{"guid": "2ffc9022-2eef-4fae-a849-50f7b76ec1dc:20a1b12b-48f3-4069-bef6-95471c7fb0a3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113207919.2", "spisova_znacka": "16CoZm/204/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoZm/204/2015 z 7. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 7. júna 2016, sp. zn. 16CoZm/204/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3113207919.2", "identifikacne_cislo": "3113207919", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2016-06-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-k", "nazov": "§ 53 ods. 4 písm. k) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-l", "nazov": "§ 53 ods. 4 písm. l) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-l", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20a1b12b-48f3-4069-bef6-95471c7fb0a3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113207919.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3113207919.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3113207919.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/204/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207919
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113207919.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město,
110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanému Y. V.,
bydliskom XXX XX H. XXX,
o zaplatenie zmenkovej sumy 545,66 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 1,89 eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39CbZm/52/2013-94 zo dňa 18. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 %  denne p r i p ú š ť a,
v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa  z r u š u j e  a konanie             z a s t a v u j e.  Vo zvyšnej
časti rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa  náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu  o zaplatenie zmenkovej sumy 545,66 eur
s príslušenstvom a zmenkovej odmeny v sume 1,89 eur a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa rozhodol vo veci opätovne, keď Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením
č.k. 16CoZm/87/2014-67 zo dňa 22.12.2014 rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 39CbZm/52/2013-36 zo
dňa 14.10.2013, ktorým žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal,  zrušil a vec vrátil
tomuto súdu na ďalšie konanie.

2. Právomoc slovenského súdu určil súd prvého stupňa v súlade s čl. 2 bod 1 Nariadenia č. 44/2001
o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Brusel I).
Za rozhodné právo určil súd prvého stupňa právny poriadok, použitie ktorého zodpovedá rozumnému
usporiadaniu daného vzťahu, slovenský právny poriadok s poukazom na skutočnosť, že obaja účastníci
zmluvného vzťahu postupovali od počiatku podľa slovenského právneho poriadku a nemali v úmysle sa
riadiť iným právnym poriadkom. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o cezhraničný spor  a hodnota
uplatnenej pohľadávky nepresahuje sumu 2 000 eur, posúdil súd predmetný spor z hľadiska procesného
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach  s nízkou hodnotou sporu.

3. Vychádzal zo zistenia, že zmluvou o úvere č. 3231761 zo dňa 12.3.2009 poskytol právny predchodca
žalobcu žalovanému úver vo výške 500 eur na výkon zamestnania. Žalovaný mal úver splácať v 12
mesačných splátkach s poplatkom vo výške 484 eur, spolu vo výške 984 eur po 82 eur. Súčasťou zmluvy
o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutie úveru, z ktorých poukázal súd prvého stupňa najmä



na bod 4, 6, 17 a 20. Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka zo zmluvy o úvere vystavil dlžník
voči veriteľovi zmenku, v ktorej neboli vyplnené zmenková suma a dátum začatia úročenia zmenkovej
sumy. Zo zmenky je zrejmé, že táto bola vystavená v Trenčíne dňa 12.3.2009 na sumu 565,66 eura
zmenkový úrok 0,25 % denne od 20.9.2009. Miesto plnenia je určené ako Pohotovosť, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava. Na zmenke je tiež uvedená doložka bez protestu a na plnenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia. Vystaviteľom zmenky je Y. V., bytom H. Q. XXXX/X, rodné číslo XXXXXX/XXXX.
Zmenka je podpísaná vystaviteľom a vyplýva z nej číslo úverovej zmluvy XXXXXXX. Na zmenke je
vyznačený indosament, podľa ktorého sa namiesto pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. stáva
novým veriteľom CD Consulting, s.r.o. so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha, Česká republika,
IČO 26429705.

4. Súd prvého stupňa posúdil právnu vec podľa ním citovaných príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) a zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v zmysle
platných právnych predpisov a judikatúry Európskej únie je súd povinný v každom štádiu konania a v
každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či vo veci nejde o spotrebiteľský vzťah za účelom
ochrany spotrebiteľa. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na konanie, v ktorom sa uplatňuje právo zo zmenky.

5. Napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov sa súd prvého stupňa zaoberal aj kauzou, dôvodom vzniku
zmenky, ktorou je zmluva o úvere. Zmluvu o úvere posúdil súd prvého stupňa ako zmluvu spotrebiteľskú.
Úver posúdil súd ako spotrebiteľský úver. Poukázal na to, že v danom prípade bol úver poskytnutý
na výkon zamestnania, avšak na tomto mieste súd konštatoval, že účel úveru uvedený v zmluve je
zo strany veriteľa (dodávateľa) špekulatívny v snahe vyhnúť sa právnemu režimu spotrebiteľských
úverov. Je vecou veriteľa (dodávateľa), aby preukázal skutočný účel použitia úveru, a preto v prípade
pochybností, je dôkazné bremeno na veriteľovi (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.2.2010,
sp.zn. 10CoE/5/2010). V konaní žalovaný uviedol, že účelom úveru bolo vybavenie domácnosti.

6. Po preskúmaní zmluvy o úvere dospel súd prvého stupňa k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že
je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán,
najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, zmenka a pod.) a zároveň
je celá zmluva koncipovaná výlučne v prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne
zákonnými prostriedkami brániť.  Súd prvého stupňa vyvodil záver, že zmluva o úvere sa prieči dobrým
mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z tohto dôvodu nemohlo právnemu predchodcovi
žalobcu zo zmluvy o úvere vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 17 všeobecných
podmienok, z čoho vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na jej základe úspešne
domáhať akýchkoľvek práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.5.2008, sp.zn.
4 Obo 161/2007). V čase indosamentu zmenky na žalobcu nemal veriteľ práva a povinnosti zo zmenky.

7. Záverom súd prvého stupňa zdôraznil, že blankozmenka nie je skutočnou zmenkou, je len jej
zárodkom a zmenkou sa stáva až po vyplnení. Keďže blankozmenka pre neplatnosť zmluvy o úvere
nemohla byť vyplnená, nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov.

8. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný si
právo na náhradu trov konania neuplatnil.

9. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa  postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods.
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

10. V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie
možnosti konať pred súdom. Žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok
zamietol. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so
zmluvou o úvere, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca ani žalovaný dokazovanie v
tomto rozsahu nenavrhli. Podľa § 120 O.s.p. je dokazovanie v sporovom konaní ovládané prejednávacou
zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré



účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. Žalovaný voči forme a
obsahu zmenky nenamietal. Podľa názoru žalobcu neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.  V danej veci súd prvého stupňa
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná
zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových
strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3
a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie
je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke
za žalovaného. Ak tak súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti
účastníkov konania  ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu
žalovaného vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa.
Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces garantované podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na
základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku
platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani
podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal        a ignoroval
predmet sporu, predovšetkým § 17 zák. č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods.
1 O.s.p., porušil ustanovenia             o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia č. 861/2007 vykonané bez návrhu. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka ako listinný cenný papier inkorporuje v
listine ako takej samo právo žalobcu. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než
sú na zmenke uvedené. Súd prvého stupňa za neplatnú považoval dohodu o vyplňovacom práva k
blankozmenke. Tento záver súdu prvého stupňa vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré v konaní
nikto nevzniesol. Nikto v konaní netvrdil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie
úver v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, a nikto túto skutočnosť v konaní nepreukázal. V
odvolaní žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2008,
sp.zn. 5Obo 3/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002, sp.zn. 25Cdo
1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 43CoZm/10/2013,
uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.6.2014, sp.zn. 4CoZm/3/2014. Navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu  a žalobcovi prizná
právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

11. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

12. Písomným podaním, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 22.12.2015, zobral žalobca žalobu v časti
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy z uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy žalobu späť. Z dôvodu späťvzatia žalobca žiada, aby
súd priznal zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne zo zmenkovej sumy.

13. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu podľa § 208 O.s.p., ktorú prevzal dňa 11.5.2016, reagoval
podaním zo dňa 17.5.2016. V tomto podaní sa žalovaný vyjadril vo veci samej, k čiastočnému späťvzatiu
žaloby sa však nevyjadril.

14. Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

15. Vzhľadom na to, že žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby nevyslovil nesúhlas a vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca zobral sčasti žalobu späť skôr, než rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo



právoplatnosť, odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby pripustil, v tejto časti rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a konanie zastavil.

16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy
vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, zákona zmenkového a šekového a zákona o spotrebiteľských úveroch žalobu
zamietol a žalovanému  ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania potrebných  na
účelné  uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov,
na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

18. Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným
vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval
odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

19. Žalobcom namietaná vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

20. Odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

21. Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať
došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto
pojmové znaky musia byť splnené súčasne.

22. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, že súd prvého stupňa vykonal
nikým nenavrhnuté dokazovanie, svojvoľne rozšíril rozsah dokazovania, a najmä neumožnil účastníkom
konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia).
Poukázal na to, že súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p.
vznášal za žalovaného námietky voči zmenke, pretože tým porušil princíp kontradiktórnosti konania a
rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.

23. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 545,66 eur,
zmenkového úroku 0,25 % denne z konkrétnych zmenkových súm za konkrétne obdobia, 6 % ročného
úroku z konkrétnych zmenkových súm za konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny a náhrady trov
konania.

24. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu.
Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci,
príp. niektorý z nich.

25. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený



v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi
Občianskym súdnym poriadkom.

26. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
Nariadenia sú  zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci Európskej únie, zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení
týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj  primeraným spôsobom uplatňovať
vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia.

27. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a
zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných
prostriedkoch  a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.

28. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach              s
nízkou hodnotou sporu sa  posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa súdu ukladá
povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o
procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia  čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia
spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť
informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov
plniť rôznym spôsobom.

29. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.

30. Podľa čl. 5 ods. 2, 3 Nariadenia vyzval súd žalovaného tlačivom C na odpoveď a spolu s tlačivom C
zaslal žalovanému žalobu a poučenie účastníka konania. Doručované písomnosti prevzal žalovaný dňa
28.8.2013, na ktoré v tejto konkrétnej veci nereagoval.

31. Z úradnej činnosti súd prvého stupňa pripojil do spisu zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú aj
všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Po ich pripojení do spisu a po oboznámení sa s obsahom
týchto listín, vykonal súd prvého stupňa podľa § 100 ods. 1 posledná veta O.s.p. predbežné právne
posúdenie veci, v ktorom vyslovil, že právnu vec je potrebné posúdiť nielen podľa zmenkového
zákona, ale aj podľa predpisov upravujúcich spotrebiteľské právo, nakoľko žalovaný mal pri vyplnení
blankozmenky postavenie spotrebiteľa. Oznámenie             o predbežnom právnom posúdení veci,
zmluvu o úvere a všeobecné podmienky spolu s poučením podľa § 120 ods. 4 zaslal súd prvého stupňa
právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému. Právny zástupca žalobcu prevzal doručované písomnosti
dňa 19.2.2015, žalovaný dňa 26.3.2015. Predvolanie na pojednávanie na deň 18.5.2015 prevzal právny
zástupca žalobcu dňa 24.4.2015 a žalovaný dňa 20.4.2015.

32. Pripojením označených listín bez návrhu účastníkov konania, vykonal súd prvého stupňa skutkové
zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a následne rozhodol
vo veci na nariadenom pojednávaní podľa § 115 ods. 1 O.s.p.

33. Na pojednávaní dňa 18.5.2015 súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného.  Právny zástupca žalobcu sa písomným podaním zo dňa 15.5.2015
(doručené súdu prvého stupňa dňa 18.5.2015) z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu,
že v určenom čase bolo nariadené pojednávanie v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
žalovanému Slovenská republika, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vedenej Okresným
súdom Nové Zámky sp.zn. 4C na deň 18.5.2015 od 8,30 hod. do 11,15 hod. V týchto veciach je žalobca
právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. V ospravedlnení uviedol, že nežiada
odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti, pričom uviedol, že vychádza zo skutočnosti o
tom, že nemá vedomosť o popretí pohľadávky žalovaným. V prípade, ak by v priebehu pojednávania
došlo akýmkoľvek spôsobom k popretiu uplatnenej pohľadávky žalovaným, žalobca žiadal, aby súd
pojednávanie odročil, vo veci neukončil dokazovanie a žalobcu oboznámil s námietkami žalovaného
zaslaním zápisnice z pojednávania. Žalovaný sa pojednávania zúčastnil osobne.



34. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka
konania alebo jeho právneho zástupcu v prípade splnenia podmienok, ktoré spočívajú v tom, že účastník
konania alebo jeho právny zástupca bol na pojednávanie riadne predvolaný so zachovaním  5-dňovej
lehoty na prípravu pojednávania     (§ 115 ods. 2 O.s.p.) a tento účastník konania alebo jeho právny
zástupca včas nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Dôležitý dôvod, pre povahu
ktorého sa nemôže pojednávania zúčastniť sa musí týkať predovšetkým jeho osoby a mal by sa
vyznačovať určitou mierou nepredvídateľnosti, mal by byť závažný a svojím rozsahom alebo z iných
dôvodov by mal obsahovať dôvodený znak ospravedlniteľnosti. Dôležitosť dôvodu treba hodnotiť ku
všetkým okolnostiam konkrétnej veci aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti.

35. Odvolací súd konštatuje, že právny zástupca dôvod neúčasti na pojednávaní nepreukázal, údaje,
ktoré v ospravedlnení uviedol boli neúplné. I keď sa dôvod ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaní
týkal právneho zástupcu žalobcu, tento dôvod neobsahoval žiadnu mieru nepredvídateľnosti.

36. Z úradnej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že právny zástupca žalobcu prevzal zastúpenie
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. a spoločnosti CD consulting, s.r.o., ktoré podali na všeobecných
súdoch Slovenskej republiky niekoľkotisíc žalôb o uplatnenie pohľadávok. Právny zástupca žalobcu mal
z titulu svojho postavenia objektívne predpokladať, že bude existovať množstvo konaní, v ktorých budú
nariadené pojednávania, na ktoré bude ako právny zástupca predvolaný a  vznikne potreba jeho účasti
na týchto pojednávaniach.

37. Za týchto okolností odvolací súd nepovažoval tvrdený dôvod neúčasti právneho zástupcu žalobcu za
závažný ani za dôležitý. Odvolací súd ďalej uvádza, že právnym zástupcom označený dôvod odročenia
pojednávania (námietky žalovaného) za situácie, že súd prvého stupňa mal splnené procesného
podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.,
nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania.

38. Právny zástupca žalobcu a žalovaný boli oboznámení s predbežným právnym posúdením veci podľa
§ 100 ods. 1 O.s.p. vrátane skutočnosti, že súd pripojil do spisu zmluvu o úvere vrátane všeobecných
podmienok a že týmito listinami vykoná súd prvého stupňa dokazovanie podľa § 129 ods. 1 O.s.p.

39. Súd prvého stupňa dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z Nariadenia a v spojení s ním z
príslušných ustanovení  O.s.p., pričom postupoval v súlade s § 120 O.s.p.    a účastníkov konania poučil
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť má súd bez ohľadu na to, či je účastník
konania právne zastúpený. Súd prvého stupňa splnil poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom na to,
že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a skutočnosti,
ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú obranu proti nej.

40. Za daného procesného stavu súd prvého stupňa umožnil sporovým stranám zúčastniť sa prejednania
veci vrátane možnosti označiť rozhodné skutočnosti a dôkazy, vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali (§ 123 O.s.p.), vykonať zhrnutie návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci
(§ 118 ods. 4 O.s.p.).

41. Ustanovenie § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy ako
tie, ktoré navrhli účastníci konania za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie aká nastala
v danom spore. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup
je výnimočný a je možné ho využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mal zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky preukázané,
že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na rad ktorej vystavil dňa
12.3.2009 žalovaný zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy 3231761. Práve tieto skutočnosti
boli podkladom pre postup súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p., pretože
vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovaným má alebo nemá zabezpečovací charakter, či
zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, prípadne i zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

42. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva
Európskej únie. Ak  zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o
spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej  existujú  odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.



Jednou   z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy  je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok
zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach
podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa.

43. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS
(C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať
možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito),
že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex
post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s
právom Európskej únie.

44. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo.
Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať
kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavená zmenka.

45. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“,
nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť.  Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade súdu
prvého stupňa nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

46. Pripojením zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prvého stupňa neporušil
koncentračnú zásadu, a tým, že účastníkom konania zaslal pripojené listiny, s obsahom ktorých sa súd
prvého stupňa oboznámil a tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp
kontradiktórnosti súdneho konania a ani rovnosť účastníkov konania.

47. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach
poukázal na to, že spotrebiteľ sa, či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície  alebo z dôvodu
neinformovanosti, dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex
offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené
prípady C-240 až C-244/98).

48. Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98).
Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica  indikatívnym
spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly,
posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie
všetkých okolnosti prípadu    a iných; čl.4 ods.1 smernice).

49. Súdny dvor  stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri  štandardných
produktoch obdobne  ako vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých
okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).

50. Proces podľa Nariadenia  nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora  a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok.  Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových
právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných  podmienok zmluvy, ktorú
zmenka zabezpečuje.

51. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľkotisíc zmeniek indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o., si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na
ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1). Zmenky
indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.

52. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s hmotných právom,
keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky. Ako základné a významné neprijateľné zmluvné podmienky posúdil súd prvého



stupňa dohodu o zabezpečení pohľadávky zmenkou    a dohodu o vyplnení zmenky ako súčasť
všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravené ako neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka a v § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka.

53. Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky,
remitentovi, nevzniklo právo zmenku vyplniť pre absolútnu neplatnosť dohody podľa čl. 17 všeobecných
podmienok. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie.

54. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať
plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva,
ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

55. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc
zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu,
ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému
petitu. Keďže žalovaný si v konaní náhradu trov neuplatnil, súd prvého stupňa žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

56. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224  ods. 1 O.s.p.      v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil a preto odvolací súd
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule    (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39CbZm/52/2013", "guid": "a2752f32-118d-4c3f-b1d2-268f0b4b13c3:bcfc4be3-992f-41c6-bd11-a0c7f1a45af4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}