Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/169/2013 z 25. 9. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. septembra 2013, sp. zn. 1CoE/169/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6808898873.1
Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/169/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6808898873.1 | 2013-09-25 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 37 ods. 1 EP, § 235 ods. 2 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d984090-3831-46b6-97df-77d9cc2566f0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6808898873.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/169/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808898873
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6808898873.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. S.
XXXX/X, XXX XX U., zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01
Rožňava, proti povinnému: Lesostav Danker, a.s., so sídlom Železničná 95/294, 050 01 Revúca, IČO:
31711448 (t.č. neexistujúci právny subjekt), o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 123,64
eura s prísl., trov konania a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským,
Exekútorský úrad so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, pod sp. zn. EX 176/1999,
o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/689/2008-15 zo dňa
14. februára 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského proti uzneseniu Okresného súdu    Revúca
č.k. 6Er/689/2008-15 zo dňa 14. februára 2013  o d  m  i e  t  a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne vyslovil, že súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že dňa 30. marca 2010 bolo
tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského označené ako
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
nakoľko Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. marca 2010, č.k. 46-24K/435/98-
Že-1589, bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok povinného po splnení rozvrhového uznesenia.
Súdny exekútor si v tomto podaní uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 17,35 eura.
Keďže exekučné konanie v predmetnej veci začalo 30. apríla 1999, exekučný súd s poukazom na
ust. § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) uviedol, že predmetné konanie je potrebné dokončiť podľa predpisov účinných do 31. januára
2002. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. januára 2002 nemajetnosť povinného ako dôvod na
zastavenie exekúcie výslovne neuvádzal. Súd ďalej uviedol, že povinný bol dňom 14. decembra 2010
vymazaný z obchodného registra. Povinný teda trovy exekúcie hradiť nemôže. Preto súd skúmal, či sú
splnené podmienky na to, aby trovy platil oprávnený a dospel k záveru, že tieto podmienky splnené
nie sú. Podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. januára 2002), ak
dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, pričom však
uváži, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd uviedol, že v danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie
zánik povinného výmazom z obchodného registra, pričom zánik obchodnej spoločnosti výmazom z
obchodného registra je skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol žiadnym spôsobom zaviniť. Súd má
za to, že náležitá opatrnosť oprávneného nemôže zahŕňať aj možnosť zániku povinného, najmä v tom
prípade, ak povinný zanikol 11 rokov po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže v obdobných
prípadoch súdni exekútori namietajú, že nepriznanie trov konania porušuje ich ústavné právo vlastniť
majetok, súd sa zaoberal aj touto otázkou. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodovaciu prax



Ústavného súdu Českej republiky a konštatoval, že Exekučný poriadok ani iný právny predpis nevylučuje
skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám.

Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie podal odvolanie súdny
exekútor. V odvolaní namietal, že súd mu v rozpore so zákonom nepriznal trovy exekúcie. Dôvodil pritom,
že novelou Exekučného poriadku účinnou od 1. januára 2012 bol do ust. § 203 vložený nový odsek
3, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz,
nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený. Keďže Exekučný poriadok v znení novely č. 348/2011
Z.z. neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012, na vec je preto
nutné aplikovať nové ustanovenie (ust. § 203 ods. 3), účinné v čase, v ktorom o trovách rozhoduje súd.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý viacerými rozhodnutiami
deklaroval, že aj v prípade ex offo výmazu povinného (a predchádzajúcej nemajetnosti povinného) znáša
trovy exekúcie oprávnený. Osobitne súdny exekútor poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 11. júla 2012 sp. zn. 5 Cdo 123/2012, ktorým súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
v obdobnej právnej veci.

Odvolanie súdneho exekútora bolo doručené priamo oprávnenej, táto sa k nemu nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a v prvom rade sa zaoberal otázkou, či je odvolanie prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou.
Odvolateľom v prejednávanej veci je súdny exekútor a odvolanie smeruje proti výroku o trovách
exekúcie. Výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení odvolaním napadnutý nebol,
preto zostáva nedotknutý.

Podľa ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára
2002, dokončia sa podľa doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 účastníkmi
exekučného konania sú oprávnený a povinný.

Exekučné konanie v predmetnej veci začalo 30. apríla 1999 (dňom doručenia návrhu na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi), to znamená, že podľa prechodných a záverečných ustanovení
Exekučného poriadku (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) sa dokončí podľa doterajších predpisov,
t.j. podľa predpisov účinných do 31. januára 2002. Nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu zákon
(ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. januára 2002) súdnemu exekútorovi
v exekučných konaniach začatých do 1. februára 2002 nepriznával postavenie účastníka konania, a
to ani vtedy, keď sa rozhodovalo o trovách exekúcie, dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie je
potrebné odmietnuť podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., pretože bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený. Pri rozhodovaní si odvolací súd osvojil aj právny názor vyslovený v uznesení
Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2010 sp. zn. 1Cdo 14/2010. V predmetnom uznesení Najvyšší súd
SR vyslovil, že postavenie účastníka konania v čase do 1. februára 2002 súdny exekútor nemal a až
zákonom č. 32/2002 Z.z. (účinným od 1. februára 2002) došlo k takej zmene, že v § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku sa na konci pripojila veta: „ Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj
poverený exekútor.“

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo odmietnuté, odvolací súd sa nezaoberal dôvodmi, na
základe ktorých súdny exekútor napádal správnosť napadnutého uznesenia prvostupňového súdu.
Pre úplnosť však odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke súdneho exekútora o
nesprávnosti prijatého rozhodnutia s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR. V
tejto súvislosti je potrebné totiž vziať do úvahy, že došlo k zmene právnej úpravy (a to ako ust. § 57
Exekučného poriadku upravujúceho dôvody pre zastavenie exekúcie, tak aj právnej úpravy týkajúcej sa
trov exekúcie), preto je potrebné odlišovať exekučné konania, ktoré sa dokončia podľa právnej úpravy do
31. januára 2013 od exekučných konaní, na ktoré sa aplikuje neskoršia právna úprava. Súčasne odvolací
súd dodáva, že napadnuté uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, po podaní odvolania však
predmetné uznesenie posúdil aj zákonný sudca, ktorý po konštatovaní, že odvolaniu nemieni vyhovieť,
vec predložil tunajšiemu krajskému súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.