Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/66/2016 z 29. 11. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. novembra 2016, sp. zn. 4CoP/66/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3116218483.1 Krajský súd Trenčín | 4CoP/66/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3116218483.1 | 2016-11-29 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bd4b449-dfbd-46ed-b439-b95b8d2753f0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3116218483.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/66/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116218483
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116218483.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloleté deti Q.: V., nar. XX.XX.XXXX a O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny E., deti rodičov: matky V. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - U., XX. Q. XXX/XX a
otca P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E., Z. A. XXX/XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. októbra 2016, č.k.
34P/183/2016-9, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd rozhodol o zverení maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti, a to až do rozhodnutia vo veci samej a zaviazal otca detí povinnosťou prispievať na výživu
každého z maloletých detí sumou 150 Eur mesačne, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Súd vychádzal
zo zistenie, že maloletý V. a O. sú dvojičky a pochádzajú z mimomanželského vzťahu ich rodičov, ktorí
spolu nikdy nežili v spoločnej domácnosti, nikdy spolu nehospodárili a mesiac po narodení
detí sa ich partnerský vzťah skončil. Maloletí majú XX mesiacov. Bývajú spolu s matkou, ktorá sa o
nich osobne stará a je s nimi na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Matka spolu
s maloletými deťmi býva v domácnosti svojich rodičov, ktorým na bývanie prispieva sumou 200 Eur
mesačne. Otec sa podľa vyjadrenia matky dlhodobo o maloleté deti nezaujíma. Na ich výživu až do
08/2016 vôbec neprispieval a prispievať začal až od 31.08.2016, a to sumou 50 Eur týždenne,
čo predstavuje 200 Eur mesačne spolu na obe deti, t. j. po 100 Eur mesačne na každé dieťa. Podľa
vyjadrenia matky je otec zamestnaný a dosahuje príjem vo výške 120 Eur až 150 Eur týždenne.
Týmto návrhom sa matka detí domáhala, aby súd neodkladným opatrením dočasne zveril maloleté deti
do jej osobnej starostlivosti a otca detí zaviazal povinnosťou prispievať na ich výživu. Zároveň matka
detí v tejto veci podala aj návrh vo veci samej. Svoj návrh matka odôvodňuje skutočnosťou,
že s otcom detí nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a otec sa o maloleté
deti nezaujíma, prispieva jej však na výživu detí pravidelne sumou 50 Eur týždenne. V danej veci mal
súd za to, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nie je dôvodné, pretože nebola splnená
podmienka naliehavosti veci a potreby neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou navrhovaného
neodkladného opatrenia. Maloleté deti sú vo faktickej starostlivosti matky, ktorá sa o ne osobne stará
a je s nimi na rodičovskej dovolenke. Otec detí o ne nejaví záujem, nedomáha sa ich zverenia do jeho
osobnej starostlivosti, teda medzi rodičmi nie je rozpor v otázke osobnej starostlivosti. Preto nie je daná
naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu, nie je potrebné okamžite a bezodkladne upravovať pomery
a neodkladným opatrením zverovať deti do osobnej starostlivosti matky. Takisto nie je daná ani naliehavá
potreba otcovi detí neodkladným opatrením ukladať povinnosť platiť výživné, pretože otec detí aktuálne
od 31.08.2016 dobrovoľne a pravidelne prispieva na výživu detí sumou 50 Eur týždenne, čo je 200 Eur
mesačne spolu na obe deti, teda 100 Eur mesačne na každé maloleté dieťa. Možno teda



konštatovať, že v súčasnosti v čase rozhodovania súdu si otec detí dobrovoľne plní svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom v nevyhnutnej miere. Nie je preto potrebné mu túto povinnosť bezodkladne
ukladať neodkladným opatrením. Matka detí tak neosvedčila skutočnosť, že právne vzťahy účastníkov
si vyžadujú okamžitý zásah súdu a okamžitú dočasnú úpravu určením vyživovacej povinnosti zo strany
otca k maloletým deťom, keďže otec si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní dobrovoľne. Okrem
toho súd poukazuje na to, že neodkladným opatrením by bolo možné uložiť povinnosť platiť výživné len
v nevyhnutnej miere, pričom matkou navrhovaná suma presahuje požiadavku nevyhnutnej miery. Keďže
v danej veci si otec v súčasnosti dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť, teda výživa maloletých detí nie
je ohrozená, nie je dôvodné nariaďovať navrhované neodkladné opatrenie. Z uvedených dôvodov preto
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. Súd
mal za to, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom konečná úprava
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bude riešená v rozhodnutí vo veci
o návrhu matky vo veci samej. Právne vec posúdil podľa § 2 ods. 1 a 2, § 360 ods. 1 a 2, § 366, § 367
ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka detí. Dôvodila tým, že súd
prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď pri
rozhodovaní vôbec nezohľadnil potreby a záujem maloletých detí a tiež neaplikoval ust. § 361 CMP.
Skutočnosť, že sa ku dňu podania návrhu osobne stará o maloleté deti, neznamená, že tento stav sa
nemôže zmeniť, a to zmenou postoja otca, preto je v záujme maloletých detí, aby bolo súdom upravené
ich zverenie do osobnej starostlivosti formou neodkladného opatrenia do doby rozhodnutia súdu vo veci
samej, a tak upravené a stabilizované rodinné prostredie pre maloletých. Táto potreba je dôvodná aj
preto, že maloleté deti majú odlišné priezvisko od priezviska matky, s čím sú spojené pravidelné praktické
problémy v styku s úradmi. Tiež v záujme maloletých detí je treba upraviť neodkladným opatrením
vyživovaciu povinnosť otca, keď otec dlhodobo zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým,
túto si neplnil od narodenia t. j. od XX.XX.XXXX do 31.08.2016. Až prvýkrát dňa
31.08.2016 poslal poštou 50 Eur, ktoré si určil podľa vlastného uváženia a aktuálne jej posiela poštou
sumu 50 Eur týždenne. Zmeškané výživné na maloletých od ich narodenia do 31.08.2016 nesplnil.
Všetku starostlivosť zabezpečuje sama za pomoci svojich rodičov a rodiny. Navrhla, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovie a toto nariadi.

3. Otec detí vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom matky na nariadenie neodkladného
opatrenia nesúhlasí. Z ich spoločného partnerského vzťahu sa narodili maloleté deti V. a O.. Počas
tehotenstva matka väčšinou svojho voľného času trávila u neho v E. E., spoločne hospodárili a plánovali
spoločnú budúcnosť. V 6. mesiaci tehotenstva matka podstúpila operáciu a od tej doby zostala
v rodičovskom dome. Plánovali, že po pôrode budú žiť v E. E.. Ich vzťah ukončila matka, ktorá si našla
milenca M. M. začiatkom júna 2016. Poprel, že by si neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom,
keď s matkou spoločne kupovali potrebné veci pre deti, či už materiálne vybavenie alebo potrebnú výživu.
Kúpili spoločne detský kočiar za sumu 550 Eur, športový kočiar za 230 Eur, darček pre dvojičky na ich
prvé narodeniny bola trojkolka v cene 200 Eur, na ktorú obaja prispeli rovnakým dielom po
100 Eur. Mlieko pre deti objednával a platiť v lekárni v E. E., v Tescu alebo v lekárni Dr. Max v V..
Matke zabezpečil opravu jej auta a nákup náhradných dielov. Finančne matku podporoval aj pred ich
rozchodom a po ňom. Vôbec sa nezakladá na pravde, že by nemal záujem stretávať sa s maloletými
deťmi, navštevoval ich každý deň, pokiaľ sa to dalo. Asi 3 x sa stalo, že deti nevidel cca 2 týždne,
pretože bol chorý. Vždy matke dával 50 Eur týždenne, po návrate z dovolenky so svojím priateľom matka
zmenila správanie, prestala s ním komunikovať a obmedzila sa len na to, že chce zmenu priezviska pre
deti na W.. Synov miluje a nevie, prečo by mal súhlasiť so zmenou ich priezviska. Nie je pravdou, že
by nemal záujem o ich deti a ich zdravý vývoj, vždy sa o ne zaujímal, ale pre nový vzťah matky mu to
neumožňovala. Výška požadovaného výživného sa mu zdá vysoká, vzhľadom k jeho príjmu. Chodí na
brigády a fušky, len aby mohol deťom posielať 200 Eur mesačne. Vlastní motorové vozidlo Audi 100,
rok výroby 1991. Navrhol, aby odvolací súd návrh na neodkladné opatrenie po začatí konania zamietol
v celom rozsahu.

4. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že o prebiehajúcom konaní nemal žiadnu
vedomosť, nakoľko neobdržal ani uznesenie o ustanovení opatrovníka maloletým deťom. Z toho dôvodu



neboli prešetrené pomery oboch rodičov v ich domácnosti, preto sa nemôže k doručeným písomnostiam
vyjadriť.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia nie je dôvodné, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti
veci a potreby neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia.
Maloleté deti sú vo faktickej starostlivosti matky, ktorá sa o ne osobne stará a je s nimi na rodičovskej
dovolenke. Otec detí o ne nejaví záujem, nedomáha sa ich zverenia do jeho osobnej starostlivosti, teda
medzi rodičmi nie je rozpor v otázke osobnej starostlivosti. Preto nie je daná naliehavá potreba
okamžitého zásahu súdu, nie je potrebné okamžite a bezodkladne upravovať pomery a neodkladným
opatrením zverovať deti do osobnej starostlivosti matky. Takisto nie je daná ani naliehavá potreba otcovi
detí neodkladným opatrením ukladať povinnosť platiť výživné, pretože otec detí aktuálne od
31.08.2016 dobrovoľne a pravidelne prispieva na výživu detí sumou 50 Eur týždenne, čo je 200 Eur
mesačne spolu na obe deti, teda 100 Eur mesačne na každé maloleté dieťa. Možno teda konštatovať,
že v súčasnosti v čase rozhodovania súdu si otec detí dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť k
maloletým deťom v nevyhnutnej miere. Nie je preto potrebné mu túto povinnosť bezodkladne ukladať
neodkladným opatrením. Matka detí tak neosvedčila skutočnosť, že právne vzťahy účastníkov si
vyžadujú okamžitý zásah súdu a okamžitú dočasnú úpravu určením vyživovacej povinnosti zo strany
otca k maloletým deťom, keďže otec si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní dobrovoľne.

7. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní matkou vznesené, sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na
zdôraznenie správnosti a k námietkam matky dodáva nasledovné:

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.

V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zaujal
správny právny záver, že daná vec nevyžaduje bezodkladne upraviť pomery k maloletým deťom, keď
sama matka uvádza, že deti sú v jej faktickej starostlivosti a otec o deti nejaví záujem. Odvolacia
námietka matky, uvedená v odvolaní, že táto okolnosť sa môže zmeniť, a to zmenou postoja otca,
nemôže založiť zmenu napadnutého rozhodnutia, keď zmena postoja otca v budúcnosti môže založiť
prípadné nariadenie neodkladného opatrenia až v budúcom čase, nie v súčasnosti. Rovnaký názor
zaujíma odvolací súd aj v časti uplatneného nároku na výživné zo strany otca, keď matka uvádza, že
otec platí od 31.08.2016 výživné na obidve deti po 50 Eur týždenne, teda 200 Eur mesačne. Okolnosť,
že otec riadne neplatil výživné na maloleté deti od ich narodenia do 31.08.2016, teda spätne, nemôže
byť predmetom neodkladného opatrenia, ale len predmetom konania vo veci samej, vzhľadom na
účel inštitútu neodkladného opatrenia. Matka neosvedčila, že právne vzťahy medzi účastníkmi vyžadujú
okamžitú úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Za tejto situácie potom zamietnutie návrhu na
neodkladné opatrenie nie je proti záujmu maloletých detí, ani si to nevyžaduje verejný záujem.
8. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

9. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).