{"guid": "300d02c2-2189-411e-b130-00937f3187d1:73d01fb2-f52c-43ac-b7b8-674eed981c6f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3713203796.2", "spisova_znacka": "6Co/917/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/917/2014 z 27. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. septembra 2015, sp. zn. 6Co/917/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3713203796.2", "identifikacne_cislo": "3713203796", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2015-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73d01fb2-f52c-43ac-b7b8-674eed981c6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3713203796.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3713203796.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3713203796.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/917/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713203796
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3713203796.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., IČO:
26429705, Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha, Česká republika, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, proti odporkyni: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, P. V., o zaplatenie 162 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
8. októbra 2014, č. k. 6C/152/2013-94, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e  .

Odporkyni náhradu  trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím v poradí  druhým rozsudkom  rozhodol o uplatnenom nároku navrhovateľa tak, že
návrh zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania.  Svoje rozhodnutie  odôvodnil skutkovým
zistením, v zmysle ktorého právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Pohotovosť,  s.r.o. a odporkyňa,
uzavreli dňa 01.12.2010 zmluvu  o úvere č. 302001223, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý
úver vo výške 300 eur za poplatok  114 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala zaplatiť  v troch mesačných
splátkach po 138eur, počnúc dňom 08.01.2011.  Súčasťou  uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, vyhotovené  ako formulár, v ktorých podľa čl. 14 na zabezpečenie  záväzku dlžníka
ako  vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej  zmluvy voči veriteľovi ako  remitentovi,
vystavil vystaviteľ zmenky, v ktorej nie sú vyplnené  zmenková  suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmenkovú sumu vyplní  na zmenke remitent najskôr  v deň, keď sa v zmysle  bodu
4 týchto podmienok  stane celý  dlh okamžite  splatný, t. j.  keď  dlžník  neuhradí včas štyri po sebe
idúce splátky, prípadne uhradí  len časti splátok, alebo  neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť
poslednej splátky. Odporkyňa na základe uvedeného článku vo všeobecných obchodných podmienkach
vystavila  dňa 01.12.2010 neúplnú zmenku (blankozmenku), kde  bola remitentom Pohotovosť, s.r.o.
Odporkyňa úver nesplácala  riadne a včas, čím  sa stal dlh splatný v zmysle dohodnutých podmienok.
Pohotovosť, s.r.o. následne vyplnila ďalšie údaje zmenky, a to  zmenkovú sumu 162 eur a začiatok
úročenia od 13.04.2011. Zmenka bola vystavená s doložkou  „bez protestu“ s lehotou  splatnosti
„na platenie predložiť  v lehote 4 rokov od vystavenia“.  Pohotovosť s.r.o.  indosovala  zmenku  na
navrhovateľa.  Na takto zistený skutkový stav  okresný súd aplikoval článok 2, 3, 5 a 9  Nariadenia
Európskeho parlamentu  Rady (ES) č. 861/2001 z 11. júla 2007 a ďalej všeobecné ustanovenia  o
spotrebiteľských  zmluvách podľa § 52, 53, 54 Občianskeho  zákonníka a § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských  úveroch. Dospel k právnemu záveru, že v danom prípade bola
zmenka vystavená ako zabezpečovací prostriedok pôvodného právneho vzťahu, ktorý má povahu
spotrebiteľského vzťahu. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie



je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v
§4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Posledná právna úprava v § 5a zákona
o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje.
Spotrebiteľská právna úprava má kogentný charakter, súd ex offo skúmal podmienky vystavenia zmenky
a jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi. Následne súd vyhodnotil zmluvné dojednanie, dohodu
o vyplnení zmenky, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/  Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť
právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s §  52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého  ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.  V zásade je potrebné uviesť, že
spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy, za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v § 4 ods.6, nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len  na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru a to za len  za určitých, presne stanovených podmienok, a to : len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie
prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. V tomto prípade však oprávnený
vyplnil zmenku na sumu niekoľkonásobne vyššiu než 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Na základe uvedeného, súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky v bode 14 VPPÚ ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/, o/ Občianskeho zákonníka, ktorá stavia spotrebiteľa do
výrazne nevýhodného postavenia a sleduje ciel obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Podľa tohto dojednania odporkyňa  vystavila  zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom chýbajúce údaje mohol  vyplniť  právny predchodca
navrhovateľa, teda  pôvodný veriteľ  ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní veriteľ  v rozsahu všetkých
peňažných nárokov  voči odporkyni  , ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním
požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa §  53
ods.  4 písm. o/ Občianskeho zákonníka. Zmenkové úroky naoktrojované vo výške 0,25 % denne z
dlžnej sumy slúžia ako sankcia za oneskorenie platby. Vzhľadom na ich výšku (91,25% ročne) ide
nepochybne o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.
Za situácie, keď ide o spotrebiteľský vzťah, zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky mení tento zmluvný
vzťah na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa.
Zároveň je zrejmé, že veriteľ  ako dodávateľ mal znenie dohody o vyplnení zmenky vopred pripravené
vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktorých obsah odporkyňa  nemohla pred uzavretím zmluvy
ovplyvniť a ktoré používa právny predchodca navrhovateľa  vo všetkých, súdu známych, prípadoch.  Z
uvedených dôvodov súd musel dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie
v zmysle §  52 ods.  2 Občianskeho zákonníka.  Keďže zmenka vychádzala z dohody o vyplnení zmenky,
ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku upravenú v neprospech spotrebiteľa, a z tohto
dôvodu ide o dojednanie neplatné, celé plnenie, ktoré navrhovateľ žiadal priznať súdom je potom v
rozpore so zákonom (§ 52 ods. 2, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §  4 ods.  6 zákona č.  258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch) a teda právom nedovolené, a preto súd zamietol návrh navrhovateľa v
celom rozsahu.  O trovách konania súd rozhodol podľa ustanov. § 142 ods.1 O.s.p. Odporkyni by patrila
plná náhrada trov konania, keďže si žiadne trovy neuplatnila a ani jej nevznikli, súd jej náhradu trov
konania nepriznal.

Proti tomu  rozsudku navrhovateľ podal  včas  odvolanie. Navrhol zmeniť  rozsudok okresného súdu
a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zároveň mu priznať  náhradu trov odvolacieho konania.
Deklaroval  uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), § 205 ods. 2 písm. a) v spojení
s § 221 ods. 1 O.s.p.   a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.   Odvolacie dôvody odôvodil  nasledovne:

Konaním súdu, ako aj napadnutým   rozhodnutím  došlo k porušeniu  práva Európskej únie, konkrétne  k
porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej
len  „Nariadenie“). Nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých   svojich častiach a
priamo aplikovateľné  v Slovenskej republike.  V danej veci  odporca nedoručil  súdu žiadnu žalobnú



odpoveď v súlade  s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol  preto  povinný  postupovať  podľa čl.
7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého: „Ak sa súdu alebo tribunálu  nedoručí  odpoveď dotknutej  strany
v lehote ustanovenej v článku  5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál  vydá rozsudok  o pohľadávke,
alebo  protipohľadávke.“ Článok 7 Nariadenia upravuje  procesný postup súdu  pri skončení konania a
obligatórne ustanovuje súdu povinnosť  vydať rozsudok  o pohľadávke bez nariadenia  pojednávania
vždy, ak sa súdu nedoručila odpoveď odporcu.

Okresný  súd v odôvodnení  svojho rozsudku  uviedol, že  vo veci  vykonal dokazovanie  o. i.
oboznámením sa s úverovou  zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Navrhovateľ
a podľa dostupných informácií ani odporca však dokazovanie  úverovou zmluvou, exekučným spisom
či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.

Podľa ust.  § 120 O.s.p.   dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli.

Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p.  in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní  vykonal aj iné
dôkazy, ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak  je
vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie  nejakého dôkazu
môže byť príčinou  toho, že súd  nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať  ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo
samotného  doterajšieho dokazovania (z doterajších  prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov).
V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť  o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len
z predloženej zmenky. Z uskutočnených  prednesov  sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe
návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

Navrhovateľ nemá vedomosť o iných vzťahoch  medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom
zmenky (v tomto konaní odporcom).  Navrhovateľ je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku),
ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne  iné informácie, či dokumenty navrhovateľ k zmenke
nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje  mať na to, aby mohol uplatňovať
práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných  dokumentov ako originálu zmenky pri
uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení  nároku zo strany indosatára, je neprípustné
a nezákonné.

Predpokladom  vydania rozsudku  v tomto konaní bolo  výlučne predloženie originálu zmenky.  Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa.

Odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia  vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu  uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením.

Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho  podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter  odporcu ako spotrebiteľa. Odporca sa tejto obrany
žiadnym spôsobom  nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim  konaním ju prakticky
uznal.

Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované  čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.  Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu  na základe
aplikácie nesprávnych právnych  predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie.

Navrhovateľ je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie  je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu.  Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení  o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj  „ZŠZ“) vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu.



Predmetom  konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.  Navrhovateľ v konaní
uplatňuje bezpodmienečný  záväzok odporcu, že za zmenku  zaplatí.  Súd však vec posudzoval, akoby
išlo o bežný  zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

Súd predovšetkým ignoroval ust. § 17 ZŠZ, podľa ktorého cit.: „Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi  alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.“ Z
ustanovenia § 17 zák. č.  191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný  (povinný) zo zmenky, môže
vznášať  (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto
námietok preukázal. Dôkazné bremeno  teda spočíva na odporcovi (povinnom) a nie na  navrhovateľovi
(oprávnenom). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno  neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri
kauzálnych  námietkach nie je možné  prenesenie dôkazného bremena z odporcu (povinného) na
navrhovateľa (oprávneného).

Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv.  kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak
námietka musí byť vznesená zo strany odporcu.

Súd vyhodnotil zmenku  ako neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu  však vychádza len z kauzálnych
námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto  z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne
námietky  sú po indosovaní v zásade neprípustné.

Podľa Nariadenia je však možné v zmysle čl. 4 Nariadenia považovať  uplatnený nárok  za zjavne
neopodstatnený len vtedy, ak nie sú splnené podmienky konania podľa O.s.p., alebo odporca nie je
pasívne vecne legitimovaný. Nárok sa v zmysle  nariadenia považuje za neprípustný, ak nie je  v
podmienkach Slovenskej republiky vymáhateľný súdnou cestou.

Poukazuje na rozsudok  Nejvyššího soudu  ČR zo dňa  22.08.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000
(uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí  a stanovisek č. 59/2004).  Směnečný závazek je přitom  zcela
samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho vzniku.

Vzhľadom  na to, že Najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní  vychádzal z rovnakej  právnej úpravy,
aká je  aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec.  Z uvedeného
judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Zmenkový
záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý  aj
od  zabezpečovanej  pohľadávky.

Nikto  (okrem súdu) v konaní netvrdil, že odporcovi bol poskytnutý  spotrebiteľský úver, teda nie úver v
súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, a nikto túto skutočnosť v konaní ani nepreukázal.  Napriek
tomu z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní  vychádzal. Napadnuté rozhodnutie  súdu je prekvapivé,
čo predstavuje odňatie možnosti  konať pred súdom. Považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa
aj k záveru o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti  poukazuje na to, že samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru  bola vystavená zmenka. Limitovaná  bola  len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej  výške dlhu v čase jej vyplnenia.  Zákon súčasne  nelimituje použitie len istého  druhu zmeniek,
ani nevylučuje použitie určitých  doložiek a pod.  Z uvedeného vyplýva, že  prípustné sú akékoľvek
zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o
vyplňovacom práve.  Súčasne z formulácie ust. § 4  ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo
slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé,  že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované  dodatočne
po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil  vyplňovanie znenie
zo strany veriteľa.  Z uvedeného preto  vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla  byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou  zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava  explicitne pripúšťala  používanie blankozmeniek.

Na podporu  svojich záverov citoval z  uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo
dňa 05.09.2013 a z  uznesenia Krajského súdu  v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa
21.11.2013.



Odporkyňa nevyužila svoje právo na písomné vyjadrenie k odvolaniu  navrhovateľa.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. §  212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu  je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.  O odvolaní  navrhovateľa  rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Odvolací súd si osvojil  správne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktoré zodpovedá
kritériám podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto  naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacím  dôvodom  navrhovateľa a na zvýraznenie správnosti  rozsudku okresného súdu  považuje
za potrebné uviesť nasledovné.

Úlohou  súdov členských štátov EÚ (ďalej  „vnútroštátny súd“) je uplatňovať popri  vnútroštátnom práve
aj právo Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré sa musí v členských  štátoch EÚ uplatňovať jednotne.
Právo  Spoločenstva má tú  zvláštnosť, že mení právomoci  vnútroštátneho súdu  v jeho vzťahu k
zákonom.

Rozsudok  Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ďalej len  „Súdny dvor“ vo veci  Simmeathal II
(29.03.1978, 106/77),  pomenoval  úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd je v medziach
svojej  právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z tohto  právneho
systému vznikajú  jednotlivcom“.  Podľa názoru  ESD by účinnosť komunitárneho práva bola „oslabená,
keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať komunitárne právo v súlade s rozhodnutím,
či  ustálenou  judikatúrou Európskeho  súdneho dvora. V tomto kontexte je potom možné považovať
vnútroštátny súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú úlohu; úlohu  súdu  členského štátu
a súdu Spoločenstva.

Vnútroštátny  súd je pri použití vnútroštátneho  práva a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne  prijatej
za účelom splnenia požiadaviek  smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom
rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol výsledok stanovený touto  smernicou
a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva o založení Európskeho spoločenstva).

Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere,  nemožno  posudzovať práva
a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo
mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie  spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha
režimu  ochrany spotrebiteľa vo  forme súdnej kontroly, či  zmluvné dojednania, vrátane  akcesorických,
neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle  článku 6 smernice 93/13/EHS súd
aj bez návrhu  skúma  nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej  zmluve, čím  sa má zabrániť tomu,
aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje  dosiahnutie cieľa
v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto  skúmanie môže  mať  odradzujúci účinok,  smerujúci k
ukončeniu  používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov.

Ak by vnútroštátne právo  (prípadne jeho  výklad v súdnej praxi)  umožňovalo  veriteľovi  obísť takéto
preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo  by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku
(effet utilé).   Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť  prijať všetky potrebné opatrenia
všeobecnej alebo osobitnej povahy na dosiahnutie  výsledku stanoveného  smernicou. Vnútroštátny
súd je pri použití  vnútroštátneho práva, najmä ustanovení  právnej úpravy osobitne prijatej za účelom
splnenia požiadaviek smernice, povinný  vykladať  vnútroštátne právo  v čo najširšom možnom  rozsahu
v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, ak sa dosiahol výsledok stanovený  touto smernicou a
dosiahol tak  súlad  s článkom  249 tretím odsekom  Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V prejednávanej veci  zmenka vznikla na zabezpečenie záväzku dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy -
spotrebiteľská zmenka.  Pri spotrebiteľskej zmenke sa berie do úvahy aj  kauza právneho vzťahu, z
ktorého zmenka vznikla. Súdnu kontrolu  neprijateľnosti  zmluvných podmienok, z ktorej  zmenka vznikla
a zmluvných podmienok jej vyplnenia, súd vykoná ex offo.  Uvedené platí  aj v právnych veciach podľa
nariadenia č. 861/2001, kde je spotrebiteľ odporcom.



Navrhovateľ je po spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na  navrhovateľa dopadajú
všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať  s odmietnutím súdnej ochrany.
Súdna ochrana sa principiálne  neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom.  Súd chráni vzťahy
založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť  je vylúčená  pri návrhoch, v ktorých osoba
musela pri elementárnej  opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

Zákon o ochrane  spotrebiteľa zakotvil  definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8).
Konanie  v rozpore s čestnou obchodnou praxou  je teda nielen konaním proti  dobrým mravom, ale
explicitne proti zákonu.

V danej právnej veci  správne okresný súd vyhodnotil konanie pôvodného  veriteľa a navrhovateľa ako
jeho nástupcu ako odporujúce dobrým mravom.  Zdá sa, že navrhovateľ očakával, že v predmetnej veci
bez ďalšieho budú uznané  nároky, pritom dobre mohol vedieť, že tieto nároky boli v skoršom období
odmietnuté pre rozpor s pravidlami  verejného poriadku.

Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách výslovnej reguluje pôsobenie aj na vzťahy po
zániku zmluvy.  Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé  obchodné praktiky podnikateľov
voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej
transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť  k riadnemu fungovaniu  vnútorného
trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení  členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické
záujmy spotrebiteľov.

Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho  nástupcu, aby vykonal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože sa tak koná bez odbornej starostlivosti  na strane dodávateľa
a spotrebiteľ môže  urobiť ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia (§ 7 a násl.
ZOS).

Nekalú obchodnú praktiku tejto povahy napĺňa práve navrhovateľ.  Zmenkový úrok  0,25% denne
predstavuje 91,25% ročne. Tento úrok  má sankčnú povahu, pretože je priamo spojený s nedodržaním
povinnosti  plniť aj po splatnosti pohľadávky.  Aby sa tento  úrok mohol podradiť  pod inštitút neprimeranej
sankcie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej  v čiernom zozname (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ,
postačí, že  má čo len čiastočne sankčnú povahu).

Na dosiahnutie  týchto plnení  sa dojednal neprijateľný  rozhodcovský proces a zmenka, ktorú vyplnil čo
do istiny dodávateľ už v čase vzniku úverovej zmluvy s podstatným navýšením oproti  dlhu (úver 300
eur, platby 114 + 3x 138 eur - 528 eur). Odvolací súd  teda aj  vo vzťahu k samotnej istine považuje
konanie veriteľa za nečestné a sledujúce získanie  neoprávneného  obohatenia na úkor iného už od
samého začiatku  právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.

Konanie pôvodného veriteľa odporuje základným  hodnotovým pravidlám, vyžadovaných väčšinou
spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu (§ 3 OZ, porov. BECK). To platí  aj
pre navrhovateľa, na ktorého  boli práva zo zmenky postúpené.

Navrhovateľ pri tisícoch postúpení si musel byť  dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana  (§ 52 a násl. OZ) a ktorých postavenie
nie je možné nijako  zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods. 1 OZ).
Zmenky indosované na navrhovateľa  majú  priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez
rovnakého zástupcu (Fridrich Paľko) a navrhovateľovi  postačovalo vynaložiť  minimálne úsilie, aby zistil
spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.

Odvolací súd  konštatuje, že navrhovateľ konal vedome na škodu odporkyne. Preto ani  striktné
zmenkové právo  (§ 17 ZaŠZ) nepredstavuje prekážku, aby sa zohľadnil skutočný hospodársky cieľ
právneho vzťahu  so žalovaným (spotrebiteľská úverová zmluva) a tým aj vznikol dôvod na opatrenie
súdu smerujúce k zbaveniu účinkov  nečestných zmluvných klauzúl (čl. 6 smernice).



Medzi základné  princípy právneho štátu patrí aj predvídateľnosť súdnych  rozhodnutí, ktorá spočíva v
tom, že súdy rozhodujú v podobných  veciach analogicky, a teda  zo samotného skutkového  stavu je
možné očakávať podobné rozhodnutie, ako v iných, už  rozhodnutých  veciach.

Vychádzajúc z uvedeného princípu, odvolací súd si osvojil  judikovanie v identických prípadoch
Krajského súdu Prešov (napr. 21Co 273/2014), ktorý sa problematike spotrebiteľských vzťahov  venuje
s plnou vážnosťou už dlhé roky.

Z uvedených  dôvodov bolo potrebné  rozsudok okresného súdu  ako vecne správny potvrdiť.

Úspešná odporkyňa v odvolacom konaní  náhradu trov neuplatnila, preto podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p.  jej náhrada trov  nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/152/2013", "guid": "db1b0aa9-12af-43e1-bf36-0d5851332d1c:80256f91-d516-4ac6-9c4e-ef5b301b459a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b7aacac6-d46d-40a3-9e11-a69dde975629:d310abd4-7328-4114-8d0e-7a6a4bbba7bd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8213202245.1", "spisova_znacka": "21Co/273/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/273/2014 z 4. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8213202245.1"}, {"guid": "8f41a847-66a3-4c1b-82a8-35a01f94392a:8666e572-d28b-4658-9cd0-5836d2690d47", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1", "spisova_znacka": "10Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/79/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 1989, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1"}], "citovane_v": []}