Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/63/2016 z 19. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. novembra 2019, sp. zn. 4Sa/63/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1016202477.1 Krajský súd Bratislava | 4Sa/63/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1016202477.1 | 2019-11-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Dôchodky, Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, § 190 SSP, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/319623ad-d901-4dd4-86e1-aaf918d22c39 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016202477.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/63/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202477
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202477.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: U.
S., N. O. R. XX, N. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne so sídlom Ul. 29 augusta
8-10, Bratislava o správnej žalobe žalobcu v sociálnych veciach zo dňa 9.11.2016 proti rozhodnutiu
žalovaného č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2016 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) ako odvolací správny orgán potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.: XXX XXX XXXX 0 z 2.8.2016 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) a podané odvolanie voči nemu zamietol. Poukázal na správnosť záverov prvostupňového
rozhodnutia pričom zdôraznil, že v zmysle § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) vyjadrená v percentách určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery
poklesu sa nespočítavajú. V prípade žalobcu bola MPSVZČ (vo vzťahu k jeho duševnému ochoreniu -
recidivujúcej depresívnej poruche ťažkého stupňa) určená vo výške 55%, pričom vzhľadom na ostatné
zdravotné postihnutia bola zvýšená o 10%, teda na 65%.
2. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 9.11.2016,
ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Opísal v nej históriu
vývoja svojho zdravotného stavu od narodenia, namietal, že posudkovú lekárku poisťovne zaujímali
iba lekárske správy za obdobie priznania invalidného dôchodku, že neboli pri vydaní napadnutých
rozhodnutí zohľadnené jeho problémy s poškodením - osteoartritídou oboch kolien. Namietal tiež, že
určenie MPSVZČ vo výške 55% v rámci rozpätia 50% - 80% nie je správne.
3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.12.2016 k žalobe žalobu zamietnuť. Poukázal pritom
na skutočnosť, že žalobca bol aj po podaní žaloby opätovne zdravotne posúdený 30.8. a 5.10.2016,
pričom súčasťou posudzovania boli aj na lekárske správy, predložené žalobcom. Dôvodil, že chorobné
zmeny kĺbových štruktúr nie sú takého stupňa, aby podmieňovali zmenu rozhodujúceho zdravotného
postihnutia. Tiež uviedol, že podľa posudkového lekára rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu
sú duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) podľa prílohy
V., položka 3, písm. b) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení z 10.2.2017 k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojej žalobe, vyjadrenie
žalovaného považoval za zavádzajúce a neobjektívne.



5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal žalobu v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním z 13.11.2019. Po preskúmaní napadnutých
rozhodnutí súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.
6. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu o. i.
zistil, že žalobca 2.6.2016 požiadal o invalidný dôchodok, kedy bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok
spísaná. Podľa odborného posudku z 2.6.2016 bola jeho MPSVZČ určená vo výške 65% (kód dg.: F 33,
podľa Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, Oddiel III, Položka 3 - poruchy nálad (manické,
depresívne, periodické), písm. b - ťažké stavy) - 55% plus zvýšenie o 10% za iné zdravotné postihnutia:
M 17,I 10 (artróza, hypertenzná choroba). Invalidita vznikla v dôsledku choroby 2.6.2013. Prvostupňový
správny orgán vydal s poukazom na tento odborný posudok 2.8.2016 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X,
ktorým žalobcovi od 2.6.2013 priznal invalidný dôchodok vo výške 123,10 eur, súčasne ročne zvyšovaný
v zmysle výroku tohto rozhodnutia na 143,30 eur od 1.1.2016. O podanom odvolaní žalobcu proti
tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Pred jeho vydaním bol zdravotný stav
žalobcu opätovne skúmaný 5.10.2016. Z lekárskej správy a odborného lekárskeho posudku vyplýva,
že posudková lekárka sa oboznámila aj s obsahom všetkých lekárskych správ predložených žalobcom,
včítane aktuálnych správ z roku 2016 (posledná zo 7.9.2016). Bolo zistené, že žalobca je liečený na: -
recidivujúcu depresívnu poruchu (MKCH-10: F 33), - gonartrózu - atrózu kolenných zhybov obojstranne
(MKCH-10: M 17), - chorobu vysokého tlaku krvi - hypertenziu (MKCH-10: I 10). Za rozhodujúce
ochorenie z hľadiska posúdenia invalidity žalobcu bolo určené jeho duševné ochorenie - poruchy nálad
(manické, depresívne, periodické) - ťažké formy a to vo výške 55% MPSVZČ, za ostatné zdravotné
postihnutia bola MPSVZČ zvýšená o 10%, spolu teda na 65% MPSVZČ.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení: Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení: Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení: Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení: Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení: Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Ak správny súd po
preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
rozsudkom ju zamietne.

7. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách námietok, vznesených voči nemu:
7.1. K námietke, že pri posudzovaní zdravotného stavcu boli ako irelevantné vyhodnotené lekárske
správy, resp. zdravotný stav v období pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok: Podľa názoru súdu
táto námietka nie je dôvodná. Ako to nepochybne vyplýva z ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, pri posudzovaní MPSVZČ je rozhodujúci zdravotný stav v čase vzniku invalidity - v
prejednávanej veci teda k 2.6.2013 (3 roky spätne od spísania žiadosti o invalidný dôchodok v zmysle §
112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), pretože už vtedy bolo prítomné závažné zdravotné postihnutie
žalobcu. Z uvedeného, podobne ako aj z odborného lekárskeho posudku z 5.10.2016 je zrejmé, že
zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný nielen k dátumu spísania žiadosti o invalidný dôchodok, ale
aj spätne 3 roky. Ak teda žalovaný (resp. posudkový lekár), žalobcom predložené lekárske správy



(nálezy) staršie ako tri roky nevyhodnotil ako podstatné - rozhodujúce, postupoval v súlade so zákonom
o sociálnom poistení.
7.2. K námietke, podľa ktorej neboli pri vydaní napadnutých rozhodnutí zohľadnené jeho problémy s
poškodením - osteoartritídou oboch kolien: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Zo správ
predložených žalobcom vo vzťahu k jeho zdravotným problémom, ktoré sa týkajú kolien je zrejmé, že
žalobca trpí gonartrózou - artrózou kolenných zhybov (MKCH-10: M 17). Ako to je zrejmé z Prílohy
4. „Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a
systémov„ (ďalej len „Príloha 4.“) k zákonu o sociálnom zabezpečení, toto ochorenie nie je z hľadiska
MPSVZČ relevantným, nakoľko nie je zaradené do ochorení, spôsobujúcich pokles MPSVZČ. V tejto
súvislosti súd poukazuje súčasne na ďalšie zistené ochorenie žalobcu - hypertenziu, ktoré ako také
je zaradené v Prílohe 4. k zákonu o sociálnom zabezpečení (Kapitola IX. - choroby obehovej sústavy,
Oddiel A. - Srdcové choroby, Položka 10.) Táto položka obsahuje body a) - c), ktoré sú odstupňované
podľa závažnosti - rozsahu orgánových zmien, spôsobených hypertenziou v rozsahu: bod a): 10%, bod
b): 15% - 25%, bod c): 75% - 90% - v prípade tohto bodu ide o ťažké orgánové zmeny (zlyhanie ľavej
komory srdca, mozgové krvácanie, hypertenzná encefalopatia, retinopatia II). Nakoľko
aj z lekárskej správy - kontrolného interného vyšetrenia z 3.11.2016, ktorú žalobca pripojil k podanej
žalobe nevyplýva, že by v dôsledku hypertenzie došlo k orgánovým zmenám (ktoré sú podstatným
znakom pri určení MPSVZČ v zmysle Prílohy 4.), žalovaný správne v napadnutom rozhodnutí poukázal
na skutočnosť, že tak ako toto ochorenie, ako aj ochorenie kolenných kĺbov bolo pri určení percenta
MPSVZČ zohľadnené zvýšením MPSVZČ o 10%.
7.3. K námietke, podľa ktorej určenie MPSVZČ vo výške 55% v rámci rozpätia 50% - 80% nie
je správne: Podobne ako predchádzajúce, ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Tak
prvostupňové, ako aj napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe vykonaných odborných lekárskych
posudkov v ktorých bolo duševné ochorenie žalobcu - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické)
- vyhodnotené ako ťažká forma, pri ktorej je MPSVZČ stanovená v rozpätí 50% - 80%. S poukazom na
aktuálny, ako aj predchádzajúci zdravotný stav (k dátumu vzniku invalidity) bolo náležite odôvodnené,
prečo bola MPSVZČ stanovená v rozsahu 55%. Konkrétne - ako to vyplýva z odborného lekárskeho
posudku z 5.10.2016 - tým, že aj podľa predchádzajúcich záznamov tieto neurotické ťažkosti invaliditu
nepodmieňujú. Súd iba poznamenáva, že práve stanovené rozpätia percent MPSVZČ toho - ktorého
ochorenia slúžia k tomu, aby bolo možné zohľadniť konkrétne špecifiká, rozsah, resp. iné okolnosti
ochorenia, majúce skutočný vplyv na stanovenie MPSVZČ.
8. Tak v prvostupňovom, ako aj v napadnutom rozhodnutí bola celková MPSVZČ ustálená vo výške
65% v skladbe: 55% za duševné ochorenie žalobcu, pričom táto percentuálna MPSVZČ bola zvýšená
o maximálne prípustnú hranicu, teda o 10% (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Práve s
poukazom na ostatné zistené ochorenia žalobcu (artrózu kolenných zhybov obojstranne, hypertenziu)
bola výsledná MPSVZČ určená vo výške 65%.
9. Pretože súd po vyhodnotení námietok, vznesených žalobcom proti napadnutému rozhodnutiu
žalovaného dospel k presvedčeniu, že tieto námietky nie sú dôvodné, žalobu zamietol.
10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania
pred súdom.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP)
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a
podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva



(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).