Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/184/2018 z 27. 11. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. novembra 2018, sp. zn. 2Cob/184/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7217200326.3 Krajský súd Košice | 2Cob/184/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7217200326.3 | 2018-11-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ea55a3e-08a6-40ce-897f-936925cc3dee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7217200326.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/184/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217200326
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7217200326.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore navrhovateľa: Bainbridge Slovakia
Košice Hyper s.r.o., sídlo: Suché mýto č.1, Bratislava, IČO: 35 955 279, zastúpený advokátkou: Mgr.
Petra Urdová LL.M., sídlo: Štefánikova č. 15, Bratislava, proti odporcovi: ARCOLA, a.s., sídlo: Pri
prachárni č. 4, Košice, IČO: 35 792 442, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária
Paul Q, s.r.o., sídlo: Karadžičova č. 2, Bratislava, IČO: 35 906 464, o návrhu na zrušenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.5.2018, č.k.
36Cb/3/2017-228 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Odporca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 22.1.2017 sp.zn. 36Cb/3/2017 a
uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v súvislosti so zrušením neodkladného
opatrenia v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia odporcu zo dňa 10.5.2017.

3. Neodkladné opatrenie bolo vydané konajúcim súdom pod sp.zn. 36Cb/3/2017 dňa 22.1.2017 v
znení: „Odporca je povinný zdržať sa bez súhlasu navrhovateľa akéhokoľvek konania, ktoré smeruje k
umiestneniu a otvoreniu prevádzky predajne potravín s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2 v stavbe
s názvom Obchodné centrum Cassovia na adrese Pri Prachárni č. 4, Košice so súpisným číslom XXXX
umiestnenej na pozemku parcelné číslo XXX/XXX, vchod 4, v katastrálnom území M. O. a zapísanej v
katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX“.

4. Návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo vyhovené na základe skutočnosti, že odporca v
rozpore s bodom 6.1.3 Zmluvy o úprave vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nebytových priestorov
Obchodného centra „Cassovia“ zo dňa 15.7.2001 bez súhlasu navrhovateľa mienil zriadiť v priestoroch
Obchodného centra „Cassovia“ prevádzku predajne potravín na ploche väčšej ako 200 m2, bolo teda
potrebné upraviť pomery účastníkov vzhľadom na možný vznik škody na strane navrhovateľa.

5. Odporca navrhol vydané neodkladné opatrenie zrušiť. Dôvodil, že listom zo dňa 4.5.2017 postupom
podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpil od Zmluvy o úprave vzájomných vzťahov
medzi vlastníkmi nebytových priestorov (ďalej len Zmluva spoluvlastníkov), čo spôsobilo zánik tejto
zmluvy s účinnosťou od 4.5.2017, preto zanikla aj jeho povinnosť daná bodom 6.1.3, ktorá bola
podstatným dôvodom pre vydanie neodkladného opatrenia. Uvádzal, že príčinou odstúpenia bolo



dlhodobé porušovanie zmluvy zo strany navrhovateľa, keď napriek opakovaným výzvam neuhradil
peňažné pohľadávky titulom nároku odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 18.889,23
eur a neuhradil príspevky do Marketingového fondu v celkovej sume 14.930,27 eur podľa bodu 17.1.V
návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia zdôraznil aj všeobecne známu skutočnosť, že spôsob,
akým je Hypermarket Carrefour (priestory hypermarketu boli znížené o viac ako polovicu jeho výmery a
zostávajúca časť plochy zostala bez akéhokoľvek využitia) v priestoroch navrhovateľa prevádzkovaný,
viedol ku kolapsu Obchodného centra, ktorá situácia mu spôsobila škodu, nakoľko pokiaľ si chcel udržať
svojich nájomníkov, tak im musel dať zľavy na nájomnom.

6. Navrhovateľ žiadal návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko
nie sú splnené zákonné podmienky pre jeho zrušenie.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 334 CSP, § 582 OZ, § 346, § 347 OBZ a dospel k
záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť.

8. Za nespornú v konaní považoval skutočnosť, že uznesením konajúceho súdu bolo nariadené
neodkladného opatrenie v znení ako je uvedené vyššie; že odporca svojim listom zo dňa 1.2.2017
vypovedal zmluvu zo dňa 15.7.2001 a táto výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňa 1.2.2017; že
odporca opakovane pred odstúpením od zmluvy vyzýval navrhovateľa na splnenie jeho povinnosti
zaplatiť odporcovi úroky z omeškania a poplatky do Marketingového fondu a že prevádzka Hypermarketu
v priestoroch navrhovateľa nebola zabezpečená v obvyklej kvalite ako sa očakáva od prevádzok
podobného typu. Spornou sa v konaní javila skutočnosť, či zanikla Zmluva spoluvlasníkov zo dňa
15.7.2001; ak došlo k zániku zmluvy, či zanikla povinnosť daná jej bodom 6.1.3 a či je možné za danej
situácie trvať na plnení tohto bodu, t.j. na zákaze prevádzkovania predajne potravín odporcom v rozsahu
nad 200 m2.

9. Vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že navrhovateľ nezabezpečuje prevádzku Hypermarketu
v svojich priestoroch v obvyklej kvalite, ako sa očakáva od prevádzok podobného typu, považoval
požiadavku navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi na rešpektovanie bodu 6.1.3. zmluvy za výkon práva,
ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom, t.j. za výkon práva, ktorý podľa § 265 Obchodného
zákonníka nepožíva právnu ochranu. Obranu navrhovateľa, že problémy v prevádzke mu spôsobil jeho
nájomca, zhodnotil vo vzťahu k prejednávanej veci ako bez právneho významu, pretože nič nemôže
meniť na skutočnosti, že Hypermarket v priestoroch navrhovateľa nie je riadne využívaný.

10. Ďalším dôvodom, prečo vydané neodkladné opatrenie zrušil bola skutočnosť, že žalovaný svojim
listom zo dňa 1.2.2017 v súlade s § 582 OZ vypovedal zmluvu zo dňa 15.7.2001 čoho následkom bol jej
zánik dňa 30.6.2017. V dôsledku uvedeného zanikla aj povinnosť odporcu zakotvená v bode 6.1.3. Súd
prvej inštancie nepovažoval tento záväzok za časovo neobmedzený, nakoľko to nevyplýva z jeho povahy
ani z obsahu zmluvy. Predmetom zmluvy je totiž úprava práv a povinností spoluvlastníkov spoločných
častí a zariadení Obchodného centra ako aj práv k zastavanému a priľahlému pozemku, príslušný zákaz
v bode 6.1.3. zmluvy teda nebol podstatnou častou zmluvy, preto zánikom zmluvy dochádza aj k zániku
tohto záväzku. Pokiaľ by tomu tak nemalo byť, musela by sa uvedená skutočnosť odraziť v zmluve, čo
sa však nestalo.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa zánikom
zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy, vykonaného odporcom listom zo dňa 5.4.2017.

12. Na základe uvedeného návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vyhovel.

13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní
o zrušenie neodkladného opatrenia úspešnému žalovanému.

14. Proti uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm.
h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Dôvodí, že záväzok odporcu podľa čl. 6.1.3 výpoveďou zmluvy nezanikol, pretože jeho povaha a
okolnosti jeho vzniku jednoznačne nasvedčujú tomu, že trvanie záväzku je časovo neobmedzené.



16. V tejto súvislosti poukazuje na predmetný článok zmluvy, ktorý zakotvuje účelové určenie
Hypermarketu ako jedinej hlavnej predajne potravín v Obchodnom centre, ktorý v súlade s dlhodobo
zaužívanou praxou predstavuje hnací motor nákupných centier podobných Obchodnému centru. Na
to, aby Hypermarket mohol v celom rozsahu plniť túto svoju úlohu je nevyhnutné, aby účelové určenie
Hypermarketu ostalo zachované počas celej existencie Obchodného centra, a to bez ohľadu na
prípadné ukončenia Zmluvy spoluvlastníkov. Ďalej dôvodí, že spoločnosť Carrefour (pôvodný vlastník
Hypermarketu), ktorého hlavný predmet činnosti a zdroj dosahovania zisku spočíval v prevádzke
predajne potravín, by nikdy nebol uzatvoril zmluvu o výstavbe Obchodného centra a nikdy by nevstúpil
do spoluvlastníckeho vzťahu k Obchodnému centru, ak by predmetné účelové určenie Hypermarketu
v Obchodnom centre nebolo zabezpečené vôbec, resp. ak by malo byť zabezpečené len po určitý
čas. Aby vlastníctvo a prevádzka Hypermarketu mohli naplniť zámer, z ktorým spoločnosť Carrefour
do spoluvlastníctva k Obchodnému centru vstupovala (nerušená prevádzka predajne potravín v
Obchodnom centre), toto účelové určenie muselo byť trvalé, bez akéhokoľvek vopred dohodnutého
časového obmedzenia.

17. Odvolateľ teda tvrdí, že účelové určenie Hypermarketu bolo pre spoluvlastníctvo k Obchodnému
centru kľúčové a bez neho by k vytvoreniu spoluvlastníctva nebolo došlo, ktorú skutočnosť preukazuje
aj fakt, že zmluva spoluvlastníkov bola predpokladaná už v zmluve o výstavbe Obchodného centra.

18. Odvolateľ ďalej dôvodí, že časovo neobmedzené trvanie záväzku žalovaného podľa čl. 6.1.3 zmluvy
vyplýva aj zo samotného obsahu zmluvy, nakoľko táto neobsahuje žiadne výslovné ustanovenie o
obmedzení doby jej trvania. Dôvodí, že ak by spoluvlastníci Obchodného centra mali vôlu obmedziť
trvanie zmluvy, alebo akéhokoľvek záväzku v nej obsiahnutého na určitý čas, túto by boli v zmluve
spoluvlastníkov výslovne vyjadrili. Vzhľadom k uvedenému teda nemožno dospieť k inému záveru ako
tomu, že trvanie zmluvy a akéhokoľvek záväzku v nej obsiahnutom je časovo neobmedzené.

19. V ďalšom odvolateľ dôvodí, že ak by aj čl. 6.1.3 nebol podstatnou časťou Zmluvy, uvedená
skutočnosť nemá na posúdenie účinkov výpovede zo strany žalovaného žiaden vplyv. Z ust. § 582 ods.
2 OZ totiž vyplýva, že pre posúdenie účinkov výpovede je dôležitý jedine predmet záväzku a doba jeho
trvania, a to, či ide o záväzok hlavný alebo vedľajší, je irelevantné. V tejto súvislosti poukazuje odvolateľ
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Odo/203/2002.

20. Pokiaľ ide o posúdenie požiadavky žalobcu na rešpektovanie čl. 6.1.3 zmluvy spoluvlastníkov súdom
prvej inštancie ako výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom, a teda nepožíva
právnu ochranu, odvolateľ zdôrazňuje, že žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi
ako vlastníkovi povinnosť využívať predmet svojho vlastníctva. To, či a do akej miery žalobca využíva
oprávnenia, ktoré tvoria obsah jeho vlastníckeho práva k Hypermarketu, je ponechané na jeho výlučnej
vôli. Žalobca sa síce zaviazal v záujme prosperity Obchodného centra Hypermarket prevádzkovať,
avšak len v obmedzenej miere a za podmienok bližšie uvedených v poslednom článku 6.2.1 Zmluvy.
V zmysle uvedeného článku je povinnosť žalobcu prevádzkovať Hypermarket obmedzená len na dobu
obvyklých otváracích hodín s tým, že v čase existencie vážneho dôvodu nie je žalobca povinný
Hypermarket prevádzkovať vôbec. Skutočnosť, že nájomca Hypermarketu sa nezávisle od vôle žalobcu
dostal do nepriaznivej obchodnej situácie (pričom na slovenskom trhu neexistuje iný subjekt, ktorý by
bol schopný prevádzkovať predajňu potravín na celej ploche Hypermarketu, ktorá má takmer 13 000
m2), je nepochybne vážnym dôvodom, pre ktorý žalobca nie je povinný Hypermarket prevádzkovať. Je
preto neprípustné, aby súd prvej inštancie trestal žalobcu za to, že nekoná niečo, na čo nie je povinný
ani zo zákona, ani zo zmluvy spoluvlastníkov.

21. V ďalšom odvolateľ dôvodí, že ak by aj žalobca mal povinnosť Hypermarket prevádzkovať, porušenie
tejto povinnosti nemožno za žiadnych okolností pričítať žalobcovi. Nie je totiž možné pričítať správanie
nájomcu Hypermarketu žalobcovi a za toto jeho správanie ho navyše trestať tým, že mu bude odopreté
poskytnutie právnej ochrany. Skutočnosť, že problémy v prevádzke Hypermarketu spôsobil jeho nájomca
nemôže byť bez právneho významu, a to aj z poukazom na skutočnosť, že žalobca sa dlhodobo
snaží zabezpečiť prevádzku Hypermarketu novými nájomcami. V tejto súvislosti uvádza, že v nedávnej
minulosti viedol rokovania o obsadení Hypermarketu aj s viacerými potencionálnymi prevádzkovateľmi
predajne potravín, vrátane spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s., pričom o tejto skutočnosti mal
žalovaný vedomosť. Spoločnosť Lidl odmietla ponuku žalobcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy pre
Hypermarket s tým, že svoju prevádzku umiestni v nebytovom priestore č. ZO2, nachádzajúcom sa na



prízemí Obchodného centra. Uvedený nebytový priestor previedol žalovaný (ako jeho pôvodný vlastník)
na jemu spriaznenú osobu dňa 9.6.2017 s cieľom umožniť v ňom otvorenie prevádzky spoločnosti Lidl,
ku ktorému dňa 23.10.2017 aj skutočne došlo. Žalovaný tak urobil aj napriek tomu, že mal vykonateľným
neodkladným opatrením uloženú povinnosť zdržať sa bez súhlasu žalobcu akéhokoľvek konania (teda
aj scudzenia svojho nebytového priestoru ZO2), ktoré smeruje k umiestneniu a otvoreniu prevádzky
predajne potravín s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2 v Obchodnom centre. V súvislosti s týmto
konaním prebieha na Okresnom súde Košice II konanie vedené pod sp.zn. 20C/22/2018. Ak teda súd
prvej inštancie dospel k záveru, že u žalobcu by išlo o výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým
obchodným stykom, potom správanie žalovaného svedčí o pohŕdavom prístupe nielen k právam žalobcu
vyplývajúcim zo vzájomných spoluvlastníckych vzťahov k Obchodnému centru, ale aj k vykonateľným
rozhodnutiam súdnych autorít.

22. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrh na zrušenie neodkladného
opatrenia zamietol.

23. Žalovaný navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP
a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

25. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie skutočností, či sú alebo nie sú splnené
podmienky ustanovené v § 334 na zrušenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd tak na základe listín,
ktoré sú súčasťou spisu, skúmal (ne)splnenie týchto podmienok a to podľa stavu ku dňu rozhodovania
súdu prvej inštancie.

26. Ustanovenie § 582 obsahuje rámcovú úpravu tzv. zákonnej výpovede, ktorá sa uplatní pri všetkých
zmluvách charakterizovaných v ods. 1 tohto ustanovenia, t.j. zmluvách uzavretých na dobu neurčitú,
predmetom ktorých je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej
činnosti alebo strpieť určitú činnosť.

27. Je nepochybné, že Zmluva spoluvlastníkov je zmluvou spĺňajúcou charakteristiku zmlúv uvedenú
v § 582 ods. 1 OZ, teda je možné ju vypovedať bez akéhokoľvek dôvodu. Odvolateľ tvrdí, že záväzok
zakotvený v jej článku 6.1.3., t.j. zákaz vytvorenia predajných plôch na predaj potravín s podlahovou
plochou každej z nich väčšou ako 200m2 bez súhlasu spoluvlastníka je časovo neobmedzený, teda
výpoveď ohľadne neho je podľa § 582 ods. 2 OZ neúčinná. Uvedená skutočnosť má vyplývať z povahy
tohto záväzku a okolností uzavretia zmluvy, pretože

-čl. 6.1.3 zakotvuje účelové určenie Hypermarketu ako jedinej hlavnej predajne potravín v Obchodnom
centre a na to, aby túto svoju funkciu plnil je potrebné, aby toto účelové určenie ostalo zachovaného
počas celej existencie Obchodného centra
-spoločnosť Carrefour (pôvodný vlastník Hypermarketu), ktorej hlavný predmet činnosti bolo
prevádzkovanie potravín by nikdy neuzatvorila zmluva o výstavbe Obchodného centra, ak by účelové
určenie Hypermarketu malo byť zabezpečené len po určitý čas
-časové neobmedzenie trvanie záväzku vyplýva aj zo skutočnosti, že Zmluva spoluvlastníkov bola
predpokladaná už v zmluve o výstavbe obchodného centra.

28. Aj odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinnosť zdržať sa konania
smerujúceho k umiestneniu a otvoreniu prevádzky predajne potravín nie je časovo neobmedzeným
záväzkom vo vzťahu ku ktorému by výpoveď bola neúčinná, pretože to nevyplýva ani z obsahu zmluvy,
ani z jeho povahy. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, či ide o záväzok tvoriaci podstatnú či nepodstatnú
časť zmluvy, rozhodujúce je iba to, či jeho časová neobmedzenosť vyplýva z vyššie uvedených dvoch
skutočností. Ak by aj mal byť bod 6.1.3. zmluvy účelovým určením Hyperparketu, uvedená skutočnosť
by sa nepochybne premietla aj do iných ustanovení zmluvy, čo sa nestalo. Na určenie tohto záväzku ako
časovo neobmedzeného pri výstavbe Obchodného centra nestačí poukázať na ne(preukázaný) úmysel
spoločnosti Carrefour, a to zvlášť za situácie, keď v súčasnosti už spoluvlastníkom Obchodného centra
nie je. Povedané inak, ak by mala spoločnosť Carrefoure záujem na určení tohto záväzku ako časovo



neobmedzeného, nepochybne (tak ako to už bolo uvedené vyššie) by to bolo v zmluve ustanovené bez
akýchkoľvek pochybností.

29. Časová neobmedzenosť nevyplýva ani zo skutočnosti, že Zmluva spoluvlastníkov je časovo
neobmedzená, (pretože ak by spoluvlastníci Obchodného centra mali vôľu obmedziť trvania
akéhokoľvek záväzku v nej obsiahnutého na určitý čas, boli by to výslovne v zmluve vyjadrili - tvrdenie
odvolateľa). Naopak, odvolací súd má za to, že to, že zmluva je uzatvorená na neurčitý čas, je dôkazom
skutočnosti (keďže jej strany si nepochybne boli vedomé možnosti ju vypovedať a to aj bez akéhokoľvek
dôvodu, ktorá možnosť im vyplýva z už uvedeného § 582 OZ), že ak by mali zámer určiť povinnosť v
bode 6.1.3 ako časovo neobmedzenú, túto skutočnosť by v zmluve zakotvili.

30. Ak v tejto súvislosti odvolateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Odo/203/2002,
tak uvedené rozhodnutie rieši otázku povahy záväzku spočívajúceho „vo vecnom bremene bezplatného
a doživotného bývania,“ teda záväzku odlišného svojou povahou a charakterom.

31. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že nie celkom rozumie argumentácii (v súvislosti so sledovaným
cieľom odvolania), odvolateľa o jeho práve (ne)užívať predmet svojho vlastníctva, keďže ako tvrdí,
žiadne ustanovenie právneho poriadku mu túto povinnosť neukladá (ako vlastníkovi). Ak totiž (ako sám
uvádza), mal byť Hypermarket hlavným „ťahúnom“ Obchodného centra, od ktorého sa následne odvíja
ziskovosť ostaných priestorov, pričom jeho prevádzku nebol schopný zabezpečiť, potom aj vzhľadom k
uvedenému nemožno dôjsť k záveru, že by úmyslom strán Zmluvy spoluvlastníkov bolo určiť záväzok
v bode 6.1.3 ako časovo neobmedzený.

32. Vo vzťahu k prejednávanej veci je bez právneho významu spôsob fungovania iných obchodných
centier ako aj skutočnosť, že spoločnosť Lidl Slovenská republika, v.o.s neuzatvorila zmluvu so
žalobcom, ale s novým vlastníkom nebytového priestoru ZO2. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto
konaní sa zaoberal výlučne tým, či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie
neodkladného opatrenia a keďže dospel k záveru, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené,
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že
nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. O výške týchto trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).