{"guid": "2ff58e91-0a50-4cf5-b879-b8c3404254d7:7b96ea10-4e7a-484d-9177-72c5940269a6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1217217084.2", "spisova_znacka": "11CoP/515/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/515/2018 z 27. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2020, sp. zn. 11CoP/515/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1217217084.2", "identifikacne_cislo": "1217217084", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Benčová", "sudca_id": 807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-bencova-807", "datum_vydania": "2020-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b96ea10-4e7a-484d-9177-72c5940269a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1217217084.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1217217084.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2020:1217217084.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/515/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217084
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217217084.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr Ivany Jahnovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
L. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov matky W.. S. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. XX, XXX XX X., t.č. A., J. XX, XXX XX J., zastúpená advokátskou kanceláriou HUTTA
& PARTNERS s.r.o., so sídlom Bezekova 13, 841 02 Bratislava, IČO: 51 284 871, a otca W.. W. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G. XXX, XXX XX T. L. C., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 15 Žilina, IČO: 364 366 40, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie matky
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.05.2018, č.k. 27P/172/2017-152 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok  na náhradu trov odvolacieho  konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 17.05.2018, č.k. 27P/172/2017-152 vo výroku I. zveril
maloletú L. N., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matke, vo
výroku II. určil otcovi povinnosť  platiť na maloletú výživné vo výške 300 eur mesačne od 22.08.2017
vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, vo výroku III. zročné výživné za obdobie od 22.08.2017
do 30.06.2018 v sume 1.485 eur, uložil otcovi zaplatiť k rukám matky v lehote 3 dní, vo výroku IV
zastupovaním maloletej a správou jej majetku oprávnil obidvoch rodičov, vo výroku V.  styk otca s
maloletou neurčil, vo výroku VI. vo zvyšku návrh matky zamietol a vo výroku VII. o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 65
ods. 1, § 75 ods. 1, Zákon o rodine, majúc za preukázanú dôvodnosť úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností rodičov k maloletej, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2011. Maloletú zveril do
osobnej starostlivosti matky, v zmysle súhlasných vyjadrení všetkých účastníkov konania, keď nezistil
negatíva týkajúce sa matkinej starostlivosti o maloletú a určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej
majetok budú obaja rodičia. Výživné určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1
Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených v konaní preukázaných potrieb
maloletej s ohľadom na jej vek, návštevu školy a platieb s tým spojených, ako aj zistených zárobkových
a majetkových pomerov rodičov. V konaní bola sporná výška výživného, ktorá  by zodpovedala  veku
maloletej, jej odvodným potrebám a  zároveň  by reflektovala  aj majetkové pomery rodičov a ktorú
súd ustálil v sume 300 eur mesačne. Vychádzal z priemerného mesačného čistého príjmu matky 1 340



eur netto, a z jej príjmu 200 eur mesačne z prenájmu bytu v X., vyplácaný prostredníctvom staršej
plnoletej dcéry rodičov. Zohľadnil výdavky matky na bývanie v J., ktorej zamestnávateľ  poskytol do
užívania trojizbový byt za 35 eur mesačne, v ktorom je spoplatnené bývanie maloletej sumou  78 eur
mesačne. Vychádzal z mesačného príjmu otca 1.929,77 eur, a zohľadnil jeho vyživovaciu povinnosť
voči plnoletej dcére, ktorej platí školné na vysokej škole 670 eur ročne a stavebné sporenie 1 350
eur ročne (spolu 168,30 eur mesačne ) a vyživovaciu povinnosť k synovi C. N.. Otcom  v roku 2015
realizovaný odpredaj podielu svojej nehnuteľnosti za sumu 50.000 eur svojej priateľke, ktorú vzápätí
použil na kúpu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jeho priateľky, posúdil súd prvej inštancie ako
bezdôvodné zbavenie sa majetku. Zohľadnil fakt, že otec sa od roku 2011 nepodieľa na výchove
maloletej, s maloletou sa stretáva iba pri jej návštevách X.. Uvedené potvrdila aj maloletá, ktorá uviedla,
že s otcom by chcela byť častejšie, ale otec ju nekontaktuje a celú iniciatívu prenecháva na ňu. Súd
v tomto smere apeloval na otca, keď  celú starostlivosť vrátane víkendov a počas sviatkov či prázdnin
ponecháva výlučne na matku. Vzhľadom na súhlasné stanovisko rodičov styk otca s maloletou na
čas do rozvodu manželstva neupravil. Ustálil, že maloletá má bežné záľuby dieťaťa vo veku 13 rokov,
navštevuje dva krúžky, nie je v dispenzárnej starostlivosti odborného lekára, okrem fixného strojčeka,
s jej zdravotnou starostlivosťou nie sú spojené zvýšené výdaje. Pokiaľ matka v konaní poukázala na
poruchu ADHD, ktorou maloletá trpí od roku 2012, súd prvej inštancie uviedol, že takúto skutočnosť
žiadnym spôsobom nezdokladovala, rovnako ani to, že maloletá navštevuje psychologickú poradňu
a poukázal na výborný prospech maloletej. Za diskutabilné považoval, akou poruchou pozornosti
maloletá trpí, keď v čase jej žitia v X. sa žiadne príznaky neprejavili, ale až následne v roku 2012
po jej presťahovaní sa do J.. Matkou vyčíslené mesačné náklady na maloletú 879,57 eur považoval
vzhľadom na vek maloletej za neprimerane vysoké, keď maloletá vrcholovo nešportuje a nemá výrazné
zdravotné ťažkosti, ani mimoriadne nákladné mimoškolské aktivity. Zročné výživné vyčíslil za obdobie
od 22.08.2017 do 30.06.2018 vo výške 1.485 eur, keď od celkovej sumy 2.700 eur odpočítal otcom
realizované platby výživného od 07.04.2015 vo výške 83 eur mesačne a od februára 2018 vo výške 200
eur mesačne, spolu 1.215 eur, ktoré otcovi uložil zaplatiť podľa § 232 CSP. Vo zvyšnej časti návrh matky
zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku v jeho výrokoch o výživnom na maloletú podala v zákonnej lehote
prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka. Navrhla rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmeniť a vyhovieť jej návrhu. Namietala,
závery súdu prvej inštancie,  že ňou vyčíslené mesačné výdaje na maloletú 879,57 eur sú premrštené a
že maloletá nie je vrcholovým športovcom, že nemá výrazné zdravotné ťažkosti a nemá ani mimoriadne
mimoškolské aktivity, keď jednotlivé položky, ktoré neuznal súd nekonkretizoval. Uviedla, že mesačné
náklady maloletej preukázala listinami preukazujúcimi náklady súvisiace s plnením školských povinností
a náklady súvisiace s jej mimoškolskou činnosťou. Uviedla, že maloletá sa športu venuje dlhodobo, do
predmetného konania založila potvrdenia Združenia talentov hokejových športov J., z ktorých vyplýva,
že maloletá je riadnym členom ZTHŠ - FbO Florpédo J. a v sezóne 2017/2018 hrá súťažné zápasy za
kategóriu „ ženy 1. Liga\", ktoré sa uskutočňujú v rámci celej Slovenskej republiky. Tiež vydokladovala
náklady maloletej v súvislosti s vykonávaním tohto športu, ale aj jej náklady v súvislosti s návštevou
Základnej umeleckej školy. K tvrdeniam súdu prvej inštancie, že nezdokladovala u maloletej poruchu
ADHD uviedla, že k svojmu podaniu z 14.05.2018 pripojila Správu z psychologického a špeciálno-
pedagogického vyšetrenia maloletej z 16.04.2014, Centrom pedagogicko-pschologického poradenstva
a prevencie, z ktorej vyplýva, že maloletá, ktorej sa musí mimoriadne venovať si vyžaduje individuálny
prístup. Poukázala na neochotu otca niekoľko rokov tráviť s maloletou prázdniny alebo jej pomáhať pri
jej výchove. Namietala tvrdenia otca o jej príjme z prenájmu bytu a uviedla, že jej pomáhala dospelá
a zamestnaná dcéra v čase od októbra 2017 do júna 2018 mesačne sumou  200 eur, čo však končí,
lebo si zakladá svoju rodinu. Poukázala na to, že otec svojej priateľke daroval v roku 2015 sumu 50.000
eur, ktorú získal z predaja časti svojho rodinného domu v T., aby si jeho priateľka mohla kúpiť do svojho
výlučného vlastníctva ďalšiu nehnuteľnosť - rodinný dom v D. P..

4.  Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správny potvrdiť. Poukázal na svoje podanie zo
dňa 15.02.2018 a zdôraznil, že maloletá mala v čase rozhodovania súdu takmer 14 rokov, jej zdravotný
stav je dobrý, nemá mimoriadne nákladné mimoškolské aktivity a nie je v starostlivosti odborného lekára
a s jej zdravotnou starostlivosťou nie sú spojené žiadne osobitné výdavky. Poukázal na rozdiel medzi
vyčíslením výdavkov matky na maloletú za rovnaké obdobie v návrhu z 8/2017 a v podaní z 02/2018.
Poukázal na príjem matky z prenájmu ich spoločného bytu v X. s tým, že matka inkasovala v súvislosti



s daným bytom 400 eur,  z toho 200 eur od plnoletej dcéry a 200 eur od nájomcu. Náklady s bytom mala
plne hradené a vytvárala aj zisk. Pri platbách 200 eur mesačne od plnoletej dcéry sa teda nejednalo o
žiadnu pomoc so starostlivosťou o maloletú, ale matka nielenže plnoletej dcére študujúcej na vysokej
škole nijako nepomáhala, ale použila finančné prostriedky dcéry N. zo sporenia tvoreného obidvoma
rodičmi. Matkou vyčíslené výdavky 908,23 eur považoval za neprimerané a súhlasil so záverom súdu
prvej inštancie, ktorý potreby maloletej dostatočne zohľadnil a správne vychádzal z bežných potrieb
detí v jej veku. Nesúhlasil s tvrdením, že by nemal záujem o maloletú a zdôraznil, že to bola práve
matka, ktorá maloletú zobrala z miesta ich bydliska so sebou do J., bez ohľadu na jeho názor. Uviedol,
že matka nedoložila súdu žiadnu lekársku správu z ktorej by vyplývalo potvrdenie akejkoľvek poruchy
maloletej a tiež pravidelné navštevovanie psychologickej poradne. Navyše, maloletá v škole dosahuje
dobrý prospech, najhoršiu známku mala dvojku. Mal za to, že výživné na maloletú vždy platil vo výške
200 eur mesačne, avšak  nesprávnou formou. Uviedol, že vzhľadom na to, že si s matkou ako manželia
v 05/2015 zobrali úver na splatenie predchádzajúceho úveru, ktorého mesačná splátka predstavovala
235,07 eur sa dohodli, že úver bude splácať sám a sumu 117 eur bude započítavať na výživné pre
maloletú, čo matka rešpektovala, keďže návrh podala až viac ako o dva roky neskôr od ich dohody.
Nevedel, že takéto započítanie výživného nie je možné a preto po porade s advokátom od 02/2018
začal matke na maloletú zasielať priamo sumu 200 eur mesačne a požiadal ju o úhradu jej 1/2 úveru.
Poukázal na matkou zamlčované skutočnosti dôležité pre rozhodnutie spočívajúce v tom, že dospelá
dcéra jej spolu s podnájomníkom platia úhrady za byt v X. v BSM, spolu vo výške 400 eur. Matka až
pod ťarchou jeho tvrdení a návrhov na vykonanie dokazovania na poslednom pojednávaní priznala, že
byt v X. prenajíma.

5.  Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že matkou uvádzané náklady na maloletú sú
primerané a boli dostatočne preukázané. Uviedol, že maloletá má diagnostikovaný syndróm ADHD
poruchu pozornosti a hyperaktivitu s pridruženými špecifickými vývinovými poruchami učenia (dyslexia,
dysortogreafia a dysklakúlia), v súvislosti s ktorou musí matka zabezpečiť zodpovednú domácu prípravu
a mimoriadne sa jej venovať a tiež zabezpečovať voľno časové aktivity spojené s určitými výdavkami.
Poukázal na neprítomnosť otca v živote maloletej s ktorou trávi čas iba pri jej návštevách X.. S odkazom
na jeho príjem, navrhol odvolaniu matky vyhovieť.

6.   Otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu nesúhlasil s vyjadrením kolízneho opatrovníka,
ktorý napriek tomu, že sa s výškou výživného nestotožnil odvolanie nepodal. Mal za to, že obsahom
vyjadrenia kolízneho opatrovníka je vo väčšine zhrnutie tvrdení matky, keď vôbec neuvádza z akých
„dôkazov a faktov\", ktoré by mali byť súčasťou spisového materiálu pri formulovaní svojho vyjadrenia
vychádzal, tiež sa vyjadruje aj k údajnému syndrómu ADHD, avšak rovnako ako matka, bez predloženia
lekárskej správy.

7.  Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne
zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odvolaní.  Zdôraznila, že mesačné náklady maloletej a jej potreby
otca nikdy nezaujímali, od  roku 2011 jej nekúpil oblečenie či obuv, len raz jej zaplatil tábor a raz jej kúpil
korčule a hokejku. Neprejavil nikdy záujem o to, aby u neho strávila aspoň mesiac letných prázdnin, či
aspoň pár dní počas ďalších školských prázdnin. Stanovisko otca k poruche ADHD maloletej považovala
za irelevantné poukazujúc na obsah Správy z psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia
zo dňa 16.04.2014. Zopakovala, že z prenájmu ich spoločného bytu v X. žiaden zisk nemá a pokiaľ sa
ju otec snaží moralizovať v súvislosti so sporiacim účtom ich dospelej dcéry N. uviedla, že on zobral
obom dcéram finančný dar od jej rodičov a použil ich na rekonštrukciu svojho rodinného domu v T. L. C..
Keďže otec  spoločnú domácnosť v lete roku 2011 opustil a nechal ju spolu s oboma dcérami v zložitej
finančnej situácii uviedla, že po dohode s dcérou N. našetrenú sumu v roku 2011 z jej poistky vybrali a
spotrebovali ju všetky tri v spoločnej domácnosti.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
matky nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver
a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti,



ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje  s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.  V danom prípade v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej L.
N., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva, odvolací súd na základe odvolania matky, ktorým
rozsudok súdu prvej inštancie napadla vo výrokoch o výživnom na maloletú, posudzoval a vyhodnocoval
zákonné kritéria rozhodné pre určenie výšky výživného za obdobie od jeho priznania od 01.02.2017,
do nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k.
37P/35/2018-328 zo dňa 15.04.2019, právoplatným dňa 26.04.2019.

12. Odvolací súd vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania a dôvody odvolania matky vo vzťahu
k napadnutým výrokom o výživnom na maloletú, dospel k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Odvolací súd sa v prejednávanej veci v plnej miere stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu
prvej inštancie a na zdôraznenie jeho správnosti len dopĺňa, že všetky matkou namietané skutočnosti
správne vyhodnotil a zohľadnil pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a na čas do rozvodu
manželstva ako odôvodneným potrebám maloletej a jej veku, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým
pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného
na maloleté deti uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení
výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to
výlučný výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú, existenciu vyživovacích povinností na strane
otca, u ktorého zohľadnil aj plnenia v prospech študujúcej plnoletej dcéry N.. Určená výška výživného
rovnako zodpovedá zisteným možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov, ich majetkovým pomerom
v období do rozvodu ich manželstva, pri ktorých súd správne na základe výsluchu matky zohľadnil aj jej
príjem z prenájmu nehnuteľnosti, bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nachádzajúcom sa
v X.. S námietkou matky, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ňou uvedenú výšku mesačných
nákladov na maloletú, ktoré neuznal v plnom rozsahu sa odvolací súd stotožniť nemohol. Správne súd
prvej inštancie v čase svojho rozhodnutia pri určení výšky výživného zohľadnil iba matkou skutočné a
preukázané náklady na maloletú týkajúce sa bývania, stravovania, ošatenia, zabezpečenia hygienických
potrieb, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti. Odvolací súd v tomto smere udáva,
že výdavky na zabezpečenie bežných potrieb maloletých detí netreba v konaní osobitne preukazovať
dokladmi o ich kúpe, nakoľko súdu sú tieto výdavky známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov
o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. Avšak
opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom, ktoré sú pre neho špecifické ( súkromná škola, zdravotný
stav, mimoškolská činnosť, poistenie či sporenie maloletému dieťaťu), od ktorých sa odvodzuje výška
výživného a posudzuje sa ich dôvodnosť, preukázané byť musia. Pokiaľ matka namietala, že súd
prvej inštancie nešpecifikoval ňou uvádzané náklady na maloletú na ktoré neprihliadal, odvolací súd
dopĺňa, že za tieto je treba minimálne považovať matkou uvádzané náklady na školské pomôcky a
poplatky v sume 350 eur ročne, výdavky na dopravu maloletej a doučovanie 165 eur mesačne, mesačné
náklady na zakúpenie športovej výstroje maloletej, matkou udávané poplatky a náklady za účasť na
medzinárodných zápasoch a náklady na dopravu na zápasy na Slovensku, náklady na prázdniny a
dovolenky vo výške 1000 eur ročne, mesačné náklady na ošetrenie u zubára a lieky, alebo napríklad
aj úrazové poistenie so šetrením vo výške 47 eur mesačne. Pod výdavkom dieťaťa treba rozumieť aj
pomer nákladov na platby za bývanie, a tieto súd v danom prípade správne vyhodnotil, keď do týchto
nie je možné zarátať matkou vyčíslené náklady na bývanie za maloletú v byte v X., z ktorého ako uviedla
mala aj príjem. Pokiaľ matka poukazovala na zdravotný stav maloletej ktorý má vplyv na jej mesačné
výdavky, tu odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu a matkou predložených listín takéto osobitné náklady
maloletej nevyplývajú. Pokiaľ matka odkazuje iba na správu z psychologicko-pedagogického vyšetrenia
zo dňa 16.04.2014, odvolací súd uvádza, že išlo o správu neaktuálnu, z ktorej vyplývali iba doporučené
výchovnovzdelávacie postupy pre rodičov a školu, avšak lekárska diagnostika, potreba liečby alebo
odbornej psychologickej či inej pomoci maloletej, spojená s finančnými nákladmi, odvolací súd z matkou
predložených listín a ani jej odvolania nezaznamenal. Matka v odvolaní neuviedol žiadne závažné, alebo
nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie pri určení výšky výživného na maloletú neposudzoval a
ktoré mohli byť zohľadnené na to, aby súdom prvej inštancie určené výživné na maloletú bolo zmenené



v matkou navrhovanom smere.  Súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie,
prijal správne skutkové závery a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa pri prihliadnutí na
príjem oboch rodičov, ich majetkové pomery, skladbu ich výdavkov, ako i rozsah a výšku odôvodnených
potrieb maloletej stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že určená výška výživného zo strany
otca, pri zohľadnení rovnako existujúcej vyživovacej povinnosti matky, ktorej časť kompenzuje osobnou
starostlivosťou je primeraná na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletej. Súd prvej inštancie pri
určovaní výživného na maloletú správne vymedzil obdobie jeho určenia, rovnako správne zohľadnil
všetky okolnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti jeho určenia a jeho výšky.

13. Určená výška výživného na maloletú podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného
skutočného stavu na obdobie do rozvodu manželstva kritériá rozhodné pre určovanie výživného pre
maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok  súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

14.  O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

15.  Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e :  Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27P/172/2017", "guid": "fce409cd-8388-4695-a395-c63fc7cb30b7:8b9e2c07-b136-4b91-a473-5b6eeb0d0af2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}