Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sd/18/2016 z 11. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. apríla 2016, sp. zn. 3Sd/18/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016200198.1 Krajský súd Prešov | 3Sd/18/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8016200198.1 | 2016-04-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b84e90c-359f-4bb7-85bd-4ea794be60d4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8016200198.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sd/18/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200198
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200198.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky Bc. L.
L., bytom P. armády č. XX, E., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta
č. 8, o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutia odporkyne zo dňa 26.júna 2015 č. XXX XXX XXXX 0.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím, ktoré odporkyňa vydala dňa 26.06.2015 pod č. XXX XXX XXXX 0 bola
zamietnutá žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa citovala ustanovenie § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení,
podľa ktorého nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov
a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok. Odporkyňa konštatovala, že navrhovateľka za invalidnú bola uznaná z
dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, ktorého
výsledok je uvedený v lekárskej správe zo dňa 17.06.2015.

Vo vzťahu k potrebnému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok bolo argumentované tým, že na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad
20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Navrhovateľka
pred vznikom invalidity, teda pred 24.11.2014, nezískala žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia,
z čoho vyplýva, že nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok.

Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným návrhom navrhovateľka, z ktorého vyplýva, že navrhuje
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Konštatovala skutočnosti
uvedené v odôvodnení rozhodnutia s tým, že už celý rok 2013 sa necítila dobre, po vyšetrení jej bola
zistená neurogénna tetánia. Počas štúdia v 3. ročníku na vysokej škole sa cítila slabá, mala problémy
s chôdzou, čo lekári pripisovali únave a stresom zo školy a z tetánie mala užívať Mg B6, jesť banány
a veľa listovej zeleniny. Po ukončení 3.ročníka bola veľmi unavená a vyčerpaná. Lekárka ju poslala na
odborné vyšetrenie, ktoré bolo uskutočnené 11.09.2014, vtedy bolo vyslovené podozrenie na sklerózu



multiplex a 12.09.2014 bolo uskutočnené MR mozgu a bola potvrdená lézia na mozgu. Z uvedeného
dôvodu žiadala o posúdenie dátumu vzniku nároku na invalidný dôchodok a to od 01.06.2014. Pretože
ako laik vie, že od 01.06.2014, kedy bola ešte nezaopatrené dieťa a v dôsledku uvedeného by nemusela
platiť odvody do 24.11.2014, jej nemohlo vzniknúť 22 lézii v hlave a 4 na krčnej mieche.

Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 22.01.2016 a navrhla napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdiť. Zotrvala na zistenom skutkovom stave a právnej argumentácii uvedenej
v odôvodnení rozhodnutia s dodatkom, že navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 24.11.2014
dosiahla vek 23 rokov, a preto splnenie zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok je v súlade s citovanými ustanoveniami
zákona podmienené získaním najmenej jedného roku dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity.
Ďalej uviedla, že obdobie štúdia navrhovateľky od 01.09.2006 do 25.06.2014 a obdobie evidencie
nezamestnanosti na úrade práce od 01.09.2010 do 16.09.2010, od 27.12.2010 do 06.09.2011 a od
27.10.2014 do 23.11.2014 odporkyňa pre nárok na invalidný dôchodok nehodnotila, pretože uvedené
obdobia nie sú podľa § 60 zákona obdobím dôchodkového poistenia. Doba poistenia navrhovateľky bola
zhodnotená na základe spisového a evidenčného materiálu, ktorý sa nachádza v jej evidencii. Z obsahu
evidenčného a spisového materiálu nepochybne vyplýva, že navrhovateľka pred vznikom invalidity, t.j.
pred 24.11.2014 nezískala ani jeden deň dôchodkového poistenia. Pretože navrhovateľka nezískala
pred vznikom invalidity ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia, v dôsledku čoho nesplnila
zákonom stanovenú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona v
znení neskorších predpisov, bola jej žiadosť o invalidný dôchodok napadnutým rozhodnutím zamietnutá.
Odporkyňa ďalej uviedla, že podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov je možné poistné na dôchodkové poistenie doplatiť aj dodatočne za obdobie,
počas ktorého fyzická osoba
a/ mala prerušené poistenie podľa § 26 citovaného zákona,
b/ bola fyzickou osobou z odvodovou úľavou podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona,
c/ bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo
d/ sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole po dovŕšení
16 rokov veku.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie, vypočul
povereného zástupcu odporkyne, pojednával v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá napriek tomu, že
predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené v mesiaci marci 2016, sa na pojednávanie nariadené na
deň 12.04.2016 nedostavila, a teda nevyužila možnosť zúčastniť sa pojednávania a zistil tento skutkový
stav.

Zo spisu vyplýva, že navrhovateľka na základe posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 17.06.2015 bola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods.
1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to od 24.11.2014
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%.

K posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľka predložila správu z hospitalizácie na Neurologickej klinike
UN LP Košice zo dňa 23.09.2014, vyšetrenie neurologickou ambulanciou - demyelinizačné ochorenia
UN LP Košice zo dňa 24.11.2014, vyšetrenie neurológa zo dňa 30.12.2014, správu z hospitalizácie na
neurologickom oddelení Nemocnice Humenné zo dňa 05.01.2015, neurologické vyšetrenie z 11.05.2015
a hematologického vyšetrenia zo dňa 05.05.2015.

Ako choroba na základe týchto nálezov je konštatovaná roztrúsená mozgomiechová skleróza, ktorá je
aj rozhodujúcim zdravotným postihnutím ako choroby nervového systému so zaradením podľa prílohy
č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov do kapitoly VI., oddiel
A, položka 7, písm. c/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%.

Posudková lekárka dátum vzniku invalidity stanovila na 24.11.2014.

Výrok posudku odôvodnila tým, že navrhovateľka dovŕšila 24 rokov, bola raz hospitalizovaná a to
v septembri 2014 na Neurologickej klinike v Košiciach pre slabosť dolných končatín a závrativosť.



Na základe klinických prejavov a vyšetrenia mozgu magnetickou rezonanciou bolo podozrenie na
demyelinizačné ochorenie CNS, ktoré bolo definitívne stanovené na základe výsledkov všetkých
vyšetrení až pri kontrolnom neurologickom vyšetrení a to 24.11.2014, kde na základe neurologického
statusu bola určená aj Kurtzkého škála 4. Navrhnutá bola imunomodulačná liečba, ktorú užíva
navrhovateľka od januára 2015. Pri takto nasadenej liečbe sa cíti pomerne dobre, pretrváva únava,
neistota pri chôdzi, klinicky neurologický nezhoršená. Ide o stredne ťažkú formu ochorenia s relatívne
krátkou dobou liečenia, a preto bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
50%, čo je dolná hranica percentuálneho rozpätia. Dátum vzniku invalidity bol stanovený na 24.11.2014,
kedy bola určená definitívna diagnóza a štádium ochorenia, ktoré napriek liečbe trvá doteraz.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol posudok vypracovaný aj posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Nitre a to na rokovaní dňa 12.01.2016. Posudkový
lekár sociálneho poistenia poukázal na to, že mal k dispozícii identické nálezy ako posudková lekárka
sociálnej poisťovne pobočky. Navrhovateľku vyšetril, kde bolo konštatované, že je kardiopulmonálne
kompenzovaná, s tlakom krvi 110/75 Torrow, brucho má priehmatné, nebolestivé, pečeň, slezina
nezväčšené, dolné končatiny bez edémov a varixov, chôdza o širšej báze, ataktická, čiastočne sa
pridržiava okolitých predmetov, adiadochokinéza, hypotrofia svalstva horných a dolných končatín,
hybnosť kĺbov plná, sila svalová na rukách primeraná, v Mingazziniho polohe dolných končatín instabilita.

K zmene výroku posudku ani k dátumu vzniku invalidity nedošlo, teda navrhovateľka bola uznaná za
naďalej invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% a to od 24.11.2014.

Posudkový lekár poukázal na to, že z predloženej lekárskej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľka
bola v septembri 2014 hospitalizovaná na Neurologickej klinike Univerzitnej nemocnice Košice s
podozrením na demyelinizačné ochorenie CNS, ktoré bolo potvrdené po komplexnom vyšetrení aj
so stanovením funkčného postihnutia 24.11.2014. Na základe tohto vyšetrenia patrí rozhodujúcemu
zdravotnému postihnutiu miera poklesu v rozpätí 50 - 60%. S poukazom na krátkodobosť príznakov a po
poslednom vyšetrení aj vzhľadom na miernejšiu klinickú symptomatológiu je stanovená dolná hranica
rozpätia. Hematologická porucha nemá vplyv na navýšenie základnej miery poklesu. Dátum vzniku
invalidity je stanovený správe, pretože zohľadňuje dátum stanovenia presnej diagnózy, aj funkčného
postihnutia. Navrhovateľka síce mohla mať určité príznaky, ktoré neskôr vyústili do vyššie uvedenej
choroby, avšak zdravotný stav do 24.11.2014 nepodmieňoval uznanie invalidity.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podmienky nároku na
invalidný dôchodok v § 70 ods. 1 upravuje tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Navrhovateľka k dňu uznania za invalidnú dovŕšila vek 23 rokov a podľa § 72 ods. 1 písm. b/ počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 20 rokov do
24 rokov je najmenej jeden rok.

Zákon o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia v § 60 ods. 1 definuje tak, že
obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného
dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia, okrem období uvedených v § 140, bolo zaplatené poistné
na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona, a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ
nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného
na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť
nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym
orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa, alebo ktorý je členom
štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.

Navrhovateľka v návrhu namieta, že za invalidnú mala byť uznaná od 01.06.2014, bola nezaopatreným
dieťaťom s tým, že jej choroba musela vzniknúť podstatne skôr.

Zákon o sociálnom poistení v § 70 ods. 2 upravuje, že fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj
vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej
republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia



18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas
doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt.

Zákon o sociálnom poistení v § 9 obsahuje definície nezaopatreného dieťaťa v odseku 1 tak, že
nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa
a/ do skončenia povinnej školskej dochádzky
b/ po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
1. sa sústavne pripravuje na povolanie
2. pre chorobu a stav, ktorý si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne
pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolenia alebo
je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 9 ods. 2 - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav
uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden
rok, a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

Podľa § 9 ods. 3 - nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
a/ ktoré sa sústavne pripravuje na povolenie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo
b/ ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona - sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium
na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm.b/ prvého bodu
sa začína
a/ žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí
povinnú školskú dochádzku,
b/ študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b/ prvého bodu
sa končí
a/ žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,
b/ študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.

Podľa § 10 ods. 4 - sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie
a/ bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku,
v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
b/ od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v
kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
c/ po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu,
najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
d/ od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého
stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka,
v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka absolvovala Strednú priemyselnú školu chemickú
a potravinársku v Humennom od 01.09.2006 do 27.05.2010, následne študovala na Slovenskej
poľnohospodárskej univerzite Nitra od 07.09.2011 do 25.06.2014. Bola evidovaná na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny a to od 01.09.2010 do 16.09.2010, od 27.12.2010 do 06.09.2011 a od
27.10.2014.



Ak teda navrhovateľka tvrdí, že je nezaopatreným dieťaťom, musela by v konaní preukázať podmienky
upravené v § 10 ods. 4 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda že od získania vysokoškolského
vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, a to ak zápis na
vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo
získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 52 ods. 1
upravuje, že bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa sa zameriava na získanie
teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia... .
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - absolventi bakalárskeho študijného programu získajú vysokoškolské
vzdelanie prvého stupňa.

Podľa § 53 ods. 1 Zákona o vysokých školách - študijný program druhého stupňa sa zameriava na
získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy, techniky alebo
umenia a na rozvíjanie schopností ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní
vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
- absolventi študijného programu druhého stupňa získajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Navrhovateľka v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala splnenie podmienky nezaopatrenosti dieťaťa,
a teda v súlade so zákonom postupovala odporkyňa, ak žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok
zamietla.

Námietka navrhovateľky vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity je podľa názoru súdu rovnako nedôvodná,
pretože navrhovateľka nepredložila žiadne lekárske nálezy, ktorými by dokumentovala zdravotné
postihnutie zodpovedajúce invalidite a podľa ustanovenia § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Jednoznačný medicínsky nález, ktorý dokumentuje u navrhovateľky roztrúsenú mozgovomiechovú
sklerózu, je nález Neurologickej kliniky UN Košice z 23.09.2014 v spojení s nálezom zo dňa 24.11.2014.
Je síce pravdou, že zrejme choroba vznikala už skôr, avšak je treba poukázať na to, že vo veci je treba
aplikovať aj ustanovenie § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Z uvedeného ustanovenia teda
vyplýva, že aj za existencie určitých príznakov choroby dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav by mal trvať
dlhšie ako rok, kedy je jednoznačne preukázané, že k zlepšeniu zdravotného stavu nedôjde príslušnou
medicínskou operačnou liečbou atď..

Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako
správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods.2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspech nemala a
odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.