{"guid": "3009934d-8d74-40ac-ad06-5cf342df3891:1a85fa07-2c09-45df-867b-d79b3061b48a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4307200297.2", "spisova_znacka": "26Cob/141/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/141/2011 z 18. 1. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 18. januára 2012, sp. zn. 26Cob/141/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4307200297.2", "identifikacne_cislo": "4307200297", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2012-01-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o úvere"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407.odsek-3", "nazov": "§ 407 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-407"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-323.odsek-1", "nazov": "§ 323 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-323.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-323"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-323.odsek-2", "nazov": "§ 323 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-323.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-323"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-323.odsek-3", "nazov": "§ 323 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-323.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-323"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-407", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-323"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a85fa07-2c09-45df-867b-d79b3061b48a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4307200297.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4307200297.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4307200297.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/141/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307200297
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4307200297.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s.,
Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený HMG & PARTNERS s.r.o., Štefanovičova
12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporkyni v 1. rade: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko:
D., T. 5, t. č. D., F. 5, odporcovi v 2. rade: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: D., T. 5, v konaní
zastúpený opatrovníčkou Mgr. Líviou Gombárovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové
Zámky, odporkyni v 3. rade: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: D., P. O. M. 8, v konaní zastúpená
opatrovníčkou Mgr. Angelikou Piskalikovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky
a odporcovi v 4. rade: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: D., F. 31, v konaní zastúpený opatrovníčkou
Mgr. Ľubicou Karvayovou, asistentkou sudcu na Najvyššom súde SR, o zaplatenie 10.225,02 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. 16Cb/20/2008-200
zo dňa 11.05.2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/20/2008-200 zo dňa 11.05.2011  v napadnutej
časti  m e n í   tak, že odporcovia v 1. - 4. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi  9.448,05 eura spolu so
14,9 % úrokom z omeškania ročne od 19.03.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že plnením niektorého z odporcov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných
odporcov.

Odporcovia v 1. - 4. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania vo výške 2.663,73 eura (z toho 1.530,73 eura trov právneho zastúpenia a 1.133,-- eur iných
trov navrhovateľa) do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením niektorého z odporcov
zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných odporcov.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým Okresnému súdu Levice dňa 10.1.2007 domáhal, aby súd zaviazal
odporcov na zaplatenie sumy 284.631,94 Sk, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 08.01.2007
vo výške 23.407,04 Sk, úrokov z omeškania vo výške 14,90 % ročne zo sumy 284.631,94 Sk od
09.01.2007 do zaplatenia a trov konania s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov. Ako uviedol, ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. ako jeho
právny predchodca uzatvorila dňa 21.04.2002 s odporcami v 1. a 2. rade Zmluvu o  medziúvere a
stavebnom úvere, na základe ktorej poskytla odporcom medziúver vo výške 490.000,- Sk pri úrokovej
sadzbe 9,90 % ročne. Poskytnutý úver bol zabezpečený ručiteľským záväzkom odporcov v 3. a 4. rade.
Keďže odporcovia úver riadne nesplácali, ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. odstúpila od zmluvy listom
zo dňa 20.06.2005 a požadovala vrátenie zostatku poskytnutých úverových prostriedkov. Odporcovia v
1. a 2. rade si svoju povinnosť nesplnili a neurobili tak ani odporcovia v 3. a 4. rade ako ich ručitelia.



Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2005 ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. postúpila úverovú
pohľadávku navrhovateľovi.

Odporkyňa sa k návrhu vo svojej výpovedi vyjadrila tak, že je ochotná dlžnú pohľadávku vzhľadom
na svoju nepriaznivú finančnú situáciu splácať po 50,-- eur mesačne, pričom poukázala tiež na to,
že po začatí konania už poskytla navrhovateľovi čiastočné plnenie vo forme splátok, ktorých presnú
výšku nebola schopná uviesť. Uviedla tiež, že kontaktovala právneho zástupcu navrhovateľa, avšak
ním navrhnutú mesačnú splátku 2.000,-- eur nemôže pre výšku svojho príjmu (500,-- eur mesačne)
akceptovať.

Navrhovateľ vzal svoj návrh listom zo dňa 03.05.2011 v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške
776,97 eura vyčísleného ku dňu 8.1.2007 a úroku z omeškania vo výške 14,90 % ročne zo sumy 9.448,05
eura od 9.1.2007 do 17.3.2009 späť vzhľadom  na viacero čiastočných plnení zo strany odporkyne v
1. rade.

Okresný súd Levice vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 16Cb/20/2008-200 zo dňa 11.5.2011 tak, že
konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 776,97 eura vyčíslených ku dňu 8.1.2007 a
úroku z omeškania vo výške 14,90% ročne zo sumy 9.448,05 eur od 9.1.2007 do 17.3.2009 zastavil.
Odporcom v 1. až 4. rade uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania
v jeho zastavujúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 776,97 eura vyčísleného ku dňu
8.1.2007 a úroku z omeškania vo výške 14,90 % ročne zo sumy 9.448,05 eura od 9.1.2007 do 4.4.2007
vo výške 187,04 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd odporcom v 1. až 4. rade náhradu  trov  konania  v jeho  zastavujúcej  časti  o zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 14,90 % ročne zo sumy 9.448,05 eura od 5.4.2007 do 17.3.2009 nepriznal.

Ďalšími výrokmi rozsudku súd návrh proti odporcom v 1. až 4. rade zamietol a odporcom v 1. až 4. rade
náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok tak na skutkovom základe, podľa ktorého dňa 23.04.2002 uzatvorila ČSOB stavebná
sporiteľňa, a. s., Radlinského 10, 813 23 Bratislava, IČO: 35 799 200 s odporkyňou v 1. rade ako
dlžníčkou a s odporcom v 2. rade ako spoludlžníkom Zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere (ďalej
len Zmluva), na základe ktorej mal byť odporkyni v 1. rade poskytnutý medziúver vo výške 490.000,- Sk.
Do pridelenia cieľovej sumy sa táto zaviazala splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 9,90 %
ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 4.140,- Sk. Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazala
splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,75 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 4.100,- Sk. Pri omeškaní so splátkou bola ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. oprávnená účtovať
úrok vo výške 3 % ročne pri stavebnom úvere a 5 % ročne pri medziúvere nad dohodnutú úrokovú
sadzbu. Nesplatenie dvoch po sebe idúcich platieb úrokov alebo splátok úveru a ich neuhradenie
ani v dostatočnej lehote sa považovalo za podstatné porušenie zmluvy, ktoré oprávňovalo veriteľa od
zmluvy odstúpiť alebo ju vypovedať a požadovať okamžité splatenie celého zostatku medziúveru alebo
stavebného úveru. Odporcovia v 3. a 4. rade vo Vyhlásení ručiteľa zo dňa 23.04.2002 k Zmluve prebrali
ručenie za záväzok dlžníka spočívajúci v zaplatení dlhu vo výške úveru, úrokov, poplatkov, zmluvných
pokút a účelne preukázaných nákladov a zaviazali sa uspokojiť veriteľovu pohľadávku v prípade, že
dlžník svoj záväzok nesplní ani v primeranej lehote po tom, čo ho veriteľ na jeho splatenie písomne
vyzval. Neoddeliteľnú súčasť Zmluvy tvoria Úverové podmienky, platné a účinné od 01.03.2002.

Ako vyplýva z výpisu z úverového účtu odporkyne v 1. rade, dňa 29.04.2002 jej bola vyplatená suma
392.000,- Sk.

Keďže odporkyňa v 1. rade poskytnutý úver riadne nesplácala, právny predchodca navrhovateľa listom
zo dňa 20.06.2005 odstúpil od Zmluvy a vyzval odporkyňu v 1. rade na splatenie dlžnej sumy s
príslušenstvom v celkovej výške 289.235,- Sk do 30.06.2005. Doručenie predmetného listu odporkyni
v 1. rade navrhovateľ v konaní nepreukázal.



Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2005 ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. postúpila svoje
pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 vrátane ich príslušenstva spoločnosti GENERAL FACTORING,
a. s. ako postupníkovi. Predmetnú prílohu č. 1 však navrhovateľ k žalobnému návrhu nepripojil.

Ako vyplýva z prehľadu úhrad odporkyne v 1. rade, táto dňa 21.11.2007 uhradila na účet navrhovateľa
sumu 199,16 eur, dňa 07.02.2008 sumu 497,91 eura, dňa 20.06.2008 sumu 66,39 eura, dňa 21.07.2008
sumu 66,39 eur, dňa 20.08.2008 sumu 66,39 eura, dňa 19.09.2008 sumu 33,19 eura, dňa 21.10.2008
sumu 66,39 eura, dňa 24.11.2008 sumu 33,19 eur, dňa 19.12.2008 sumu 33,19 eura, dňa 20.01.2009
sumu 30 eur a dňa 18.03.2009 sumu 16,60 eura,   t. j. celkom 1.108,80 eura, v dôsledku čoho navrhovateľ
listom zo dňa 03.05.2011 vzal žalobný návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 776,97
eura vyčísleného ku dňu 8.1.2007 a úroku z omeškania vo výške 14,90 % ročne zo sumy 9.448,05 eura
od 9.1.2007 do 17.3.2009 späť a žiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil.

Súd prvého stupňa v späťvzatej časti konanie podľa § 96 OSP zastavil.

Vo svojich právnych záveroch súd prvého stupňa posúdil návrh vo zvyšnej časti (zostávajúcej
časti žalovanej pohľadávky modifikovanej čiastočným späťvzatím) ako nedôvodný. Urobil tak pre
nedostatočné preukázanie postúpenia žalovanej pohľadávky z pôvodného veriteľa ČSOB stavebná
sporiteľňa, a.s. na navrhovateľa. Súd prvého stupňa zdôraznil, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 30.06.2005 ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. postúpila svoje pohľadávky špecifikované v prílohe
č. 1 vrátane ich príslušenstva spoločnosti GENERAL FACTORING, a. s. ako postupníkovi. Nakoľko
navrhovateľ prílohu č. 1 k tejto zmluve k žalobnému návrhu nepripojil, súd za účelom preukázania
skutočnosti, že medzi postúpenými pohľadávkami bola aj žalovaná pohľadávka, vyzval právneho
zástupcu navrhovateľa na zaslanie jej fotokópie s poučením podľa § 120 ods. 4 OSP. Keďže požadovaný
listinný dôkaz nebol súdu v stanovenej lehote zaslaný a ani predložený na nariadenom pojednávaní,
v konaní nebolo preukázané, že sa navrhovateľ stal nositeľom žalovaného práva a teda aj aktívne
legitimovaným účastníkom.  Uvedené dôvody viedli súd prvého stupňa k zamietnutiu zvyšnej časti
návrhu.

O trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP a v
časti, v ktorej návrh zamietol, podľa § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal včasné odvolanie navrhovateľ. Napadol ním výroky prvostupňového
rozsudku, ktorými bol návrh zamietnutý a rozhodnuté o trovách konania v tejto časti. Navrhovateľ
odvolanie odôvodňoval existenciou odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, teda tým,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ nesúhlasil so závermi
súdu prvého stupňa, že postúpenie žalovanej pohľadávky navrhovateľovi nebolo preukázané.

Postúpenie pohľadávky spoločnosťou ČSOB stavebná sporiteľňa a.s. na žalobcu ako postupníka bolo
žalovaným v 1. až 4. rade  písomne oznámené listom postupcu zo dňa 19.07.2005 - „Oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky“, čím si postupca splnil povinnosť ustanovenú v  § 526 ods. 1
Občianskeho zákonníka oznámiť postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu dlžníkovi. Oznámenie
o postúpení pohľadávky žalovaná v 1. rade potvrdila okrem iného aj na pojednávaní súdu prvého
stupňa, keď uviedla, „že sa pokúšala kontaktovať právneho zástupcu žalobcu za účelom splácania
dlžnej pohľadávky...“ Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo 210/01, vychádzajúc z ktorého ak postupca oznámi dlžníkovi postúpenie
pohľadávky, súd nie je oprávnený sa zaoberať neplatnosťou, resp. neexistenciou zmluvy o postúpení
pohľadávky, keďže táto je z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie osoby, ohľadom ktorej
postupca oznámi dlžníkovi postúpenie pohľadávky, právne irelevantná.

Po oznámení postúpenia pohľadávky bolo na účet navrhovateľa zo strany odporkyne v 1. rade
poukázaných celkom 12 platieb spolu vo výške 1.606,71 eur. Navrhovateľ tieto čiastočné plnenia



považuje uznanie záväzku podľa § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keďže
aj na pojednávaní pred súdom prvého stupňa prejavila ochotu dlžnú čiastku ďalej splácať v splátkach
po 50,-- eur mesačne.

Uznaním záväzku sa v tomto prípade nastolila vyvrátiteľná právna domnienka existencie predmetného
záväzku žalovaných voči žalobcovi, t.j. prezumpcia, že záväzok žalovaných v čase uznania voči
žalobcovi trval. Táto právna domnienka platí, kým žalovaní nepreukážu opak. Uznaním záväzku
dlžníkom vo všeobecnosti dochádza k presunu dôkazného bremena na dlžníka, aby preukázal, že
uznaný záväzok v čase uznania neexistoval alebo, že nešlo o jeho záväzok voči veriteľovi. V tomto
prípade žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali a ani nenamietali existenciu záväzku voči žalobcovi,
práve naopak, okrem platby zaplatenej na účet žalobcu pred začatím konania (dňa 16.12.2005 v sume
497,91 eur) žalovaní zaplatili na účet žalobcu po začatí konania ďalších jedenásť platieb (viď vyššie),
ktorými bez akýchkoľvek pochybností a to opakovane uznali svoj záväzok voči žalobcovi. Ak je v zákone
pre určitú skutočnosť ustanovená vyvrátiteľná právna domnienka, musí túto skutočnosť súd akceptovať
ako preukázanú, pokiaľ nebol v konaní preukázaný opak.

Vzhľadom k uvedenému je podľa navrhovateľa bez právneho významu, či navrhovateľ predložil súdu
zmluvu o postúpení pohľadávky s príslušnou prílohou, pretože jeho aktívna legitimácia bola v konaní
založená samotnou existenciou právnej domnienky vyplývajúcej z uznania žalovaného záväzku.

Z uvedených dôvodov sa navrhovateľ odvolaním domáhal aby odvolací súd prvostupňový rozsudok
v napadnutej časti zmenil tak, že odporcom v 1. až 4. rade uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
istinu vo výške 9.448,05 eur, úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 18.3.2009 vo výške 1.275,-- €, úrok z
omeškania vo výške 14,9 % ročne zo sumy 9.448,05 € od 19.3.2009 do zaplatenia a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných odporcov. Navrhovateľ sa zároveň domáhal, aby odvolací súd uložil odporcom v 1. až 4. rade
solidárnu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.130,-- eur náhrady trov konania.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal odvolanie navrhovateľa na pojednávaní nariadenom v
súlade s § 214 OSP v neprítomnosti odporcov v 2. až 4. rade podľa § 101 ods. 2 OSP. Právna zástupkyňa
navrhovateľa sa na pojednávaní pred odvolacím súdom v plnom rozsahu pridržiavala odvolania proti
rozsudku, pričom zopakovala dôvody odvolania uvedené v jeho písomnom vyhotovení.

Odporkyňa v 1. rade na tomto pojednávaní uviedla, že navrhovateľovi plnila po tom, čo jej oznámil
postúpenie pohľadávky. Či jej bolo postúpenie pohľadávky oznámené i zo strany pôvodného veriteľa
ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. si už pre odstup času nevedela spomenúť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a postup súdu prvého stupňa z hľadiska dôvodov
podaného odvolania a rozsahu, v ktorom odvolanie rozsudok napáda (§ 212 ods. 1  OSP), pričom dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa je opodstatnené.

Odvolací súd považuje skutkové zistenia prvostupňového súdu za správne, keďže tieto zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu. Odvolací súd preto poukazuje na skutkový stav veci ako ho zistil súd prvého
stupňa a ako je v podrobnostiach uvedený i v skoršej časti odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorej sa
odvolací súd zaoberá odôvodnením napadnutého rozsudku. Jediná odvolacia námietka navrhovateľa
voči správnosti skutkovým zisteniam prvostupňového súdu smeruje k tomu, že v konaní bolo podľa
neho preukázané, že oznámenie postupcu (ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.) o postúpení žalovanej
pohľadávky navrhovateľovi (ako postupníkovi) sa dostalo k odporkyni. Pre takýto skutkový záver však
podľa odvolacieho súdu vo vykonanom dokazovaní neexistuje dostatočný základ. V spise sa totiž
nenachádzajú listiny preukazujúce, že to bol práve postupca (ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.), ktorý
postúpenie predmetnej pohľadávky odporkyni oznamoval a táto skutočnosť nie je preukázaná ani inak.
Zo skutočnosti, že odporkyňa kontaktovala právneho zástupcu navrhovateľa (postupníka) za účelom



splácania žalovaného dlhu, nie je možné prijať navrhovateľom prezentovaný záver, že postúpenie
predmetnej pohľadávky jej bolo oznámené práve postupcom ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. Odporkyňa
sa pred odvolacím súdom navyše vyjadrila, že o postúpení pohľadávky sa dozvedela od navrhovateľa
(postupníka). Či jej to oznámil i postupca si nespomínala.

Na základe uvedeného preto nie je možné prijať ani právny záver, že na daný prípad je možné
aplikovať závery navrhovateľom v odvolaní citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, keďže relevantné oznámenie postúpenia predmetnej pohľadávky postupcom v danom
prípade nebolo preukázané. Uvedenú polemiku sa však žiada uzavrieť konštatovaním, že skutočnosť
postúpenia predmetnej pohľadávky na navrhovateľa nebola medzi účastníkmi vôbec sporná a jej ďalšie
preukazovanie by bolo nadbytočné vzhľadom na dôvody, ktoré budú uvedené nižšie.

V ostatnom sa však odvolací súd stotožnil s námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní.
Navrhovateľ totiž dôvodne namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Navrhovateľ má pravdu ak tvrdí, že odporkyňa v 1. rade svojim konaním žalovanú pohľadávku podľa §
323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznala a to vo vzťahu k navrhovateľovi.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne
úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa § 323 ods. 3 Obchodného zákonníka uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa v 1. rade len v priebehu konania pred súdom
prvého stupňa navrhovateľovi poskytla v období od 21.11.2007 do 18.3.2009 celkom 12 čiastočných
plnení žalovanej pohľadávky v celkovej sume 1.108,80 eura. Uvedené systematické, čiastočné plnenie
dlhu odporkyňou v 1. rade  vedie k logickému záveru, že ním dlžníčka voči navrhovateľovi uznala aj
zvyšok žalovaného záväzku. Takýto záver je podporený i vyjadrením samotnej odporkyne v 1. rade, ktorá
pred súdom prvého stupňa uviedla, že je ochotná svoj dlh splácať pravidelnými mesačnými splátkami
až do jeho úplného zaplatenia (viď výpoveď odporkyne v 1. rade na pojednávaní dňa 30.3.2011).

Na základe uvedeného je možné spoľahlivo skonštatovať, že k uznaniu zvyšku žalovaného záväzku
(ktorého výška nebola sporná) úkonmi podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka v danom prípade vo
vzťahu k navrhovateľovi ako veriteľovi skutočne došlo a tiež, že takéto uznanie má v súlade s § 323
ods. 3 Obchodného zákonníka účinky nielen voči priamim dlžníkom, ale aj voči veriteľom (odporcom v
3. a 4. rade). Účinky takéhoto uznania v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka mali za následok
vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o trvaní žalovaného záväzku vo výške modifikovanej čiastočným
späťvzatím žaloby.

Dôkazné bremeno ohľadne preukázania opaku tejto právnej domnienky by spočívalo na odporcoch, títo
ju však nevyvracali produkovaním žiadnych dôkazov a neurobili tak dokonca ani len v rovine tvrdení.



Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na základe skutkových zistení, ktoré mal k
dispozícii už súd prvého stupňa, malo byť návrhu vyhovené v časti, ktorú navrhovateľ nevzal pre plnenie
odporkyne v 1. rade  späť. Odvolací súd preto v súlade s § 220 OSP prvostupňový rozsudok v napadnutej
časti zmenil tak, že odporcom v 1. až 4. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 9.448,05 eura
spolu so 14,9 % úrokom z omeškania ročne od 19.3.2009 do zaplatenia s tým, že plnením niektorého z
odporcov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných odporcov.

O trovách prvostupňového i odvolacieho konania vzťahujúcich sa k napadnutému výroku
prvostupňového rozsudku odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a 2 OSP rozhodol tak, že úspešnému
navrhovateľovi priznal ich náhradu podľa § 142 ods. 1 OSP proti odporcom, ktorí úspech nemali.

Trovy navrhovateľa sú tvorené pomernou čiastkou súdneho poplatku z návrhu na začatie konania
pripadajúceho na sumu 9.448,05 eura. V sume 566,50 eura a súdnym poplatkom za odvolanie v
sume rovnako 566,50 eura. Trovy navrhovateľa sú ďalej tvorené i trovami jeho právneho zastúpenia
advokátom, ktoré odvolací súd priznal vo výške vyplývajúcej z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. Súd trovy právneho zastúpenia priznal za štyri úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, čiastočné späťvzatie návrhu, odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa a účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 19.1.2012) po 253,94 eura a za
jeden úkon právnej  služby (zastupovanie na odvolacom pojednávaní dňa 15.12.2011 odročenom bez
prejednania veci) v sume 63,49 eura (1/4 z 253,94 eura).

Pri výpočte tarifnej odmeny za uvedené úkony súd vychádzal z tarifnej hodnoty 9.448,05 eura, pričom
táto patrí za úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky.
Súd ďalej priznal paušálnu náhradu 1-krát 7,21 eura, 3-krát po 7,41 eura a 1-krát 7,63 eura v súlade s
§ 16 ods. 3 vyhlášky, náhradu cestovných výdavkov v súvislosti s účasťou advokáta navrhovateľa na
dvoch pojednávaniach pred odvolacím súdom za dve cesty vykonané osobným motorovým vozidlom
na trase z Bratislavy do Nitry a späť v sume 94,80 eura a náhradu za stratu času v súvislosti s týmito
cestami za osem polhodín po 12,72 eura v súlade s § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky. Odmenu za úkony
právnej služby a paušálnu úhradu advokáta súd v súlade s § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal zvýšenú
o 220,65 eura s DPH, pretože právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je od 1.6.2004 platiteľom
dane z pridanej hodnoty.

Z uvedeného vyplýva, že celková suma trov právneho zastúpenia je 1.530,73 eura a jeho ostatných
trov (súdne poplatky) je 1.133,-- eur. Odporcovia sú náhradu týchto trov v celkovej výške 2.663,73 eura
povinní v zmysle § 149 ods. 1 OSP zaplatiť advokátovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Cb/20/2008", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}