Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/273/2014 z 18. 4. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. apríla 2018, sp. zn. 6S/273/2014, ECLI:SK:KSBA:2018:4014200231.1
Krajský súd Bratislava | 6S/273/2014 | ECLI:SK:KSBA:2018:4014200231.1 | 2018-04-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cca4946-a5c5-4507-9d3f-0803559827f0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:4014200231.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/273/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200231
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:4014200231.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: O.. T.
B., nar.: XX.XX.XXXX, E. XX/XX, XXX XX P., proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor opravných
prostriedkov, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. SVS-OVS2-2013/024605/TKP zo dňa 30.09.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.09.2013 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Sekcia verejnej správy, Odbor všeobecnej vnútornej správy, ako v tom čase príslušný odvolací orgán
podľa § 4 ods. 4 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch (ďalej len „zákon č.
515/2003 Z.z.“), zamietlo odvolanie žalobkyne a potvrdilo rozhodnutie vydané v prvom stupni Obvodným
úradom Nové Zámky, Odborom všeobecnej vnútornej správy  (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č.
ObU-NZ-OVVS-A/2013/01862 zo dňa 01.07.2013, ktorým prvostupňový orgán, ako v tom čase príslušný
správny orgán podľa § 4 ods. 1 zákona č. 515/2003 Z.z. v spojení s § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch a podľa § 11 ods.
1 písm. b/ v spojení s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch jej uložil pokutu vo výške 20 Eur a podľa § 79
ods. 1 zákona priestupkoch jej uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 Eur.

2. Prvostupňový orgán uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, keďže svojím konaním naplnila znaky
skutkovej podstaty uvedeného priestupku (inému ublížila na cti tým, že ho urazila), a to tak, že od
mesiaca október 2012 do mesiaca január 2013 pri rôznych príležitostiach v F. W. nadávala E. J., že je
kurva špinavá, štetka smradľavá, že jej vyšklbe vlasy, čo táto pociťovala ako urážku na cti.

II.
Žaloba

3. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadala ho zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.



4. Namietala, že v rámci správneho konania boli porušené jej práva, predovšetkým v časti dokazovania,
kde správny orgán nijako neprihliadal na jej tvrdenia, pričom na jej podporu nevykonal žiadne
dokazovanie. V tejto súvislosti poukázala na výpisy z hovorov z jej vtedy používaného mobilného čísla,
z ktorých by sa preukázalo, že oznamovateľke priestupku netelefonovala. Zdôraznila, že tento výpis
nemohla predložiť sama, nakoľko telefónne číslo je registrované na firmu p. B., alebo jeho samého,
pričom toto číslo dal p. B. vypnúť. Podľa žalobkyne je tiež zrejmé, že oznamovateľka priestupku, ako
aj jej manžel, nehovorili pravdu.

5. Dôvodila, že hodnotenie dôkazov správnym orgánom sa musí riadiť prísnym logickým úsudkom
vyplývajúcim zo starostlivého, objektívneho a všestranného uváženia všetkých dostupných dôkazov.
V súlade s tým musí byť v odôvodnení rozhodnutia vysvetlené, ktoré skutočnosti bral správny orgán
za preukázané a o ktoré svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa pri hodnotení vykonaných
dôkazov riadil a prečo nevyhovel návrhu na vykonanie ďalších dôkazov. Mala za to, že správny orgán
navrhnuté a predložené dôkazy nevyhodnotil správne a v súlade so zásadou logiky. Vôbec nebral do
úvahy zjavne nepravdivé tvrdenia a na potvrdenie výpovede žalobkyne nevykonal žiadne dôkazy, iba
považoval jej tvrdenie za účelové, čo žalobkyňa považovala za porušenie zásady rovnosti účastníkov
konania. Z vykonaného dokazovania správnym orgánom je podľa žalobkyne zrejmé, že správny orgán
sa stotožnil so skutočnosťami uvedenými vo výpovediach vypočutých svedkov, ktoré jediné považoval
za dostatočné na preukázanie skutočnosti, že došlo k ublíženiu na cti E. J..

6. K jednotlivým výpovediam E. J. uviedla, že sa žiadnych schválností nikdy nedopustila a tie ani neboli
nikdy preukázané. Poprela, že by o E. J. rozširovala, že je kurva špinavá, štetka smradľavá a že jej
vyšklbe vlasy. Zdôraznila, že výpovede E. J. sa navzájom negujú. Poukázala zároveň na jej výpoveď,
v ktorej mala uviesť, že ju jej šéf ponížil pred šoférmi, či jej zrejme na cti neublížilo, a tak mu poslala
sms a srdiečko. Namietala, že obsah uvedenej sms správy správny orgán nekontroloval. Mala za to, že
práve kontrolou odoslaných a prijatých sms správ by sa preukázal nadštandardný vzťah E. J. a Š. B..
Záverečné vyjadrenie p. J. žalobkyňa považovala za spôsob, ako zakryť jej vzťah so Š. B. pred svojím
manželom. Za irelevantné považovala skutočnosť, že p. B. má v súčasnej dobe priateľku a so žalobkyňou
je rozvedený. Poukázala na výpoveď E.. R. J. o tom, že žalobkyňa p. J. prenasledovala, pričom túto
informáciu mal mať práve od p. J.. Považovala to za ničím nepodložený nezmysel. Zdôraznila, že
akékoľvek urážanie a ponižovanie p. J. v prítomnosti jej manžela a detí je nepravdivé. Uviedla, že sa p.
J. pokúšala dohovoriť, avšak nie na verejnosti, pričom práve p. J. pri jednom takom rozhovore označila
žalobkyňu chuderou. Ďalej namietla zaujatosť Š. B. a z dôvodu dlho trvajúceho fyzického a psychického
útoku na jej osobu z jeho strany považovala jeho výpoveď za nepravdivú. Rozporovala jeho výpoveď
v časti, v ktorej poprel komunikáciu s p. J.. V tejto súvislosti navrhla, aby bolo vykonané dokazovanie
vyžiadaním si sms a mms správ medzi p. B. a p. J. a tiež sms správ, ktoré posielal p. B. žalobkyni
ako svojej manželke. Mala za to, že sa tým preukáže odosielanie sms erotického, intímneho alebo
dvojzmyselného charakteru. Zároveň sa tým podľa žalobkyne preukáže oznamovanie p. J. o prítomnosti
jej manžela v domácnosti a o časoch, kedy sa môžu s p. B. stretnúť, a to aj v mimopracovnom čase a pod.

7. Zastávala názor, že riešením celej situácie spôsobom, akým sa to rozhodla riešiť p. J., je samé
dôkazom, že ak by aj k hanlivým vyjadreniam zo strany žalobkyne došlo, tvrdenie, že to p. J. pociťovala
ako ublíženie na cti, je účelové. Mala za to, že v tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na zaužívanú
etiku a zvyklosti, teda všeobecne akceptované správanie, ako aj na skutočnosť, že bez akýchkoľvek
pochybností väčšiu psychickú ujmu utrpela žalobkyňa, a to nielen konaním p. J., ale predovšetkým
konaním manžela žalobkyne Š. B.. Záverom zdôraznila, že výpovede svedkov obsahujú viaceré
nepravdivé a rozporné tvrdenia. Potom na základe nepravdivých tvrdení nie je možné nikoho uznať
vinným zo spáchania priestupku.

III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 11.07.2017, žalobu považoval
za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre preskúmaní
spisového materiálu a odvolania žalobkyne dospelo k záveru, že správny orgán v priestupkovom konaní
dostatočne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie, ktoré vydal na základe zabezpečených dôkazov,
je zákonné a vecne správne. Po posúdení všetkých dôkazov mal odvolací orgán za to, že z obsahu



vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že žalobkyňa sa dopustila
priestupku, zo spáchania ktorého bola uznaná vinnou. Výpoveďami E. J., Š. B. a E.. R. J. bolo podľa
žalovaného dostatočne preukázané spáchanie priestupku žalobkyňou. Š. B. vypovedal, že bol viackrát
svedkom toho, ako žalobkyňa vulgárne nadávala E. J.. Taktiež E.. J. vypovedal, že keď žalobkyňa
telefonovala jeho manželke, na hlasný odposluch počul, ako jej vulgárne nadávala, že je kurva špinavá,
štetka smradľavá, že jej vyšklbe vlasy. Z uvedeného dôvodu sa odvolací orgán stotožnil s právnym
názorom prvostupňového orgánu, že žalobkyňa spáchanie priestupku popiera účelovo, s cieľom vyhnúť
sa zodpovednosti za jeho spáchanie.

IV.
Konanie na správnom orgáne

9. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 29.01.2013 Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Nových Zámkoch zaslalo Obvodnému úradu Nové Zámky, Odboru všeobecnej
a vnútornej správny, Priestupkovému oddeleniu, správu o výsledku objasňovania priestupku. V tejto
správe je uvedené, že dňa 21.12.2012 bolo na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Nových Zámkoch
prijaté oznámenie E.. R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F. W.. V tomto oznámení p. J. uviedol, že dňa
21.12.2012 jeho manželku prenasledovala vo svojom aute žalobkyňa s tým, že po vystúpení z vozidla
ju napadla slovami, nech jej nerozbíja manželstvo. Následne p. J. povedal p. B., nech sa nemieša do
pracovného vzťahu jeho manželky a jej manžela. Požiadal ju, aby sa správala dôstojne a neobviňovala
jeho manželku z mimopracovného vzťahu s jej manželom. Uviedol, že žalobkyňa jeho manželku viackrát
urážala v zmysle, že „je kurva špinavá, štetka smradľavá, piča vyjebaná, že jej vyšklbe vlasy.“ Vo veci
bolo prijaté oznámenie E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F. W., ktorá uviedla, že žalobkyňa ju
neustále vulgárne uráža a podozrieva z mimomanželského vzťahu s jej manželom Š. B.. E. J. uviedla,
že sa cíti byť urazená na cti tým, že žalobkyňa o nej šíri, že je „kurva špinavá, štetka smradľavá, piča
vyjebaná, že jej vyšklbe vlasy“, čo jej mala povedať priamo do očí.

10. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku ďalej vyplýva, že vo veci podala vysvetlenie
žalobkyňa. Uviedla, že dňa 21.12.2012 sa nachádzala v meste F. W., kde náhodne prechádzala po
ul. P. a kde spozorovala vo vozidle idúcu E. J., a tak za ňou zastala pri veterinárnej poliklinike. Išla
za ňou s úmyslom porozprávať sa o tom, aký má vzťah k jej manželovi Š. B., nakoľko odkedy p. J.
nastúpila do zamestnania k manželovi žalobkyne, viackrát sa stalo, že našla v jeho mobilnom telefóne
ľúbostné sms od menovanej a takisto aj ľúbostné emaily. Ako vystúpili z vozidla, p. J. ušla do vnútra
veterinárnej polikliniky a za žalobkyňou poslala jej manžela p. J.. Tomu mala žalobkyňa iba uviesť, že
sa chce iba porozprávať s jeho manželkou, prečo robí také veci. Následne medzi nimi prebehla slovná
komunikácia, počas ktorej žalobkyňa nikoho neurazila, na nikoho adresu sa vulgárne nevyjadrovala a
ani nikoho fyzicky nenapadla. Poprela, že by niekoho prenasledovala alebo obťažovala, len chodila do
firmy za svojím manželom.

11. Vo veci podal vysvetlenie p. Š. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, F. W.E.. Uviedol, že nemá a nemal
milostný vzťah s E. J. a všetky obvinenia jeho manželky sú výmyslom. E. J. je susedka p. B., pričom
keď ten súrne potreboval špeditérku do svojej firmy a p. J. mala skúsenosti s takouto prácou, preto dňa
24.10.2012 uzavrel s p. J. pracovný pomer dohodou vo svojej firme Cibitrans, s.r.o., Dvorská cesta 8,
Nové Zámky. Ďalej p. B. uviedol, že s p. J. má výučne pracovný vzťah. Po nástupe do práce mu p. J.
navrhla odvoz a dovoz do a z práce, nakoľko mal v tom čase odobraté vodičské oprávnenie a chodil
do práce taxíkom. Vzhľadom na tieto skutočnosti začala následne jeho manželka (žalobkyňa) na p. J.
žiarliť. Začiatkom decembra 2012 mala na neho naliehať, aby p. J. prepustil z pracovného pomeru,
pričom to p. B. odmietol. Zhruba v tom istom období, keď s p. J. preberal v kancelárii pracovné záležitosti,
žalobkyňa prišla do kancelárie a začala kričať na p. B. so slovami: „ešte si nevyhodil tú kurvu?“ Následne
sa žalobkyňa otočila na p. J. a začala jej vulgárne nadávať: „ty smradľavá kurva, ty piča vyjebaná.“ Š.
B. ďalej uviedol, že k podobným incidentom došlo ešte asi dvakrát. Dňa 14.01.2013 v čase asi o 13:00
hod. prišla žalobkyňa do kancelárie firmy Cibitrans, s.r.o., kde sa v tom čase nachádzala p. J., pričom
žalobkyňa jej začala nadávať: „ty piča, chceš mi rozbiť rodinu? Kvôli tebe sa budeme rozvádzať.“ Š. B.
jej na to mal povedať, že sa so žalobkyňou nebude rozvádzať kvôli p. J., ale kvôli nej.

12. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Obvodný úrad Nové Zámky v ďalšom konaní
opätovne vypočul vo veci navrhovateľa konania o priestupku E. J. a ďalších svedkov, a to E.. R. J. a Š.
B.. Okrem týchto osôb bola vo veci konania o priestupku pred Obvodným úradom Nové Zámky vypočutá



žalobkyňa ako obvinená z priestupku. E. J. vypovedala, že so žalobkyňou začala mať problémy od doby,
keď začala pracovať u jej manžela Š.Q. B.. Od tej doby jej žalobkyňa prestala zdraviť napriek tomu, že
bývajú v tom istom vchode bytového domu. Potvrdila, že jej žalobkyňa viackrát nadávala v kancelárii jej
manžela p. B.. Uviedla, že dňa 21.12.2012 jej p. B. volal, aby odišla z práce, nakoľko tam za ňou ide
žalobkyňa. Následne p. J. išla za svojím manželom do práce autom, kedy ju žalobkyňa taktiež autom
prenasledovala, lepila sa na ňu a keď p. J. vystúpila u manžela v práci, vystúpila aj žalobkyňa a začala po
p. J. vykrikovať. Manžel p. J. sa potom so žalobkyňou mal rozprávať. E. J. uviedla, že pravdepodobnou
príčinou výstupu žalobkyne bola skutočnosť, že pár dní predtým mala p. J. konflikt so svojím šéfom, p.
B., nakoľko ju pri pracovnom jednaní zhodil pred šoférmi a z tohto dôvodu mu neskôr poslala sms, kde
chcela poslať nahnevaného smajlíka, ale omylom poslala srdiečko, čo zistila až po odoslaní, za čo sa
mu vzápätí ospravedlnila. To však zrejme žalobkyňa, ako jeho manželka, pociťovala tak, že p. J. má s p.
B. pomer. Podľa vyjadrenia p. J. jej mala žalobkyňa vulgárne nadávať pri každej príležitosti, a to nielen
pri príchode do kancelárie jej manžela, ale aj pri telefonickom rozhovore so svojím manželom v práci,
keď počula hlas p. J.. Svedkovia E.. R. J. a Š. B. sa vo výpovediach pred správnym orgánom vo svojej
podstate pridržiavali predchádzajúcich výpovedí učinených pred Obvodným oddelením Policajného
Zboru v Nových Zámkoch.

13. Následne vydali Obvodný úrad Nové Zámky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v úvode tohto
rozsudku opísané rozhodnutia, odôvodnenia ktorých sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie
sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie.

V.
Posúdenie veci

14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového
orgánu, je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania priestupku) priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo o trestný čin.



19. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania priestupku)
priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.

20. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania priestupku) za
priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 Eur, za priestupok podľa odseku 1 písm.
b) až d) a písm. f) pokutu do 99 Eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 Eur.

21. Podľa § 51 zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania priestupku) ak nie je v tomto
alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o
správnom konaní.

22. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

23. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

24. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

25. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

26. Podľa § 34 ods. 1 a 2 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä
výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

27. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

28. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

29. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

30. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, a to subjekt, subjektívna
stránka, objekt a objektívna stránka. Subjektom je páchateľ priestupku, môže ním byť len fyzická osoba.
Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky
skutkovej podstaty priestupku, t.j. vek 15 rokov a neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť.
Subjektívna stránka predstavuje zavinenie, ktoré môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti. Na
zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne
úmysel. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie
smeruje. Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou
súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus).  Fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky



sú čas a miesto konania. Sankciou, t.j. následkom za priestupok, je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a
prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne
na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých
bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

31. Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v § 49 zákona o
priestupkoch. Súd sa zaoberal skutkovou podstatou priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona
o priestupkoch, pretože sa vzťahuje na predmetnú právnu vec. Podľa citovaného ustanovenia sa
priestupku dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Za takýto
priestupok je možné uložiť pokutu do 33 Eur. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia
môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je zavinené konanie (hoci aj z
nedbanlivosti, keďže zákon v tomto prípade nevyžaduje úmysel), ktoré sa prejavuje ublížením
na cti tak, že poškodená osoba to vníma ako urážku alebo vydanie na posmech. Objektom, t.j.
chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie. Objektívnu stránku tvorí konanie
subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a
následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Na objasnenie
a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej
podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade,
ak by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku.
Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado
všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).

32. V predmetnej právnej veci bol podľa názoru súdu presne a nado všetku pochybnosť zistený skutkový
stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu sa dopustila žalobkyňa (subjekt) tak, že v období od mesiaca október 2012 do mesiaca
január 2013 pri rôznych príležitostiach v F. W. nadávala poškodenej E. J., že je „...kurva špinavá, štetka
smradľavá, že jej vyšklbe vlasy...“, čo táto pociťovala ako urážku na cti. Žalobkyňa svojím konaním
narušila občianske spolunažívanie tak, že inému ublížila na cti tým, že ho urazila (subjektívna stránka).
Predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt) a konaním žalobkyne bolo narušené
občianske spolunažívanie (objektívna stránka).

33. Stotožňujúc sa s názorom správnych orgánov súd považuje obranu žalobkyne, keď poukazuje na
nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov (výpovede svedkov) správnymi orgánmi, za účelovú. To
isté platí aj v prípade obrany žalobkyne s dôrazom na mimopracovný vzťah poškodenej E. J. s bývalým
manželom žalobkyne Š. B.. Pre posúdenie naplnenia skutkovej podstaty predmetného priestupku
konaním žalobkyne je irelevantné, či poškodená E. J. mala alebo nemala mimopracovný alebo milenecký
vzťah so Š. B., ako v rozhodnom čase manželom žalobkyne. Súd neakceptoval tvrdenia žalobkyne,
v ktorých namietala rozpornosť vyjadrení svedkov (viď body 9 až 12 tohto rozsudku) s ich neskoršími
výpoveďami. Podľa názoru súdu vypočutí svedkovia v čase spáchania priestupku žalobkyne svoju
pozornosť orientovali na konanie, resp. ,správanie žalobkyne a zachytili pritom jej verbálne prejavy, o
čom s odstupom času aj vypovedali. Súd konštatuje, že výpovede uvedených svedkov boli správnymi
orgánmi náležitým spôsobom v súlade s logickým uvažovaním vyhodnotené. Zároveň správne orgány
pri vyhodnocovaní dôkazov (výpovedí svedkov) postupovali v súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku a
nekonali jednostranne. Súd má za to, že verbálny prejav žalobkyne expresívneho charakteru je potrebné
skúmať s prihliadnutím na jeho obsah, formu a okolnosti, za ktorých bol prednesený. Podľa názoru súdu
prejav žalobkyne zjavne sledoval cieľ uraziť poškodenú E. J., resp. vydať ju na posmech. Súd má za
to, že dokazovanie v správnom konaní, na základe ktorého bol ustálený skutkový stav, bolo vykonané v
súlade so zákonom. Tak zistený skutkový stav bol dostatočným podkladom pre objasnenie predmetného
priestupku a jeho skutkovej podstaty.

34. S poukazom na vyššie považuje súd napadnuté rozhodnutia správnych orgánov za vecne správne,
a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd
nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé.



36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná   sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť    spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec   alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské   právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP   uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo   sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v    akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku    rozhodnutia (sťažnostný návrh).