{"guid": "2fe242fe-debe-4465-8fe9-50dbc70fc595:8e712dcc-cc09-4070-acf5-ccff05954e29", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5017200320.1", "spisova_znacka": "30S/72/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/72/2017 z 4. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 4. júna 2018, sp. zn. 30S/72/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5017200320.1", "identifikacne_cislo": "5017200320", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2018-06-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e712dcc-cc09-4070-acf5-ccff05954e29", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200320.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200320.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200320.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/72/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200320
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200320.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu:
Spoločenstvo vlastníkov bytov, Spoločenstvo 1409, so sídlom Hliny 1409/1, Považská Bystrica, IČO: 42
152 585, právne zastúpený: JUDr. Zuzanou Krutou, advokátkou so sídlom F. P. XXXX/XX, P. V., proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, Košice, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3948 O-326/2017 zo dňa 13.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu    z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát práce so sídlom v Žiline prvostupňovým správnym rozhodnutím č. k.: 128/2017-IZA-1.2/
pok/R zo dňa 18.04.2017 účastníkovi konania Spoločenstvo 1409 uložil podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod
1 Zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 5.000,00 Eur za porušenie
povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených     v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b)
Zákona č. 82/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce
podľa § 7 ods. 3 písm. a) Zákona       č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý bol
vykonaný dňa 05.05. a 17.05.2016 u účastníka tým, že dňa 05.05.2016 o 11:00 hod. pri výkone inšpekcie
práce v kontrolovanom objekte „hydroizolácia objektu bytového domu Hliny 1409\" v Považskej Bystrici
vykonávali pre spoločenstvo vlastníkov bytov výkopové práce pri hydroizolácii objektu bytového domu
Hliny 1409 U. M., nar. XX.XX.XXXX a U. N., nar. XX.XX.XXXX. Účastník konania využíval 05.05.2016 o
11:00 hod. závislú prácu U. M. a U. N., preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného
predpisu - dohody o vykonaní práce na druh práce pomocné práce pri hydroizolácii bytového domu
zo dňa 03.05.2016 podľa § 226 Zákonníka práce, avšak nesplnil si oznamovaciu povinnosť podľa
osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov),
čo je podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie. V odôvodnení
konštatoval, že účastník využíval závislú prácu vyššie uvedených fyzických osôb, preukázal založenie
pracovnoprávneho vzťahu, avšak nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa
zákona č. 461/2003  Z. z., čoho dôkazom sú výpisy zo Sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva, že hoci
menovaní dňa 05.05.2016 o 11:00 hod. prácu vykonávali, neboli prihlásení do Sociálnej poisťovne.
Oznamovacia povinnosť bola splnená u U. M. dňa 05.05.2016 o 18:26 hod. a U. N. dňa 05.05.2016 o
18:17 hod., čiže až po vykonaní inšpekcie práce, ktorá by bola vykonaná dňa 05.05.2016 o 11:00 hod..
Ide o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému
nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez
ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Výška pokuty bola



stanovená na spodnej hranici v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) Zákona č. 125/2006 Z. z.(zákon o inšpekcii
práce).

2. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. OPS/
BEZ/2017/3948 O-326/2017 zo dňa 13.06.2017 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a jeho odvolanie
zamietol. V celom rozsahu sa stotožnil s popísaným skutkovým stavom vo veci aj s právnym posúdením
prvostupňového správneho orgánu. Účastník nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne
vyvrátili zistené porušenie povinnosti a skutkový stav tak, ako ho zistil inšpektorát práce. Pokiaľ ide o
námietku, že správny orgán začal konanie o uložení pokuty až skoro po roku po vykonaní kontroly,
odvolací správny orgán poukázal na § 19 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého pokutu
možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do 3 rokov odo dňa, kedy
bola porušená povinnosť. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty bolo prihliadnuté na zákonné relevantné
skutočnosti podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Pokiaľ sa jedná o
nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, pokuta musí byť uložená najmenej vo
výške 5.000,00 Eur. V danom prípade teda bola pokuta uložená v najnižšej možnej sadzbe.

3. V zákonnej lehote podal voči tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Popísal skutkový stav a to
tak, že žalobca realizoval na základe zmluvy o dielo zo dňa 07.03.2016 hydroizolačné práce obvodového
plášťa základov budovy a tieto práce na základe zmluvy o dielo pre žalobcu vykonávala firma L. N.R..
Žalobca zistil, že L. N. „zamestnáva\" dvoch pracovníkov, ktorí nemajú uzavretú pracovnú zmluvu ani
dohodu o vykonaní práce a nejedná sa ani o živnostníkov a že nebola splnená oznamovacia povinnosť
voči Sociálnej poisťovni pred výkonom práce. Hoci vyzval zhotoviteľa L. N., aby dal situáciu do poriadku,
tento sa vyjadril, že toto nemôže vykonať, nakoľko nie je „registrovaný ako zamestnávateľ\". Žalobca
preto uzavrel s U. M. a U. N. dohody o vykonaní práce s tým, že prihlásenie okamžite opomenul, avšak
do tejto situácie sa dostal z dôvodu, že chcel dať nelegálny stav do poriadku. Poukázal na to, že je
nezisková organizácia. Ďalej poukázal na § 19 ods. 5 a 6 Zákona č. 125/2006 Z. z. a na tú skutočnosť, že
žalobcovi bola uložená pokuta v sume 81,00 Eur rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 700-0911615017-
GC04/17 zo dňa 29. júna 2017. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 30.10.2017. Vo vyjadrení zotrval      na skutkových
zisteniach a právnom posúdení veci. Poukázal na to, že rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina bolo
vydané dňa 18.04.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo vydané až dňa 29.06.2017, teda až
po vydaní rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina. Poukázal na nevyvrátiteľný fakt, že zamestnávateľ
uvedený v dohodách o vykonaní práce s fyzickými osobami si svoju oznamovaciu povinnosť splnil až po
vykonaní inšpekcie práce zo strany prvostupňového správneho orgánu. Žiadal, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

5. Žalobca podal k vyjadreniu repliku zo dňa 30.11.2017. Podľa neho vyjadrenie žalovaného je účelové.
Zotrval na tom, že dôvody uvedené v žalobe zakladajú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

6. Žalovaný sa k replike nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) a
contrario a § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.06.2018. O verejnom vyhlásení
rozsudku bola spísaná zápisnica.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 194 a
nasledujúce SSP v spojení s § 177 a nasledujúce SSP, pričom nezistil dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a ani v zmysle § 195 SSP, preto žalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov.

9. Zo správneho spisu bolo zistené, že žalobca uzavrel dohody o vykonaní práce s U. N. dňa 03.05.2016
a s U. M. dňa 03.05.2016, podľa ktorých začali vykonávať prácu dňa 04.05.2016. Dňa 05.05.2016 bola
vykonaná inšpekcia práce, o ktorej bol spísaný protokol zo dňa 17.05.2016. Vyplýva z neho, že dňa
05.05.2016 o 11:00 hod. na pracovisku boli zistené fyzické osoby U. N. a U. M., ktoré vypísali zápisnice
o podaní informácie o vysvetlení dôvodu ich prítomnosti na pracovisku. Do tejto zápisnice uviedli ako



zamestnávateľa L. N.u, prácu dohodli s L. N., pracujú 2 dni a vykonávajú výkopové práce pri hydroizolácii
objektu Hliny 1409. L. N. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že tieto fyzické osoby pracujú pre
Spoločenstvo 1409. Kontrolovaný subjekt do zápisnice o podaní informácie uviedol, že títo pracovníci
pracujú od 04.05.2016 pre Spoločenstvo 1409, ktoré im aj nariaďuje prácu. Pracujú od 07:00 do 18:00
hod. a vyplatení budú  na základe dohody po skončení práce. Ďalej bolo zistené, že zamestnávateľ
si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Z registračného listu fyzickej osoby U. N.
bolo zistené, že akceptovaná prihláška bola vyplnená 04.05.2016, formulár bol prijatý 05.05.2016 s
rozhodujúcim časom 18 hodín 17 minút a 19 sekúnd. Z registračného listu fyzickej osoby U. M. bolo
zistené, že akceptovaná prihláška bola vyplnená 05.05.2016 s dátumom prijatia 05.05.2016 o 18 hodín
26 minút 18 sekúnd.

10. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

Podľa § 195 písm. c) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak  ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je
potrebné použiť na správne trestanie.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu spáchania iného
správneho deliktu (05.05.2016), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený
pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila
povinnosť podľa osobitného predpisu 6).
1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov, Obchodný zákonník.
2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z.z.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) citovaného zákonného v znení účinnom ku dňu 05.06.2018 (deň vyhlásenia
rozsudku správneho súdu), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený
pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a neprihlásila
ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia
lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty
podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra.
1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov, Obchodný zákonník.
2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom ku dňu 15.06.2017
(právoplatnosť napadnutého rozhodnutia), inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo
fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide
o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Podľa § 19 ods. 5 Zákona č. 125/2006 Z. z., pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe,
ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z
kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa
osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta.



Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2
zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 Zákona č. 461/2003 Z. z., v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ
je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody
podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu
činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť
prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

11. V prvom rade sa krajský súd zaoberal žalobnými námietkami uvedenými v žalobe. V podstate jedinou
žalobnou námietkou bola tá, keď žalobca poukazoval na to, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne č.
700-0911615017-GC04/17 zo dňa 29. júna 2017 mu už bola uložená pokuta v sume 81,00 Eur, a teda by
mu nemohla byť uložená pokuta v zmysle Zákona č. 125/2006 Z. z. poukazujúc na ustanovenie § 19 ods.
5 citovaného zákona. K tejto námietke súd konštatuje, že je v plnom rozsahu nedôvodná. Je potrebné
poukázať na to, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktoré je súčasťou súdneho spisu, bolo vydané dňa
29. júna 2017, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 18.04.2017 a rozhodnutie žalovaného
bolo vydané 13.06.2017. To znamená, že obe rozhodnutia v inštančnom postupe, ktorými bola uložená
pokuta v zmysle zákona o inšpekcii práce, boli vydané skôr, ako bolo vydané rozhodnutie o pokute v
zmysle § 239 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Hypotéza § 19 ods. 5 Zákona č. 125/2006 Z.
z. vylučuje uloženie sankcie vtedy, ak za to isté porušenie predpisov pred vydaním rozhodnutia o uložení
pokuty už bola právoplatne uložená pokuta iným orgánom podľa osobitných predpisov. Rozhodujúcimi
momentmi sú teda vydanie (nie právoplatnosť)  rozhodnutia o pokute podľa z.č. 125/2006 Z.z. a
právoplatnosť iného rozhodnutia o sankcii za to isté porušenie. Teda rozhodnutie o uložení pokuty
sociálnou poisťovňou by muselo nadobudnúť právoplatnosť pred vydaním prvostupňového správneho
rozhodnutia o pokute podľa Zákona č. 125/2006 Z. z.. V danej veci je však preukázané, že rozhodnutie
Sociálnej poisťovne o pokute nenadobudlo svoju právoplatnosť skôr, ako bola uložená pokuta podľa
zákona č. 125/2006 Z. z., pretože len k jeho vydaniu (a nie to ešte k právoplatnosti) došlo neskôr,
ako bolo vydané prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie podľa zákona č. 125/2006 Z. z.. Je teda
potrebné konštatovať, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia aj napadnutého rozhodnutia
žalovaného neexistovalo právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty Sociálnou poisťovňou za to isté
porušenie zákona. Ak takéto právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty neexistovalo, potom uloženie
pokuty prvostupňovým správnym orgánom a jej potvrdenie napadnutým rozhodnutím nie je v rozpore s
§ 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z.. Preto túto námietku súd nemohol akceptovať ako dôvodnú.

12. Ako relevantnú námietku správny súd nemohol vziať do úvahy tvrdenie žalobcu, že konal v dobrej
vôli, keď s U. M. a U. N. uzavrel dohody o vykonaní práce, keď ich s nimi neuzavrel L. N., ktorý práce na
základe zmluvy o dielo pre žalobcu vykonával. K tejto námietke správny súd dodáva, že zodpovednosť
za iný správny delikt je konštituovaná ako zodpovednosť objektívna bez ohľadu na zavinenie zo strany
zodpovednostného subjektu. Preto motív žalobcu, prečo uzavrel s fyzickými osobami dohody o vykonaní
práce je nepodstatný. Konkrétne skutočnosti by mohli byť zohľadnené pri správnej úvahe správneho
orgánu pri určovaní výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 citovaného zákona ako poľahčujúce okolnosti,
avšak nie je možné sa nimi zbaviť zodpovednosti za spáchaný správny delikt. Keďže v danom prípade
bola pokuta stanovená v minimálnej možnej miere, s poukazom na to, že boli nelegálne zamestnávaní
dvaja zamestnanci (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 citovaného zákona) t. j. vo výške 5.000,00 Eur, potom
konkrétne skutkové okolnosti, pre ktoré došlo k uzavretiu samotnej dohody o vykonaní práce, už nemohli
byť ďalej zohľadnené. Právne irelevantné je tiež poukázanie na to, že žalobca je nezisková organizácia,



ktorá nevytvára žiaden zisk. Žalobca je právnická osoba, čím je naplnený predpoklad v hypotéze § 2
ods. 2 písm. b) z.č. 82/2005 Z.z.

13. Podstatná  je tá skutková okolnosť, ktorá v danom prípade nebola sporná, že zamestnávateľ -
žalobca tieto dve fyzické osoby prihlásil do registra Sociálnej poisťovne v zmysle § 231 ods. 1 písm. b)
bod 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov až po vykonaní inšpekcie práce. Podľa
tohto ustanovenia mal povinnosť prihlásiť do registra poistencov svojich zamestnancov pre vznikom
týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činností týchto zamestnancov. Bolo preukázané,
že zamestnanci začali vykonávať prácu 04.05.2016, inšpekcia práce bola vykonaná dňa 05.05.2016 o
11:00 hod. a k ich registrácii došlo 05.05.2016 u U. M. o 18:26 hod. a u U. N. o 18:17 hod.. V danom
prípade teda oznamovaciu povinnosť si zamestnávateľ splnil až po vykonaní inšpekcie.

14. Na záver sa súd vyjadruje k možnej aplikácie  ust. § 2 ods. 2 písm. d) Zákona č. 82/2005 Z. z. v znení
účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu t. j. ku dňu 05.05.2016 a v znení účinnom ku dňu vyhlásenia
rozsudku správneho súdu. Je nepochybné, že znenie tohto ustanovenia ku dňu spáchania správneho
deliktu (a zároveň aj ku dňu vydania prvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia) je pre
páchateľa tohto správneho deliktu prísnejšie, pretože nelegálnym zamestnávaním je už nesplnenie si
povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení bez ďalšieho, pričom podľa znenia
účinného od 01.01.2018 je nelegálnym zamestnávaním neprihlásenie do registra poistencov do 7 dní od
uplynutia tejto lehoty, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
ak kontrola začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa zákona o sociálnom poistení, teda od začatia
výkonu práce zamestnanca. Táto úprava je pre páchateľa oproti pôvodnej úprave priaznivejšia.

15. Správny súd poukazuje na to, že ustanovenie § 195 SSP explicitne stanovuje, kedy správny súd nie
je viazaný v konaní vo veciach správneho trestania rozsahom a dôvodmi žaloby. Uvedená povinnosť
je spôsobená tým, že na správne trestanie sa vzťahujú články 6, 7 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, keď obdobné zásady je potrebné aplikovať nielen na trestné činy, ale aj na
priestupky alebo iné správne delikty, teda vo všeobecnosti na trestné obvinenia. Pri všetkých trestných
obvineniach je treba záruky spravodlivého procesu tomu, kto je obvinený, poskytnúť rovnako bez ohľadu
na to, či je obvinený v trestnom konaní, správnom alebo priestupkovom konaní. Preto v danom prípade
správny súd ex offo skúmal aj tú skutočnosť, či v danom prípade nie je potrebné vzhľadom na novelizáciu
§ 2 ods. 2 písm. b) Zákona č. 82/2005 Z. z. účinnú od 01.01.2018 aplikovať túto priaznivejšiu právnu
úpravu.

16. Zásady konania a rozhodovania v trestných veciach vyplývajú totiž aj z článku 50 Ústavy SR,
pričom osobitný význam v oblasti správneho trestania má článok 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého
sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, kedy bol čin spáchaný a
neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Preto súd v zmysle § 195 písm. c) SSP
skúmal, či nie je priaznivejšie pre páchateľa daného správneho deliktu posudzovať trestnosť činu podľa
neskoršieho zákona, teda § 2 ods. 2 písm. b) Zákona č. 82/2005 Z. z. účinného od 01.01.2018.

17. Správny súd má za to, že neskoršie znenie tohto ustanovenia, teda znenie účinné od 01.01.2018, sa
na daný prípad nevzťahuje, a preto ho nie je možné aplikovať. Podľa tohto ustanovenia je nelegálnym
zamestnávaním využívanie závislej práce fyzickej osoby, s ktorou je založený pracovnoprávny vzťah a
jej neprihlásenie do registra poistencov do 7 dní od uplynutia lehoty na jej prihlásenie, to znamená do
7 dní od začiatku výkonu práce. V danom prípade fyzické osoby začali vykonávať prácu 04.05.2016
a boli prihlásení do registra Sociálnej poisťovne dňa 05.05.2016. Hypotéza tejto právnej normy však
pokračuje a to tak, že ak kontrola začala do 7 dní od uplynutia tejto lehoty, teda od začiatku výkonu práce,
potom nelegálnym zamestnávaním je neprihlásenie do registra poistencov najneskôr do  začatia kontroly
nelegálnej práce. Inak povedané, pokiaľ do 7 dní od začatia výkonu práce začala kontrola, nelegálnym
zamestnávaním je neprihlásenie do registra poistencov do začiatku tejto kontroly. Ak dôjde v lehote 7
dní od začatia výkonu práce ku kontrole, potom sa lehota na prihlásenie do registra poistencov skracuje
maximálne do začatia tejto kontroly. Nelegálnym zamestnávaním je teda vždy prihlásenie do registra,
ak k nemu dôjde až po vykonaní kontroly, aj keby bolo vykonané do 7 dní od začiatku výkonu práce
zamestnanca. Pretože v danom prípade síce k prihláseniu do registra poistencov došlo v lehote 7 dní od
začatia výkonu ich práce, avšak v tejto lehote bola zároveň vykonaná kontrola a k ich registrácii došlo
až po výkone kontroly, nemožno na daný prípad aplikovať ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) citovaného
zákona v znení účinnom od 01.01.2018. Preto je potrebné postupovať podľa doterajších predpisov a



naplnenie skutkovej podstaty tohto iného správneho deliktu posúdiť podľa právnych predpisov účinných
v čase jeho spáchania, vydania prvostupňového rozhodnutia, druhostupňového rozhodnutia a jeho
právoplatnosti, teda v znení do 31.12.2017.

18. Keďže správny súd vyhodnotil základnú žalobnú námietku žalobcu ako nedôvodnú, ostatné tvrdenia
uvedené v žalobe ako právne irelevantné a zároveň nebolo možné na daný skutkový stav aplikovať ani
priaznivejšie ustanovenie právneho predpisu účinné v čase vyhlásenia rozsudku správneho súdu, bolo
potrebné žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý
bol v konaní neúspešný, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani
žalovanému, pretože nebola splnená podmienka aplikácie § 168 SSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}