Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/289/2012 z 12. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. marca 2014, sp. zn. 6S/289/2012, ECLI:SK:KSKE:2014:7012201200.1 Krajský súd Košice | 6S/289/2012 | ECLI:SK:KSKE:2014:7012201200.1 | 2014-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e40e1ac-41f7-446d-a224-dca0daa9c3db Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7012201200.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/289/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201200
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201200.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka, členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu U. F. E. J. Á. C. , F. Š. XXX/XX, L., právne
zastúpený JUDr. Milan Križalkovič, advokát, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves proti žalovanému
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát so sídlom Kuzmányho
č.8, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16.08.2012 č. KRPZ-KE-
KDI2-P-152/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.08.2012,
č. KRPZ-KE-KDI2-P-152/2012 ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva policajného zboru Spišská
Nová Ves, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 20.06.2012, č. ORPZ-SN-ODI2-P-402/2011 a vracia
vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 395,70
eur ako aj právo na náhradu súdneho poplatku v sume 35,- eur, ktoré trovy konania je povinný žalovaný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu č.ú. 156545592/0200, VS:411108 vedený v peňažnom
ústave VÚB Spišská Nová Ves, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie
žalobcu a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Okresného
dopravného inšpektorátu zo dňa 20.06.2012 č. ORPZ-SN-ODI2-P-402/2011, ktorými bol žalobca uznaný
vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 22 ods.2 písm.a/ zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), a to za porušenie povinnosti
ustanovených v § 22 ods.2,3, § 4 ods.1 písm.c/, § 3 ods.2 písm.b/, § 66 ods.6 s poukázaním na
ustanovenie § 137 ods.2 písm.c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke) za to, že dňa 06.09.2011 v čase od 14,15 hod.
pri riadení osobného motorového vozidla značky Q. E., X.Č. L. XXX F. vlastníka ČSOB Leasing, a.s. so
sídlom v Bratislave - Petržalke, Panonnská cesta 3308/11, držiteľa C. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. XXX/
XX, L. v meste Poprad po parkovisku na Ul. Alžbetinej pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
v Poprade nerešpektoval dopravné značenie „B1“ - zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s
dodatkovou tabuľkou s textom - mimo vozidiel Polície a s povolením riaditeľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru a zdravotne ťažko postihnutých, kde sa dostatočne nevenoval riadeniu motorového
vozidla, nedostatočne odhadol vzdialenosť za ním parkujúceho osobného motorového vozidla zn. T.
XXX X. L. XXX E. U. Y.. R. F. a zadnou časťou vozidla narazil do ľavej zadnej časti odparkovaného
vozidla zn. T. X. L. XXX E.. Po náraze vodiť U. F. odišiel z miesta dopravnej nehody bez zastavenia
na neznáme miesto. Následkom dopravnej nehody nedošlo k zraneniu osôb, dychová skúška u
podozrivého vykonaná nebola, nakoľko na mieste dopravnej nehody nezotrval. Ku škode na osobnom



motorovom vozidle zn. Q. E. X. L. XXX F. nedošlo, na osobnom motorovom vozidle zn. T. XXX X. L.
XXX E. bola spôsobená škoda odhadnutá na sumu 300,- eur. Za vyššie uvedené porušenie povinnosti
bola žalobcovi podľa § 22 ods.2 písm.a/ zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 400,- eur a
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov a uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 22.08.2012.

Včas podanou žalobou zo dňa 28.09.2012 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 15.10.2012
podanou na pošte dňa 11.10.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj
rozhodnutia ORPZ-SN ODI2-P-402/2011 zo dňa 20.6.2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie. Žalobu odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán nerešpektoval pokyny nadriadeného
správneho orgánu, podľa ktorých mu tento prikázal postupovať, pretože nevypočul príslušníka
policajného zboru, ktorý žalobcu upozornil, že parkuje na zakázanom mieste a nevypočul ani svedkov,
ktorých na svoju obhajobu žalobca uviedol. Správny orgán konal v rozpore s ust. § 33 zákona o
správnom konaní nakoľko neumožnil obvinenému, resp. jeho advokátovi byť prítomný a zároveň
klásť otázky pri výsluchu údajne poškodeného R. F., svedka V. a svedkyne V.. Žalobca nepopiera,
že sa dňa 06.09.2011 v čase okolo 14.15 hod. nachádzal na parkovisku na ul. Alžbetina pred OR
PZ Poprad, kde pri hľadaní voľného parkovacieho miesta neúmyselne porušil dopravné značenie
„B1“. Po tom, ako bol práve vychádzajúcou hliadkou na túto skutočnosť upozornený a vyzvaný, aby
motorové vozidlo preparkoval, urobil tak, pričom považoval nerešpektovanie dopravného značenia
„B1“ za priestupok vyriešený dopravnou hliadkou. Nechápe preto, ako môže správny orgán opätovne
tento priestupok prejednávať. Žalobca uvádza, že si nie je vedomý, že by pri cúvaní poškodil iné
motorové vozidlo, a preto ani nebol dôvod zotrvávať na mieste škodovej udalosti. Za podstatné
považuje žalobca to, že v spise absentuje odborné vyjadrenie znalca ohľadom otázky, mechanizmu
a priebehu nehodového deja, nakoľko na poškodenom vozidle T. XXX mala byť spôsobená škoda
vo výške 300,- eur, pričom ale žalobca na vozidle, ktoré riadil nenašiel žiadne poškodenie, ktoré by
tejto škode zodpovedalo. Žalobca ďalej poukazuje na to, že správny orgán hodnotí pravdivosť jeho
výpovedí podľa toho, ako mu to vyhovuje pre rozhodnutie. Ak správny orgán nevypočul žalobcom
navrhnutého svedka s odôvodnením, že sa jedná o maloletú osobu, je takéto konanie správneho
orgánu vážnym porušením zásad uvedených v § 3 zákona o správnom konaní a navyše na
svedeckú výpoveď nie je nutné, aby osoba bola plnoletá a plne spôsobilá na právne úkony. Žalovaný
vôbec neuviedol, ako mal žalobca spôsobiť poškodenie motorového vozidla R. F., keďže žalobcove
vozidlo bolo nepoškodené, pričom dôkaz o opaku nebol predložený. Na základe uvedeného hodnotí
žalobca rozhodnutie správneho orgánu ako rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s
obsahom spisov a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, a preto navrhol
zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v zmysle ustanovení § 250j
ods.2 písm.a/ až e/ O.s.p. Súčasne navrhol odložiť vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného v celom
rozsahu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, keďže okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia hrozí navrhovateľovi závažná ujma. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov
právneho zastúpenia a súdneho poplatku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.01.2013 došlom súdu dňa 09.01.2013 opätovne poukazuje na
odôvodnenie žalovaného rozhodnutia a dopĺňa, že z potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu
OR PZ V Poprade jednoznačne vyplýva, že sa nepodarilo zistiť žiadne poznatky k osobe policajtky,
ktorá mala riešiť dopravný priestupok žalobcu z dôvodu nerešpektovania dopravného značenia. Žalobca
na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 27.04.2012 uviedol, že svedkovia, ktorý s ním v aute v
inkriminovanom čase sedeli, boli jeho vnučka Y. V. a jej syn Y. V.. Správny orgán zistil, že vnučka žalobcu
sa volá K. V., ktorá bola vypočutá dňa 06.09.2011 a uviedla, že bola so svojim dedom na parkovisku
pred okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Poprade a jej syn Y. V., ktorý vypočutý nebol z
dôvodu, že sa jedná o maloletú osobu, pričom jeho matka ani neuviedla, že bol s nimi v motorovom
vozidle. Z dôvodu, že žalobca neuviedol správne mená svedkov, hodnotí správny orgán jeho výpoveď
ako nepravdivú. Žalobca na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 27.04.2012 neuviedol, že pri vypočutí
svedkov chce byť prítomný a na ústnom pojednávaní dňa 20.06.2012 po oboznámení sa s doplneným
materiálom nemal námietky a ani nežiadal, že chce klásť svedkom otázky. Žalovaný dáva do pozornosti
zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 28.10.2011, ktorú žalobca podpísal a kde uviedol, že si je
vedomý toho, že pri otáčaní mohlo dôjsť k tomu, že svojim vozidlom narazil do vozidla, ktoré tam bolo
doparkované, vie že to bol T. XXX. Myslel si však, že to bol len malý náraz a zo svojho vozidla nevystúpil



a pokračoval v jazde. Záverom žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Súčasne k žalobe pripojil
osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty od Daňového úradu Spišská Nová Ves, rozhodnutia
správnych orgánov ako aj odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu.

Súd na základe ustanovení § 244 nasl. O.s.p. podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s
obsahom administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, po vypočutí
účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov na pojednávaní súdu dňa 13.3.2014 dospel k záveru,
že rozhodnutie žalovaného a postup žalovaného nie sú v súlade so zákonom z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa ustanovenia § 32 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok)
správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods.2
Správneho poriadku).

Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie § 32 ods.3 Správneho
poriadku).

Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a
znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke (§ 33 ods.1 Správneho poriadku).

Podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods.1 až 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto zákone alebo v inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Priestupkom podľa § 2 ods.1 zákona o priestupkoch je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.



Podľa ustanovenia § 73 zákona o priestupkoch obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatniť skutočnosti a dôkazy na svoju
obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovediam ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

Ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov a rozhodnutí žalovaného (rozhodnutím žalovaného
treba rozumieť ako prvostupňové tak aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného) vyplýva, že pokiaľ
sa žalovaný odvoláva na dôkaz, ktorým je evidenčná karta o priestupkoch žalobcu tak je to právne
irelevantné a už na základe pravidiel právnej logiky je jasné, že vo vzťahu ku konaniu o priestupku
žalobcu tento dôkaz nemá absolútne žiadny význam.

Na základe žalovaným tvrdených skutočností, že žalobca uviedol nesprávne mená svedkov, ktorí s
ním mali sedieť v aute, a urobiť záver na základe tohto, že výpoveď žalobcu v správnom konaní je
nepravdivá, je podľa názoru súdu svojvôľou žalovaného a nemá žiadnu oporu v pravidlách formálnej
logiky. To ak si niekto nepamätá alebo neovláda mená všetkých svojich rodinných príslušníkov (v prípade
žalobcu je ich zrejme dosť) neznamená to, že automaticky klame alebo zavádza v opisovaní priebehu
skutkového deja.

Ako z obsahu spisu žalovaného vyplýva žalobca nespochybňuje porušenie povinnosti týkajúcej sa toho,
že nerešpektoval dopravné značenie „B1“, ale ak sa žalovaný k námietke žalobcu, že škoda na vozidlách
nebola kvalifikovaná odborným znaleckým posúdením vyjadril tak, že odkázal na žalobcovu výpoveď zo
dňa 28.10.2011 kde tento uviedol, že si je vedomý toho, že pri otáčaní mohlo dôjsť k tomu, že svojim
vozidlom narazil do vozidla, ktoré tam bolo doparkované, vie že to bol T. XXX, nemožno túto skutočnosť
považovať za priznanie žalobcu, ale len za jeho úsudok, to znamená za možnosť, ktorú pripustil, a preto
je vyporiadanie sa žalovaného správneho orgánu prvého a druhého stupňa s touto námietkou žalobcu
podľa názoru súdu nedostatočné.

Vyjadrenie práporčíka R. V. k dopravnej nehode zo dňa 06.09.2011, s ktorým sa žalovaný vôbec
nevysporiadal svedčí v prospech žalobcu, pretože tento vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:
„Bezprostredne po skutku som si zaznačil štátnu poznávaciu značku a typ vozidla a išiel som k miestu
nehody skontrolovať následky nárazu, pričom sa ku mne pripojil aj riaditeľ z OHKPZ, ktorý práve
vychádzal z budovy Okresného riaditeľstva PZ Poprad. Hneď som ho o veci informoval. Spoločne sme
prezreli zaparkované vozidlo, na ktorom nebolo viditeľné žiadne poškodenie. Riaditeľ OHKPZ ihneď
telefonoval riaditeľovi OPPORPZ Poprad, kde zistil majiteľa vozidla (ktorým bol zástupca riaditeľa
Okresného riaditeľstva PZ Poprad) a požiadal OPPORPZ Poprad, aby majiteľa vozidla poslal pred
budovu k vozidlu. Zástupca riaditeľa OR PZ Poprad sa k svojmu vozidlu dostavil za pár minút a pri
pohľade na poškodenú časť uviedol niečo v tom zmysle, že škoda je minimálna. Za seba uvádzam,
že pri pohľade na poškodenú časť som okrem dvoch nevýrazných malých šmúh, dlhých zhruba 10 cm
nevidel žiadne poškodenie“.

Vzhľadom aj na uvedený príklad treba prisvedčiť žalobcovi, pokiaľ tento namietal, že žalovaný vôbec
neuviedol, ako mal žalobca spôsobiť poškodenie motorového vozidla poškodeného R. F., keďže
žalobcove vozidlo bolo nepoškodené a z výpovede p. V. vyplýva, že ani vozidlo Y.. R. F. nebolo viditeľne
poškodené.

Taktiež treba prisvedčiť námietke žalobcu, že nevypočul príslušníkov policajného zboru, ktorí žalobcu
upozornili, že parkuje na zakázanom mieste v inkriminovanom čase dňa 06.09.2011 o 14,15 hod.,
pretože podľa názoru súdu z rozpisu služieb príslušníkov PZ to zistiť bolo možné. Preto sa súd
domnieva, že list riaditeľa ODI v Poprade zo dňa 23.03.2012 doručený v ten istý deň OR PZ, ODI v
Spišskej Novej Vsi je v tomto smere spochybniteľný.

Podľa názoru súdu prvostupňové rozhodnutie žalovaného absolútne nerešpektuje zákonné podmienky
odôvodnenia rozhodnutia, pretože v ňom absentuje spôsob myslenia a uvažovania správneho orgánu
pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, a preto ani nemožno zistiť, ktoré z vykonaných dôkazov



považoval správny orgán za presvedčivé a ktoré nie. Správny orgán prvého stupňa sa obmedzil
len na vymenovanie dôkazných materiálov, z ktorých mal podľa jeho slov vychádzať. To isté možno
konštatovať aj v prípade druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu, pretože tento len citoval to
čo obvinený žalobca namietal vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a vychádzal z
údajného priznania sa žalobcu k spáchaniu priestupku.

Podľa právneho názoru súdu ani priznanie priestupcu nemôže byť dostatočným podkladom pre uznanie
viny za priestupok, ak nekorešponduje s inými vykonanými dôkazmi alebo sám o sebe nedáva istotu o
spáchaní priestupku, resp. o osobe priestupcu.

V priestupkovom konaní totiž v súlade s už vyššie odcitovaným pojmom priestupku, nie je úlohou
priestupcu vyviniť sa, ale je úlohou orgánov objasniť priestupok a bez akýchkoľvek pochybností
preukázať, že skutok sa stal, že je zavineným priestupkom, že ho spáchala konkrétna osoba, ktorá nie
je vyňatá z pôsobnosti orgánov objasňujúcich priestupok a priestupok, resp. jeho spáchanie mu musí
byť preukázané.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd v tomto prípade zastáva názor, že správne orgány v priebehu
administratívneho správneho konania nezistili riadne a úplne skutočný stav veci podľa § 32 Správneho
poriadku, pretože sa dostatočne nevysporiadali s dôkazmi, ktoré si pre svoje rozhodnutia ako podklad
rozhodnutia obstarali. Správny orgán totiž môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady
voľného hodnotenia dôkazov len po tom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory
v dôkazoch. To však podľa názoru súdu žalovaný ani prvostupňový správny orgán, pokiaľ ide o pohovor
príslušníkov policajného zboru žalobcovi, aby auto preparkoval, pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody
na motorovom vozidle R. F. žalovaný neurobil. Taktiež žalovaný nevyhodnotil výpoveď p. V., ktorá sa
súdu javí ako pravdivá. Pretože súd musí skúmať dostatočnú odôvodnenosť rozhodnutia, teda, či
skutkový stav je opísaný tak, že nevzbudzuje absolútne žiadne pochybnosti o záveroch rozhodnutí
správnych orgánov, a to v danom prípade vôbec, pokiaľ ide o výpoveď tohto svedka, nebolo v žalovaných
rozhodnutiach urobené.

Preto súd podľa ustanovenia § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. , keďže rozhodnutia žalovaného považoval
za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov z vyššie uvedených dôvodov
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie.

Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 13.03.2014 doručil súdu vyčíslenie trov konania vrátane
osvedčenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty a technický opis vozidla právneho zástupcu žalobcu, v
zmysle ktorého vyčíslenia si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 395,70 eur a náhradu
súdneho poplatku vo výške 35,- eur.

Súd žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu uplatnených trov právneho zastúpenia v zmysle § 11
ods.4 a nasl. vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 03.09.2012 v sume 58,69 eur, za podanie návrhu na
začatie konania dňa 29.09.2012 58,69 eur, za účasť na pojednávaní dňa 13.03.2014 v sume 61,87
eur, ako aj náhradu režijného paušálu v súlade s ustanovením § 16 ods.3 citovanej vyhlášky za dva
úkony právnej pomoci, ktoré boli vykonané v roku 2012 (27,63 eur) a za úkony právnej pomoci, ktoré
boli vykonané v roku 2014 (1x 8,04 eur).

Taktiež súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu cestovné v súlade s ustanovením § 15 a 16 citovanej
vyhlášky zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, a to za cestu autom o Spišskej Novej Vsi
do Košíc a späť (160 km), ktorá cesta bola vykonaná vozidlom značky I. Y. X..Č.. L. XXX E., ktoré
má spotrebu 7,5 l/100 km pri cene benzínu 1,5 eur dňa 13.03.2014 v sume 18,- eur a za amortizáciu
predmetného motorového vozidla pri 0,18 eur/1 km dňa 13.03.2014 v rozsahu 160 km v sume 28,80
eur a náhradu za stratu času podľa § 17 citovanej vyhlášky vzniklú cestou zo Spišskej Novej Vsi do



Košíc a späť v rozsahu troch hodín vo výške 13,40 eur za každú aj začatú 1 hod. (6x3,14 eur) dňa
13.03.2014 v sume 80,40 eur.

Taktiež žalobcovi súd priznal právo na náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 35,- eur.

Spolu odmena právneho zástupcu žalobcu vrátane režijného paušálu tak predstavovala sumu 202,55
eur a náhrada hotových výdavkov predstavovala sumu 127,20 eur. K tomu súd pripočítal 20 % DPH v
sume 65,95 eur, preto trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavovali spolu sumu 430,70 eur (395,70
eur + 35,- eur).

Preto súd žalobcovi na základe ustanovenia § 250k ods.1 O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 149 ods.1 a
§ 151 ods.2 a ods. 8 O.s.p. ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 395,70 eur ako aj právo na náhradu súdneho poplatku 35,- eur, ktoré boli vykonané
na účelné uplatnenie práva žalobcu.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.