Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/102/2016 z 15. 1. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 15. januára 2017, sp. zn. 8To/102/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7215011471.2 Krajský súd Košice | 8To/102/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7215011471.2 | 2017-01-15 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 149 ods. 1 zákona č. 650/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e746b2a1-628a-475b-9314-b6244cf47133 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7215011471.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/102/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215011471
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215011471.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému Václavovi P. pre
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/124/2015 zo dňa 18. 5. 2016 na verejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 16. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 5T/124/2015 zo dňa 18. 5. 2016 podľa § 285 písm. b/
Trestného poriadku oslobodil obžalovaného P. P. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Košice II pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, ktorý mal spáchať tak, že

v Košiciach na schodisku pred vchodom do bloku na ul. Baltickej č. 13 dňa 08.03.2015 v čase okolo
21,00 hod. po predchádzajúcich slovných nezhodách a po tom ako poškodený T. P. ako prvý udrel
obžalovaného Václava P. dlaňou pravej ruky do ľavej časti tváre, ho obžalovaný fyzicky napadol tak, že
ho udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre a následne ho ľavou rukou sotil do oblasti krku, následkom
čoho poškodený T. P. spadol na schodisko tak, že zadnou časťou hlavy sa udrel o hranu jedného zo
schodov, čím takto svojim konaním spôsobil poškodenému T. P. zranenia a to: tržnú ranu na hornej
pere vľavo prenikajúcu do predsiene ústnej dutiny veľkosti 1 cm, tržnú ranu na záhlaví veľkosti cca 2
cm s opuchom okolia, poruchu vedomia pri poranení lebky a mozgu, zlomeninu temennej kosti vľavo,
krvácanie pod pavúčnicu mozgu v oblasti bázy čelových lalokov obojstranne, krvácanie pod tvrdú plénu
mozgovú v čelovo-spánkovo-temennej oblasti vľavo, krvácanie nad tvrdú plénu mozgovú v spánkovo-
záhlavnej oblasti vľavo s pomliaždením mozgu a opuchom mozgu, pričom na následky týchto zranení
dňa 30.06.2015 poškodený T. P. zomrel,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal poškodené strany Sociálna poisťovňa a Union
zdravotná poisťovňa s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania namietal,
že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s vykonaným dokazovaním, nakoľko okresný súd sa
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa jeho názoru sa vykonaným
dokazovaním v prípravnom konaní podarilo preukázať, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a
spáchal ho obžalovaný, o čom svedčí záznam z kamerového systému z miesta činu, kde je zachytený



celý priebeh incidentu, ako aj okolnosti, ktoré mu predchádzali. Pripustil, že žalovanému konaniu
predchádzalo agresívne a hrubé správanie poškodeného, avšak zo záznamu je tiež zrejmé, že aj
obžalovaný sa pred samotným útokom pripravil do útočnej pozície, keď si dal dolu klobúk z hlavy.
Následne po predchádzajúcej slovnej potýčke s poškodeným, sa obžalovaný oprel o zábradlie a čakal
na reakciu poškodeného. Potom, ako ho poškodený zasiahol dlaňou pravej ruky do ľavej časti tváre,
obžalovaný jednoznačne napadol poškodeného úderom päsťou pravej ruky do oblasti tváre strednej
intenzity a opätovným úderom na poškodeného, ktorého už nezasiahol v dôsledku pádu na schody po
jeho prvom údere. Obžalovaný počas jeho útoku ľavou rukou pôsobil na krk poškodeného pri úderoch
päsťou pravej ruky. Z uvedených dôvodov takéto konanie nie je možné posúdiť ako nutnú obranu,
pretože bolo jednoznačne neprimerané útoku, ktorým poškodený hrozil a naviac malo fatálne následky.
Obžalovaný prekročil hranice nutnej obrany aj preto, že v útoku voči poškodenému pokračoval a tým
útok neodvracal, ale odplácal a snažil sa o vyrovnanie sa s útočníkom - poškodeným. Život a zdravie
obžalovaného po fyzickom útoku zo strany poškodeného neboli ohrozené do takej miery, aby bolo
potrebné v jeho prípade použiť fyzickú silu na odvrátenie útoku poškodeného. Takto zistený skutkový
stav odôvodňuje uznanie viny obžalovaného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. l, 2 písm. a/ Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože vykonaným
dokazovaním bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a smrťou poškodeného,
ku ktorému prispela fyzická prevaha obžalovaného v čase skutku, najmä čo sa týka jeho hmotnosti oproti
telesnej váhe poškodeného a stupňa jeho opilosti.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátorky navrhol zamietnuť toto odvolanie ako nedôvodné.
Uviedol, že vykonané dokazovanie preukázalo, že konal v rámci nutnej obrany. Skutočnosť, že
poškodený mal v čase skutku v krvi 2,23 až 2,47 promile alkoholu v kombinácii s jeho agresívnym a
nevyspytateľným správaním sa výraznou mierou podieľalo na nekoordinovanom páde poškodeného na
schodoch potom, ako voči nemu zakročil odvracajúc priamo hroziaci, resp. trvajúci útok na jeho osobu.
Vyjadril názor, že v rámci nutnej obrany možno proti útočníkovi (hoci neozbrojenému) použiť akékoľvek
prostriedky potrebné na prekonanie jeho útoku (napr. aj strelné zbrane). K odvolaniu prokurátorky
uviedol, že pokiaľ má mať nutná obrana zmysel, musí byť schopná odvrátiť útok. A aby bol útok
efektívne odvrátený, volí obranca taký spôsob alebo druh obrany, aký je v prvom rade potrebný na
ochranu chránených záujmov a nie na to, aby nepoškodil útočníka. Preto akonáhle bol napadnutý
poškodeným - útočníkom, považoval automaticky za potrebné chrániť seba, svoju telesnú integritu, pred
útokom poškodeného, ktorý bol voči nemu agresívny. Spôsob obrany, ktorý voči útočníkovi zvolil, nebol
neprimeraný intenzite útoku poškodeného, čo napokon aj vyslovil súd v napadnutom rozsudku.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch podaného
odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Obhajca obžalovaného navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora ako nedôvodné.
Obžalovaný sa pridržal písomného vyjadrenia svojho obhajcu a navrhol, aby krajský súd zamietol
odvolanie prokurátora ako nedôvodné.
Splnomocnenec poškodeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z výpovede
obžalovaného, z výpovede opatrovníčky poškodeného, z výpovede svedkyne JUDr. T. U., svedka T. X.,
svedkyne X. U., z výpovede znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia
T.. Z. U. PhD., zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, zo
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ktorý vykonal skúmanie
v odbore kriminalistika, odvetvie kriminalistická biológia a genetická analýza, z CD nosiča, na ktorom
je zachytený celý priebeh incidentu, zo zvukového záznamu zo systému REDAT zo dňa 8.3.2015, z
prehliadky tela svedka X. a poškodeného, na podklade ktorých dospel k záveru, že vykonané dôkazy
v konaní pred súdom nepostačujú na uznanie viny obžalovaného, v dôsledku čoho obžalovaného spod



obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil. Dospel k záveru, že ťažký stupeň opitosti u poškodeného
sa výraznou mierou podieľal na nekoordinovanom páde poškodeného na schodoch potom, ako voči
nemu konal obžalovaný. Znalecky totiž bolo preukázané, že intenzita útoku obžalovaného nemohla byť
veľká, nakoľko poškodenému bola spôsobená len tržná rana na hornej pere vľavo o veľkosti 1 cm. V
danom prípade menšia intenzita pôsobiaceho násilia viedla pri ťažkej opitosti a v danom priestore na
schodoch, k pádu a ku vzniku zranení ťažkého stupňa. Neskôr v nemocnici došlo ku vzniku viacerých
závažných poúrazových komplikácií v dôsledku toho, že poškodený bol dlhodobo ležiaci, bol dlhodobo
na umelej pľúcnej ventilácii a pri pretrvávajúcom ťažkom opuchu mozgu sa mu ešte pridružilo čerstvé
krvácanie do mozgu a nemocničná nákaza, ktoré viedli k smrti poškodeného tri mesiace po úraze.
Obranu obžalovaného vo vzťahu ku útoku zo strany poškodeného okresný súd čo do spôsobu považuje
za primeranú. Rovnako za primeranú súd považuje obžalobu obžalovaného aj vo vzťahu k okolnostiam
vzťahujúcim sa na situáciu, ktorá predchádzala útoku a obrane, ale aj na osobu poškodeného, ktorý
sa správal od začiatku stretnutia agresívne, najprv len voči osobe svedka T. X., ktorého verbálne i
fyziky bez dôvodu napadol, vyhrážal sa menovanému, ako aj obžalovanému a celkovo sa správal
hrubo a nevyspytateľne, nemal svoje konanie pod kontrolou, bol viditeľne v stave opitosti a nedalo
sa predpokladať ako u neho prebiehajú pochody myslenia a emocionality. Konanie obžalovaného
vyhodnotil súd ako konanie v nutnej obrane aj kvôli tomu, že konanie obžalovaného voči poškodenému
nasledovalo tesne po útoku poškodeného, obžalovaný sa nepripravoval na útok poškodeného, s ktorým
bol tesne predtým v bezprostrednom styku asi 15 minút, naopak, slovne sa snažil poškodeného upokojiť,
keď útočil najprv na svedka Boháčika a žiadal ho, aby z miesta odišiel.
Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného a nepochybil, keď oslobodil
obžalovaného spod obžaloby prokurátora, pretože skutok nie je trestným činom.
Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré
nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného.
Odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v tom prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o
vine obvineného a v prípade, ak vina nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby
podľa § 285.
V danej veci aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov zostali o vine obžalovaného dôvodné
pochybnosti, v dôsledku ktorých okresný súd správne
aplikoval zásadu in dubio pro reo a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Dôkazy, na ktoré poukazoval prokurátor síce usvedčovali obžalovaného zo spáchania žalovaného
trestného činu, ale tieto boli hodnotené izolovane bez ohľadu na celý rad početnejších dôkazov, ktoré
svedčali v prospech obžalovaného.
V prvom a najdôležitejšom rade krajský súd upriamuje pozornosť prokurátora na to, že v pozícii útočníka
nebol obžalovaný, tak ako ho prokurátor vykreslil, ale poškodený, pretože ten najprv bezdôvodne fyzicky
a verbálne útočil na svedka X., v dôsledku čoho tento ušiel a následne aj na obžalovaného.
Ako okresný súd v tejto súvislosti správne vyhodnotil, obrana obžalovaného tak, ako bola preukázaná
záznamom z CD nosiča a nepriamo aj výpoveďami svedkov a znaleckými posudkami, bola primeraná
trvajúcemu útoku poškodeného.
Obrana obžalovaného nebola strednej intenzity, ako prokurátor viedol v podanom odvolaní, ale len
ľahkej, o čom svedčí len 1 cm trhlina na pere poškodeného a aj tomu zodpovedajúca výpoveď znalca
MUDr. Z. U. PhD.
Samotná skutočnosť, že obžalovaný si pred svojou obranou dal dolu klobúk z hlavy a že bol väčšej
hmotnosti ako poškodený na tomto závere nič nemení vzhľadom na to, že ak by obžalovaný naozaj
chcel odplácať útok a útočiť, mohol tak spraviť už omnoho skôr ako vôbec došlo ku incidentu medzi
obžalovaným a poškodeným. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že obžalovaný sa po celý čas
pokúšal poškodeného ukľudniť a predísť incidentu najprv slovne a k úderu do tváre poškodeného sa
uchýlil až potom, ako aj na neho poškodený bezdôvodne a nevysvetliteľne zaútočil.
Naviac, krajský súd poukazuje na incident medzi poškodeným a svedkom X., ktorý predchádzal incidentu
medzi poškodeným a obžalovaným, kedy svedok X. po prvom útoku poškodeného ušiel a poškodený
ho dobehol a snažil sa na neho opätovne útočiť.
Aj krajský súd dospel k záveru, že na to, aby obžalovaný za vyššie popísaných okolností účinne odvrátil
útok poškodeného, musel zvoliť len obranu fyzickú a pokiaľ udrel poškodeného päsťou do tváre ľahkou
intenzitou a ľavou rukou sa ho snažil odsotiť, bola jeho obrana primeraná útoku poškodeného, aj osobe
útočníka. Ani to, že obžalovaný po údere päsťou odsotil poškodeného cez krk nie je možné vyhodnotiť
ako pokračovanie v útoku, pretože z predchádzajúceho nevyspytateľného správania poškodeného, ktoré



krajský súd vyššie popísal, obžalovaný objektívne mohol nadobudnúť dojem, že len jedným úderom do
tváre poškodený s útokom neprestane a tak vyhodnotil, že ešte je potrebné ho aj odstrčiť.
Krajský súd neakceptoval konštatovanie prokurátora, že život a zdravie obžalovaného neboli útokom
poškodeného ohrozené, pretože obžalovaný nemohol tušiť akým spôsobom sa vyvinie správanie
poškodeného a tým, že sa poškodený predtým správal agresívne a nevyspytateľne, bezdôvodne sa im
vyhrážal aj "pozabíjaním" a opakovane fyzicky napadol jeho kamaráta - svedka X. tak, že mu rozťal
pery, mohol objektívne nadobudnúť strach o svoje zdravie, resp. život.
Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením prokurátora, že práve obrana obžalovaného mala fatálne následky
v podobe smrti poškodeného, pretože z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v prípade, ak
by poškodený nebol v stave ťažkej opilosti, ku nekoordinovanému pádu zo schodov a jeho ťažkým
zdravotným následkom by nedošlo. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď znalca MUDr.
Z. U. PhD., že pri úderoch päsťou alebo rukou na oblasť pier, ako tomu bolo v danej veci podľa záznamu
na kamerovom systéme, u triezveho človeka nemôže dôjsť k pádu na zem.
Okrem toho z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že smrť poškodeného nebola v príčinnej
súvislosti iba s jeho pádom na schody, ale bola následkom nezvratných septických nákaz nemocničných,
ktorým sa nedá vyhnúť.
Vzhľadom k tomu, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto správne vyhodnotil a svoje
rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil, krajský súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné,
pričom vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam už len poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku
okresného súdu, s ktorým sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.