Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/30/2014 z 23. 7. 2014 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 23. júla 2014, sp. zn. 4CoP/30/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3808203208.2 Krajský súd Trenčín | 4CoP/30/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3808203208.2 | 2014-07-23 | Rozhodnutie Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72050c7b-6a55-4897-9bab-bc2552fd2db2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3808203208.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/30/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808203208
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3808203208.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v F., dieťa rodičov U. C., bytom M., Ul.
C. X/X a H. C., bytom M., F. X/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie
výživného k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.
januára 2014 č. k. 10P/10/2008-138 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zvýšení výživného otca
k maloletému T., vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie
výživného p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa
16.11.2004 č. k. 13P/449/2004-20 tak, že výživné otca k maloletému T. zvýšil zo sumy 800,- Sk mesačne
na sumu 100 eur mesačne od 01.01.2009, ktoré je otec dieťaťa povinný platiť vždy do 25. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 09.01.2014
vo výške 4.479,84 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným
výživným k rukám matky dieťaťa, počnúc mesiacom február 2014 s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Návrh otca na zníženie výživného zamietol,
zároveň zrušil uznesenie zo dňa 20.01.2009 č.k. 10P/10/2008-43 v súlade s ustanovením § 48 ods.
4 O.s.p., pretože dôvody na jeho vydanie pominuli. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu zvýšená zo sumy 100,- Sk mesačne
na sumu 800,- Sk mesačne od 01.10.2004 rozsudkom tamojšieho súdu. V tom čase obaja rodičia mali
vyživovaciu povinnosť k dcére B.. Otec bol povinný platiť na jej výživu sumou 1.400,- Sk mesačne.
Matka dieťaťa v tom čase dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok v sume 13.424,- Sk. V tom čase
otec dieťaťa pracoval ako pomocný robotník s tým, že v novom zamestnaní mohol dosiahnuť mzdu vo
výške 7.000,- Sk mesačne. Maloletý T. v čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti mal 5
rokov. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca došlo k podstatným zmenám pomerov na strane
maloletého dieťaťa, ktorý je vekovo starší takmer o 10 rokov, má 14 rokov a je žiakom osemročného
gymnázia v M.. Dieťa sa venovalo mimoškolským aktivitám, za ktoré matka platila pravidelné poplatky.
Jeho zdravotný stav je zhoršený, pretože je liečený na peľovú alergiu a opakované infekty horných a
dolných dýchacích ciest a astmu. Matka dieťaťa na lieky celoročne dopláca v sume viac ako 20 eur
mesačne. Obom rodičom v júli 2010 zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére B., ktorá ukončila
štúdium Elektrotechnickej fakulty N. univerzity. Otec dieťaťa platil na výživu plnoletej dcéry B. sumu 43
eur mesačne. Súčasne v júni 2013 mu zanikla ďalšia vyživovaciu povinnosť k plnoletému H. C., ktorý
maturoval na Strojníckej priemyslovke v M.. Výživné bolo určené sumou 26,56 eur.. Otec dieťaťa od
roku 2006 do januára 2008 pracoval v Slovinsku na základe pracovnej zmluvy ako autoklampiar, kde
jeho priemerný mesačný zárobok prestavoval sumu okolo 400 eur mesačne. Od marca 2008 do februára
2009 bol v Nemecku, kde nemal stabilnú prácu, pracoval len príležitostne. Aj v tomto období mesačne



mohol zarobiť okolo 400 eur. V období rokov 2009 až doposiaľ bol zamestnaný od 21.04.2009 do
07.05.2009 u zamestnávateľa MARTOŠ Steel, s.r.o. so sídlom v Topoľčanoch, v období od 07.07.2010
do 31.08.2011 vykonával trest odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica a od 13.12.2011 do 28.02.2012
pracoval u F. L. - PEGAZ, u ktorého pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti a dosahoval
priemerný mesačný zárobok v sume 18,36 eur. Od 11.03.2009 do 19.05.2010 bol evidovaný ako
nezamestnaný a od 01.09.2011 doposiaľ je opäť evidovaný ako nezamestnaný. V období od 01.03.2009
do 31.05.2010 poberal dávky v hmotnej núdzi a aktuálne je ich poberateľom od 01.10.2011. V roku
2009 predstavovali sumu 60,43 eur mesačne a od októbra 2009 sumu 62,50 eur mesačne, v roku
2010 predstavovali sumu 62,50 eur mesačne a od marca 2010 125,57 eur mesačne. V roku 2011 mu
boli vyplatené len v mesiaci november, december v sume 62,50 eur. Za rok 2012 vyplatené dávky
predstavovali v priemere sumu 76,40 eur mesačne a v roku 2013 ich poberal v sume 97,19 eur mesačne
od februára, v januári mu boli vyplatené v sume 62,50 eur.

I napriek tomu, že od mája 2009 otec dieťaťa nemal stabilný príjem, bol opakovane nezamestnaný
a v súčasnosti je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, súd bol toho názoru, že zhoršenú finančnú
situáciu si otec dieťaťa spôsobil sám, vlastným nezodpovedným prístupom k práci. Od roku 2009
doposiaľ nebol nikde riadne zamestnaný, v období od 7.7.2010 do 31.08.2011 vykonával trest odňatia
slobody v ÚVTOS Banská Bystrica a od prepustenia z výkonu trestu len v období od 13.12.2011 do
28.02.2012 pracoval u F. L. - PEGAZ. Aktuálne je práceneschopný. Dôvodom PN od 31.12.2012 do
01.10.2013 bol syndróm závislosti na alkohole a od 01.10.2013 doposiaľ je PN pre bolesti chrbtice na
odporučenie neurológa. Od roku 2009 matka zabezpečovala výživu syna len zo svojho príjmu, ktorý
za rok 2009 v priemere predstavoval sumu 570,08 eur, za rok 2010 sumu 553,34 eur, za rok 2011
sumu 534,63 eur, za rok 2012 sumu 564,38 eur za rok 2013 sumu 555,83 eur za obdobie od januára
do októbra. Zo svojho príjmu uhrádzala aj ostatné nevyhnuté výdavky spojené s bývaním, stravou,
lekárskou starostlivosťou. Vyživovacia povinnosť otca nebola zvyšovaná viac ako 9 rokov. Za túto dobu
nepochybne vzrástli potreby dieťaťa, na ktorých je povinný podieľať sa aj otec, nielen matka, ktorá
výkonom osobnej starostlivosti a výlučne vlastnými prostriedkami od roku 2009 zabezpečuje kompletne
výživu dieťaťa. Otec sa o syna žiadnym spôsobom nezaujíma, nestretáva sa s ním a nekupuje mu žiadne
darčeky. Jeho ľahkovážny prístup nemôže byť na ujmu dieťaťu, ktoré vzhľadom na nízky príjem matky je
odkázané aj na výživu druhého rodiča, ktorý je povinný vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie zdroja
svojho príjmu, čo nemožno tvrdiť o otcovi. Za týchto okolností nemôže súd považovať jeho návrh na
zníženie výživného na sumu 27 eur mesačne od 01.01.2009 za dôvodný, napriek jeho nezamestnanosti
a práceneschopnosti, pretože by došlo k vážnemu ohrozeniu výživy dieťaťa, nakoľko matka poberá
náhradné výživné v sume 100 eur mesačne podľa rozsudku č.k. 10P/10/2008-52 zo dňa 10.03.2009,
ktorým súd vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu zvýšil zo sumy 800,- Sk mesačne na sumu 100 eur
mesačne od 01.01.2009 a ktorý Krajský súd v Trenčíne z procesných dôvodov zrušil. Nezodpovedný
prístup otca k práci nemôže požívať súdnu ochranu a nemôže mať prednosť pred záujmom dieťaťa
na zabezpečení riadnej výživy obomi rodičmi, teda aj otcom. Podľa názoru súdu je v možnostiach a
schopnostiach otca podieľať sa na výžive dieťaťa sumou 100 eur mesačne aj s prihliadnutím na to, že
mu zanikli 2 vyživovacie povinnosti k plnoletej dcére B. v sume 43 eur od júla 2010 a v júni 2013 mu
zanikla ďalšia vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi H. v sume 26,56 eur. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Zákona o rodine. Zročné výživné predstavuje
za obdobie od 01.01.2009 do 09.01.2014 sumu 4.479,84 (mesačne po 73,44 eur ako rozdiel medzi
zvýšeným výživným v sume 100 eur a plateným v sume 26,56 eur za 61 mesiacov), ktoré súd podľa §
160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi splácať po 30 eur mesačne.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že je od 31.12.2012
práceneschopný, ale práceneschopný bol už aj pred nástupom do výkonu trestu, kde mu PN zrušili z
dôvodu, že to u nich neplatí. Poukázal na to, že čestné prehlásenie, na základe ktorého sa zaviazal
platiť zvýšené výživné podpísal pod nátlakom matky a dcéry. Mal za to, že je neplatné, nakoľko nebolo
overené a tým nemá žiadne právne účinky. Poukázal na to, že podľa zloženiek vidno, že okrem riadneho
výživného splácal aj zročné výživné. Ďalej dôvodil, že matka maloletého zamlčala skutočnosti o jeho
pobyte, nakoľko tvrdila, že jej nie je známy jej pobyt, hoci jej táto skutočnosť bola známa. Namietal, že
na pojednávaní uviedol, že býva v Útulku Sv. Metoda v F., čo sudkyňa neakceptovala a napísala, že
býva v karavane. Zmluvu na ubytovanie má uzavretú na jeden a pol roka s poplatkom 15 eur mesačne
vopred. Uviedol, že jeho príjem momentálne je dávka v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne. Ďalej
uviedol, že žiadosť o invalidný dôchodok bude podávať pravdepodobne v apríli 2014. Namietal, že nie je



v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné 100 eur mesačne vzhľadom na jeho príjem. Poukázal
na zaujatosť sudkyne voči jeho osobe, nakoľko už na začiatku pojednávania mu povedala, že ona mu
to nespraví, lebo matka maloletého ho musela štátu vrátiť veľa peňazí a on je nemajetný, nemajú mu čo
zobrať. Hneď jej oznámil, že sa bude odvolávať. Uviedol, že stiahol obnovu pojednávania, kde matka
maloletého mala byť stíhaná za zamlčanie skutočností a krivú výpoveď. Maloletého T. nenavštevuje z
dôvodu obavy o jeho psychické zdravie, nakoľko je veľmi dobrým študentom, taktiež sa bojí problémov,
ktoré je schopná narobiť matka maloletého. Uviedol, že pokiaľ robil v Slovinsku a potom príležitostne
v Nemecku, nerobila mu matka problémy, lebo nikdy neprišiel naprázdno, avšak nemôže to dokázať a
ani nepotrebuje, za dôležité považuje to, že to boli dary. Pokiaľ sa týka jeho zdravotného stavu uviedol,
že za alkohol si môže sám, ale že za zdravotné problémy na chrbtici nemôže. Mal s tým problémy už
počas manželstva, záznamy v zdravotnej karte má už spred roku 2000. Momentálne sa jeho zdravotný
stav zhoršil, nie je preto schopný pracovať, na chrbtici nosí stále bandáž, ktorá mu zmierňuje bolesti.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že celý život sa stará sama o deti, v dôsledku nezhôd s otcom
maloletých detí musela odísť od neho, so synom bola trikrát ambulantne v psychiatrickej ambulancii
v P.. Uviedla, že otca do ničoho ho nenútila, sám otec chcel, aby do potvrdenia o zvýšení výživného
napísala sumu 5.000,- Sk. Ďalej uviedla, že otec ju donútil, keď predal dom, aby mu dala trvalý pobyt, čo
aj urobila, aby mala pokoj. Neskôr jej aj dvere rozkopal. Pokiaľ sa týka skončenia pracovného pomeru
otca v Slovinsku uviedla, že odišiel nedobrovoľne, odviedla ho policajná eskorta do výkonu trestu pri
jednej návšteve Slovenska. Z Nemecka odišiel len preto, že si podala o zvýšenie výživného, keby to
zvládala tak to ani neurobí. Poukázala na to, že nemôže celý život zabezpečovať všetky potreby obom
deťom len sama. Naďalej poukázala na odôvodnené potreby maloletého, na jeho zdravotné problémy.
Ďalej uviedla, že otec darčeky deťom nikdy nenosil, na Vianoce syna nikdy nenavštívil. Mala za to, že v
Nemecku by otec mohol pracovať, nakoľko ho hľadali za týmto účelom na jej adrese. Ďalej poukázala
na to, že keď prišiel otec z výkonu trestu, vravel, že jej zariadi, že pôjde sedieť, že do roboty už nepôjde.
Uviedla, že vždy si privyrábal alebo bol niekedy neoficiálne zamestnaný, popri tom poberal dávky a bol
aj práceneschopný. Vyslovila názor, že keď otec predal dom, mal si urovnať dlžné výživné, čo neurobil,
dokonca si ani byt nekúpil. Ďalej uviedla, že nemôže donekonečna tolerovať jeho nezodpovedný prístup,
jeho zámerné sa vyhýbanie svojim povinnostiam.

Kolízny opatrovník k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného je maloletý T. starší takmer o 10 rokov
a jeho základné životné potreby podstatne vzrástli. Je žiakom osemročného gymnázia v M.. V škole
dosahuje dobré výchovno-vzdelávacie výsledky. Okrem školy sa venuje tancu a rekreačnému športu.
Mimoškolské aktivity má obmedzené aj zo zdravotných dôvodov, ale aj z finančných dôvodov. Zníženie
výživného nie je v jeho záujme. Maloletý T. býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá mu zabezpečuje
všetky každodenné potreby sama. Otec sa s maloletým T. nestretáva, ničím neprispieva ani z príležitosti
sviatkov, vyživovaciu povinnosť si neplní. Matka má uplatnené náhradné výživné.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné.

Predmetom preskúmania v danej veci bol výrok, ktorým bolo zvýšené výživné otca na maloletého T. a
výrok, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vznesené otcom v odvolaní a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody
napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle
cit. zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí,
alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo
k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu



premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1,
2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby
maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval
vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie
výživného a o návrhu otca na zníženie výživného pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných
odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je
plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine)
porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na
maloleté dieťa. Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska odvolacích dôvodov otca zhodne s názorom
súdu prvého stupňa má za to, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného a znížení výživného v danej
veci súd prvého stupňa správne prihliadol na schopnosti a možnosti otca, na tú skutočnosť, že od mája
2009 otec nemá stabilný príjem, bol opakovane nezamestnaný a v súčasnosti je poberateľom dávok v
hmotnej núdzi, avšak zhoršenú finančnú situáciu si otec dieťaťa spôsobil sám vlastným nezodpovedným
prístupom k práci. Od roku 2009 doposiaľ nebol nikde riadne zamestnaný, v období do 07.07.2010
do 31.08.2011 vykonával trest odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica a od prepustenia z výkonu
trestu len v období od 03.12.2011 do 28.02.2012 pracoval u F. L. - F.. Aktuálne je práceneschopný.
Dôvodom práceneschopnosti od 31.12.2012 do 01.10.2013 bol syndróm závislosti na alkohole a od
01.10.2013 doposiaľ je práceneschopný pre bolesti chrbtice, na odporučenie neurológa. Pokiaľ otec v
odvolaní namietal absenciu príjmu, pre ktorý nemôže plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťa, odvolací súd dodáva, že situáciu, v ktorej sa otec už dlhodobo nachádza, sa nesnaží žiadnym
spôsobom zmeniť, napriek tomu, že by malo byť v jeho záujme, aby dokázal uspokojiť základne životné
potreby svojho dieťaťa. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že za ochorenie chrbtice nemôže, odvolací súd
dodáva, že z lekárskeho potvrdenia MUDr. P. H. vyplýva len toľko, že otec je od 01.10.2013 PN pre
bolesti chrbtice na doporučenie neurológa. Z tohto potvrdenia, ani z odvolania otca nevyplýva, že práca,
na ktorú bol vyučený nemohol vykonávať, na túto okolnosť otec súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy.
Súd prvého stupňa ohľadne zdravotného stavu otca taktiež správne vyhodnotil, že vznik zdravotných
problémov, a to abzus alkoholu s rozvojom závislosti si otec zapríčinil sám. V danej veci po vyhodnotení
skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu
prvého stupňa, že vyživovacia povinnosť otca k mal. T. nemôže byť sama o sebe ovplyvnená len
okolnosťou nezamestnanosti otca. Otec má k mal. T. vyživovaciu povinnosť, čo znamená, že je povinný
vyvinúť maximálne úsilie smerujúce k uplatneniu sa na trhu práce a dosahovaniu príjmov, z ktorých
bude schopný uspokojovať nielen svoje potreby, ale i potreby maloletého, ktorý je na neho odkázaný
výživou. Preto aj odvolací súd mal za to, že nezamestnanosť otca nie je možné posúdiť za tak podstatnú
zmenu pomerov na jeho strane, dôsledkom ktorej by mala byť úvaha o znížení vyživovacej povinnosti
otca k maloletému, resp. zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného. Pokiaľ sa týka námietok otca
uvádzaných v odvolaní, že z predložených dokladov je zrejmé, že časť zročného výživného zaplatil, ani
táto nie je dôvodná, nakoľko otec svoje tvrdenia žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal. Ani ďalšie
okolnosti ako tvrdenie otca, že na matku podal podnet na trestné stíhanie za zamlčanie skutočností a
krivú výpoveď neobstoja, nakoľko na rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému T. nemajú žiaden
vplyv. Pokiaľ sa jedná o vznesenú námietku zaujatosti otca voči vec prejednávajúcej sudkyni, na ktorú
poukazuje v odvolaní, odvolací súd dospel k záveru, že na túto nebolo možné v zmysle § 15a ods.
5 O.s.p. prihliadnuť, nakoľko dôvodov na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe
sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zvýšení
výživného otca k mal. T., vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie
výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .