Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/182/2011 z 3. 4. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 3. apríla 2012, sp. zn. 11Co/182/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2110218964.1
Krajský súd Trnava | 11Co/182/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2110218964.1 | 2012-04-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 657 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/335dc49b-8d6c-4f8e-b6bd-857a190bb853
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2110218964.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/182/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110218964
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2110218964.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
č. XXX, zastúpeného Mgr. Zuzanou Lányiovou, advokátkou, Námestie sv. Michala 11, Hlohovec,
proti žalovanému: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T. č. XXX, o zaplatenie sumy 1.200,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/170/2010 - 48
zo dňa 2. mája 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej a v časti trov konania   p
o t v r d z u j e .

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 68,83 eur
titulom trov právneho zastúpenia k rukám jeho advokátky do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
1.200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 400,- eur od 10.03.2010 do
zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 800,- eur od 30.04.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 327,86 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám právnej zástupkyne žalobcu.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 657 a § 517 Občianskeho zákonníka, ako aj
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď dospel k záveru, že predmetom konania je vrátenie dvoch
pôžičiek, pričom v oboch prípadoch išlo o uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke. Žalovaný nepopiera
uzatvorenie jednej pôžičky, za účelom zaplatenia splátky za byt a súd dospel k záveru, že žalobca
požičal žalovanému peniaze dva krát, a to dňa 09.03.2010 a 29.04.2010, pričom tvrdenie žalobcu
potvrdzujú i výpovede svedkýň, a tiež výpisy z banky o výbere týchto súm z účtu žalobcu. Rovnako
súd považoval za preukázanú i dohodnutú dobu splatnosti do roka od vyplatenia peňazí v splátkach, čo
potvrdzujú svedkyne i výpoveď samotného žalovaného, ktorý splácal prvú pôžičku (zo dňa 09.03.2010)
v mesačných splátkach napriek svojmu tvrdeniu, že nebola dohodnutá splatnosť. Žalovaný nepreukázal,
že táto pôžička bola poskytnutá aj dcére žalobcu, jeho tvrdenie poprel žalobca i obe svedkyne. Tvrdenia
žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú obranu, nakoľko nevedel ani určiť, kedy uzatvoril zmluvu o
pôžičke, ktorú nepopieral (postupne uvádzal, že dňa 29.04.2009, v januári alebo februári 2009 a napokon
v marci 2009). Sám nevedel, v akej výške vrátil časť požičanej sumy prostredníctvom dcéry žalobcu,
nerozporoval, že vrátil sumu 400,- eur. Tvrdenie žalobcu o poskytnutí druhej pôžičky, ktoré potvrdzujú
svedkyne, za účelom zaplatenia zálohy na byt, podporuje jej potvrdenie obce Dolné Dubové, že krátko



po poskytnutí druhej pôžičky (o 13 dní) zaplatil žalovaný zálohu na byt. Na základe týchto skutočností
súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi istinu i úrok z omeškania, ktorý si tento uplatnil v súlade s
vyššie uvedenými predpismi. Žalobca na pojednávaní dňa 02.05.2011 vzal čiastočne svoju žalobu späť,
preto súd konanie v časti týkajúcej sa 9 % úroku z omeškania zo sumy 400,- eur od 06.03.2010 do
09.03.2010 vrátane zastavil v zmysle § 96 O.s.p., nakoľko žalovaný so späťvzatím žaloby v časti súhlasil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a čiastočne úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko tento bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti. Súd mu priznal
náhradu trov konania vo výške 72,- eur za zaplatený súdny poplatok, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia za 3 úkony po 61,41 eur (prevzatie a príprava veci, účasť na pojednávaní dňa 17.02.2011 a
02.05.2011), 3 x režijný paušál po 7,41 eur a náhrada za stratu času cestou na pojednávania z Hlohovca
do Trnavy a späť za 4 začaté polhodiny po 12,35 eur. Náhradu hotových výdavkov uplatnených právnou
zástupkyňou v súvislosti s účasťou na pojednávaniach vo výške 22,48 eur súd nepriznal, nakoľko spolu
s vyčíslenými trovami právneho zastúpenia neboli doložené žiadne doklady preukazujúce vlastníctvo
použitého motorového vozidla a ani doklad o aktuálnej cene použitých pohonných hmôt.

Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v
napadnutej časti zmeniť a uložiť mu zaplatiť žalobcovi sumu 400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 400,- eur od 30.04.2010 do zaplatenia. Napadnutý rozsudok považoval za
nespravodlivý a nezákonný z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že žalobca síce dňa 09.03.2009 vybral zo svojho účtu sumu vo výške 800,- eur,
ale ako sama dcéra žalobcu uviedla, táto suma bola použitá na opravu osobného auta, ktoré bolo v jej
výlučnom vlastníctve, a teda on nemal dôvod si požičiavať peniaze na opravu predmetného auta, ale tieto
si požičala sama dcéra žalobcu. To, že bol v čase odovzdávania peňazí s dcérou žalobcu u žalobcu je
logické, nakoľko s ňou mal vážnu známosť a potvrdil žalobcovi, že jeho dcéra má pokazené auto, avšak
neznamená to, že si sumu 800,- eur na opravu auta požičal on. To, že si sumu 800,- eur požičala dcéra
žalobcu potvrdzuje i skutočnosť, že ona sama mu odovzdala časť požičanej sumy. Namietol pravdivosť
tvrdenia dcéry žalobcu, že nalial do motora jej auta zlý olej, čoho by sa ako vyučený automechanik
nikdy nedopustil. Podľa jeho názoru nebolo preukázané, že on zapríčinil poškodenie auta dcéry žalobcu,
ani že poskytnutá finančná hotovosť bola požičaná jemu. Skutočnosť, že vo svojej výpovedi spočiatku
nevedel uviesť konkrétny čas, kedy si požičal sumu 800,- eur, ktoré mali byť použité na zaplatenie zálohy
na byt v Dolnom Dubovom bola spôsobená tým, že si neuvedomil, že žalobca požaduje od neho i sumu,
ktorú požičal jeho dcére na opravu auta a súčasne sumu na zálohu na predmetný byt, keďže v oboch
prípadoch išlo o tú istú sumu, pričom taktiež nie je zvyknutý chodiť po súdnych pojednávaniach a nemal
ani právneho zástupcu, čo spôsobilo, že bol pod tlakom a v značnom strese. Poukázal na to, že je bežné,
že po dlhšom časovom období si človek nepamätá určité okolnosti tak presne, ako sa vyžaduje. Uviedol,
že prvú sumu 800,- eur si požičala výlučne dcéra žalobcu a rodina žalobcu, resp. manželka a dcéra sa
dohodli na svojich výpovediach, nakoľko vedeli, že traja je viac ako jeden. To, že si požičal sumu 800,-
eur, za tým si stojí, ako aj za tým, že predmetná suma bola určená na uhradenie zálohy na byt v Dolnom
Dubovom, avšak túto sumu poskytol z časti aj dcére žalobcu, nakoľko mala problémy v podnikaní a
chcel jej pomôcť. Tiež sa nezakladá na pravde, že by prvú splátku v sume 100,- eur uhradil až v marci
2009, keďže v tom čase si ešte od žalobcu  nepožičal, predpokladal, že ide o sumu, ktorú uhradila
dcéra žalobcu ako prvú splátku za peniaze použité na opravu jej auta. Potom, ako mu bola poskytnutá
pôžička od žalobcu na úhradu bytu v Dolnom Dubovom, postupne začal platiť žalobcovi sumu 100,- eur
mesačne, vždy po výplate a celkovo mu takto uhradil sumu 400,- eur.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej
správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.



Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 27C/170/2010 je zaplatenie sumy
1.200,- eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil
zaplatiť žalobcovi sumu 1.200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 400,-
eur od 10.03.2010 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 800,- eur od 30.04.2010 do zaplatenia,
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku konanie zastavil. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 327,86 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa vo
vyhovujúcej časti a v časti trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav,
pretože nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či
neúplne. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov
súdom prvého stupňa  nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p..
Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec
podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, lebo právnu normu síce správne určenú,
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci správne
právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súd prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného a vzhľadom na to,
že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z
dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 68,83
eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby (vyjadrenie
k odvolaniu) po 61,41 eur a 1 x režijný paušál po 7,42 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., odvolací súd
žalovanému uložil zaplatiť priznanú náhradu trov konania advokátke žalobcu.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.