Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/32/2013 z 22. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. apríla 2014, sp. zn. 5S/32/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8013200704.1 Krajský súd Prešov | 5S/32/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8013200704.1 | 2014-04-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SP, zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6071aff4-cbfc-4c05-a3b6-94f5315cfc15 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8013200704.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/32/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200704
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200704.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne Z. G., bytom Y. X, proti
žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi, so sídlom
Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.j. F./XXXX/
XXXXX-T. zo dňa 4. mája 2012 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Č.j. F./XXXX/XXXXX-T. zo dňa 4. mája 2012 podľa § 250j ods. 2
písm. c/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.05.2012 žalovaný vo veci odvolania žalobkyne proti
rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, odboru sociálnych vecí a rodiny (ďalej
len „prvostupňový správny orgán") č. HE/XXXX/XXXXX/X zo dňa 22.03.2012 rozhodol ako príslušný
správny orgán podľa § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok"),
zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb
zamestnanosti v znení neskorších predpisov a § 22 písm. b/ zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v
hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že odvolanie
žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zo dňa
22.03.2012 podľa § 2, § 10, § 11, § 14, § 17, § 25 ods. 5 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 599/2003
Z.z.") a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov priznal žalobkyni dávku a príspevky v sume 97,19 € mesačne od 01.03.2012.

Uviedol, že proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu
nespokojnosti s nepriznaním príspevku na bývanie. Žiadala tiež informácie ohľadom výšky nájmu
hlásených nájomcami bytov na daňový úrad.

Konštatoval, že zo spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu zistil, že žalobkyňa
požiadala dňa 30.01.2012 o pomoc v hmotnej núdzi. Na základe posúdenia nároku na dávku v hmotnej
núdzi a príspevky bolo zistené, že žalobkyňa mala v mesiaci január príjem z dávky v nezamestnanosti,
ktorý presahoval sumy nároku na dávku a príspevky. Na základe tejto skutočnosti dávka a príspevky
žalobkyni neboli priznané. Dňa 22.02.2012 opätovne požiadala prvostupňový správny orgán o dávku v
hmotnej núdzi a príspevky. Po preskúmaní spisovej dokumentácie bolo zistené, že žalobkyňa mala v



mesiaci február príjem z dávky v nezamestnanosti, ktorý presahoval sumy nároku na dávku a príspevky
stanovené v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Na základe tejto skutočnosti dávka a príspevky žalobkyni
neboli priznané. Dňa 12.03.2012 žalobkyňa podala ďalšiu žiadosť o dávku v hmotnej núdzi a príspevky.
Žalobkyňa je nezamestnaná, vedená ako uchádzač o zamestnanie, nemá žiadny príjem, býva spolu s
rodičmi v ich rodičovskom dome. V žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi v časti bytové pomery uviedla,
že je podnájomník. Podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti bola od 11.01.2012 do 09.04.2012
práceneschopná.

Argumentoval, že zákon č. 599/2003 Z.z. v § 1 upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze
občana a poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho
príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomoc v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti
občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na
účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Citoval ust. § 2, § 10 ods. 1, § 11 a § 13 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z.

Ďalej dôvodil, že podľa § 3 písm. a/ a b/ zákona č. 599/2003 Z.z. občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby,
ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej
núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje podľa
§ 4 je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu
alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie a uhrádza náklady spojené s
bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich
kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky
spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.

Ďalej citoval ust. § 14 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 25 ods. 5 zákona č. 599/2003 Z.z.

S poukázaním na vyššie citované zákonné ustanovenia dôvodil, že žalobkyňa je občanom v hmotnej
núdzi, nakoľko jej príjem nedosahuje sumu životného minima. Výška dávky a príspevku sa určí ako
rozdiel medzi sumou nárokov a príjmov občana a fyzických osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú.
Žalobkyňa spĺňa nárok na dávku v sume 60,50 € + príspevok na zdravotnú starostlivosť v sume 2,00 € +
ochranný príspevok v sume 34,69 €. Vzhľadom na to, že nemá žiadny príjem, patrí jej dávka a príspevky
v sume 97,19 € mesačne, t.j. vo výške sumy nárokov.

K nároku na príspevok na bývanie argumentoval, že vlastník bytu alebo rodinného domu tento nároku
preukazuje predložením listu vlastníctva a potvrdením obecného úradu o zaplatení dane z nehnuteľností;
vlastník bytu tiež predkladá potvrdenie spoločenstva vlastníkov alebo správcu o zaplatení preddavkov
do fondu prevádzky, údržby a opráv. Nájomca bytu alebo rodinného domu predkladá nájomnú zmluvu
uzatvorenú medzi prenajímateľom (vlastníkom) a nájomcom a potvrdenie prenajímateľa o zaplatení
nájomného a uhrádza plnenia spojené s užívaním bytu. Žalobkyni nie je možné priznať príspevok na
bývanie, pretože nepreukázala splnenie podmienok na vznik nároku. Vo veci informácií ohľadom výšky
nájmov bytov uviedol, že je potrebné sa obrátiť na príslušný daňový úrad.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že preskúmaním rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav
veci a rozhodnutie vydal v súlade so zákonom č. 599/2003 Z.z. a v súlade so správnym poriadkom.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia z dôvodu
porušenia zákona č. 599/2003 Z.z. a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci dávkového
konania v čase nemocenského poistenia ako poistenia pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo
zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti s odvolaním
sa na Ústavu Slovenskej republiky, a to čl. 2, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukázala aj na čl. 40 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na ochranu zdravia.

Ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia uviedla, že dňa 30.01.2012 požiadala po šiestich mesiacoch
podpory v nezamestnanosti o dávku v hmotnej núdzi. Odkázanosť na dávku v hmotnej núdzi
preukázala aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti od 11.01.2012. Nemocenská dávka jej však



nebola priznaná. Proti tomu podala odvolanie na Sociálnej poisťovni v Humennom a doteraz vo veci
nebolo rozhodnuté. Za čas od 11.01.2012 do 29.01.2012 jej vyplatili zostávajúcu časť podpory v
nezamestnanosti v mesiaci február 2012. Z tohto dôvodu jej dávka v hmotnej núdzi za mesiac február
2012 nebola priznaná. Rozhodnutím zo dňa 22.03.2012 č. HE/XXXX/XXXXX/X jej bola priznaná síce
dávka, ako aj príspevok na zdravotnú starostlivosť a ochranný príspevok, avšak príspevok na bývanie
jej bol niekoľkokrát zamietnutý. Namietala nezákonnosť postupu správneho orgánu podľa zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní. Nezákonnosť postupu zamestnancov videla aj v liste zo dňa 14.05.2012
č. HE/XXXX/XXXXX, v ktorom si druhý a tretí odsek listu navzájom odporujú. V druhom odseku je
ustanovenie, že ak sa začalo konanie o opakovanej štátnej dávke, môže sa priznať preddavkovo a
nakoľko sa nevedie konanie, nie je možné priznať a vyplácať jej dávku v hmotnej núdzi a príspevky
preddavkovo. V treťom odseku je však uvedené, že prebieha odvolacie konanie, ale nie je možné priznať
dávku v hmotnej núdzi a príspevky. Poukázala pritom na ust. § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní, ktorý upravuje a vymedzuje začatie konania, čo podľa jej názoru má vedieť každý zamestnanec
štátnej správy. Namietala, že jej správny orgán zamietol príspevok na bývanie a nie je jej zrejmé, prečo
jej príspevok nepatrí, keď právo na bývanie je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 24.09.2013, v ktorom poukázal na tie isté
skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobkyne proti
zamietnutiu príspevku na bývanie uviedol, že žalobkyňa počas celého konania nijakým spôsobom
nepreukázala vlastníctvo bytu alebo rodinného domu, taktiež nepreukázala nájomný vzťah k bytu alebo
rodinnému domu. Žalobkyňa býva v domácnosti rodičov, kde nemá žiadny vlastnícky ani nájomný
vzťah. Pretože nesplnila podmienky nároku na príspevok podľa ust. § 13 zákona č. 599/2003 Z.z.,
tento príspevok jej nemohol byť priznaný. Okrem iného namietal, že rozhodnutie č. F./XXXX/XXXXX/T.
zo dňa 04.05.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2012. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto
rozhodnutia bola podaná dňa 20.07.2012. Podľa § 250bo ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lehota
na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti uplynula dňom 11.07.2012. Z tohto dôvodu navrhol, aby
súd konanie vo veci zastavil.

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

V danom prípade je predmetom preskúmania rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobkyne proti
rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, odboru sociálnych vecí a rodiny (ďalej len
„prvostupňový správny orgán"), ktorý priznal žalobkyni dávku a príspevky v sume 97,19 € podľa zákona
č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 599/2003 Z.z."). Ide teda o rozhodovanie o žalobe proti rozhodnutiu a
postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.

Súd vo veci konal na pojednávaní dňa 23.04.2014 v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa z účasti na
pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 03.04.2014 a súhlasil, aby súd konal aj bez jeho
účasti (§ 250g ods. 2 O.s.p.).



Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul žalobkyňu, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Na základe námietky žalovaného podanú vo vyjadrení zo dňa 24.09.2013 sa súd zaoberal v prvom rade
otázkou včasnosti podania žaloby.

Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žalobkyňa si rozhodnutie žalovaného č.j. F./XXXX/
XXXXX-T. zo dňa 04.05.2012 prevzala dňa 11.05.2012.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Z obálky, v ktorej žalobkyňa doručovala vecne nepríslušnému Okresnému súdu Bratislava I. žalobu
je nesporné, že žaloba bola podaná na prepravu na pošte dňa 04.07.2012. O spore vo veci vecnej a
miestnej príslušnosti medzi Okresným súdom Bratislava I. a Krajským súdom v Bratislave (ktorému vec
bola postúpená Okresným súdom Bratislava I.) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
sp.zn. 7Nds/4/2013 zo dňa 29.05.2013 a ako vecne a miestne príslušný súd určil Krajský súd v Prešove.

Postup súdov vo veci skúmania podmienok konania - miestnej príslušnosti je upravený v ust. § 105
O.s.p., v ktorom podľa odseku 4 právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované.

V danom prípade lehota na podanie žaloby začínala plynúť od 11.05.2012 a končila dňa 11.07.2012.
Žalobkyňa žalobu podala na prepravu na pošte dňa 04.07.2012 z čoho vyplýva, že žaloba bola podaná
včas.

Vychádzajúc z námietok žalobkyne uvedených v žalobe je v predmetnom konaní sporné, či príspevok
na bývanie podľa § 13 zákona č. 599/2003 Z.z. bol správnymi orgánmi u žalobkyne posúdený správne
a či bolo v súlade so zákonom rozhodnuté o zamietnutí tohto príspevku.

Podľa § 1 zákona č. 599/2003 Z.z., tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze
občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho
príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomoc v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti
občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na
účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z.z., hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré
sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s
občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z., fyzické osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely
posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi
sú

a) manžel a manželka,
b) rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
c) rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške
minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o
zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu.



Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z., príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi
a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov
spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom
v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi
alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje podľa § 4

a) je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom
rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie a
b) uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov
za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu
a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.

Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 599/2003 Z.z., za bývanie sa na účely príspevku na bývanie považuje aj
bývanie spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadení sociálnych služieb celoročne a bývanie v byte
alebo v rodinnom dome, v ktorom má občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v
hmotnej núdzi spoločne posudzujú, právo doživotného bývania.

Obsahom administratívneho spisu žalovaného je žiadosť žalobkyne o pomoc v hmotnej núdzi vypísaná
na predtlačenom formulári a podaná prvostupňovému správnemu orgánu dňa 30.01.2012. Podľa obsahu
tejto žiadosti je žalobkyňa uchádzačom o zamestnanie na úseku služieb zamestnanosti, nemá žiadny
príjem a pokiaľ ide o bytové pomery uviedla, že je podnájomníkom. K žiadosti žalobkyňa predložila
aj čestné prehlásenie, v ktorom vyhlásila, že od 11.07.2011 má živnosť prerušenú, nemá majetok a
finančné prostriedky, ktorými by mohla riešiť stav hmotnej núdze.

V administratívnom spise sa nachádza aj záznam zo sociálneho zisťovania podpísaný pracovníkom
prvostupňového správneho orgánu, z ktorého vyplýva, že sociálne zisťovanie bolo vykonané dňa
06.02.2012 a že v tomto čase žalobkyňa nebola zastihnutá.

O žiadosti zo dňa 30.01.2012 rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. HE/XXXX/XXXXX/
X zo dňa 07.02.2012 tak, že konštatoval, že žalobkyňa je občanom v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok
na pomoc v hmotnej núdzi a z tohto dôvodu jej nepriznáva dávku a príspevky.

Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa na predpísanom tlačive opätovne podala
žiadosť o dávku v hmotnej núdzi a príspevkov dňa 22.02.2012. Obsahom tejto žiadosti je meno a
priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt žalobkyne. O tejto žiadosti rozhodol prvostupňový správny orgán
rozhodnutím č. HE/XXXX/XXXXX/X zo dňa 07.03.2012 opätovne tak, že žalobkyňa je občanom v
hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa jej dávka a príspevky.

Dňa 12.03.2012 žalobkyňa opätovne na predpísanom tlačive podala žiadosť o dávku v hmotnej núdzi
a príspevkov prvostupňovému správnemu orgánu, kde je opätovne obsahom žiadosti meno, priezvisko,
rodné číslo, trvalý pobyt a uvedenie žalobkyne, že žiada o dávku v hmotnej núdzi. O tejto žiadosti
prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím č. HE/XXXX/XXXXX/X zo dňa 22.03.2012 tak, že
žalobkyňa je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa jej dávka a
príspevky v sume 97,19 € mesačne od 01.03.2012. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že dávka
a príspevky v sume 99,19 € pozostávajú z dávky podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 599/2003 Z.z. vo
výške 60,50 €, ochranného príspevku (§ 14) v sume 34,69 € a príspevku na zdravotnú starostlivosť vo
výške 2,00 € mesačne (§ 11). Príspevkom na bývanie a dôvodmi jeho nepriznania sa v odôvodnení
rozhodnutia nezaoberal.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z., na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení
základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z., konanie sa začína podaním písomnej žiadosti občana alebo
na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných



životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami. Žiadosť musí obsahovať meno a
priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, ak rodné číslo nie je pridelené a trvalý pobyt občana v hmotnej
núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, ktorým sa poskytujú dávka a príspevky. Na
výzvu úradu občan doplní ďalšie nevyhnutné údaje.

Podľa všeobecných zásad správneho konania upravených v § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok") vyplýva, že správne orgány sú povinné postupovať v
konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa
konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa
vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a
iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre
neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, žeby bola žalobkyňa prvostupňovým správnym orgánom
vyzvaná na preukázanie rozhodujúcich skutočností a údajov potrebných pre posúdene nároku na
príspevok na bývanie, t.j. či je vlastníkom rodinného domu, bytu alebo nájomcom rodinného domu a
bytu, prípadne či nespĺňa podmienky uvedené v § 13 ods. 4 zákona, t.j. že býva v byte alebo v rodinnom
dome s právom doživotného bývania. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní iba z
informácie v žiadosti, že žalobkyňa je podnájomníkom a sociálne zisťovanie v konečnom dôsledku riadne
nevykonal. Rozhodnutie vo vzťahu k nároku na príspevok na bývanie nijako neodôvodnil.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma rozhodnutie v celom rozsahu, ak
je nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie
zamietne a rozhodnutie potvrdí. Konanie na prvom a druhom stupni podľa Správneho poriadku tvorí
jeden celok. Odvolací orgán v konaní o odvolaní nie je viazaný závermi prvostupňového správneho
orgánu, samostatne hodnotí vec po stránke skutkovej aj právnej.

Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobkyne na
príspevok na bývanie v ust. § 13 ods. 1 a 3 zákona č. 599/2003 Z.z. a konštatoval, že žalobkyni nie je
možné priznať príspevok na bývanie, pretože nepreukázala splnenie podmienok na vznik nároku.

Ak teda žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z obsahu administratívneho spisu prvostupňového
správneho orgánu, ktorý neobsahuje žiadne podklady pre posúdenie nároku na príspevok na bývanie
a rozhodnutia, ktorý nepriznanie nároku neodôvodňuje, rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V danom prípade správne orgány nezistili úplne a presne skutočný stav, nevykonali potrebné
dokazovanie a nepostupovali v súčinnosti s účastníkom konania.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva z akých skutočností žalovaný
vychádzal pri konštatovaní, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok na vznik nároku na
príspevok na bývanie, teda neuviedol ktoré skutočnosti boli podkladom na jeho rozhodnutie.



Nedostatočne aplikoval ust. § 13 zákona č. 599/2003 Z.z., ktorý upravuje podmienky nároku na
príspevok na bývanie, nezaoberal sa odsekom 4 citovaného zákonného ustanovenia a v dostatočnom
rozsahu a presvedčivo neuviedol akou úvahou bol vedený pri hodnotení zistených skutočností a ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Za takýchto
okolností rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. preskúmavané rozhodnutie
zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť námietky žalobkyne, úplne a presne zistiť
skutočný stav veci a opätovne vo veci rozhodnúť tak, aby rozhodnutie spĺňalo základné kritériá uvedené
v ust. § 46 a 47 Správneho poriadku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, náhradu
trov konania si nežiadala a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.