku dňu 28.02.2009, je potrebné
konštatovať, že zamestnanec má právo na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku
za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Súd prvého stupňa vychádzal z mzdového nároku vo výške
dojednanej mzdy 12.000 Sk za mesiac, a to z dôvodu, že priemerný zárobok zamestnanca bol nižší
ako minimálna mzda. Uviedol, že v zmysle pracovnej zmluvy výplatný termín bol dojednaný na 30
dní po skončení odpracovaného mesiaca, pričom 30 dní od skončenia pracovného pomeru uplynulo
28.03.2009 a od 29.03.2009 bol odporca v omeškaní. Preto priznal navrhovateľovi sumu 796,65 eur
(24.000 Sk) spolu s úrokom z omeškania od 29.03.2009 do zaplatenia. Čo sa týka náhrady mzdy za
dočasnú pracovnú neschopnosť, nebolo sporné, že navrhovateľ bol práceneschopný od 26.11.2008 do
29.01.2009. Nebola sporná ani výška náhrady mzdy za dočasnú práceneschopnosť. Odporca tvrdil, že
mu nebol doručený doklad o práceneschopnosti navrhovateľa a neskôr tvrdil, že navrhovateľ nemá nárok
na náhradu mzdy, pretože porušil liečebný režim. Zo zápisnice o prejednaní porušenia liečebného režimu
vyplýva, že pokiaľ 27.11.2008 a 01.12.2008 sa navrhovateľ dostavil vo večerných hodinách k odporcovi
a dožadoval sa vyplatenia mzdy, porušil liečebný režim, pretože sa mal zdržiavať doma. Lekár teda
reagoval len na tvrdenie odporcu, že skutočnosti sa takto odohrali. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že dňa 01.12.2008 sa navrhovateľ dostavil na základe písomnej výzvy odporcu, aby si prevzal mzdu. Súd
považuje za neobjektívne tvrdenie odporcu, že prípisom zo 14.12.2008 konštatoval, že odporca porušil
liečebný režim. V tejto súvislosti súd bral do úvahy aj to, že návrh navrhovateľa bol podaný 11.06.2009
a odporca až potom čo sa preukázalo, že doklad o práceneschopnosti bol zaslaný Sociálnej poisťovni,
začal tvrdiť, že odporca nemá nárok na vyplatenie náhrady mzdy z dôvodu, že porušil liečebný režim.
Prvýkrát to konštatoval odporca po viac ako piatich rokoch. Za takejto dôkaznej situácie súd potom
rozhodol, že navrhovateľ má nárok na zaplatenie sumy 114,05 eur ako náhradnej mzdy za dočasnú
práceneschopnosť za mesiac november 2008. Čo sa týka ďalšieho nároku, a to náhrady za nočnú prácu
vo výške 45,56 eur, odporca tvrdil, že tento nárok uznáva, avšak len vo výške 34,16 eur, pričom tvrdil,
že táto suma bola navrhovateľovi vyplatená spolu so mzdou dňa 04.03.2009, o čom predložil výdavkový
doklad, v zmysle ktorého bola odporcovi vyplatená suma 98,27 eur. Z tohto výdavkového dokladu, ako
aj poštového peňažného poukazu vyplýva, že účel platby je mzda za mesiac november 2008, a teda
možno konštatovať, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by bol za prácu v noci
navrhovateľovi zaplatil, a preto súd priznal navrhovateľovi aj sumu 45,56 eur aj s úrokom z omeškania.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p..

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti tomuto rozsudku odporca. Navrhol, aby Krajský súd
v Q. vo výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 796,65 eur spolu s úrokom a vo výroku,
ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 159,61 eur spolu s úrokom zrušil a vo veci rozhodol.
Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky na vyplatenie náhrady mzdy za dva mesiace,
pretože nedošlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že
navrhovateľ má nárok na náhradu mzdy, je potrebné priznať sumu vychádzajúc z priemerného zárobku
za mesiace október, november a december roku 2008. V týchto mesiacoch navrhovateľ odpracoval
28 dní, a preto odporca má za to, že výpočet priemerného zárobku sa musí riadiť ustanovením § 134
ods. 2 Zákonníka práce a nemá vychádzať z dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve. Čo sa týka nároku
za dočasnú práceneschopnosť, navrhovateľ nemá nárok na túto náhradu, pretože porušuje liečebný
režim. Táto skutočnosť bola potvrdená aj posudkovým lekárom. Nie je pravda, že konštatoval súd
prvého stupňa, že posudkový lekár reagoval na porušenie liečebného režimu iba na základe tvrdení
odporcu, pretože posudkový lekár posúdil porušenie liečebného režimu na základe trestného oznámenia
zo dňa 01.12.2008. Okresný súd uvádza, že v skutočnosti z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa
01.12.2008 sa navrhovateľ dostavil na základe písomnej výzvy odporcu, aby si prevzal mzdu. Čo sa
týka ďalšieho nároku, a to náhrady za nočnú prácu, odporca viackrát doložil vyplatenie náhrady mzdy
za nočnú prácu a preukázal, že navrhovateľovi bola vyplatená náhrada mzdy za nočnú prácu, na ktoré
súd neprihliadol.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je čiastočne vecne správne a odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol vo výroku o povinnosti
odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za dobu dvoch mesiacov. Je nesporné, že pracovný



pomer navrhovateľa skončil okamžitým skončením pracovného pomeru. Odvolací súd sa stotožňuje s
hodnotením veci súdom prvého stupňa, že účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastali
28.02.2009, aj keď si zamestnávateľ zásielku obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru
neprevzal. Je bez právneho významu, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručil navrhovateľ
odporcovi počas plynutia výpovednej doby. V danom prípade je relevantné to skončenie pracovného
pomeru, ktorého účinky nastali skôr. Čo sa týka výšky náhrady mzdy, odvolací súd sa stotožňuje
s odvolaním odporcu, že je potrebné vychádzať z pravdepodobnej mzdy, ktorú by navrhovateľ bol
dosiahol, pretože bolo preukázané, že v rozhodujúcom období navrhovateľ dosiahol priemerný zárobok
nižší ako minimálna mzda (§ 134 ods. 3 Zákonníka práce). Pravdepodobným zárobkom je zárobok
dojednaný v pracovnej zmluve, z ktorého aj vychádzal súd prvého stupňa. Správne sa súd prvého stupňa
zaoberal aj otázkou splatnosti tohto nároku, a preto v tejto časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Vo výroku o priznaní náhrady za dočasnú pracovnú neschopnosť a náhrady za nočnú prácu bol rozsudok
zrušený ako nepreskúmateľný a zrušený bol aj nadväzujúci výrok o trovách konania. Je protirečivé a
nepreskúmateľné rozhodnutie súdu, ktoré na jednej strane konštatuje, že navrhovateľ neporušil liečebný
režim, že táto skutočnosť nebola preukázaná a na druhej strane konštatuje skutočnosť, že počas
práceneschopnosti dňa 01.12.2008 sa vo večerných hodinách dostavil navrhovateľ k odporcovi. Takéto
konanie v zásade zakladá porušenie liečebného režimu, a teda je potrebné zaoberať sa tým, či a ako
k tejto udalosti došlo, akého charakteru bolo ochorenie navrhovateľka a či konanie navrhovateľa má
alebo nemá za následok zánik nároku na náhradu mzdy za dobu práceneschopnosti. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľné, pretože je protirečivé. Odvolací súd dodáva, že
pokiaľ by porušenie liečebného režimu malo spočívať len v tom, že navrhovateľ sa na výzvu odporcu
dostavil k nemu za účelom prevzatia mzdy, bolo by v rozpore s dobrými mravmi z tohto dôvodu
nepriznať navrhovateľovi náhradu za dočasnú pracovnú neschopnosť. Nevyplatenie mzdy spôsobuje
zamestnancom až existenčné problémy, a preto je pochopiteľný záujem zamestnanca na tom, aby mu
mzda bola vyplatená, a to najmä v situácii skončenia pracovného pomeru.

Priznanie náhrady za nočnú prácu je taktiež nepreskúmateľné, pretože z rozsudku vyplýva, že odporca
nárok navrhovateľa uznáva, avšak len do výšky 34,16 eur a o tejto sume tvrdil, že ju navrhovateľovi
aj zaplatil. Súd prvého stupňa skonštatoval, že z potvrdenia o platbe, na ktoré poukazoval odporca,
vyplýva zaplatenie sumy 98,27 eur, čo má byť mzda za mesiac november. Skonštatoval, že odporca
neuniesol dôkazné bremeno o zaplatení náhrady za nočnú prácu, a preto priznal navrhovateľovi sumu
45,56 eur. Bolo však potrebné vysporiadať sa s ďalšou námietkou odporcu, a to s tou, že výška náhrady
za nočnú prácu bola len 34,16 eur a nie navrhovateľom tvrdených 45,56 eur. Z rozsudku nevyplýva,
za ktoré dni táto náhrada mala byť priznávaná, a teda nebolo overiteľné, či priznaná suma 45,56 eur
zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti. Preto v tejto časti vrátane nadväzujúceho výroku o trovách
konania bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.
a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa po prípadnom doplnení
dokazovania rozsudku uvedie skutkové zistenia vo vyššie naznačenom smere, vec právne posúdi a
opätovne rozhodne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.