{"guid": "2fd45f84-7637-47bc-8cc5-a20080aa1626:26be3c10-5a6b-478a-be9e-4e1da9a9e03b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7102898065.1", "spisova_znacka": "2Co/425/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/425/2013 z 13. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 13. júla 2015, sp. zn. 2Co/425/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7102898065.1", "identifikacne_cislo": "7102898065", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Lubor Šebo", "sudca_id": 816, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubor-sebo-816", "datum_vydania": "2015-07-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/26be3c10-5a6b-478a-be9e-4e1da9a9e03b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7102898065.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7102898065.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7102898065.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 2Co/425/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7102898065\nDátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7102898065.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu\nJUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu Telovýchovnej jednoty\nVýchodoslovenské železiarne Košice, Severné nábrežie č. 24 v Košiciach, IČO: 00 594 890,\nzastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Šoltésovej č.\n5 v Košiciach, proti žalovanému Tenisovému klubu Anička, so sídlom na Kavečianskej ceste v Košiciach,\nIČO: 31 298 699, zastúpenému JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom\nna Mlynárskej č. 19 v Košiciach, v konaní o zaplatenie 1.041,13 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 18C/732/2002-261 zo dňa 30.5.2013 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e   rozsudok.\n\nZ a v ä z u j e  žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 83,06 € do 5 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku advokátovi žalobcu.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného  zaplatiť žalobcovi 1.041,13 EUR s úrokom z\nomeškania vo výške 0,05% denne od 26.5.2000 do zaplatenia na účet žalobcu, všetko do 3 dní od\nprávoplatnosti  rozsudku. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 866,52 € v\nlehote 3 dní od  právoplatnosti  rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. Rozsudok odôvodnil tým,\nže pôvodný žalobca Telovýchovná jednota Košice, Rastislavova 109 sa žalobou podanou 23.11.2001\ndomáhal voči žalovanému zaplatenia nájomného za prenájom tenisového areálu na Kavečianskej ceste\nv Košiciach za mesiac jún 2000, v zmysle faktúry č. 182/2000, ktorá  bola vystavená  10.5.2000. Po\nvykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, že medzi TJ VSŽ Košice  a žalovaným bola uzavretá\nnájomná zmluva  v zmysle ust. § 116/90 Zb. s účinnosťou od 1.7.1999 do 31.12.2015. Predmetom\nnájmu bol tenisový areál na Kavečianskej ceste za účelom vykonávania športových činností. V článku IV\nnájomnej zmluvy bolo dohodnuté nájomné na sumu 25.500,-Sk. Fakturácia bola dohodnutá mesačne do\n15. dňa v mesiaci a za oneskorenú úhradu faktúr si zmluvné strany dojednali úrok z omeškania vo výške\n0,05 % za každý deň omeškania. V článku V osobitných dojednaní v bode 9, 10 bolo dohodnuté, že\nzmeny na prenajatom majetku je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhrada\nnákladov s tým spojená bude predmetom osobitného jednania. Prenajímateľ a nájomca sa dohodli,\nže pri ukončení zmluvy prenajímateľ uhradí nájomcovi časť nákladov spojených so zvýšením hodnoty\nprenajatého majetku. Žalovaný v priebehu konania nepopieral, že nájomné za mesiac jún 2000 nezaplatil\na to preto, že namietal, že zmluva č. 11/99/TJ je od začiatku neplatná, pretože zastavané plochy sú\nvlastníctvom Mesta Košíc a pozemok je neusporiadaný. Zároveň vzniesol kompenzačnú námietku do\nvýšky uplatneného nároku z dôvodu, že investoval do predmetnej nehnuteľnosti celkovú sumu 20.381,-\nSk tým, že vykonal oplotenie a vysadil porasty, preto došlo k zániku nároku žalobcu započítaním v máji\n2002. Ďalej súd zistil, že Správa katastra Košice I v roku 2003 povolila vklad vlastníckeho práva na\n\nzáklade kúpnych zmlúv, ktorými TJ VSŽ ako predávajúci previedol predmet nájmu na kupujúceho TJ\nVSŽ s.r.o.. Ďalej z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.3.2012 č.k. 13C/135/2003-321 zistil,\nže týmto rozsudkom bolo určené, že okamžité odstúpenie od nájomnej zmluvy č. 11/1999/TJ uzavretej\nmedzi žalovaným v 1.rade a žalobcom dňa 6.7.1999 v znení dodatku č. 1/99/TJ z 9.9.1999 a dodatku č.\n1/01/TJ zo 6.3.2003 je neplatné. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy\nbol žalovaný v 1.rade vlastníkom prenajatých priestorov (v tomto konaní žalobca). V priebehu konania\nsúd prvého stupňa uznesením zo dňa 27.12.2007 pripustil, aby žalobca z tohto konania vystúpil a na\njeho miesto vstúpil nový žalobca TJ VSŽ s.r.o. Košice, Severné nábrežie č. 24 v Košiciach, s ktorým súd\npotom ďalej v tomto konaní konal. Na pojednávaní dňa 25.1.2013 žalovaný vzniesol ďalšiu kompenzačnú\nnámietku do výšky žalobcom uplatneného nároku vrátane úroku z omeškania z dôvodu, že žalovaný\nmusel ukončiť  pracovný pomer so svojimi zamestnancami, ktorých už nemal kde zamestnať v dôsledku\nneplatného odstúpenia žalobcu od nájomnej zmluvy, čím spôsobil žalovanému škodu vo výške náhrady\nmzdy za 3 mesiace výpovednej doby a 2 mesiace odstupné, predložil doklad preukazujúci, že 5 osôb\ntak označených a podpísaných prevzalo za mesiac apríl 2003 spolu 57.316,-Sk. Z opatrnosti vzniesol\naj námietku premlčania tohto nároku.  Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa podľa ust. §\n663, 671 ods. 1, § 667 ods. 1, 580, 581, 563 a 420 ods. 1,3 OZ dospel k záveru, že nárok žalobcu\nuplatnený v tomto konaní je právne odôvodený, pretože tento nárok žalobca uplatňuje na základe platne\nuzavretej nájomnej zmluvy č. 11/99/TJ, pričom platnosť tejto nájomnej zmluvy bola posudzovaná už v\nkonaní 13C/135/2003, preto túto predbežnú otázku považoval za vyriešenú a námietky žalovaného za\nnedôvodné, keď vychádzal z toho, že táto nájomná zmluva je platná. Nájomné za mesiac jún 2000 bolo\nzo strany žalobcu riadne vyfakturované a bolo nesporné, že nastala splatnosť fakturovaného nájomného\ndňa 25.5.2000 na základe faktúry č. 182/2000 a žalovaný netvrdil, že nájomné za mesiac jún 2000\nzaplatil, tak že nárok bol právne dôvodný.  Ďalej sa zaoberal súd prvého stupňa dvomi vznesenými\nkompenzačnými námietkami žalovaného a dospel k záveru, že ani jedna z kompenzačných námietok\nžalovaného nie je dôvodná, pretože tieto v čase, keď malo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok a\nich započítaniu, ani v jednom prípade nebola splatná. Prvú kompenzačnú námietku mohol žalovaný\nvzniesť iba za podmienky, že jeho nájom skončil, pretože nárok na náhradu investícií osobitne v nájomnej\nzmluve dojednaný nebol. Úhrada nákladov s tým spojená mala byť predmetom osobitného jednania.\nKeďže nedošlo k inej dohode, súd náhradu investícií posudzoval podľa ust. § 667 OZ, preto nárok\nžalovaného na započítanie investícií by vznikol v prípade ukončenia nájomného vzťahu. Vzhľadom\nna to, že žalovaný naďalej užíva prenajatú nehnuteľnosť a v konaní 13C/135/2003 došlo k určeniu\nneplatnosti skončenia nájomného vzťahu, pohľadávka žalovaného na zaplatenie ním realizovaných a\ntvrdených investícií sa nestala splatnou. Preto sa nemohla stretnúť so splatnou pohľadávkou žalobcu,\npreto nemohlo dôjsť ani k jej započítaniu. Rovnako sa nestala splatnou ani pohľadávka žalovaného na\nnáhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť vyplatením mzdy a odstupného zamestnancom v čase, keď\ndošlo k neplatnému skončeniu nájomného vzťahu. Splatnosť by podľa súdu prvého stupňa nastala,\npokiaľ by žalovaný uplatnil svoje nároky voči žalobcovi v roku 2003, čo však neurobil. Túto pohľadávku\nzačal uplatňovať až na pojednávaní v roku 2013. Pri rozhodnutí o započítaní vychádzal  súd z toho,\nže k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon\nniektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí teda ísť o prejav adresovaný druhému\núčastníkovi. Započítanie je jednostranný právny úkon, ktorý možno uplatniť potom, keď sa pohľadávky\nstretli a to od okamihu splatnosti pohľadávky, vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania,\na to v rozsahu v akom sa navzájom kryjú.\n\nČo sa týkalo  námietky premlčania nároku žalovaného, ktorú vzniesol žalobca, súd  prvého stupňa\nvychádzal z toho, že pohľadávka žalobcu bola v čase uplatnenia splatná. Taká bola v priebehu celého\nkonania, zatiaľ čo pohľadávky žalovaného, ktoré uplatnil na započítanie splatné neboli. Z toho dôvodu\npodľa zváženia súdu ani nemohlo dôjsť k stretu týchto pohľadávok a tým k účinnému započítaniu\nvzájomných pohľadávok. Preto súd na tieto kompenzačné námietky zo strany žalovaného neprihliadal\na vychádzal potom z názoru, že nie  je rozhodujúci čas, keď bol urobený prejav smerujúci k započítaniu,\nale okamih stretu pohľadávok je rozhodujúci pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky.\n\nO trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy\nprávneho zastúpenia za 7 úkonov podľa vyhl. č. 240/1999 Zb. a režijné paušály k nim a za 8 úkonov\nprávnej služby účtovaných podľa vyhl.č. 655/2004 Zb..\n\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok\na žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov celého konania, prípadne aby\n\nrozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na nesprávne právne\nposúdenie uplatňovaného nároku formou započítacej námietky. Nesúhlasil s právnym názorom súdu,\nže pohľadávka žalovaného nie je splatná, preto nedošlo k zániku žalovaného nároku. Ak sa predchodca\nžalobcu a žalovaný dohodli o započítaní investícií do nájomného, nemožno hovoriť, že takýto nárok\nmohol žalovaný uplatniť až po skončení nájmu, a preto takýto nárok nie je splatný, ak nájomný vzťah\nneskončil. Nejde o správne skutkové závery a právne posúdenie súdu, ktorý posudzoval neúčinnosť\nzapočítania z dôvodov, že pohľadávka žalovaného nie je splatná, pretože táto sa stala splatnou\nprinajmenšom najneskôr v deň po vznesení započítacej námietky na pojednávaní 23.9.2004 v zmysle §\n98 druhá veta O.s.p.. Žalovaný podotýka, že kompenzačnú námietku v konaní opakoval a nie je správny\nnázor súdu, že splatnosť pohľadávky sa posudzuje ku dňu ich stretu. Splatnosť sa posudzuje ku dňu\nkompenzačného úkonu, preto sú právne závery súdu o nemožnosti započítania pohľadávok z dôvodu,\nže pohľadávka žalovaného nebola splatná ku dňu stretu pohľadávok  nesprávne.\n\nŽalobca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že nemožno súhlasiť\ns názorom žalovaného, že z výpovedí svedka E.. Q. a svedka L. X. je bez pochybností zrejmé, že\ndošlo k dohode so žalovaným o započítaní investícií žalovaným do nájomného, a teda nie až po\nskončení nájmu. K uvedenému uviedol, že takéto tvrdenie žalovaného je zavádzajúce, nakoľko v čase\nrealizácie investícií, pokiaľ išlo o prvú kompenzačnú námietku bola štatutárnym orgánom E.. V., s ktorou\nžalovaný nikdy nejednal, a teda k takejto dohode nemohlo dôjsť.  Preto nešlo o pohľadávky spôsobilé na\nzapočítanie a k tomuto záveru je nutné dospieť výkladom ust. § 667 ods. 1 , keďže nárok žalovaného na\nzapočítanie investícií by vznikol až v prípade ukončenia nájomného vzťahu, ktorý do dnešného dňa trvá.\nVo vzťahu k druhej vznesenej započítacej námietky na pojednávaní 25.5.2013 uviedol, že započítacie\nnámietky bolo potvrdené spočítať, čím prevyšujú podanú žalobu, a preto je potrebné ju neposudzovať\nako kompenzačnú námietku, ale ako vzájomný návrh. Ani jednu z kompenzačných námietok, resp.\nnároky z nich vyplývajúce žalovaný neuplatnil u žalobcu, ale len na súde v podanom odpore, resp. na\npojednávaní 25.1.2013. Uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v sume 83,06 €.\n\nOdvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania\npreskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody\nani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,  považuje\nho za vecne správne a k námietkam uvedeným v odvolaní považuje za potrebné dodať, že pre\nposúdenie otázky premlčania vzájomnej (započítavanej) pohľadávky je podľa doterajšej konštantnej\njudikatúry rozhodná doba stretnutia pohľadávok a nie doba, kedy bol urobený prejav smerujúci k\nzapočítaniu. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až\nod kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Súd prvého stupňa\npodľa odvolacieho súdu správne konštatoval, že pohľadávky žalovaného vznesené v priebehu tohto\nkonania neboli spôsobilé na započítanie, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý\nrozsudok  ako vecne správny v celom rozsahu, pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách\nprvostupňového konania.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.\n1 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré spočívali v\nnákladoch advokátskeho zastúpenia za vyjadrenie v hodnote 61,41 € + 7,81 € paušálu, čo spolu s DPH\npredstavuje 83,06 €, pretože žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/732/2002", "guid": "1ff155bc-fdc0-40c1-9fc5-130f72f95693:a6ab0280-4795-4e53-bde3-74c7bfd8163a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}