Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoKR/15/2014 z 16. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 16. júna 2015, sp. zn. 16CoKR/15/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3111223187.1 Krajský súd Trenčín | 16CoKR/15/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3111223187.1 | 2015-06-16 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Reštrukturalizácia Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 OSP, § 157 ods. 1 písm. d) ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/68134a39-9b7b-4b65-8630-6c187381c0cc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3111223187.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/15/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111223187
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111223187.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29.
augusta 8-10, Bratislava, IČO 30 807 484 proti žalovanému SEDASPORT, s.r.o. v reštrukturalizácii so
sídlom Staromyjavská 1031/14, Myjava, IČO 36 315 788, zastúpeného T.. Y. H., V. XXX/X, T., o určenie
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k.
36Cbi/26/2011-180 zo dňa 19. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 36Cbi/26/2011-180 zo dňa 19. marca 2014 žalobu zamietol a
žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 575,43 eur. S poukazom na vykonané
dokazovanie mal súd prvého stupňa preukázané, že dňa 28.05.2009 uzavrel žalobca ako záložný
veriteľ so žalovaným ako záložcom záložnú zmluvu na hnuteľné veci, ktorej predmetom bolo zriadenie
záložného práva na základe znaleckého posudku č. 06/2009 vyhotoveného znalcom Ing. Y. X. na
hnuteľný majetok záložcu nožnice tabuľové - dodávateľ Fermat stroje, rok výroby 1989, sústruh
univerzálny - dodávateľ Rantech, rok výroby 1975, brúska BO 300A - dodávateľ Agi s.r.o., rok výroby
2002, píla pásová - dodávateľ AGI s.r.o., rok výroby 2001, brúska kotúčová - dodávateľ AGI s.r.o., rok
výroby 2003, Lis LENP - dodávateľ N. Y., rok výroby 1974, brúska PBU 70 - dodávateľ AGI s.r.o., rok
výroby 2003, rozšírenie kotolne-plynofik. - dodávateľ Rosta s.r.o., rok výroby 2003, píla pásová 100 Mobil
- dodávateľ Pegas Slovakia, rok výroby 2005, zvárací poloautomat - dodávateľ O plus O, rok výroby
2005, zvárací poloautomat - dodávateľ O plus O, rok výroby 2005, pásová brúska na kov - dodávateľ
FAAN Metal s.r.o., rok výroby 2008, trafostanica - dodávateľ Arko s.r.o., rok výroby 2008. Podľa záveru
znaleckého posudku č. 06/2009, vyhotoveného znalcom N.. Y. X., predstavovala všeobecná hodnota
tabuľových nožníc sumu 1 908,50 eur, univerzálneho sústruhu sumu 871,50 eur, brúsky BO 300A sumu
803,- eur, pásovej píly sumu 854,- eur, kotúčovej brúsky sumu 721,- eur, lisu LENP sumu 1 328,- eur,
brúsky PBU 70 sumu 923,- eur, „Rozšírenie kotolne-plynofik“ sumu 50 066,50 eur, pásovej píly sumu
438,- eur, zváracieho poloautomatu sumu 1 065,- eur, zváracieho poloautomatu sumu 1 065,- eur,
pásovej brúsky na kov sumu 856,- eur a trafostanica sumu 56 862,50 eur, teda spolu sumu 117 762,- eur.

Žalobca bol aktívne vecne legitimovaný v zmysle § 157 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 na podanie žaloby o určenie neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu žalovaného.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predkladateľ reštrukturalizačného plánu žalovaného
nezaradil žalobcom prihlásené zabezpečené pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky
v rozsahu požadovanom žalobcom, teda v sume 117 762,- eur, ale iba v sume 16 216,14 eur. Z
vyjadrení účastníkov konania, svedka Y.. J. I. a znaleckého posudku č. 06/2009 vyhotoveného N.. Y. X.
vyplýva, že predkladateľ plánu neakceptoval zabezpečenie pohľadávky zálohom podľa záložnej zmluvy
v dvoch položkách, a to rozšírenie kotolne - plynofikácia v sume 50 066,50 eur (podľa znaleckého



posudku č. 06/2009) a trafostanica v sume 56 862,50 eur (podľa znaleckého posudku č. 06/2009), čo
predstavuje spolu sumu 106 929,- eur, pričom z kotolne zahrnul do zabezpečenia iba kotol. Hodnotu
ostatných položiek zálohu stanovili v dôsledku ich opotrebenia na menej ako 10 000,- eur, v dôsledku
opotrebovania vecí.

Podľa čl. III bodu 3 záložnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa 28.05.2009 záloh predstavoval
nožnice tabuľové - dodávateľ Fermat stroje, rok výroby 1989, sústruh univerzálny - dodávateľ Rantech,
rok výroby 1975, brúska BO 300A - dodávateľ Agi s.r.o., rok výroby 2002, píla pásová - dodávateľ AGI
s.r.o., rok výroby 2001, brúska kotúčová - dodávateľ AGI s.r.o., rok výroby 2003, Lis LENP - dodávateľ
Igor Jurenka, rok výroby 1974, brúska PBU 70 - dodávateľ AGI s.r.o., rok výroby 2003, rozšírenie kotolne-
plynofik. - dodávateľ Rosta s.r.o., rok výroby 2003, píla pásová 100 Mobil - dodávateľ Pegas Slovakia,
rok výroby 2005, zvárací poloautomat - dodávateľ O plus O, rok výroby 2005, zvárací poloautomat -
dodávateľ O plus O, rok výroby 2005, pásová brúska na kov - dodávateľ FAAN Metal s.r.o., rok výroby
2008, trafostanica - dodávateľ Arko s.r.o., rok výroby 2008.

Pri položke zálohu - „Rozšírenie kotolne-plynofik.“, podľa výpovede svedka Ing. Juraja Nagyho, PhD.
na pojednávaní išlo o prispôsobenie existujúcej kotolne novému médiu - plynu, teda o plynofikáciu
kotolne. Ide o rozvody, ktoré privádzajú média - plyn, nerozoberateľné plynové spoje, pozvárané
nerozoberateľné potrubia, ktorými a vedie teplo do budovy, teda o jeden technologický celok, ktorý
funguje iba kompletne. Podľa jeho písomného odborného posúdenia zo dňa 17.08.2011 v roku 2003
vykonala stavebná spoločnosť ROSTA, s.r.o. stavebné úpravy na kotolni žalovaného, ktorých cieľom
bola plynofikácia kotlov. Stavebné úpravy boli zhotovené tak, aby plyn ako nové médium bol privedený
ku dvom kotlom, vnútorné potrubie je z oceľového materiálu, pripevnené kotvami do stien a jednoúčelovo
ohýbané pre daný, konkrétny typ kotolne. Prívodné potrubie je privedené v zmenenej ryhe od regulátora
umiestneného v stene plota. Všetky tieto stavebné práce sú neoddeliteľné od nehnuteľnosti a tvoria
zhodnotenie kotolne - nehnuteľnosti. Po ich demontáži (rozrezaním potrubia) by sa kotolňa, a tým pádom
aj nehnuteľnosť stali nefunkčné. Išlo teda iba o zhodnotenie nehnuteľností.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nie je zrejmé, čo predstavovala položka zálohu „Rozšírenie
kotolne-plynofik.“, z čoho pozostáva, v dôsledku čoho je záložná zmluva zo dňa 28.05.2009 v časti
predmetu označenej položky zálohu neurčitá, a preto podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. v tejto časti neplatná.
Na základe toho záložné právo k zálohu „Rozšírenie kotolne-plynofik.“ nebolo predmetnou záložnou
zmluvou zriadené. Z vyjadrení svedkov JUDr. J. I., N.. Y. B., účastníkov konania a znaleckého posudku
č. 06/2009 vyplýva, že predmetom ocenenia a záložnej zmluvy mali byť určité stavebné úpravy alebo
zhodnotenie stavby kotolne. Nejde teda o samostatnú vec, či už hnuteľnú alebo nehnuteľnú. Kotolňa
predstavuje funkčný celok a v prípade položky „Rozšírenie kotolne-plynofik.“ ide o stavebné úpravy,
doplnenie potrubí a strojových zariadení (kotlov), ktoré z hľadiska povahy veci - kotolne k nej patria
a nemôžu byť oddelené bez toho, aby sa tým kotolňa znehodnotila. Je potrebné prihliadnuť na to,
že ide o zabudované predmety (napr. potrubia), ktoré tvoria súčasť budovy, príp. celej vykurovacej
sústavy v určitom komplexe, napr. dome, závode a pod. Vzhľadom k tomu položka „Rozšírenie kotolne-
plynofik.“ predstavuje podľa § 120 ods. 1 Obč. zák. súčasť kotolne, a teda z tohto dôvodu nemôže byť
samostatným predmetom záložnej zmluvy ako záloh. V zmysle § 118 ods. 1 Obč. zák. súčasť veci nie je
spôsobilým predmetom občianskoprávneho vzťahu. Skutočnosť, že táto položka bola ocenená znalcom
v znaleckom posudku, neurčuje charakter tejto položky ako samostatnej veci, rovnako ako ani to, že
takto označená položka bola predmetom poistnej zmluvy.

Podľa kolaudačného rozhodnutia Mesta Myjava č. SOU 8.R/2009 Myj. zo dňa 14.04.2009 predstavovalo
„Rozšírenie administratívno - výrobných priestorov spoločnosti Sedasport Myjava - SO 07a Prípojka NN,
SO 07c Trafostanica“ časť stavby, postavenej na pozemku parc. č. 1318/3, č. 1318/1, č. 1322/3 a č.
1318/2. Podľa výpisu z LV č. 2871, k.ú. Myjava je trafostanica, nachádzajúca sa na parc. č. 1318/3,
stavbou vo vlastníctve žalovaného. V záložnej zmluve zo dňa 28.05.2009 je predmetom zálohu „Trafo
stanica, Arko s.r.o., rok výroby 2008 - všeobecná hodnota predmetnej hnuteľnej veci určená v znaleckom
posudku je 67 666,38 € s 19% DPH“. Podľa výpovede svedka Ing. Juraja Nagyho, PhD. na pojednávaní
dňa 19.03.2014, sa jedná o bunkovú trafostanicu, ktorá je osadená ako nehnuteľnosť na pevný základ
a je z nej možné demontovať samotný transformátor, ktorý musí byť kvôli údržbe ľahko vymeniteľný.
Podľa jeho písomného odborného stanoviska zo dňa 17.08.2011 stavba trafostanice označenej ako SO
07c - kiosková trafostanica TS 60 s jedným transformátorom T1 - typ TOHn 385/22 400 kVA 22/042
Kv umiestnená na pozemku par. č. 1318/3,k.ú. Myjava, bola odovzdaná do užívania kolaudačným



rozhodnutím Mesta Myjava č. SOÚ 8, R/2009 Myj. (SOU 2172568675/2008) zo dňa 14.04.2009 s
právoplatnosťou od 04.05.2009. Trafostanica je funkčná a počas ohliadky dňa 17.06.2011 bola v
prevádzke. Jednotlivé komponenty trafostanice nie je možné oddeliť bez toho, aby sa neznehodnotila.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nie je zrejmé, čo predstavovala položka zálohu trafostanica, z
čoho pozostáva, v dôsledku čoho je záložná zmluva zo dňa 28.05.2009 v časti predmetu označenej
položky zálohu neurčitá, a preto podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. v tejto časti neplatná. Na základe
toho záložné právo k zálohu označenému ako trafostanica nebolo predmetnou záložnou zmluvou
zriadené. V prípade, ak by išlo o nehnuteľnosť, čo v konaní nebolo preukázané, nebol preukázaný
vznik záložného práva k takejto nehnuteľnosti ani z toho dôvodu, že záložné právo nie je zapísané v
katastri nehnuteľností. V prípade, ak záloh predstavovalo zariadenie budovy označenej ako trafostanica,
nie je zrejmé, z čoho záloh pozostával. Podľa vyjadrení svedka je časť tohto zariadenia vymeniteľná
(transformátor), avšak zo záložnej zmluvy nevyplýva, že by predmetom zálohu bol iba transformátor.
Okrem toho, transformátor nemožno demontovať bez toho, aby sa trafostanica neznehodnotila.

Vzhľadom k tomu položka zálohu - trafostanica predstavuje podľa § 120 ods. 1 Obč. zák. súčasť
trafostanice ako nehnuteľnosti či elektrických rozvodov v určitom komplexe, a teda z tohto dôvodu
nemôže byť samostatným predmetom záložnej zmluvy ako záloh. V zmysle § 118 ods. 1 Obč. zák.
súčasť veci nie je spôsobilým predmetom občianskoprávneho vzťahu. Skutočnosť, že táto položka bola
ocenená znalcom v znaleckom posudku, neurčuje charakter tejto položky ako samostatnej veci, rovnako
ako ani to, že takto označená položka bola predmetom poistnej zmluvy.

Z uvedených dôvodov v konaní nebol preukázaný vznik záložného práva k položkám zálohu „Rozšírenie
kotolne-plynofik.“ ocenenej znaleckým posudkom na sumu 50 066,50 eur bez DPH a „trafostanica“
ocenenej znaleckým posudkom na sumu 56 862,50 eur na základe záložnej zmluvy uzavretej účastníkmi
konania dňa 28.05.2009. Vzhľadom k tomu v konaní nebola v zmysle § 8 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 preukázaná zabezpečená pohľadávka žalobcu v
rozsahu zabezpečenia v sume 106 929,- eur a z tohto dôvodu ani nesprávny postup žalovaného pri
zaradení prihlásenej zabezpečenej pohľadávky žalobcu v rozsahu zabezpečenia v sume 105 545,86
eur do skupiny ostatných nezabezpečených pohľadávok.

V konaní nebol preukázaný dôvod pre zaradenie žalobcom prihlásených zabezpečených pohľadávok
v reštrukturalizácii žalovaného do skupiny zabezpečených pohľadávok v rozsahu, v akom požiadal
žalobca, a preto súd žalobu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, potvrdeného v
reštrukturalizácii žalovaného ako dlžníka, vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 29R/7/2010,
v zmysle § 157 ods. 1 písm. d) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
31.12.2011 v celom rozsahu zamietol, keďže nebola splnená podmienka neúčinnosti plánu spočívajúca
v nezaradení zistenej zabezpečenej pohľadávky žalobcu do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v
rozsahu, v akom žalobca požiadal, v zmysle § 145 ods. 1 písm. e) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011.

Čl. 8 reštrukturalizačného plánu žalovaného obsahuje porovnanie právneho postavenia a miery
uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich
pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu,
podľa ktorého by uspokojenie veriteľov v prípadnom konkurze bolo nasledovné: prihlásení zabezpečení
veritelia 100%, prihlásení zabezpečení veritelia (nekrytí zal. majetkom 2,93%), ostatní veritelia 2,93%,
veritelia so započítateľnými pohľadávkami 100%. Z toho je zrejmé, že priemerné uspokojenie veriteľov
v konkurze možno odôvodnene predpokladať na úrovni 60,15%. Podľa reštrukturalizačného plánu
žalovaného malo byť priemerné uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii na úrovni 67,68%. Pohľadávky
nezabezpečených veriteľov by v konkurze boli uspokojené iba na úrovni 2,93%, v reštrukturalizácii
miera uspokojenia mala predstavovať 10, resp. 15%. Podľa písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa
03.09.2013 by bola priemerná miera uspokojenia v konkurze 64,63% a ostatných nezabezpečených
veriteľov 28,6%. Z toho je, podľa žalobcu zrejmé, že sa v reštrukturalizácii dostal do horšieho postavenia,
v akom by bol bez prijatia plánu. Toto tvrdenie žalobcu v konaní preukázané nebolo. Porovnanie miery
uspokojenia veriteľov v konkurze a v reštrukturalizácii si vyžaduje odborné znalosti, v dôsledku čoho
si táto otázka ustanovenie znalca v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k dôvodu, pre ktorý bola
žaloba zamietnutá, súd nevykonal znalecké dokazovanie na preukázanie splnenia ďalšej podmienky
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, teda či sa žalobca nezaradením jeho zistenej zabezpečenej



pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom žalobca požiadal, dostal do
horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pričom by sa vychádzalo z jeho pravdepodobného
uspokojenia v konkurznom konaní.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalobca si prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného pohľadávky v celkovej výške 253.537,52 Eur,
ktoré boli zabezpečené záložným právom na hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného z titulu záložnej
zmluvy na hnuteľné veci uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.05.2009. Záložné právo
sa zriadilo na základe vypracovaného znaleckého posudku č. 06/2009 zo dňa 15.05.2009. Prihlásené
pohľadávky boli v reštrukturalizácii uznané v plnom rozsahu, vrátane zabezpečenej sumy vo výške
253.537,52 Eur. Zabezpečovacie právo nebolo správcom ani žalovaným opreté. Okresný súd vyzval
žalobcu, aby písomne zdôvodnil a preukázal svoje tvrdenie, že nezaradením jeho zistenej zabezpečenej
pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v ním požadovanom rozsahu, sa žalobca dostal
do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu a uviedol konkrétne matematické prepočty.
Na výzvu súdu žalobca zaslal písomnú odpoveď zo dňa 03.09.2013, v ktorej podrobne odpovedal na
všetky požiadavky súdu a zároveň poukázal na dôkazy odôvodňujúce tieto závery. Na pojednávaní
dňa 18.12.2013 súd skonštatoval, že žalobca zdôvodnil a preukázal, že nezaradením jeho zistenej
zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v ním požadovanom rozsahu, sa
žalobca dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu a to s ohľadom na predpokladanú
percentuálnu mieru usokojenia. Žalobca má za to, že v ďalšom konaní neboli predložené dôkazy,
ktoré by prepočty a zdôvodnenia žalobcu a tým aj prehlásenie súdu zo dňa 18.12.2013 vyvrátili. V
napadnutom rozsudku súd nezaoberal skutočnosťou, že zabezpečenie pohľadávky žalobcu nebolo v
zmysle Zákona č. 7/2005 Z.z. nikdy popreté. Okresný súd vyslovil čiastočnú neplatnosť Záložnej zmluvy
na hnuteľné veci uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.05.2009 v časti určenia zálohu
„rozšírenie kotolne - plynofik“ z dôvodu neurčitosti položky zálohu podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka
a z dôvodu, že položka „rozšírenie kotolne - plynofik“ predstavuje podľa § 120 ods. 1 Obč. zákonníka
súčasť kotolne a nemôže byť samostatným predmetom záložnej zmluvy ako záloh. Súd rovnako vyslovil
čiastočnú neplatnosť záložnej zmluvy v časti určenia zálohu „trafostanica“ z dôvodu z dôvodu neurčitosti
položky zálohu podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka a z dôvodu, že položka „trafostanica“ predstavuje
podľa § 120 ods. 1 Obč. zákonníka súčasť kotolne a nemôže byť samostatným predmetom záložnej
zmluvy ako záloh. Na základe vyslovenia čiastočnej neplatnosti záložnej zmluvy súd skonštatoval, že
v konaní nebola v zmysle § 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. preukázaná zabezpečená pohľadávka žalobcu v
rozsahu zabezpečenia v sume 106.929,- Eur a z tohto dôvodu ani nesprávny postup žalovaného pri
zaradení prihlásenej zabezpečenej pohľadávky žalobcu v rozsahu zabezpečenia v sume 105.545,86
Eur do skupiny ostatných nezabezpečených pohľadávok. Postup a rozhodnutie súdu považuje žalobca
za nesprávny, nakoľko podľa jeho názoru zabezpečenie pohľadávky v zmysle § 8 Zákona č. 7/2005 Z.z.
bolo preukázané okamihom márneho uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok v reštrukturalizačnom
konaní žalovaného. V priebehu súdneho konania nebol podaný návrh na začatie konania na vyslovenie
neplatnosti záložnej zmluvy a rovnako nebola v priebehu konania namietaná platnosť či účinnosť
záložnej zmluvy a to ani žalovaným, ani súdom. Otázka platnosti záložnej zmluvy nebola nikdy
medzi žalobcom a žalovaným sporná. Žalobca má za to, že súd sa pri rozhodovaní nepridŕžal merita
veci, nakoľko podstatou sporu nebolo preukázanie vzniku záložného práva k predmetným položkám
zálohu, ani preukazovanie zabezpečenej pohľadávky žalobcu. K rozhodnutiu o zamietnutí žaloby
viedli okresný súd nesprávne skutkové zistenia. Zabezpečenie pohľadávky nebolo nikdy popreté. V
priebehu konania boli predložené vyjadrenia a dôkazy, ktoré poukazujú na to, že žalovaný bez právneho
dôvodu zaradil zabezpečenú pohľadávku žalobcu do skupiny nezabezpečených pohľadávok len v
rozsahu 16.216,14 Eur, napriek tomu, že pohľadávka žalobcu bola zabezpečená majetkom žalovaného
oceneného znaleckým posudkom na sumu 117.762,- Eur bez DPH, čím sa žalobca dostal do horšieho
postavenia ako v prípadnom konkurze. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného
súdu Trenčín tak, že určí, že reštrukturalizačný plán dlžníka SEDASPORT s.r.o., Staromyjavská 1031/14,
907 01 Myjava, IČO: 36 315 788, sp. zn. 29R/7/2010 potvrdený uznesením Okresného súdu Trenčín zo
dňa 06.09.2011 je voči žalobcovi neúčinný a žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 575,43 eur.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu vecne správne
a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Od začiatku konania bolo zrejmé, že pre rozhodnutie vo veci je



nevyhnutné posúdiť, či položky, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy a ktorých výška ohodnotenia bola
sporná, sú hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Súd správne zhodnotil, že nebol preukázaný vznik záložného
práva k položkám „rozšírenie kotolne - plynofikácia a „trafostanica“ ako k hnuteľným veciam. Nakoľko
nebol preukázaný vznik záložného práva k posudzovaným položkám, nebol preukázaný ani dôvod pre
zaradenie žalobcom prihlásených zabezpečených pohľadávok v rozsahu, v akom žiadal žalobca. Súd
riešil otázku platnosti záložnej zmluvy ako predbežnú otázku, k čomu mal oprávnenie aj bez toho, aby
vo veci bol podaný návrh na začatie konania. Dôvody pre odvolanie žalobcu považuje žalovaný za
nepreukázané a samotné odvolanie za nedôvodné.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods.
1 písm. h/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný
na podanie žaloby o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu v zmysle § 157 ods. 1 zákona č.
7/2005 Z.z. (ZoKR).

Ochrana účastníkov reštrukturalizačného plánu nesúhlasiacich s plánom je zakotvená v ustanovení §
157 ZoKR. Účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu a zároveň uplatnil do zápisnica zo schvaľovacej
schôdze námietku je oprávnený brániť sa pred účinkami tohto plánu podaním žaloby o neúčinnosť plánu
v zmysle deviatej hlavy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon taxatívne vypočítava dôvody, pre
ktoré je možné podať žalobu o neúčinnosť plánu. V predmetnej veci sa žalobca žalobou domáhal určenia
neúčinnosti plánu voči nemu podľa § 157 ods. 1 písm. d/ ZoKR.

Žalobca prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného svoje pohľadávky v celkovej sume 253.537,52 eur.
Prihlásené pohľadávky boli v plnom rozsahu vrátane zabezpečenej sumy uznané. V reštrukturalizačnom
konaní tak ako aj v konkurznom konaní sa osobitným spôsobom zisťuje oprávnenosť pohľadávok, ktoré
si veritelia uplatnia. Správca preskúmava pohľadávku, pričom zisťuje je právny dôvod, vymáhateľnosť,
výšku, výšku zabezpečenia a poradie zabezpečenia. Správca je povinný preskúmať každú prihlásenú
pohľadávku s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ by správca poprel prihlásenú pohľadávku veriteľa čo
do výšky zabezpečenia, veriteľ by bol oprávnený domáhať sa, aby súd určil zabezpečenie pohľadávky
zabezpečovacím právom. V tomto prípade by bol súd oprávnený skúmať zabezpečenie pohľadávky a
teda aj platnosť uzavretých zmlúv, ktorými boli pohľadávky zabezpečené. Preskúmavanie pohľadávky
je úlohou správcu a nie súdu. Správca nepoprel prihlásené pohľadávky zo žiadneho dôvodu a preto
sa tieto pohľadávky považujú za pohľadávky uznané. Pokiaľ by súd preskúmaval uznané pohľadávky
napr. z dôvodu ich zabezpečenia, znamenalo by to znevýhodnenie veriteľa uznanej pohľadávky oproti
veriteľom, ktorých pohľadávky boli popreté. Kognícia súdu konajúceho o incidenčnej žalobe, ktorou sa
domáha veriteľ vyslovenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu nemôže siahať ďalej než povoľuje
zákon. ZoKR uvádza štyri dôvody, pre ktoré je možno podať takúto žalobu. Súd je oprávnený skúmať,
či dôvody uvedené žalobcom v žalobe spôsobujú neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči nemu
alebo nie.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní bude skúmať dôvody neúčinnosti plánu v zmysle ustanovenia
§ 157 ods. 1 písm. d/ ZoKR, to znamená, či sa žalobca nezaradením jeho zistenej zabezpečenej
pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu v akom požiadal dostal do horšieho
postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pričom bude súd prvého stupňa vychádzať z jeho
pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní za splnenia všetkých zákonom stanovených lehôt.
Vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.