{"guid": "2fdd4a29-65df-4e44-8bd4-fe1ff4573e69:89f0f94f-40ea-4d62-868e-3ea38c2d35c6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6713203929.1", "spisova_znacka": "43Cob/124/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/124/2017 z 17. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. januára 2018, sp. zn. 43Cob/124/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6713203929.1", "identifikacne_cislo": "6713203929", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409", "nazov": "§ 409 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-409"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-409"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89f0f94f-40ea-4d62-868e-3ea38c2d35c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6713203929.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6713203929.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6713203929.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/124/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713203929
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713203929.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci
žalobcu N. Z. TRANSPORT, s miestom podnikania Nám. Cyrila a Metoda 8890/2, 960 01 Zvolen, IČO:
33 292 469, proti žalovanej G. Z. - G..Ma, s miestom podnikania Námestie Cyrila a Metoda 8890/2, 960
01 Zvolen, IČO: 44 031 491, adresa pre doručovanie: T. XXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 6.366,73 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cb/33/2013-282
zo dňa 03. apríla 2017

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cb/32/2013-282 zo dňa 03. apríla 2017 v napadnutej časti
potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6.366,73 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.501,78 Eur od 1.4.2009 až do zaplatenia,
zo sumy 2.126,53 Eur od 1.4.2009 až do zaplatenia a zo sumy 2.231,63 Eur od 01.04.2009 až do
zaplatenia, ďalej s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 318,26 Eur od 14.04.2009 až
do zaplatenia a zo sumy 188,53 Eur od 05.05.2009 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (prvá výroková veta), žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (druhá výroková veta) a rozhodol,
že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (tretia výroková veta).

2. Žalobou podanou na súd dňa 15.03.2013 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia 6.366,73 Eur
s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny za tovar, ktorú cenu uhradil žalobca za žalovanú pre jej
podnikateľské aktivity a vyúčtoval  jej ich piatimi vystavenými faktúrami, ktoré však žalovaná neuhradila.
Žalobca sa preto domáhal zaplatenia fakturovanej sumy spolu s úrokmi z omeškania počnúc dňom po
splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť, tvrdila, že v rozhodujúcom období boli
so žalobcom manželia a bola medzi nimi taká dohoda, že následne sa to účtovne medzi nimi dorieši,
doteraz však k tomu nedošlo, počas 4 rokov ju žalobca ani raz nevyzval na úhradu vystavených faktúr,
urobil tak až keď došlo medzi nimi k odcudzeniu a počas rozvodového konania, navyše 15 dní pred
uplynutím premlčacej lehoty. Namietala, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru žalovanej, požadovala
aby predložil dodacie listy. Tvrdila tiež, že žalobcovi už na tieto faktúry zaplatila cca 1.500,- Eur, priebežne
tak, ako mala finančné prostriedky preplácala ich žalobcovi z ruky do ruky bez potvrdenia, ako určitý
obnos, a nie na konkrétne faktúry. Namietala tiež, že jej nebol dodaný všetok tovar, ktorý je uvedený
na týchto faktúrach, ani všetky faktúry neprevzala, bez toho aby jej žalobca predložil dodacie listy sa
však k veci vyjadriť nevie. Uviedla tiež, že žalobca jej pomohol pri rozbehu podnikania a aj fyzicky pri



zariaďovaní salónu, peniaze, z ktorých však určité veci kupoval išli zo spoločnej kasy, žalovaná bola
ochotná aj tieto faktúry vysporiadať v rámci BSM.

3. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkyne
P.. R. Z., ktorá v určitom období vykonávala účtovnícke práce pre žalobcu aj pre žalovaného.

4. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil súd prvej inštancie podľa §409 ods. 1, § 447
a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995, pričom pri
hodnotení vykonaného dokazovania vychádzal aj z právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici
ako súdu odvolacieho vysloveného v uznesení č. k. 43Cob/60/2016-252 zo dňa 24.11.2016, ktorým
odvolací súd zrušil prvý rozsudok okresného súdu v tejto veci, a to rozsudok č. k. 13Cb/32/2013-204
zo dňa 23.07.2015, ktorým súd návrh zamietol v podstate z dôvodu, že žalobca nepreukázal reálne
dodacími listami, že tovar - šaty, cenu ktorého žalovanej fakturoval predloženými faktúrami, skutočne
žalovanej aj dodal.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že v čase vystavenia faktúr žalobcom uvádzané dodania šiat
mali tak žalobca, ako aj žalovaná ako podnikatelia v predmete podnikania „kúpu tovaru za účelom jeho
ďalšieho predaja (maloobchod aj veľkoobchod)“ a žalovaná mala v predmete podnikania aj „požičiavanie
spoločenských odevov“. Žalobca v konaní preukázal, že tovar - šaty, cenu ktorých fakturoval žalovanej,
odkúpil od svojich obchodných partnerov ako dodávateľov a cenu za tieto šaty aj zaplatil, z dokazovania
tiež vyplynulo, že žalovanej cenu týchto šiat fakturoval v rovnakej sume ako ich uhradil on. Súd poukázal
na to, že žalovaná sama pripustila prevzatie niektorých šiat, keď tvrdila, že žalobcovi za šaty zaplatila
1.500,- Eur, aj keď túto skutočnosť nepreukázala. Súd mal tiež preukázané, že žalovaná s predmetnými
šatami podnikala - požičiavala ich, prihliadol aj na listinný dôkaz - návrh advokáta žalovanej týkajúci sa
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov adresovaný žalobcovi, v ktorom okrem iného
žalovaná navrhuje doriešiť aj tento obchodný prípad tak, aby sa na ňom podieľali obaja každý v jednej
polovici. Ďalej súd prihliadol na svedeckú výpoveď svedkyne P.. R. Z., ktorá potvrdila zaúčtovanie
žalobcom predložených piatich faktúr v účtovníctve žalovanej. Súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosti
zistené z každej faktúry predloženej žalobcom, keď mal preukázané, že faktúru č. 0902046 (vystavenú
na 1.501,78 Eur so splatnosťou 31.03.2009 za predaj šiat), ako aj faktúru č. 0902052 (vystavená za
predaj šiat vo výške 318,26 Eur so splatnosťou 13.04.2009) žalovaná prevzala, čo napokon v konaní aj
potvrdila. Ďalej na faktúre č. 0812325 (za predaj šiat v celkovej sume 2.126,53 Eur) ako aj na faktúre č.
0812326 (vystavená na 2.231,63 Eur za predaj šiat so splatnosťou 31.03.2009) sa nachádza pečiatka
žalovanej, žalovaná síce poprela, že tieto faktúry prevzala, obe tieto faktúry však boli zaúčtované
v účtovníctve žalovanej a ďalšími listinnými dôkazmi (reklamnými letákmi) mal súd preukázané, že
šaty uvedené na týchto faktúrach boli v ponuke žalovanej pri jej podnikateľskej činnosti. Na faktúre č.
0903066 (vystavená na 188,53 Eur za naparovaciu žehličku na šaty so splatnosťou 04.05.2009) sa síce
nenachádza podpis ani pečiatka žalovanej, z vykonaného dokazovania však súd zistil, že táto faktúra sa
nachádzala v účtovníctve žalovanej rovnako tak, ako predchádzajúce faktúry, a keďže žalovaná logicky
nevysvetlila, prečo faktúru prevzala bez toho, aby jej bol dodaný tovar špecifikovaný v tejto faktúre, súd
mal za to, že žalovaná prevzala aj naparovaciu žehličku uvedenú na tejto faktúre. V tejto súvislosti súd
poukázal aj na faktúru č. 09/12/383, ktorá sa tiež nachádzala v účtovníctve žalovanej, bola vystavená
za predaj šiat a rovnako pri nej nebol doložený dodací list, žalovaná za tieto šaty žalobcovi zaplatila.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností
tvrdených v žalobnom návrhu, medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu čiastkových kúpnych zmlúv,
na základe ktorých žalobca dodal žalovanej v 4 prípadoch šaty, špecifikované v predložených faktúrach
a v piatom prípade jej dodal naparovaciu žehličku na šaty, a keďže žalobca splnil svoju povinnosť dodať
žalovanej šaty a žalovaná dohodnutú kúpnu cenu za tento tovar nezaplatila, súd ju zaviazal na zaplatenie
celkovej kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 6.366,73 Eur. Nakoľko sa dostala do omeškania so
splnením peňažného záväzku, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, a to odo
dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu na úroku z
omeškania ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
1 CSP s poukazom na § 255 ods. 2 CSP s tým, že žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti, tak mu
priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením.



7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná s odôvodnením, že súd prvej inštancie nezobral
do úvahy všetky argumenty žalovanej predložené a preukázané v konaní a svoje závery postavil na
subjektívnom vnímaní a výklade tohto prípadu. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil, alebo aby ju zaviazal na zaplatenie 50% zo žalovanej sumy, t. j. 3.183,36 Eur bez úrokov
z omeškania a v mesačných splátkach po 20,- Eur s tým, že vo zvyšku bude návrh žalobcu zamietnutý,
resp. aby nariadil posúdenie obchodného prípadu súdnym znalcom z odboru účtovníctvo a dane a na
základe znaleckého posudku rozhodol v súlade s odvolacím návrhom žalovanej.

8. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy všetky argumenty, ktoré predniesla
v konaní alebo predložila písomnou formou, a odôvodnenie svojho rozsudku postavil na subjektívnom
vnímaní a výklade tejto veci. Uviedla, že obchodný prípad - kúpa a predaj šiat medzi manželmi a ich
firmami sa uskutočnil, avšak neštandardnou formou, hraničiacou s trestnou činnosťou obohacovania
sa, pričom súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a ani ju nevyhodnotil. Obchod
sa uskutočnil podľa nátlakov žalobcu bez uzatvorenia písomných a ústnych dohôd - zmlúv, pôvodný
zámer obchodného prípadu bol žalobcom účelovo zmenený a to 15 dní pred premlčaním jeho nároku. Zo
strany žalobcu boli porušené ustanovenia zákona o účtovníctve, a to tým, že žalobca nevie preukázať vo
všetkých prípadoch dodanie tovaru dodacím listom alebo dohodou, ďalej že faktúra nahrádza dodací list.
Považuje za nesprávne, že súd použil ako dôkazový materiál letáky. Tvrdila, že tento obchodný prípad
medzi stranami sporu ako manželmi v tejto forme patrí jednoznačne do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (BSM), čo však súd nezvažoval, nezobral do úvahy ani aktivity žalovanej a jej právneho
zástupcu usporiadať BSM a usporiadať záväzky voči žalobcovi. Namietala tiež, že súd nezohľadnil
čiastkové platby, ktoré žalovaná žalobcovi uhradila a vychádzal z celej žalovanej pohľadávky, s čím
žalovaná nesúhlasí. Nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu, ktorý jej uložil zaplatiť stanovenú sumu do 3
dní po právoplatnosti rozsudku, takéto rozhodnutie považuje za likvidačné, súd neskúmal finančné a
majetkové pomery žalovanej. Nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu pokiaľ ide o náhradu trov konania,
namieta voči záverov súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu ide o nepatrnú neúspešnosť.

9. Žalovaná namietala proti tomu, že ten istý Okresný súd vo Zvolene rozhodol v tej istej veci dvakrát, a
to úplne rozdielne, v súvislosti s tým má žalovaná pocit krivdy, nespokojnosti a nedôvery voči súdnictvu
SR. Žalobca podnikal a podniká v autodoprave, žiadne iné obchodné činnosti ani nevykonával, zo strany
žalobcu išlo v predmetnej veci vyslovene o účelový vzťah, preto ani neexistovala žiadna kúpno-predajná
zmluva v písomnej forme, ale ani ústna dohoda ako to tvrdí súd prvej inštancie v rozsudku. Žalovaná
pod psychickým tlakom bola nútená rozšíriť si svoju živnosť o požičovňu šiat v čase od 10.09.2008
do 02.03.2010, aj keď bola presvedčená o tom, že vo Zvolene takáto činnosť ju neuživý, obchodný
vzťah nevznikol na základe slobodnej vôle žalovanej a jej slobodného rozhodnutia, ale vplyvom silnej
manipulácie a nátlaku zo strany manžela (žalobcu). Pre žalobcu bolo účelové mať žalovanú doma a
mať ju pod kontrolou, preto je aj neporiadok vo faktúrach, pokiaľ ide o ich preberanie. Žalobca nikdy
nemal problém zobrať žalovanej firemnú pečiatku, opečiatkovať si ňou to, čo potreboval, dokonca donútiť
žalovanú pred ním podpísať to, čo potrebuje. Súd sa nepozastavil nad tým, prečo autodopravca začne
zrazu nakupovať a predávať spoločenské šaty, a to bez zisku, teda v rozpore so zmyslom podnikania.
Robil to však pre manželku, pre rodinu a hlavne pre seba, na druhej strane však požaduje od žalovanej aj
zaplatenie úrokov z omeškania a súdne trovy. Toto všetko bolo zo strany žalobcu účelové, malo to vplyv
na zníženie jeho hospodárskeho výsledku a tiež mu štát vrátil DPH, čiže podľa žalovanej išlo zo strany
žalobcu o finančný podvod. Peniaze z predaja a z požičiavania šiat išli do spotreby pre domácnosť,
pričom u žalovanej to mal byť v účtovníctve záväzok a u žalobcu pohľadávka bez ohľadu na to, že tieto
peniaze boli spotrebované spoločne.

10. Namietala tiež, že súd nezohľadnil, že žalobcovi žalovaná zaplatila 1.500,- Eur, jedna faktúra teda
bola zaplatená, taktiež že mu zaplatila aj za žehličku 188,53 Eur. Išlo o tvrdenie voči tvrdeniu, súd dal
vždy za pravdu iba žalobcovi, čomu žalovaná nerozumie. Namietala, že prevzatie faktúry neznamená
prevzatie tovaru tak, ako si to vyložil súd, ktorý vôbec nebral do úvahy spochybnenie podpisov žalovanej
a spochybnenie jej pečiatok.

11. Žalovaná preto nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca uniesol dôkazné bremeno,
toto tvrdenie nie je podľa nej ničím podložené. Namietal tiež, že súd prvej inštancie vôbec nebral do
úvahy zákony o účtovníctve, ktorý definuje faktúru ako účtovný doklad, dodaný tovar je však potrebné
preukázať dodacím listom, pokiaľ na faktúre nie je uvedené, že je zároveň aj dodacím listom (a v takomto
prípade ................... musí podpísať prevzatie faktúry). Žalobca podľa žalovanej na súde klamal, keď



tvrdil, že sa so žalovanou dohodli, že dodacie listy k faktúram žalovaná nepotrebuje a nepožaduje ich s
tým, že už v samotných faktúrach vystavených žalovanej budú riadne rozpísané a vyznačené originálne
kódy za jednotlivý tovar a to hlavne pri šatách. Toto tvrdenie žalobcu je podľa žalovanej účelové klamstvo.
Znovu zdôrazňovala, že faktúry boli vystavené bez zisku, pretože to zostalo v rodine, súd však žalovanú
zaviazal aj na náhradu súdnych trov, ktoré nedokáže žalobcovi uhradiť. Žalovaná žiada o vypracovanie
znaleckého posudku súdnym znalcom z odboru účtovníctva a daní, aby objektívne a kvalifikovane
posúdil tento obchodný prípad, nakoľko zdôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie je nekvalifikované.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril písomným podaním zo dňa 26.06.2017 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

13. Tvrdenia žalovanej v odvolaní považuje žalobca za tendenčné, nepravdivé a zámerne skresľujúce
skutočnosti. Žalovaná tiež útočí na žalobcu, proti čomu je žalobca nútený sa brániť aj návrhom na
ochranu osobnosti podaným na súde. V pomerne rozsiahlom vyjadrení k odvolaniu žalobca poukazoval
na to, že žalovaná nenamietala predchádzajúce faktúry za šaty alebo iný tovar, ktoré boli vystavené
presne rovnako dohodnutým spôsobom, nenamietala, že nemá dodací list a bez problémov ich uhradila.
Poukazoval na to, že ani účtovníčka nemala námietky proti zaúčtovaniu vystavených faktúr. Žalovaná
sa počas konania správala účelovo, vyjadrovala sa tak, ako jej to vyhovuje, v súvislosti s tým poukázal
žalobca na to, že žalovaná opakovane v konaní namietala, že jej nebola doručená faktúra vystavená
za naparovaciu žehličku a ani samotná naparovacia žehlička, v odvolaní však tvrdí, že zaplatila aj za
žehličku 188,53 Eur.

14. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu ešte vyjadrila písomným podaním zo dňa 17.07.2017, kde
oznámila, že nebude reagovať na výmysli, klamstvá, urážky a konšpirácie žalobcu, v plnom rozsahu
trvá na námietkach uvedených v podanom odvolaní.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, § 380 a § 385
ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pretože preskúmaním vecí dospel k záveru, že nie
je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Podľa § 378 ods. 1 a
§ 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

16. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil,
keď nárok žalobcu voči žalovanej považoval za oprávnený v celom rozsahu ako nárok z kúpnej zmluvy
na zaplatenie ceny dodaného tovaru.

17. Podľa § 409 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, kúpnou zmluvou sa predávajúci
zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a
previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

18. Vykonaným dokazovaním súdu bolo zistené, že v čase vystavovania faktúr a žalobcom uvádzaného
dodania tovaru (šaty a naparovacia žehlička) boli tak žalobca, ako aj žalovaná podnikatelia, obaja
mali v predmete podnikania v živnostenskom registri zapísanú aj „Kúpu tovaru na účely jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)“,
žalovaná mala aj v predmete podnikateľskej činnosti zapísané „Požičiavanie spoločenských a iných
odevov a doplnkov“. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z príslušnej úpravy Obchodného
zákonníka, ktorý upravuje vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré vznikli pri ich podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca ako predávajúci dodal žalovanej
tovar uvedený v predložených faktúrach, žalovaná tento tovar prevzala, nepreukázala však, že zaň
uhradila žalobcovi kúpnu cenu.

19. K samotnej kúpnej zmluve podľa Obchodného zákonníka je potrebné uviesť, že nemusí byť uzavretá
písomne, pre jej platnosť postačuje, že medzi zmluvnými stranami (predávajúcim a kupujúcim) dôjde
k dohode o základných náležitostiach kúpnej zmluvy v zmysle vyššie citovanej úpravy § 409 ods. 1
Obchodného zákonníka, teda k dohode o tovare a jeho cene. Kúpnu zmluvu je možné uzavrieť písomne,
čiastočne písomne (napr. predávajúci dodáva tovar na základe písomnej objednávky vystavenej
kupujúcim), ale aj konkludentne, a to tak, že kupujúci prevezme od predávajúceho konkrétny tovar spolu



s účtovným dokladom - faktúrou. Vždy je rozhodujúca dohoda zmluvných strán, ktoré sa môžu dohodnúť
aj na vystavení dodacieho listu predávajúcim a jeho potvrdení kupujúcim, môžu sa však dohodnúť aj
tak, že dodací list nebude vystavený, predávajúci dodá tovar aj s faktúrou kupujúcemu, kupujúci potvrdí
len prevzatie faktúry. Všetky tieto spôsoby sú možné (resp. možné sú aj iné dohody zmluvných strán,
pokiaľ ide o odovzdanie a prevzatie tovaru a jeho zaplatenie), podstatné je, aby bolo možné zistiť, čo
bolo predmetom kúpnej zmluvy (aký tovar) a aká bola za tento tovar dohodnutá cena, a to najmä pokiaľ
dôjde k súdnemu sporu.

20. Občianske súdne konanie vychádza zo zásady kontradiktórnosti, súd už nezisťuje skutočný stav
veci, ale rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania. Sporové strany
sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné skutkové tvrdenia a majú povinnosť tieto tvrdenia v
konaní aj preukázať (predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení).  Procesným
povinnostiam sporových strán zodpovedá tzv. dôkazné bremeno, ktoré spočíva v zodpovednosti strany
sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ktoré sporová strana tvrdí a na
preukázanie ktorých predkladá a navrhuje dôkazy.

21. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie tvrdil, že žalovanej pre jej podnikateľskú činnosť dodal tovar
uvedený na predložených faktúrach, ktorý odkúpil od ďalších podnikateľských subjektov. Na faktúrach
predložených žalobcom je tovar konkretizovaný, sú uvedené modely, resp. čísla šiat, počet kusov a ich
cena, na dvoch z predložených faktúr je aj potvrdené prevzatie faktúry podpisom a odtlačkom pečiatky
žalovanej, na ďalších dvoch faktúrach sa nachádza len odtlačok pečiatky žalovanej a na jednej faktúre
(žalobca ňou účtoval žalovanej za naparovaciu žehličku na šaty celkovú sumu 188,53 Eur) nie je podpis
ani odtlačok pečiatky žalovanej. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne vyhodnotil ďalšie vykonané
dôkazy, ale aj tvrdenia samotnej žalovanej, pričom vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím
súdom v zrušujúcom uznesení, že len samotné námietky žalovanej, ktorá požadovala, aby jej žalobca
predložil dodacie listy na preukázanie dodávky šiat, nevyvracajú tvrdenie žalobcu o tom, že žalovanej
tovar uvedený na faktúrach skutočne aj dodal. Je potrebné tiež upozorniť, že samotná žalovaná dodanie
tovaru nenamietala, v konaní sa vyjadrovala rôzne, napríklad tvrdila, že jej nebol dodaný žiaden tovar,
na druhej strane však tvrdila, že žalobcovi za tovar uvedený na faktúrach zaplatila celkom 1.500,- Eur,
čo však v konaní nepreukázala. Súd prvej inštancie správne prihliadol aj na to, že inú faktúru vystavenú
žalobcom v obdobnom prípade žalovaná zaplatila bez toho, aby požadovala predloženie dodacieho listu.
V konaní nebolo preukázané, že sporové strany sa pri vzájomnej obchodnej činnosti dohodli tak, že
žalobca bude žalovanej vystavovať aj dodacie listy a žalovaná ich potvrdí svojim podpisom. Pre úplnosť
odvolací súd uvádza, že v takýchto prípadoch býva na faktúre vystavenej predávajúcim odkaz na dodací
list s tým, že nie je potom potrebné vo faktúre podrobne špecifikovať dodávaný a účtovaný tovar. Na
faktúrach vystavených žalobcom nie je odkaz na dodací list, ako už bolo uvedené, v týchto faktúrach je
dodávaný tovar - vo väčšine prípadov šaty, presne označený.

22. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané, že medzi
žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcim došlo k uzavretiu viacerých kúpnych zmlúv, na
základe ktorých žalobca dodal žalovanej v 4 prípadoch šaty špecifikované v predmetných faktúrach a v
piatom prípade naparovaciu žehličku na šaty, žalovaná tovar prevzala, vyúčtovanú cenu však žalobcovi
nezaplatila.

23. K námietkam žalovanej v odvolaní ešte odvolací súd uvádza nasledovné: Je možné, že medzi
žalobcom a žalovanou, ktorí boli v čase uskutočnenia vyššie uvedených obchodov manželmi, došlo
k rôznym dohodám v súvislosti s preberaním a dodávaním tovaru, (odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie svojho predchádzajúceho uznesenia č. k. 43Cob/60/2016-255 zo dňa 26. 11. 2016, kde
uvádza, že mohlo ísť o pomoc a podporu žalobcu pri podnikateľskej činnosti žalovanej, resp. k dohode
o tzv. plnení za iného s následným vysporiadaním), pre rozhodnutie súdu je však podstatné to, čo
bolo v konaní preukázané. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že tovar uvedený na žalobcom
predložených faktúrach žalovaná prevzala a použila ich vo svojom podnikaní. Na tomto závere nič
nemení ani zistenie, že žalobca odpredal žalovanej šaty za tú istú cenu, za akú ich nakúpil, teda že
nemal z tohto obchodného prípadu žiaden zisk (aj toto zistenie nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu
išlo o určitú výpomoc pri podnikaní žalovanej). Ako už bolo uvedené, žalobca mal v rozhodujúcom
období v predmete podnikania aj „veľkoobchod“ a „maloobchod“, preto z jeho strany nešlo o nedovolenú
podnikateľskú činnosť bez ohľadu na to, že podnikal hlavne v oblasti dopravy, ako to namietala žalovaná.



24. K námietkam žalovanej, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákona o účtovníctve odvolací súd
uvádza, že pokiaľ tomu aj tak bolo a faktúry neboli vystavené presne tak, ako mali byť, nie je to právne
významné z hľadiska povinnosti žalovanej ako kupujúcej zaplatiť kúpnu cenu. K námietkam žalovanej,
že tento obchodný prípad patrí do BSM je potrebné uviesť, že tak žalobca, ako aj žalovaná podnikali
ako samostatné podnikateľské subjekty - fyzické osoby zapísané do živnostenského registra s tým, že
príjmy z tejto podnikateľskej činnosti boli okrem iného použité aj v rámci BSM tak, ako je to v obdobných
prípadoch obvyklé, keď obaja manželia svoje príjmy (a to či už zo zamestnania alebo z podnikateľskej
činnosti) použijú pre spoločný manželský, resp. rodinný život a pre potreby rodiny. Námietky žalovanej,
že žalobca nemá záujem vysporiadať BSM, nie sú rozhodujúce pre posúdenie tohto prípadu.

25. K námietkam žalovanej, že súd prvej inštancie nezohľadnil čiastkové platby, ktoré poukazovala
žalobcovi je potrebné uviesť, že žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala. Nepreukázala, že akékoľvek
sumy uhradila žalobcovi na ním vystavené faktúry a žalobca poprel, že by od žalovanej prijal čiastočnú
úhradu na uvedené faktúry. Aj v tomto prípade boli tvrdenia žalovanej značne rozporné, najprv namietala,
že nedlhuje žalobcovi za tovar nič, neskôr tvrdila, že mu poskytla čiastkové úhrady, v konaní to však
nepreukázala. Súdom v rozsudku uvedená trojdňová lehota na plnenie je v súlade s právnou úpravou
(§232 ods. 3 CSP), súd nie je povinný skúmať majetkové pomery žalovanej a ukladať jej povinnosť
zaplatiť uloženú povinnosť v splátkach, je však potrebné upozorniť, že pokiaľ by žalovaná bola požiadala
o určenie povinnosti splácať dlh v splátkach, bol by sa tým súd prvej inštancie zaoberal. Napokon,
žalovaná sa o úhrade dlhu v splátkach môže dohodnúť so žalobcom.

26. K námietkam žalovanej v tom smere, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v priamom
rozpore s predchádzajúcim rozsudkom, keď návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, odvolací súd
znovu poukazuje na svoje predchádzajúce zrušujúce uznesenie kde skonštatoval, že súd prvej inštancie
návrh zamietol len z dôvodu, že žalovaná požadovala v konaní preukázať plnenie predložením
dodacích listov a nevysporiadal sa s ostatnými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo. Súd prvej
inštancie vychádzal z tvrdení sporových strán, svedeckej výpovede P.. Z. a z množstva písomných
dokladov predkladaných v konaní, odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že súd vychádzal len
z vytlačených letákov.

27. K návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom vypracovaným súdnym
znalcom z odboru účtovníctva odvolací súd uvádza, že na takéto dokazovanie dôvod nevidí.
Samozrejme, pokiaľ by žalovaná bola chcela, mohla si dať vypracovať takýto znalecký posudok,
predovšetkým je však potrebné uviesť, že sama žalovaná neuviedla tvrdenia, ktoré chce takýmto
znaleckým dokazovaním preukázať. K obsahu vystavených faktúr sa súd už vyjadril, výsluchom
účtovníčky bolo zistené, že faktúry predložené žalobcom v konaní boli zaúčtované nielen v účtovníctve
žalobcu, ale aj v účtovníctve žalovanej, a ako už bolo uvedené, samotné porušenie zákona o účtovníctve
v tomto prípade nemá vplyv na povinnosť žalovanej zaplatiť za prevzatý tovar.

28. Pokiaľ sa žalovaná v odvolaní (ale aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu) vyjadruje aj k okolnostiam,
ktoré sa týkajú nezhôd v manželstve vedúcich k rozvodu, odvolací súd nepovažoval za potrebné k týmto
zaujať stanovisko (ani ich v odôvodnení svojho rozsudku neuvádza), pretože nie sú pre posúdenie tejto
veci dôležité. Je nepochybné, že osobné vzťahy medzi stranami sporu (bývalými manželmi) sú zlé.
Predmetom sporu je zaplatenie ceny za dodaný tovar, skutkové tvrdenia týkajúce sa osobných vzťahov
medzi stranami sporu môžu byť súdom hodnotené v konaní o rozvode, v konaní o vyporiadanie BSM,
resp. v konaní o žalobe na ochranu osobnosti podanej žalobcom.

29. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, §255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanej v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

31. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Cb/32/2013", "guid": "734ff2e5-af7b-47eb-a720-805a0a3ad6b0:ecbe970c-0711-4c40-9989-23b6e88228f5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}